Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6305204976
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6305204976.10

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa
R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., D. XXX/XX, zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Brezno,
ČSA 18, proti odporkyni B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. XX, zast. JUDr. Ľubomírom Kaščákom,
advokátom, Banská Bystrica, Horná 35, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/200/2005-409 zo dňa 26. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol tak, že:
I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. K., Okresným úradom
C. na LV č. XX (podiel pod B r.č. 4 na B. Q.) a LV č. XX (podiel pod B r.č. 1 na B. Q.), ktoré zodpovedajú

podľa geometrického plánu číslo plánu 36041459-57/07 zo dňa 20.07.2007 vytvoreného spol. GeoPlus
s.r.o., Brezno, Brezenská 3, ktorý je súčasťou tohto rozsudku ako parcela CKN č. XX zastavaná plocha
o výmere 276 m2, parcela CKN č. XX/X trvale trávnaté porasty o výmere 603 m2, parcela CKN č. XX
zastavaná plocha o výmere 58 m2 a parcela CKN č. XX/X záhrada o výmere 89 m2.

II. Súd konanie v časti o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v kat. úz. K.,

Okresným úradom C. na LV č. XX (podiel pod B r.č. 1 na B. Q.), ktorá zodpovedá podľa geometrického
plánu číslo plánu 36041459-57/07 zo dňa 20.7.2007 parcele CKN č. XX/X trvale trávnaté porasty o
výmere 56 m2 z a s t a v u j e.

III. Súd u r č u j e, že odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. K., Okresným úradom
C. na LV č. H. ktoré zodpovedajú podľa geometrického plánu číslo plánu 36041459-57/07 zo dňa

20.07.2007 ako parcela CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 27 m2, parcela CKN č. XX/X zastavané
plochy o výmere 88 m2, parcela CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 70 m2 a parcela CKN č. XX/
X záhrada o výmere 99 m2.

IV. V prevyšujúcej časti súd vzájomný návrh z a m i e t a.

V. O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom pôvodne
domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. K., zapísaných na LV č. XX ako parc. KN č. XX
- zastavaná plocha o výmere 58 m2 v podiele 1/2 (podiel pod B r.č. 1 B. Q.), k nehnuteľnostiam na LV
č. XX ako parc. KN č. XX - zast. plocha o výmere 276 m2, KN č. XX - TTP o výmere 657 m2, KN č.

XX - zastavaná plocha o výmere XX m2, všetko v podiele 1/2 (podiel pod B r.č. 4 B. Q.) a pivnice na
parc. KN č. XX v celosti. Svoj návrh upravil na pojednávaní dňa 15.10.2008 v súlades geometrickým plánom. Návrh odôvodnil tým, že sú v katastri nehnuteľností s odporkyňou vedení ako
podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam v k.ú. K., vedené na LV č. XX ako parcely
KN XX zast. pl. o výmere 185 m2, KN XX zast. pl. o výmere 58 m2, KN XX zast. pl. o výmere 76

m2 a KN XX v častiach záhrady o výmere 94 m2, záhrady o výmere 94 m2a ďalej na LV č. XX ako
parcela KN XX zast. pl. o výmere 276 m2, KN XX TTP o výmere 657 m2, KN S. zast. pl. o výmere 25
m2, KN XX orná pôda o výmere 684 m2. Navrhovateľ je jediným právnym nástupcom po poručiteľke
E. B., ktorá bola k predmetným parcelám podielovou spoluvlastníčkou v rovnakom podiele. Právna
predchodkyňa navrhovateľa uzatvorila s ďalším spoluvlastníkom A. B., ktorý bol jej bratom, (právny

predchodca odporkyne), písomnú dohodu dňa 03.05.1953. Na základe tejto dohody došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, avšak neperfektne. Podľa tejto dohody si podelili jednak
domovúnehnuteľnosťajednakprislúchajúceparcelyknej.Atopozemkysipodelilinapolovicu..."každý
si berie pozemok od svojho kraja ..." ..." prechod cez dvor musí byť voľný..." (citát z dohody). Domová
nehnuteľnosť podelená touto dohodou je už medzi účastníkmi vysporiadaná, každý má svoju domovú
nehnuteľnosť na svojom LV, pozemky zostali nevysporiadané a sú v podielovom spoluvlastníctve, t.j.

právny stav nezodpovedá faktickému. Na základe tejto dohody obaja právni predchodcovia účastníkov
začali v dobrej viere ako svoje vlastné užívať takto vymedzené parcely, pričom od roku 1953 nikdy k
sporom medzi nimi nedochádzalo. Právna predchodkyňa navrhovateľa vstúpila do dobromyseľnej držby
k parcele KN XX (zastavaná plocha), kde má navrhovateľ drevenú stavbu slúžiacu ako dreváreň a
dielnička, k parcele KN XX, kde má navrhovateľ svoj dom, (tiež rozdelený podľa dohody z roku 1953), k

parcele KN XX (lúka), ktorá slúži ako záhrada. Právna predchodkyňa navrhovateľa tieto parcely užívala
od tej doby ako svoje vlastné, nik ju v dobromyseľnej držbe nerušil. Po jej smrti v roku 1982 vstúpil
do držby k týmto nehnuteľnostiam navrhovateľ ako jej jediný právny nástupca a jediný zákonný dedič.
Právna predchodkyňa navrhovateľa tak splnila podmienky na nadobudnutie predmetných nehnuteľností
vydržaním podľa § 115 a nasl. Občianskeho zákonníka - zákona č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol

účinnosť dňa 01.01.1951. Do dobromyseľnej držby vstúpila dňom uzatvorenia vyššie uvedenej dohody,
atodňa03.05.1953,lehotananadobudnutievlastníckehoprávavydržaním jejuplynuladňa03.05.1963,
ešte za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. V držbe pokračoval navrhovateľ od roku 1982 ako jediný
právny nástupca. Jemu vzniklo vlastníctvo vydržaním v súlade s platnou judikatúrou ku dňu 01.01.1992.
V roku 1971 uzatvorila právna predchodkyňa navrhovateľa neperfektnú kúpnu zmluvu so svojím bratom

A. B. (právny predchodca odporkyne), ktorej predmetom bola pivnica, postavená na parcele KN XX.
Od tej doby právna predchodkyňa navrhovateľa dobromyseľne užívala pivnicu s parcelou, na ktorej je
postavená. Nik ju v držbe nikdy nerušil. Mala ju riadne uzamknutú. Po jej smrti vstúpil do držby jej
jediný právny nástupca a jediný dedič - navrhovateľ. Dobromyseľnosť, že celá nehnuteľnosť mu patrí
ako výlučné vlastníctvo jeho matky je deklarované aj tým, že túto pivnicu navrhovateľ stavebne upravil,

udržiaval ju a nik ho v držbe nikdy nerušil. V súlade s judikatúrou vlastnícke právo mu vzniklo ku dňu
01.01.1992. Navrhovateľ tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti na základe uvedených titulov považoval
za svoje výlučné vlastníctvo. Ako jediný dedič a jediný právny nástupca svojej matky vykonával a
vykonáva dobromyseľnú držbu a cíti sa byť výlučným vlastníkom k nim. Dobromyseľnosť navrhovateľa
je deklarovaná aj tým, že od účinnosti zákona o miestnych daniach platí obci K. aj dane za predmetné

nehnuteľnosti, ktoré výlučne on užíva a cíti sa byť ich vlastníkom. Naliehavý právny záujem na podaní
takéhoto návrhu je dôvodený tým, že na základe určovacieho výroku súdu dôjde k zmene zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k zosúladeniu skutočného stavu vlastníckych vzťahov so
stavom v evidencii nehnuteľností.

Odporkyňa žiadala pôvodne návrh na určenie vlastníctva zamietnuť a vzájomným návrhom navrhovala,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX a LV č.
XX pre kat. úz. K., prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa nehnuteľnosti - pozemky parc. CKN
č. XX - zast. plocha a nádvoria o výmere 276 m2 parc. CKN č. XX/X - TTP, parc. CKN č. XX, parc.
CKN č. XX/X - zast. plochy a nádvoria o výmerách určených geometrickým plánom, parc. CKN č. XX/

X o výmere 94 m2. Do výlučného vlastníctva odporkyne navrhla prikázať nehnuteľnosti - pozemky parc.
CKN č. XX/X - TTP o výmere určenej geometrickým plánom, parc. CKN č. XX - zast. plochy a
nádvoria o výmere 25 m2, parc. CKN č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parc. CKN č.
XX/X o výmere určenej geometrickým plánom, parc. CKN č. XX/X o výmere 94 m2 a parc. CKN č. XX
- orná pôda o výmere 684 m2. Vzájomný návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc. CKN č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 276
m2, parc. CKN č. XX - TPP o výmere 657 m2, parc. CKN č. R. - zast. plochy a nádvoria o výmere 25
m2, parc. CKN č. XX - orná pôda o výmere 684 m2, to všetko zapísané na LV č. XX pre kat. úz. K.,
okres C.. Súčasne sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XX v kat. úz. K., a to parc. CKNč. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parc. CKN č. XX - zast. plocha a nádvoria o výmere
58 m2, parc. CKN č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 76 m2, parc. CKN č. XX diel 1 - záhrady o
výmere 94 m2 a parc. CKN č. XX diel 2 - záhrady o výmere 94 m2. Už v roku 1953 bola medzi právnymi

predchodcami účastníkov konania uzavretá dohoda o spôsobe užívania spoločných nehnuteľností. Táto
dohoda bola rešpektovaná aj po ich smrti a pozemky boli užívané takmer výlučne v súlade s touto
dohodou. Navrhovateľ a jeho právna predchodkyňa tak užívali výlučne parc. CKN č. XX o výmere 276
m2,parc.CKNč.XXovýmere58m2ajedenzdielovzáhradyparc.CKNč.XXovýmere94m2.Pozemok
parc. CKN č. XX však neužíval navrhovateľ podľa dohody zo dňa 03.05.1953 od spoločnej hranice

medzi domami ("od svojho kraja"), ale až po severnú časť - stenu domu vo vlastníctve odporkyne, ktorý
je postavený na parc. CKN č. XX. Odporkyňa a jej právni predchodcovia využívali naopak výlučne vo
svoj prospech pozemky parc. CKN č. XX o výmere 25 m2 (na nej je postavená pivnica nezapísaná
v KN), parc. CKN č. XX o výmere 185 m2, jeden z dielov záhrady parc. CKN č. XX o výmere 94 m2 a
parc. CKN č. XX o výmere 684 m2. Časť pozemku parc. CKN č. XX využívala od severnej časti - steny
svojho domu na pozemku parc. CKN č. XX až po jeho severnú hranicu pri ceste a pri parc. č. XX. Dvor

parc. CKN č. XX mal podľa dohody ostať spoločný pre všetkých spoluvlastníkov, pretože sa jednalo o
prechod k nezamŕzajúcemu prameňu, z ktorého sa napájal dobytok a ktorý leží na parc. CKN č. XX.
Táto časť dohody však stratila opodstatnenie, pretože dobytok už cez dvor neprechádza a po uzavretí
prechodu na južnej hranici pozemku parc. č. XX navrhovateľom už ani nemôže. Takýmto užívaním bolo
zabezpečené spravodlivé rozdelenie pozemkov pod domami účastníkov a v ich okolí.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ku vzájomnému návrhu žiadal, v prípade ak súd zruší podielové
spoluvlastníctvokparceleCKNč.XXzriadenievecnéhobremena,ktorémalospočívaťvpráveprechodu
pešo a povozom, osobným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti v k.ú. K., vedenej na LV č. XX, parc.
CKN č. XX/X - zast. plochy a nádvoria v prospech vlastníka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú.

K. ako parc. C-KN č. XX/X, pretože nemá inú možnosť prístupu k nehnuteľnostiam, ktoré užíva. Právo
prechodu využívali aj jeho právni predchodcovia.

Rozsudkom č.k. 5C/200/2005-122 zo dňa 17.10.2008 súd rozhodol vo veci prvýkrát tak, že zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, rozhodol o prikázaní konkrétnych nehnuteľností

vytvorených na základe geometrického plánu z roku 2007 do výlučného vlastníctva navrhovateľa a do
výlučného vlastníctva odporkyne, vo zvyšnej časti zamietol vzájomný návrh, ako aj návrh navrhovateľa
na určenie vlastníctva a zriadenie vecného bremena. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo
strany obidvoch účastníkov a Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. 12Co/342/08-159
zo dňa 29.04.2009 predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.04.2010 obidvaja účastníci podali návrh na zmenu návrhu
a návrh na zmenu vzájomného návrhu, ktoré boli uznesením na tomto pojednávaní aj pripustené (č.l.
204). Navrhovateľ zmenou návrhu žiadal o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľke E. B. a takisto, že stavba pivnice súp. č. XXX na parc. CKN č. XX v kat. úz. K. patrí do

vlastníctvanavrhovateľa.Odporkyňažiadalazmenuvzájomnéhonávrhutak,abysúdurčil,žeodporkyňa
je vlastníčkou konkrétne vymenovaných nehnuteľností vytvorených na základe geometrického plánu č.
36/041459-198/2009 zo dňa 12.08.2009 a zároveň žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX ako parc. registra CKN č. XX zastavané plochy a
nádvoria a prikázal novovytvorené parcely do vlastníctva navrhovateľa a do vlastníctva odporkyne.

Následne bolo vo veci druhýkrát rozhodnuté rozsudkom č.k. 5C/200/2005-240 zo dňa 04.06.2010, kde
súd určil, že do dedičstva po poručiteľke E. B. patria konkrétne uvedené nehnuteľnosti, zastavil konanie
ohľadomstavby-pivnice,súp.č.XXX naparceleCKNč.XXvkat.úz.K.aohľadompozemkuparc.CKN
č. XX zastavaná plocha o výmere 25 m2 a vzájomný návrh odporkyne zamietol. Proti tomuto rozsudku

podala odvolanie odporkyňa a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/266/2010-277 zo
dňa 27.10.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti výroku rozsudku okresného súdu o zastavení konania ohľadom stavby - pivnice, súp. č.
XX.XX.XXXX na parcele CKN č. XX v kat. úz. K. a ohľadom pozemku parc. CKN č. XX zastavaná plocha

o výmere 25 m2 odvolanie podané nebolo, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.01.2012 súd pripustil zmenu vzájomného návrhu tak, aby bolo
určené,ženehnuteľnostikonkrétneurčenépodľageometrickéhoplánuvyhotovenéhovroku2009,patria
do dedičstva po neb. poručiteľke A. A., rod. B. (č.l. 307).

Následnebolovovecirozhodnutérozsudkomč.k.5C/200/2005-322zodňa03.02.2012,ktorýmsúdurčil,
že konkrétne nehnuteľnosti určené geometrickým plánom z roku 2007 patria do dedičstva po poručiteľke
E. B. a zároveň určil, že konkrétne nehnuteľnosti určené geometrickým plánom z roku 2007 patria do
dedičstva po neb. poručiteľke A. A., zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov nehnuteľností

vedených na LV č. XX na základe geometrického plánu z roku 2007 ako parc. CKN č. XX/X a č. CKN
XX/X, prikázal parcelu č. CKN XX/X do výlučného vlastníctva navrhovateľa a parcelu CKN č. XX/X do
výlučného vlastníctva odporkyne.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci konania a Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 13Co/108/2012-354 zo dňa 23.05.2012 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení krajský súd uviedol, že "právnym predchodcom
navrhovateľa bola N.B. a navrhovateľ je jediným dedičom. Poručiteľka A. A., ktorá zomrela dňa
15.02.1992 zanechala troch dedičov zo zákona, odporkyňu a jej dvoch bratov. Po smrti E. XXXX,vstúpil
do užívania pozemkov, teda aj fyzicky užíval pozemky navrhovateľ ako jediný dedič po poručiteľke.
Vzhľadom na to, že tieto pozemky užíval od roku 1982, tak mohol nadobudnúť vlastnícke právo k

pozemkom vydržaním sám pre seba, pokračoval v oprávnenej držbe po svojej predchodkyni a teda
vstúpil do novej držby po jej smrti. Od 01.01.1992 bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 aj so započítaním
času právneho predchodcu v súlade s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Za takéhoto skutkového
a právneho stavu by svedčilo vlastnícke právo v prospech navrhovateľa, a teda nie je dôvod určiť,

aby pozemky patrili do dedičstva po poručiteľke E. B.. Čo sa týka ďalšieho účastníka reálnej deľby A.
B., ten zomrel v roku 1975. Aj on takisto ako E. B. mohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom
vydržaním uplynutím 10 rokov od roku 1953, teda v roku 1963. Z vykonaného dokazovania sa javí,
že v roku 1975 vstúpila do užívania jeho dcéra A. A., ktorá zomrela v roku XXXX. Teda aj táto
mohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním pre seba s poukazom na § 872 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. Po A. A. vstúpila do držby aj B. Q. ako právna nástupkyňa oprávnených držiteľov A. B.,
následne A. A., teda by nebol dôvod určovať vlastnícke právo právneho predchodcu B. Q., teda určiť, že
pozemky patria do dedičstva po poručiteľke A. A.. Tomu, že právni nástupcovia A. B., A. A. a následne
teda aj odporkyňa, vstúpili do užívania nehnuteľnosti, svedčí aj výpoveď navrhovateľa v konaní dňa
15.10.2008, keď navrhovateľ resp. jeho práv. zástupkyňa uviedli, že predmetné pozemky užívala rodina

odporkyne, tak obidve rodiny potom vydržali pozemky v zmysle dohody z roku 1953 a skutočného
užívacieho stavu, čo nemôže odporkyňa poprieť. Pokiaľ sa navrhovateľ v podanom odvolaní domáhal
určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XX/X v prospech právneho predchodcu navrhovateľa,
tak na pojednávaní dňa 23.04.2009 bolo práv. zástupkyňou navrhovateľa uvedené: "Súhlasili by sme,
že parcela č. XX/X by patrila do vlastníctva odporkyne", tým teda nespochybnili, že táto a teda aj právni

predchodcovia odporkyne túto časť rozdeleného pozemku reálne užívali, čím zároveň aj spochybnili
dobromyseľnosť držby v prospech navrhovateľa a jeho právnej predchodkyne. Odporkyňa vo svojom
podaní zo dňa 15.12.2006 nazvanom ako "Vzájomný návrh o zrušenie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvaúčastníkov"žiadala,abysúdurčil,žedovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľaprichádzajú
ajpozemky,parcelaCKNč.XX/Xtrvaletrávnatéporastyovýmereurčenejgeometrickýmplánom,pričom

doložila aj snímku pozemkovej mapy. Na pojednávaní dňa 19.12.2006 uviedla: "že zakladá do spisu
nákres katastrálnej mapy, ktorý vyznačený žltou a ružovou vyznačuje užívacie právo a užívací stav
navrhovateľa a odporkyne, potom vychádzajúc z tohto listinného dokladu predloženého odporkyňou,
bol užívací stav taký, že žalobca užíval parcelu č. XX v hraniciach zodpovedajúcich novovzniknutej
parcele CKN č. XX/X podľa geometrického plánu z roku 2007". Pokiaľ súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo k pozemku parcela CKN č. XX/X a CKN č. XX/X tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľa prikázal pozemok parcela CKN č. XX/X a do výlučného vlastníctva odporkyne pozemok
parc. CKN č. XX/X a uviedol, že navrhovateľ má možnosť prístupu cez pozemok parc. CKN XX, táto
skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďami svedkov, výpisom z katastra nehnuteľností a ohliadkou
súdu na mieste samom, tak predmetné pozemky boli vytvorené geometrickým plánom z roku 2007 z

parcely CKN č. XX zastavané plochy a nádvoria s výmerou 76 m2. Predmetný pozemok parc. CKN č.
XX je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne a je spoluvlastníkmi dlhodobo užívaný
ako spoločný dvor, slúži ako prístup k rodinnému domu navrhovateľa. V konaní nebolo hodnoverným
spôsobom preukázané, že pozemok parc. CKN č. XX je verejnou komunikáciou spôsobilou slúžiť akoprístupová komunikácia k rodinnému domu navrhovateľa. Správa katastra C. uviedla, že tento pozemok
je užívaný ako verejný priestor, ale neuviedla či tento verejný priestor môže slúžiť ako prístupová
komunikácia."

Vzhľadom na závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, obidvaja účastníci podali
návrh na zmenu návrhu resp. zmenu vzájomného návrhu, ktoré súd uznesením č.k. 5C/200/2005-373
zo dňa 16.01.2014 pripustil. Na základe takto zmeneného návrhu sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil,
že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností vedených v k.ú. K. na LV č. XX (podiel pod B r.č. 4) a LV č.

XX (podiel pod B r.č. 1), ktoré zodpovedajú podľa GO plánu GeoPlus, s.r.o. č. plánu 36041459-57/2007
ako parcela CKN č. XX zastavaná plocha o výmere 276 m2, CKN č. XX/X TTP o výmere 603 m2, CKN
č. XX/X TTP o výmere 56 m2, CKN č. XX zastavaná plocha o výmere 58 m2 a CKN č. XX/X záhrada
o výmere 89 m2 a odporkyňa sa domáhala, aby súd určil, že odporkyňa B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX C. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. K., obec K., okres C. na LV č. XX ako
parc. CKN č. XX/X - TTP o výmere 56 m2, parc. CKN č. XX - orná pôda o výmere 684 m2 , na LV č. XX

parc. CKN č. XX/X - zastavané plochy o výmere 27 m2, parc. CKN č. XX/X - zastavané plochy o výmere
88 m2, parc. CKN č. XX/X - zastavané plochy o výmere 70 m2, parc. CKN č. XX/X - záhrada o výmere
99 m2 podľa GP č. 36041459-57/2007 zo dňa 20.07.2007 vyhotoveného GeoPlus s.r.o., Brezno a aby
súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. K.,
obec K., okres C., vedeným na LV č. XX ako parcela CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 22 m2 a

parcela CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 a prikázal vo výlučného vlastníctva navrhovateľa
parcelu CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 22 m2 a do výlučného vlastníctva odporkyne parcelu
CKN č. XX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 podľa geometrického plánu č. 36041459-57/2007 zo
dňa 20.07.2007, vyhotoveného spol. GeoPlus s.r.o. Brezno.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchmi
svedkov, listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu, ohliadkou na mieste samom a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

Podľa§115zák.č.141/1950Zb.(Občianskyzákonník),vydržanímmožnonadobudnúťvlastníckeprávo,

ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene
(§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 145 zákona č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že účastníci konania sú v katastri

nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. K., obec
K., okres C., vedených Okresným úradom C. na LV č. XX ako parcela CKN č. XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 185 m2, parcela CKN č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parcela
CKN č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, parcela CKN č. XX/X/X záhrady o výmere 94
m2, parcela CKN č. XX/X/X záhrady o výmere 94 m2 a LV č. XX ako parcela CKN č. XX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 276 m2, parcela CKN č. XX trvale trávnaté porasty o výmere 657 m2, parcela CKN
č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela CKN č. XX orná pôda o výmere 684 m2.
Na základe geometrického plánu č. 36041459-57/2007 zo dňa 20.07.2007, vyhotoveného spoločnosťou
GeoPlus s.r.o., Brezno, Brezenská 3, ktorý v priebehu konania predložila odporkyňa, boli tieto parcelyrozdelené, a to tak, že parcela CKN č. XX zastavané plochy zostala v celosti, parcela CKN č. XX bola
rozdelená na parcelu CKN č. XX/X o výmere 603 m2 a CKN č. XX/X o výmere 56 m2, parcela CKN č.
XX bola rozdelená na parcelu CKN č. XX/X o výmere 27 m2, CKN č. XX/X o výmere 88 m2, CKN

č. XX/X o výmere 70 m2, parcela CKN č. XX zastavané plochy zostala v celosti, parcela CKN č. XX
rozdelená na parcelu CKN č. XX/X o výmere 22 m2, CKN č. XX/X o výmere 54 m2 a parcela CKN č. XX
na parcely CKN č. XX/X o výmere 89 m2 a parcelu CKN č. XX/X o výmere 99 m2.

Právni predchodcovia účastníkov konania uzatvorili dňa 03.05.1953 dohodu o rozdelení spoločného

majetku, na základe ktorej užívali právni predchodcovia nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne, po ich
smrti vstúpili do práv o povinností aj účastníci konania na základe jednotlivých dedičských rozhodnutí.
Medzi účastníkmi konania začali vznikať nezhody, ktoré už neboli schopní riešiť iným spôsobom.
Navrhovateľ podal návrh na súd, ktorým sa pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva ku konkrétnym
nehnuteľnostiam. Na túto situáciu zareagovala odporkyňa svojím vzájomným návrhom, ktorým taktiež
žiadala určiť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, ale zároveň žiadala aj zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru.

V súlade s právnou úpravou je možné nadobudnúť vlastnícke právo viacerými spôsobmi, najmä kúpnou
zmluvou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, prípadne na základe
iných skutočností, ktoré predpokladá zákon. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva na základe

rozhodnutia štátneho orgánu sa nadobúda dňom, ktorý je v ňom určený, v prípade ak takýto deň nie
je určený, dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Nadobudnutie vlastníckeho práva môže byť buď
originálne alebo odvodené. Jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva je aj
vydržanie, ktoré nadväzuje na právnu úpravu držby. Aby bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním
musia byť splnené zákonné podmienky, a to oprávnenosť držby, nepretržitosť držby a spôsobilosť

vydržať predmet držby. Predmetom vydržania môže byť za určitých okolností aj ideálny spoluvlastnícky
podiel. V prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie, nadobúda sa vlastnícke
právo k veci okamihom uplynutia vydržacej lehoty. Tento následok pritom nastáva priamo zo zákona
a samotné rozhodnutie súdu má už potom iba deklaratórny charakter, nie konštitutívny charakter. V
prípade ak hovoríme o vydržaní musíme brať v tomto konaní do úvahy skutočnosť, že existovalo

viacero právnych predpisov, ktoré upravovali vydržanie, v prvom rade to bol právny predpis z roku
1950 zákon č. 141/1950, tzv. Stredný občiansky zákonník platný od 01.01.1950 do 31.03.1964 a potom
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý je platný od 01.04.1964 až do súčasnosti. V prípade, že
medzi spoluvlastníkmi došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností na samostatné časti a tieto aj
takýmto spôsobom aj užívali, tak k zrušeniu spoluvlastníctva došlo už fakticky týmto reálnym rozdelením

nehnuteľností.

Súd preto z tohto hľadiska skúmal, či sú splnené podmienky na vydržanie predmetných nehnuteľností
účastníkmi konania.

Právnymi predchodcami účastníkov bola uzavretá zmluva v roku 1953, išlo o neperfektnú zmluvu o
reálnom rozdelení nehnuteľností - domu, pozemkov pod domom a okolo domu. Samotné užívanie
domových nehnuteľností v konaní nebolo sporné, pretože ide o jeden dom, ktorý má dva samostatné
vchody a samostatné súpisné čísla. Samostatná bytová jednotka vznikla prestavbou z hospodárskej
budovy a prístavbou k pôvodnému domu. Dohodou o reálnom rozdelení z roku 1953 vstúpili právni

predchodcovia obidvoch účastníkov do držby k parcelám, ktoré sú v súčasnosti vedené v katastri
nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XX pre kat. úz. K., ako parcely CKN č. XX, XX, XX, XX, XX/X/X, XX/
X/X, XX a XX, a to každý v spoluvlastníckom podiele1/2. Navrhovateľ v priebehu konania súdu predložil
identifikáciu parciel vyhotovenú v roku 1994 (č.l. 172 spisu), ktorej podkladom bol protokol o miestnom
šetrení, vyhotovený na základe mapovania vykonaného geodéziou v rokoch 1984 až 1986, pričom boli

zisťovaní konkrétni užívatelia, užívanie, ako aj veľkosť jednotlivých parciel a tieto zisťovania boli najmä
v súvislosti s priebehom hraníc pozemkov odsúhlasené jednotlivými užívateľmi svojím podpisom. Z
predloženej identifikácie vyplýva, že právny nástupca E. B., teda navrhovateľ, užíva parcelu CKN č.
XX, parcelu CKN č. XX, parcelu CKN č. XX, parcelu CKN č. XX a parcelu CKN č. XX/X/X. Právna
nástupkyňa A. B. A. A. (právna predchodkyňa odporkyne) užívala parcelu CKN č. XX, parcelu CKN č.

XX/X/X a parcelu CKN č. XX. Tieto parcely boli takýmto spôsobom užívané a týmto istým spôsobom boli
platené aj miestne dane, o čom svedčí aj potvrdenie Obecného úradu K. o platení miestnych daní (č.l.
209 spisu). čo sa týka parcely CKN č. XX pri nej boli ako užívatelia uvedení užívatelia domov č. XX a
XX (išlo o chybu v písaní ohľadne číslovania).Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného v uznesení krajského súdu, v prípade navrhovateľa
bola splnená vydržacia doba ako v prípade právnej predchodkyne navrhovateľa, tak aj u samotného

navrhovateľa, a to najneskôr dňom 01.01.1992. Z tohto dôvodu súd vyhovel návrhu navrhovateľa a určil,
že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. K., Okresným úradom C. na LV č. XX
(podiel pod B r.č. 4 vedený na B. Q.) a LV č. XX (podiel pod B r.č. 1 vedený na B. Q.), ktoré zodpovedajú
podľa geometrického plánu GeoPlus s.r.o., číslo plánu 36041459-57/07 zo dňa 20.07.2007 ako parcela
CKN č. XX zastavaná plocha o výmere 276 m2, parcela CKN č. XX/X trvale trávnaté porasty o výmere

603 m2, parcela CKN č. XX zastavaná plocha o výmere 58 m2 a parcela CKN č. XX/X záhrada o
výmere 89 m2.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.08.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa zobrala návrh
navrhovateľa v časti určenia, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností vedenej na LV č. XX, vytvorenej
geometrickým plánom z roku 2007 ako parcela CKN č. XX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 56 m2

späť. Odporkyňa so späťvzatím návrhu v tejto časti nesúhlasila. Súd napriek nesúhlasu odporkyne
pripustil späťvzatie návrhu v tejto časti, a to z toho dôvodu, že predmetný geometrický plán z roku 2007
predložila v konaní samotná odporkyňa a súd vychádzal z tohto predloženého geometrického plánu.
Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že tento samotný geometrický plán bol vyhotovený iba omylom a ona nevedela
ako prebiehajú tie hranice súd poukazuje na skutočnosť, že tento geometrický plán je jednoznačný, je z

neho možné presne určiť hranice ktorých parciel kadiaľ prebiehajú a je úplne v súlade aj s predloženou
snímkou pozemkovej mapy (č.l. 33a spisu), ktorý predložila samotná odporkyňa. Z tejto snímky je
jednoznačne zrejmé ako mala prebiehať hranica novovytvorených parciel CKN č. XX/X a CKN č. XX/
X, pôvodne vedenej parcely pod CKN č. XX. Samotná odporkyňa potvrdila, že navrhovateľ resp. jeho
právna predchodkyňa užívali parcelu až po kraj domu a odporkyňa resp. jej právni predchodcovia ju

užívali až od západného konca domu po hranicu pozemku (č.l. 24 spisu). Zároveň súd poukazuje na to,
že aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení poukazoval na tento
geometrický plán.

Čo sa týka vzájomného návrhu odporkyne, tomuto súd vyhovel iba v časti. Súd považoval za

preukázané, že odporkyňa ako právna nástupkyňa po A. B. a neskôr po A. A. užívala a na základe
dedičského rozhodnutia po A. A. aj nadobudla spoluvlastnícky podiel k parcelám vedeným na LV č. XX
ako parcela CKN č. XX a parcela CKN č. XX/X/X. Z týchto dôvodov jej návrhu vyhovel a určil, že je
vlastníčkounehnuteľnostívedenýchnaLVč.62,nazákladegeometrickéhoplánuzroku2007čísloplánu
36041459-57/07akoparcelaCKNč.XX/X,CKNč.XX/X,CKNč.XX/XaCKNč.XX/X.Čosatýkaurčenia

vlastníckeho práva vydržaním k zvyšným parcelám, ktoré žiadala v zmenenom návrhu (CKN č. XX a
CKN č. XX/X, ktoré súd vedené na LV č. XX), súd v tejto časti návrh zamietol. Z dedičského rozhodnutia
po A. A. sp.zn. D540/92 zo dňa 13.10.1992 súd zistil, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v
súčasnostivedenýmnaLVč.XXakoparcelaCKNč.XXaparcelaCKNč.XXnadobudlibratiaodporkyne
každý v spoluvlastníckom podiele 1/4. Na odporkyňu boli predmetné spoluvlastnícke podiely jej bratov

prevedené až na základe darovacej zmluvy z júla 2005.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že samotná odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným parcelám vydržaním, pretože nebola jedinou právnou nástupkyňou po A. A.,
naopak, spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia

nadobudli jej bratia a ona ich nadobudla až neskôr na základe darovacej zmluvy z roku 2005, a tak v
prípade odporkyne nebola splnená lehota na vydržanie týchto parciel do výlučného vlastníctva. Pokiaľ
tvrdila odporkyňa, že to bol iba mylný zápis v dedičskom konaní a keď sa to zistilo, tak hneď urobili
nápravu má súd za to, že jej tvrdenie vyvracia výpoveď svedka N. A. (brata odporkyne), ktorý uviedol,
že parcelu CKN č. XX si ponechal s bratom v dedičskom konaní. On aj jeho brat boli ako spoluvlastníci

vedení k parcelám CKN č. XX, CKN č. XX a CKN č. XX a oni sa až potom, ako ich oslovil navrhovateľ
rozhodli, že to dajú sestre, pretože vznikol tento spor (č.l. 219, 220 spisu). Odporkyňa tak nadobudla
iba spoluvlastnícke podiely svojich bratov na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2005 (č.l. 392 a
nasl.) až v roku 2005, teda podmienky pre vydržanie do jej výlučného vlastníctva nie sú splnené, preto
súd vzájomný návrh v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o parcelu CKN č. XX, ku ktorej odporkyňa vo svojom vzájomnom návrhu žiadala zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani jeden z účastníkov
konania sa nemôže cítiť ako výlučný vlastník tej-ktorej časti tejto parcely, ktorá bola rozdelenágeometrickým plánom z roku 2007 na parcelu CKN č. XX/X a CKN č. XX/X, pretože neperfektná zmluva
reálna deľba z roku 1953 sa nedotýkala spoločného dvora. Je však nepochybné, že obidvom účastníkom
k tomuto spoločnému dvoru parcela CKN č. XX vzniklo spoluvlastnícke právo, a to každému v rovnakom

podiele 1/2. Pokiaľ odporkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k tejto parcele súd
návrh zamietol. Ide o spoločný dvor, cez ktorý má prístup do svojej domovej nehnuteľnosti navrhovateľ.
Tento prístup k tejto domovej nehnuteľnosti bol stále z hlavnej cesty, to znamená z parcely CKN XX, a to
dlhodobo. Táto skutočnosť bola preukázaná ako čestnými prehláseniami, tak aj výpoveďami svedkov.
Cez parcelu CKN č. XX sa chodilo iba po vodu, pretože sa tam nachádza prameň. Aj samotný brat

odporkyne uviedol, že cez bránku medzi parcelou CKN č. XX a CKN č. XX sa chodilo iba po vodu (č.l.
219). Pokiaľ odporkyňa argumentovala skutočnosťou, že navrhovateľ sa môže do svojej nehnuteľnosti
dostať aj z opačnej strany cez parcelu CKN č. XX, súd na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 23.02.2012 zisťoval aj skutočnosti, či táto parcela naozaj slúži ako verejný priestor.
Zo správy katastra nehnuteľností vyplýva, že táto parcela CKN č. XX je zapísaná ako pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,

chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Na predmetnú parcelu nie je založený LV a je vytvorená
z časti parciel "E" registra KN č. X/XX, KN č. X/XX, KN č. X/XX, KN č. XX/X, KN č. XXX/X, pričom
bolo zistené, že predmetné parcely registra "E" sú vo vlastníctve viacerých osôb. Obec K.
vo svojom vyjadrení zo 06.03.2014 uviedla, že parcela CKN č. XX nie je vedená na LV, avšak obec
sa na základe Hospodárskej zmluvy č. 01/1991 a Protokolu o prechode vlastníctva veci majetkových

práv a záväzkov v zmysle zákona. SNR č. 138/91 Zb. považuje za vlastníka uvedenej parcely a táto
parcela slúži ako prístupová komunikácia. Súd má však preukázané, že táto parcela nie je vo vlastníctve
obce (obec je vlastníkom iba niektorých parciel registra "E", z ktorých je tvorená parcela registra CKN
č. XX) a v zmysle zákona o miestnych komunikáciách, tak nemôže slúžiť ako miestna komunikácia,
pretože podľa § 3d ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách sú miestne komunikácie vo vlastníctve

obce. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že časť tejto parcely CKN č. XX je asfaltovaná resp.
spevnená, ale iba spodná časť, zvyšok tejto parcely tvorí trávnatý povrch, pričom nejde o rovinu, ale
ide o kopcovitý terén. Tento pozemok by za súčasného stavu bolo treba najprv upraviť
tak, aby mohol slúžiť ako riadna prístupová komunikácia, čo by si vyžadovalo aj neprimerané náklady,
vzhľadom aj na tú skutočnosť, že pozemok sa nachádza vo vlastníctve viacerých osôb. Okrem týchto

skutočností navrhovateľ by si musel vyhotoviť prístupovú cestu aj cez svoj ďalší pozemok, aby sa mohol
dostať ku svojej domovej nehnuteľnosti. Toto je zrejmé aj z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená
na ohliadke a je súčasťou súdneho spisu (napr. fotografie č. 7, 8, 9). Aby sa navrhovateľ mohol dostať
na svoj pozemok musel by prechádzať cez parcelu reg. E č. 9/46, ktorá je vo vlastníctve Z. Q. a je
zapísaná na LV č. XXX. Z. Q. sa vyjadrila, že nedovolí navrhovateľovi alebo odporkyni, aby prechádzali

cez jej pozemok (č.l. 89). Aj samotný právny zástupca odporkyne uviedol, že nie je obvyklé, aby sa
zrušovalo podielové spoluvlastníctvo k spoločným dvorom (č.l. 200). V tomto konaní ide o špecifický
prípad spoločného dvora vzhľadom na skutočnosť, že domová nehnuteľnosť tvorila pôvodne jeden
celok a až následne bola rozdelená na dve časti avšak so spoločnou vnútornou stenou. Ide o jeden
dom, kde pôvodný vstup do nehnuteľnosti bol súčasný vstup do nehnuteľnosti navrhovateľa, vchod do

nehnuteľnosti odporkyne bol urobený neskôr. Spoločný dvor tvorí úzky pás zeme nachádzajúci sa pred
oboma nehnuteľnosťami, preto súd ponechal predmetnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru súd nepovažuje
za efektívne, pretože by zároveň musel rozhodovať aj o zriadení vecného bremena, čím by sa situácia
vôbec nezmenila, pretože právo prechodu by bolo možné určiť iba cez celú novovytvorenú parcelu

vzhľadom na to, že celý dvor je široký cca 3 metre. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že k
problémom začalo dochádzať až po podaní návrhu navrhovateľom na určenie vlastníctva resp. keď
navrhovateľ začal riešiť úpravu spoluvlastníckych vzťahov, samotní právni predchodcovia odporkyne a
ani odporkyňa dovtedy nikdy nebránili navrhovateľovi v prechode cez spoločný dvor, k tomuto začalo
dochádzať až po začatí súdneho konania. Navrhovateľ sa ani nedomáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k spoločnému dvoru, ktorý v súčasnosti využíva iba na peší prechod, auto
parkuje pred bráničkou. Súd má za to, že za súčasného stavu nemá navrhovateľ inú možnosť prístupu
k svojej domovej nehnuteľnosti ako z parcely CKN č. XX, túto cestu využíva už niekoľko desaťročí, má
aj značne vysoký vek a zhoršený zdravotný stav. Samotná odporkyňa má zdravotné problémy, využíva
domovú nehnuteľnosť iba na rekreačné účely. Obidvaja sú povinní rešpektovať spoluvlastnícke právo

druhého účastníka a správať sa tak, aby medzi nimi nedochádzalo k nezhodám. Z celého súdneho
konania a správania sa odporkyne sa súdu javí, že jej ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, samotné
zrušenie podielového spoluvlastníctva pre ňu nemá zásadný význam, s prípadným zriadením vecného
bremena v žiadnom prípade nesúhlasí, navrhovateľ má podľa nej chodiť opačnou stranou, kde má súdza preukázané, že to nie je možné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vzájomný návrh
odporkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.

Pokiaľsúdnapojednávanídňa05.08.2014zamietolnávrhnavykonanieohliadky namiestesamombolo
to z dôvodu, že v konaní boli uskutočnené už dve ohliadky, pričom z poslednej ohliadky bola vyhotovená
aj fotodokumentácia, ktorú súd považoval za dostatočnú na rozhodnutie vo veci.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v súlade s § 204 OSP odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie,
alebo napadnutý rozsudok zmenil a protinávrhu odporkyne v celom rozsahu vyhovel.

Odporkyňa podala odvolanie voči výrokom I., II., III. a IV. z dôvodu § 205 ods. 1, 2 písm. f) OSP, z dôvodu,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci. Žiadala, aby súd
určil, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených v k. ú. K., na LV č. XX ako parcela C KN č. XX/X TTP o
výmere 56 m2, parcela C KN č. XX orná pôda o výmere 684 m2. Na LV č. XX parc. C KN č. XX/X zast.
plochy o výmere 27 m2, a parc. C KN č. XX/X zast. plochy o výmere 88 m2, parc. C KN č. XX/X zast.
plochy o výmere 70 m2, parc. C KN č. XX/X záhrada o výmere 99 m2 podľa geometrického plánu č.

36041459-57/2007 zo dňa 20. 07. 2007, navrhla, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K., vedených na LV č. XX ako parc. C KN č. XX/X a
parc. C KN č. XX/X a prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa parcelu C KN č. XX/X zastavané
plochy o výmere 22 m2 a do výlučného vlastníctva odporkyne parcelu C KN č. XX/X zastavané plochy
o výmere 54 m2.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ pripustil na pojednávaní, že časť parcely odčlenená geometrickým
plánom v roku 2007 ako novovytvorená parcela XX/X bola v užívaní výlučne odporkyne. Odporkyňa
využívala časť parcely za domom, kde boli nasadené ovocné stromy, ako aj za účelom umiestnenia
drevárne. Cez parcelu chodila do pivnice.
Namietala nesprávne rozhodnutie súdu, v ktorým prvostupňový súd zastavil konanie o návrhu

navrhovateľa na určenie jeho vlastníctva k parc. C KN č. XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 56 m2,
napriek tomu, že odporkyňa so späťvzatím návrhu navrhovateľa nesúhlasila. Odporkyňa sa návrhom
domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetnej parcely, čo v konečnom dôsledku nespochybnil ani
samotný navrhovateľ. Rozhodnutie súdu preto odporkyňa považuje za nesprávne, ktorým súd odmietol
určiť jej vlastnícke právo. Samotná odporkyňa sa v podanom protinávrhu domáhala určenia vlastníckeho

práva aj k tejto parcele, preto ak súd považoval návrh za nedôvodný, mal o tom procesne rozhodnúť
zamietnutím návrhu a nie konanie zastaviť z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Pokiaľ ide o parcelu č. C KN č. XX, táto bola v užívaní rodiny odporkyne, čo potvrdil aj navrhovateľ a
uznal, že nehnuteľnosť bola v celosti užívaná odporkyňou. Predmetné nehnuteľnosti užívala právna

predchodkyňa odporkyne A. A. až do svojej smrti XX. XX. XXXX, odvtedy ich užíva odporkyňa a v
užívaní rušená nebola. Považovala sa za vlastníčku nehnuteľnosti po svojej mame. Súd sa nesprávne
vysporiadal s vyjadreniami odporkyne ako aj s výpoveďami svedkov a nesprávne rozhodol v IV. výroku
rozsudku, ktorým o protinávrhu odporkyne v prevyšujúcej časti rozhodol tak, že ho zamietol.

Zároveň uviedla, že zamietnutím návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov k parce. č. 68 (spoločný dvor) nevyriešil súd vzťahy medzi účastníkmi. Nezrušením
podielového spoluvlastníctva dôjde k eskalácii už aj tak narušených vzťahov medzi účastníkmi konania.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by nemal inú prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti - domu.
Odporkyňa preukázala, že parc. XX je spevnená plocha, ktorá aj podľa katastra nehnuteľností je verejné

priestranstvo, ktoré slúžilo v minulosti ako prístupová cesta k priľahlým nehnuteľnostiam. Navrhovateľ
má možnosť využívať túto prístupovú cestu za účelom prístupu k nehnuteľnostiam. Jedine týmto
spôsobom môže byť natrvalo vyriešený vzťah medzi účastníkmi týkajúci sa prechodu cez spoločný dvor.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Pokiaľ ide o parcelu

č. C KN XX, objektívnym dôkazom užívania na základe deľby z roku 1953 je identifikácia parciel z roku
1994, ktorej podkladom bol protokol o miestnom šetrení, ktorý bol vyhotovený na základe mapovania
vykonaného geodéziou v rokoch 1984 - 1986. Na miestnom šetrení komisiou boli zisťovaní konkrétni
užívatelia, užívanie a veľkosť jednotlivých parciel čo odsúhlasovali jednotliví užívatelia svojím podpisom,na základe čoho bola vytvorená aj nová katastrálna mapa a z identifikácie je zrejmé, že užívateľom celej
parcely C KN XX TTP o celkovej výmere 657 m2 bol navrhovateľ ako jediný právny nástupca svojej
matky E. B.. Dôkazom je tiež potvrdenie obce o platení dane z nehnuteľnosti. Podľa písomnej dohody z

roku 1953 pripadla do vlastníctva právnej predchodkyni navrhovateľa a to E. B. celá parcela C KN XX.
Právny predchodca odporkyne (A. B.) zase vstúpil do držby na základe písomnej dohody z roku 1953 k
prac. C KN XX o výmere 684 m2. Teda ešte väčšej výmere ako mala parcela C KN XX.
Navrhovateľ zobral návrh späť v časti parcely č. XX/X na určenie svojho vlastníctva k nej len z dôvodu,
že na predmetnej časti nehnuteľnosti stojí pivnica, ku ktorej si odporkyňa vybavila zápis vlastníctva v

celosti do katastra nehnuteľností, a preto časť parcely okolo tejto pivnice zobral späť.

Uviedol, že odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastníctvo k pracele č. XX a XX (XX/X, XX/X) vydržaním,
nakoľko nemá žiaden titul. Reálnu deľbu uskutočnil jej starý otec v roku 1953, ktorý mal viacerých
dedičov. Nehnuteľnosti zdedil jeden z jeho dedičov A. A., matka odporkyne a po nej v roku 1992 parcelné
čísla XX, XX, XX, XX zdedil M. A. a N. A.. Odporkyňa tieto parcely nezdedila nikdy ich nevlastnila, až v

roku 2005 ich nadobudla darovacou zmluvou. Pre vydržanie je okrem pokojnej držby, užívania, potrebný
aj objektívny titul, od ktorého držiteľ vyvodzuje subjektívny pocit, že je vlastník, odporkyňa nemá žiaden
titul. Samotné užívanie pre vydržanie nestačí.

Pokiaľ ide o parcelu č. XX, ku ktorej spoluvlastníctvo účastníkov navrhuje odporkyňa zrušiť a vykonať

reálnu deľbu, poukázal na to, že ide o parcelu, ktorá slúžila ako vstup do domovej nehnuteľnosti.
Podľa reálnej deľby vykonanej v roku 1953 táto mala byť zachovaná tak pre jedného ako aj pre
druhého.Navrhovateľpoukázalnato,ževprípadezrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
by súd musel zriadiť vecné bremeno - právo prechodu cez uvedenú parcelu smerom ku vchodu
domu navrhovateľa, čo je vzhľadom na úzku parcelu neúčelné, pričom odporkyni ide len o to, aby sa

navrhovateľ nedostal cez parcelu č. K. do svojho domu. Prístup do jeho domu bol vždy cez parcelu č.
XX. Súd nemôže nútiť navrhovateľa, aby sa dostal do svojho domu cez cudzie pozemky vo vlastníctve
tretích osôb, cez ktoré mu žiadne právo prechodu nevzniklo a ani takýmto súdnym rozhodnutím by mu
právo prechodu cez cudzie pozemky súd nemohol zriadiť. Parcela č. XX nie je miestnou komunikáciou
vo vlastníctve obce, nemôže cez ňu prechádzať k svojej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o konflikty v súvislosti

s parcelou č. XX, tieto konflikty vyvoláva práve odporkyňa, čo robí od podania návrhu na súd.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a v súlade s § 219 ods. 1,2 OSP, rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

Podľa 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval a správne vo veci rozhodol, dôvody,
pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S

týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie
je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, vzhľadom na odvolanie odporkyne,
odvolací súd udáva:

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ ide o užívanie

parcelyXX/X,kuktorejurčilprvostupňovýsúdzavýlučnéhovlastníkanavrhovateľa.Pokiaľideoužívanie
parciel vychádzal z identifikácie parciel vyhotovenej v roku 1994 (č. l. 172 spisu), ktorej podkladom bol
protokol o miestnom šetrení, vyhotovený na základe mapovania vykonaného geodéziou v roku 1984
až 1986, kedy boli zisťovaní konkrétni užívatelia a užívanie, ako aj veľkosť jednotlivých parciel, tietozisťovania boli najmä v súvislosti s priebehom hraníc pozemkov odsúhlasené jednotlivými užívateľmi
svojím podpisom. Bolo zistené, že právny nástupca E. B., teda navrhovateľ, užíval parcelu C KN č.
XX. Zároveň prvostupňový súd poukázal na geometrický plán z roku 2007, ktorý predložila samotná

odporkyňa, ktorý je jednoznačný a možno z neho určiť kadiaľ hranice prebiehajú a je to v súlade
aj s predloženou snímkou pozemkovej mapy (č. l. 33a spisu), ktorý predložila samotná odporkyňa.
Z tejto snímky je jednoznačne zrejmé ako mala prebiehať hranica novo vytvorených parciel C KN
č. XX/X a C KN XX/X, pôvodne vedenej parcely pod C KN č. XX. Samotná odporkyňa potvrdila, že
navrhovateľ, resp. jeho právna predchodkyňa, užívali parcelu až po kraj domu a odporkyňa resp. jej

právny predchodcovia ju užívali až od západného konca domu po hranicu pozemku (č. l. 24 spisu).
Zároveň prvostupňový súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/107/2012-349 zo dňa 23. 05. 2012, v predmetnom rozhodnutí už odvolací súd konštatoval, že
vychádzajúc z listinného dôkazu predloženého odporkyňou bol užívací stav taký, že žalobca užíval
parcelu č. XX v hraniciach zodpovedajúcich novovzniknutej parcele C KN č. XX/X (podľa geometrického
plánu č. 36041459-57/2007, ktorý autorizoval dňa 20. 07. 2007 P.. E. K. ). Prvostupňový súd správne

konštatoval, že bola splnená vydržacia doba ako v prípade právnej predchodkyne navrhovateľa, tak aj
u samotného navrhovateľa a to najneskôr dňom 01. 01. 1992. Právna predchodkyňa navrhovateľa E.
B. zomrela XX. XX. XXXX a podľa dedičského rozhodnutia ako jediný zákonný dedič prichádzal syn
poručiteľky R. B. (č. l. 11 spisu). E. B. vstúpila do oprávnenej držby na základe dohody spoluvlastníkov
o reálnom rozdelení nehnuteľnosti v roku 1953.

V odvolaní odporkyňa namietala, že súd nesprávne zastavil konanie v časti o určenie vlastníckeho práva
k pozemku parc. č. C KN č. XX/X TTP o výmere 56 m2 a to napriek tomu, že odporkyňa so späťvzatím
návrhu navrhovateľa nesúhlasila. Odvolací súd udáva, že aj v tejto časti prvostupňový súd správne
rozhodol, keď na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom

nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX, vytvorenej geometrickým plánom z roku 2007 ako parcela C KN XX/
X TTP o výmere 56 m2 konanie zastavil, čo v rozhodnutí aj odôvodnil. S rozhodnutím prvostupňového
súdu v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, neboli zistené žiadne vážne dôvody
na strane odporkyne, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť tak, aby prvostupňový súd v tejto časti konanie
nezastavil. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v tejto časti a zastavenie konania nebol dôvod rozhodnúť

o návrhu navrhovateľa. Prvostupňový súd sa zaoberal protinávrhom odporkyne, ktorým sa domáhala
určenia vlastníctva k totožnej parcele parc. č. C KN č. XX/X TTP o výmere 56 m2, jej protinávrh
považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol, čo sa odrazilo vo výroku IV rozhodnutia prvostupňového
súdu..

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pokiaľ zamietol návrh v
časti určenia vlastníctva odporkyne k nehnuteľnosti parc. č. XX/X a k parc. č. C KN č. XX. Odporkyňa
uviedla, že cez parcelu XX/X chodila a túto užívala, boli tam nasadené stromy a chodila tiež do pivnice
ceztútoparcelu.Uviedla,žetátoparcelabolanerušeneužívanávýlučneodporkyňou.Rovnakooparcele
č. XX odporkyňa v odvolaní uviedla, že táto bola v celosti užívaná odporkyňou, jej právna predchodkyňa

A. A., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, užívala všetky dohodou rozdelené nehnuteľnosti, a to nerušene
až do svojej smrti. Po jej smrti nehnuteľnosti v podstate užívala iba odporkyňa, ktorá nebola v užívaní
rušená a považovala sa za skutočnú vlastníčku nehnuteľností po svojej mame. Odvolací súd poukazuje
na to, že prvostupňový súd správne dospel k záveru, že odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastníctvo k
predmetným parcelám vydržaním, nebola jedinou právnou nástupkyňou po A. A., predmetné podiely k

nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia nadobudli jej bratia a ona ich nadobudla až neskôr
na základe darovacej zmluvy z roku 2005, a tak v prípade odporkyne nebola splnená lehota na vydržanie
týchto parciel.
Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právneho
predchodcu účastníka, ktorý sa v súdnom konaní domáha určenia svojho vlastníckeho práva, nezakladá

bez ďalšieho záver o vlastníckom práve takého účastníka. Ak by sporný pozemok právni predchodcovia
držiteľa vydržali, zostal by v ich vlastníctve. Právny nástupca by mohol vydržať len vtedy, ak by existovala
jeho dobrá viera o tom, že na základe prevodnej zmluvy nadobudol aj sporný pozemok a oprávnená
držba by trvala do doby, kedy uplynula vydržacia doba 10 rokov. Oprávnený držiteľ si môže započítať do
doby potrebnej na vydržanie veci či práva, dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu len, ak

ten sám vec či právo nevydržal. Ak vec vydržal už právny predchodca účastníka uplatňujúceho si svoje
vlastníctvo k veci z titulu vydržania, môže tento účastník nadobudnúť vlastníctvo k veci vydržaním len jej
oprávnenou držbou po celú vydržaciu dobu; zápočet doby právneho predchodcu je v takomto prípade
logickyvylúčený(22Cdo4282/2009NSČR). Knadobudnutiuvlastníctvavydržanímdošlopouplynutí10ročnej lehoty od uzatvorenia dohody medzi právnymi predchodcami účastníkov v roku 1953. Odporkyňa
užívala predmetné nehnuteľnosti po smrti svojej matky od roku 1992, avšak predmetné nehnuteľnosti
po nej nezdedila. Po smrti matky odporkyne v roku 1992 spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti

( p.č. XX,XX) nadobudli bratia odporkyne, nie odporkyňa. Ak by aj odporkyňa predmetné nehnuteľnosti
užívala nespĺňala predpoklad pre vydržanie, a to dobromyseľnosť držiteľa. Zo skutkových okolností
( nezdedenie nehnuteľnosti ) vyplýva, že neexistovali objektívne skutočnosti, na základe ktorých by
mohla byť odporkyňa presvedčená, že jej nehnuteľnosti vlastnícky patria. Správne sa tiež prvostupňový
súd vyporiadal s tvrdením odporkyne, že pokiaľ išlo o dedičské konanie, na základe ktorého predmetné

nehnuteľnosti po právnej predchodkyni nezdedila ona, ale jej súrodenci, išlo o mylný zápis, keď súd
poukázal na to, že toto jej tvrdenie ( o mylnom zápise ) vyvrátila výpoveď svedka N. A. (brata odporkyne).
Správne teda prvostupňový súd konštatoval, že odporkyňa nadobudla iba spoluvlastnícke podiely,
ktorých vlastníkmi boli jej bratia, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 07. 2005 (č. l. 392
a nasl.) až v roku 2005. Odporkyňa na základe darovacej zmluvy nadobudla presne určené podiely
ku konkrétnym nehnuteľnostiam označených v zmluve, išlo o nepochybný titul, teda podmienky pre

vydržanie do jej výlučného vlastníctva nie sú splnené. Odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. K zákonným
predpokladom vydržania patria : a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania
počas zákonom stanovenej doby ( pri nehnuteľnostiach 10 rokov ).

Za oprávneného držiteľa zákon považuje takého, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí, pričom sa nevychádza len zo subjektívnych predstáv držiteľa, dobrá viera
držiteľasamusívzťahovaťajnaobjektívneokolnosti,zaktorýchvôbecmohlovecnéprávovzniknúť,teda
aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V tomto prípade jednoznačne

existovalo dedičské rozhodnutie, na základe ktorého nehnuteľnosti ( spoluvlastnícke podiely ) nadobudli
bratia odporkyne, a teda tu bol jednoznačný titul, ktorý svedčal jej bratom. Bratia odporkyne darovacou
zmluvou previedli na odporkyňu presne určené podiely, a teda odporkyňa nebola oprávnenou držiteľkou
celej p.č. XXXXa p.č. XX. Odporkyňa ani neuviedla z akého titulu, aj keď nie perfektného, odvodzuje
svoje právo oprávnenej držby.

Odvolací súd pre úplnosť udáva, že sa javí, že k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vlastníctvo už
právny predchodcovia odporkyne na základe dohody z roku 1953 ( čo nepopiera ani navrhovateľ pokiaľ
ide napr. o p.č. H. ).

V plnom rozsahu sa odvolací súd tiež stotožnil so zamietnutím protinávrhu odporkyne na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k parc. C KN č. XX.

Prvostupňový súd zamietol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele
č. C KN XX, čo odôvodnil existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré tak urobil.

Prvostupňový súd sa podrobne vysporiadal so skutočnosťou, či k domovej nehnuteľnosti navrhovateľa
je možný prístup z verejnej komunikácii alebo nie. Navrhovateľ nemá inú možnosť prístupu k
svojej domovej nehnuteľnosti ako z parcely C KN č. Xpo parcele č. XX, prvostupňový súd správne
postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, kedy pri rozdelení pozemku je rozhodujúce zistenie, či u
novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácii (rozhodnutie 22Cdo 3357/2008 NS

ČR).

Prvostupňový súd správne skúmal či rozdelením predmetnej nehnuteľnosti nebude vlastníkovi stavby
postavenej na priľahlej nehnuteľnosti znemožnený prístup k stavbe, pričom poukázal na to, že sa
jedná o spoločný dvor, ide o špecifický príklad spoločné dvora vzhľadom na skutočnosť, že domová

nehnuteľnosť tvorila pôvodne jeden celok a až následne bola rozdelená na dve časti. Do nehnuteľnosti
sa chodilo vždy z predmetného spoločného dvora ( p.č. XX ), pričom ide o úzky pás zeme nachádzajúci
sa pred oboma nehnuteľnosťami (spojenými stavbami). V prípade, že by súd zriaďoval vecné bremeno,
situácia medzi účastníkmi by sa nezmenila, pretože právo prechodu by bolo možné určiť iba cez celú
novovytvorenú parcelu č. XX/X vzhľadom k tomu, že celý dvor je široký 3 metre.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.Odvolací súd v súlade s § 224 ods. 4 OSP nerozhodol o trovách odvolacieho konania, nakoľko ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.