Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505213242
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7505213242.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Košice,
Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: WORK GROUP SLOVAKIA, s. r. o., Kechnec 88, IČO:
36 588 199, korešpondenčná adresa pre doručovanie: Jarmočná 2, Košice, pre vymoženie 27 125,
47 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č. k.:
12Er/1669/2005-13 zo dňa 12. 03. 2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD., trovy exekúcie tak, že z a v ä z u j e oprávneného na
zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD., vo výške 68,89 eur, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi n e p r i

z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň zaviazal oprávneného na
zaplatenie trov exekúcie vo výške 82,79 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD.,
Kupeckého 29, Košice, do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený dňa 23. 11. 2005 podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútoraJUDr.PetraMolnára,PhD.,ktorýbolsúdomdňa12.12.2005poverenýnavykonanieexekúcie
proti povinnému pre vymoženie 27 125,47 eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia vydaného oprávneným dňa 12. 09. 2005 č. 700 - 3510064705 - GC04/05 a dňa 10. 08. 2005
č. 700 - 3510038305 - GC04/05.
Súdny exekútor dňa 14. 11. 2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bola preukázaná
nemajetnosť povinného. V podnete uviedol, že povinný dlhodobo nevykonáva činnosť, nesídli na adrese
uvedenej v Obchodnom registri SR a existuje len právne - de iure, nevlastní žiaden hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok a nemá ani prostriedky na účtoch v banke. Podľa správy registrového súdu povinný
ani nezaslal kópie účtovných závierok za posledné tri roky. Na základe uvedeného by bolo preto ďalšie
vymáhanie pohľadávky neúspešné a nehospodárne.

Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom
zneníauviedol,žepopreskúmanípodnetusúdnehoexekútoraaexekučnéhospisupodzn.:EX4528/05,
dospel k záveru, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pričom je
predpoklad, že v budúcnosti sa jeho majetková situácia nezmení.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd exekúciu zastavil, pretože
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.Pokiaľ ide o trovy exekúcie súd citoval ustanovenie § 196, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku,
v zmysle ktorých, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu vo výške 135,85 eur.
Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súd priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie podľa
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení planom do
30. 04. 2008.

Súdnemu exekútorovi súd priznal podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu
za prevzatie návrhu (30 min.), za štúdium spisu (30 min.), spolu 60 min., t. j. 6,64 eur za každú aj začatú
hodinu exekučnej činnosti, 6,64 eur. Súd pri výpočte zohľadnil súčet vynaložených hodín na exekúciu a
nie počet jednotlivých úkonov, pretože pri výpočte je relevantný čas reálne potrebný na ich vykonanie.
Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15

ods. 1 vyhlášky odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie príkazu na začatie
exekúcie (banka), za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (prikázanie inej peňažnej
pohľadávky), za doručenie exekučného príkazu (banka), za každé zisťovanie účtu povinného (DÚ), za
každé zisťovanie majetku povinného (ODI, kataster), t. j. 7 x 3,32 eur, spolu 23,24 eur. Súd tiež priznal
exekútorovi podľa ustanovenia § 22 vyhlášky odmenu za poštovné (rok 2006: lustr. ODI -1,10 eur, 5 x

PnZE - 6,60 eur, UoZE - 1,10 eur, PnZE - 1,03 eur, UoSVE - 1,03 eur, 6 x EP - 6,60 eur, rok 2011 : správa
SI - PO - 1,40 eur, preposl. správa - 1,40 eur, rok 2013 : poštovné - 1,50 eur, 6 x odblokovanie - 9 eur),
spolu 29,66 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné tak, ako je jeho vynaloženie preukázané v
predloženom spise s tým, že ceny poštovného v roku 2006 boli za D zásielku 1,03 eur, DVR 1,10 eur,
DVRO 1,33 eur, v roku 2011 doporučená zásielka 1,40 eur a v roku 2013 doporučená zásielka 1,50 eur.

Cestovné náhrady pozostávajú z náhrady za použitie MV, náhrady za PHM a náhrady za stratu času:
cestovné - 16. 01. 2006 - Košice - Kechnec a späť - 25 km x 0,27 eur - 6,75 eur a cestovné - 19. 01. 2006
- Košice - Jarmočná a späť - 10 km x 0,27 eur - 2,70 eur, spolu 9,45 eur. Ďalej súd priznal exekútorovi
20 % DPH z trov exekúcie vo výške 13,80 eur, keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným
platiteľom DPH.

Súd na základe uvedeného teda priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu
vo výške 82,79 eur.

Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal
na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu v časti o trovách exekučného konania podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku) odvolanie oprávnený.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).

Uviedol, že namieta pochybenie súdu v tom, že v ho v 15 - dňovej lehote od doručenia rozhodnutia
zaviazal hradiť trovy exekúcie, na základe neprávoplatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
S poukazom na ustanovenie § 374 ods. 4 O. s. p. má možnosť sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať a
sudca mu v rámci prvostupňového konania môže v celom rozsahu vyhovieť. Je preto na mieste viazať
povinnosť náhrady trov konania nie na doručenie rozhodnutia, ale na právoplatnosť rozhodnutia súdu.

K priznanej výške trov súdnemu exekútorovi uviedol, že prvostupňový súd sa síce zaoberal
oprávnenosťoutrovvyúčtovanýchexekútorom,alejehopozornostiuniklo,žesúdnyexekútorsiuplatnilaj
trovy "za prevzatie návrhu" a "za štúdium spisu", a to v rámci časovej odmeny podľa počtu hodín účelne
vynaložených na vykonanie exekúcie, pričom tieto úkony sú považované za bežnú administratívnu

činnosť exekútora a sú už zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.
z. Podľa názoru oprávneného súd teda nemal vôbec priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu.Taktiež pri priznaní cestovných náhrad exekútorovi namietal to, že nie je známy účel pracovnej cesty
exekútora dňa 19. 01. 2006 - Košice - Jarmočná a späť, nakoľko na uvedenej adrese nie je ani sídlo
povinného a ani sa tam nenachádza bydlisko konateľov povinného.

V závere navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 O. s. p. odvolaniu podanému
protirozhodnutiu,ktorévydalvyššísúdnyúradníkvcelomrozsahuvyhovelarozhodolopriznanínáhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD., v exekučnom konaní pod sp. zn.: EX
4528/2005 tak, že mu priznáva trovy exekúcie najviac vo výške 23,24 eur za jednotlivé úkony, 6,75 eur
za cestovné náhrady a 29,66 eur za poštovné + 20 % DPH, pričom z poštovného ako verejnoprospešnej

služby oslobodenej od DPH, sa mu 20 % DPH nepriznáva.

Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadrili.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného pokiaľ ide o výšku

trov exekúcie je čiastočne dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací
súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. § 206 ods. 2 O.
s. p.).

Z vykonaných dôkazov odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav,
správne aplikoval právny predpis, a to ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojitosti
s ustanovením § 58 ods. 1 EP.

Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, správne
zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 23. 11. 2005 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach, začatých do 30. 04. 2008, patrí
súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 cit. vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je

vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200

Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008, paušálnou sumou

sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie
príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného
príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného
v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 25 citovanej vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008, v odmene súdneho
exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súdny
exekútor si uplatnil aj trovy "za prevzatie návrhu" a "za štúdium spisu", a to v rámci časovej odmeny
podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, pričom tieto úkony sú považované za

bežnú administratívnu činnosť exekútora a sú už zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 25 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z., táto je dôvodná.

Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovanej vyhlášky je potrebné vykladať tak, že časová
odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od

paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré
súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho hľadiska, či
tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého
na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné
priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade
by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1

citovanej vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového
spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony
uvedené v § 15 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Odvolací súd má preto za to, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť posúdeniu, či
úkony uvádzane exekútorom sú skutočne úkonmi exekučnej činnosti a teda či bezprostredne smerujú
k vykonaniu exekúcie a či tieto korešpondujú aj s požiadavkou účelnosti.

Za exekučnú činnosť je potrebné považovať iba tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na

vykonanie núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného.

Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s
exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.

V zmysle uvedeného nemožno považovať za účelné úkony exekučnej činnosti "prevzatie návrhu" a
"štúdium spisu", keďže ide o bežné administratívne práce.

Preto je potrebné zdôrazniť, že uvedené úkony nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ale sú
administratívnymiúkonmi,náhradazaktoréjeužzahrnutávodmenesúdnehoexekútora(§25vyhlášky).

K ďalšej námietke oprávneného, pokiaľ ide o priznanie DPH z poštovných univerzálnych služieb,
odvolací súd uvádza, že aj táto je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena aj náhrada hotových

výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Výšku
hotových výdavkov (v tomto prípade poštovného) musí exekútor preukázať právne relevantnými
listinnými dôkazmi.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o samotné priznanie DPH, s účinosťou od 01. 01.
2012 došlo na základe zákona č. 348/2011 Z. z., k novelizácii Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa
zvyšovania odmeny a náhrad súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty (§ 196) tak, že ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení sa toto

ustanovenievzťahujeajnaexekučnékonaniezačatéprednovelizáciouExekučnéhoporiadku,tedaajna
posudzované exekučné konanie. V zmysle uvedeného sa potom o sumu DPH zvyšuje nielen odmena,
ale aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

oslobodené od dane sú "univerzálne poštové služby". Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý
súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.
Ustanovenia § 28 až 48 cit. zákona s nadparagrafovým názvom "Oslobodenie od dane" tvoria
najrozsiahlejšiu časť tohto zákona. Sú v nich upravené všetky druhy oslobodenia od dane. Zákonrozlišuje (tak ako doteraz) dva druhy oslobodenia od dane pri zdaniteľných obchodoch. Sú to
oslobodenia od dane, pri ktorých nie je nárok na odpočítanie dane (§ 28 až 41), a oslobodenia od dane,
pri ktorých platiteľ dane môže odpočítať daň (§ 43 až 48). Podľa čl. 13 A bod 1 písm. a) šiestej smernice,

poštové služby poskytované vo verejnom záujme za regulované poštové sadzby majú byť oslobodené
od dane. Z poštových služieb sú od dane oslobodené "univerzálne poštové služby", ktoré definuje
zákon o poštových službách č. 507/2001 Z. z. Ide o súbor trvalo poskytovaných poštových služieb za
prijateľné ceny, za rovnakých podmienok a v určenej kvalite dostupných všetkým užívateľom vrátane
služby doporučene a poistenia. Takéto služby na území Slovenskej republiky poskytuje Slovenská pošta.

Spolu s univerzálnymi službami je od dane oslobodené aj dodanie tovaru, ktoré súvisí s univerzálnou
poštovou službou.

Čosatýkaposlednejnámietkyoprávneného,žepripriznanícestovnýchnáhradexekútoroviniejeznámy
účel jeho pracovnej cesty dňa 19. 01. 2006 - Košice - Jarmočná a späť, nakoľko na uvedenej adrese
nie je ani sídlo povinného a ani sa tam nenáchadza bydlisko konateľov spoločnosti povinného, odvolací

súd uvádza, že táto nie je dôvodná.

Z exekučného spisu totiž vyplýva (l. č. 26 - Úradný záznam), že po neúspešnej pracovnej ceste súdneho
exekútora dňa 16. 01. 2006, v mieste sídla povinného v Kechneci č. 88, vykonanej za účelom šetrenia
jeho majetkových pomerov, následne vykonal exekútor na odporučenie p. Pavla Kapczara, ktorý sa

v 16. 01. 2006 zdržiaval v sídle povinného, pracovnú cestu za účelom šetrenia pomerov povinného
na ulici Jarmočnej č. 2 v Košiciach. Vzhľadom na skutočnosť, že táto adresa je zároveň uvádzaná na
všetkých podaniach povinného ako korešpondenčná adresa pre doručovanie, odvolací súd má za to, že
pre priznanie cestovnej náhrady, pozostávajúcej z náhrady za použitie MV, náhrady za PHM a náhrady
za stratu času, t. j. cestovné - 19. 01. 2006 - Košice - Jarmočná a späť - 10km x 0,27 eur, vo výške 2,70

eur, bola účelnosť tejto pracovnej cesty exekútora riadne preukázaná.

Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O. s. p., zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o
náhrade trov exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi
Molnárovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 68,89 eur (paušálna odmena 23,24 eur + náhrada hotových

výdavkov za poštovné v sume 29,66 eur + za cestovné v sume 9,45 eur + 20 % DPH z (23,24 + 9,45)
= 6,54 eur), a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
K námietke oprávneného, ktorou tento namietal pochybenie súdu prvého stupňa v tom, že v ho v 15 -
dňovej lehote od doručenia rozhodnutia zaviazal uhradiť trovy exekúcie (t. j. na základe neprávoplatného
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka), pričom na mieste bolo viazať povinnosť náhrady trov konania

na právoplatné rozhodnutie súdu, odvolací súd uvádza, že táto je dôvodná, vzhľadom na ktorú
skutočnosť, zo strany odvolacieho súdu došlo k náprave tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia, a síce, že oprávneného súd zaväzuje na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD., vo výške 68,89 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom odvolacieho konania a
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil a povinnému a
ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.