Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010507
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010507.4

Rozhodnutie
Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a
prísediacich Y. E. a C. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. I., nar. XX. XX. XXXX v R. R., trvale bytom R. R., L. X, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS,
Komenského 7, Banská Bystrica,

j e v i n n ý , ž e

dňa 04.02.2015 v čase po 17.00 h na C. ulici v Banskej Bystrici zakúpil 2 ks zatavených injekčných
striekačiek s obsahom prášku bielej farby, následne tieto u seba prechovával počas jazdy osobným
motorovým vozidlom na parkovisko pred potravinami Cent na Magurskej ulici v Banskej Bystrici, pričom
cestou vo vozidle obsah jednej striekačky užil a druhú zatavenú injekčnú striekačku s obsahom prášku
bielej farby o hmotnosti 0,743 g s obsahom metamfetamínu 76,8 % hmotnostných predstavujúcich
najmenej 14 obvykle jednorazových dávok v okamihu následného policajného zásahu na vyššie
uvedenom parkovisku vyhodil cez otvorené okno spolujazdca, pričom účinná látka metamfetamín je
uvedená v druhej skupine psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, pričom obžalovaný sa
tohto konania dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici 2T/65/13
právoplatným dňa 11.02.2014 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona,

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a bol už za taký čin
odsúdený,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že obžalovaný A. I. dňa 04.02.2015 v čase
po 17.00 h na C. ulici v Banskej Bystrici zakúpil 2 ks zatavených injekčných striekačiek s obsahom prášku
bielej farby, následne tieto u seba prechovával počas jazdy osobným motorovým vozidlom na parkovisko
pred potravinami Cent na Magurskej ulici v Banskej Bystrici, pričom cestou vo vozidle obsah jednej
striekačky užil a druhú zatavenú injekčnú striekačku s obsahom prášku bielej farby o hmotnosti 0,743 g
s obsahom metamfetamínu 76,8 % hmotnostných predstavujúcich najmenej 14 obvykle jednorazových
dávok v okamihu následného policajného zásahu na vyššie uvedenom parkovisku vyhodil cez otvorené
okno spolujazdca, pričom účinná látka metamfetamín je uvedená v druhej skupine psychotropných látok
uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov, pričom obvinený sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici 2T/65/13 právoplatným dňa 11.02.2014 uznaný vinným
zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a ku skutku sa vyjadril v tom zmysle,
že síce nepoprel skutkové okolnosti, ktoré sa mu kládli za vinu, namietal v podstate právnu kvalifikáciu
jeho konania s tým, že množstvo metamfetamínu, ktoré mu bolo zadržané nezodpovedá 14 dávkam,
ale v jeho prípade ide o jednu dávku, čo vysvetľoval tým, že je osobou dlhodobo užívajúcou omamné
látky, pričom si za 50 Eur kúpil od M. A. omamné látky, z ktorých časť - asi tretinu spotreboval, časť
nestihol v dôsledku zásahu polície. To že ide o jednu dávku a nie najmenej 14 vysvetľoval najmä tým,
že metamfetamín mienil užiť šnupaním a nie injekčne, v ktorom prípade je na vyvolanie očakávaných
príznakov potrebné väčšie množstvo metamfetamínu, ako keby ho užil injekčne. Injekčne ho užiť
nechcel, pretože vzhľadom na dlhodobé užívanie omamných látok má zničené žily, resp. tepny. Dávka,
čo mu bola zadržaná, ak by som si ju aplikoval injekčne, vedel by ju užiť 2 - 3 krát, keďže účinok šnupania
je slabší na šnupanie mu stačila na 1 krát. Nikdy si nekupoval viacej ako jednu dávku. Na nákup 14
dávok by potreboval 650 euro, ktoré nemal.

Na návrh obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa G. T., s ktorou žil pred jeho
zadržaním v spoločnej domácnosti, ktorá potvrdila jeho údaje o tom, že je osobou závislou na požívaní
omamných látok, že ich užíva aj injekčne aj šnupaním a že v predmetný deň mu ona dala 50 Eur na
kúpu metamfetamínu, za ktoré peniaze si mohol kúpiť jednu dávku, lebo toľko jedna dávka v Banskej
Bystrici stojí. Podľa nej obžalovaný drogy nepredával, nikdy si nevšimla, že by mal nejaké peniaze z
predaja omamných látok.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného predseda senátu prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov
C. D. a G. Q..

Svedok C. D. uviedol, že dňa 04. 02. 2015 mal ísť on a jeho priateľka G. Q. pozrieť obžalovaného. Keď
prišli k jeho domu, tak nebol pred domom, ale ho zaregistroval, že bol trochu nižšie na parkovisku pred
obchodom CBA, bol tam s nejakými chalanmi. Všetci traja sa odviezli ku krčme Salve, ktorá je v hornej
Sásovej. Tam k nim prišiel kamarát „F.“ skutočným menom sa vraj volá G., ktorý chcel s obžalovaným
niečo vymeniť, alebo predať. Mal to v sáčku, ale svedok nezaregistroval, čo to vlastne bolo. Nebolo však
z toho nič, pretože zrazu prišli policajti a vybrali ich dvoch z auta. Potvrdil údaje obžalovaného, že tento
je závislý na omamných látkach. Obžalovaný je oproti nemu závislejší, pretože pervitín užíva aj injekčne.
V minulosti, naposledy asi mesiac pred zadržaním obžalovaného mu obžalovaný zvykol zohnať pervitín,

ktorý jediný údaj svedka obžalovaný vo svojom vyjadrení namietol a vysvetlil, že to bolo to tak, že sa
zložili s peniazmi a spolu si obstarali pervitín a tento aj spolu užili.

Svedkyňa G. Q., vypovedala rovnako ako C. D.. Doplnila, že cestou si obžalovaný spravil čiaru a šnupol
si ju. Keď prišli ku krčme Salve, tak prišiel k autu „F.“ a pýtal sa ho, či mu vymení trávu za pervitín. „F.“
obžalovanému podal trávu, ona ju nevidela, iba počula ako ju obžalovaný ovoňal a povedal, že môže
byť. Potom povedal „F.“, aby chvíľu počkal a hneď potom prišli kukláči a zadržali ich.

Na návrh obžalovaného, so súhlasom prokurátorky boli potom prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov
A. V., G. M., A. W., D. G. a M. A., ktorí sa vyjadrili, že obžalovaného poznajú, že sú spolu v kontakte, nie
však kvôli omamným látkam. Svedkovia A. V. a D. G. uviedli, že nevedia nič o tom, že by obžalovaný
niekomu drogy predával.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky boli prečítané nasledovné znalecké posudky, z ktorých
vyplynuli pre súd tieto skutočnosti:

Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2015/597 preukazuje, že predmet
č. 1 - injekčná striekačka obsahovala biely prášok hmotnosti 0,743 gramov s priemerným obsahom
76,8 % hmotnostných bázy metamfetamínu. Toto množstvo prášku predstavuje 14 - 57 obvykle
jednorazových dávok. Predložené celofánové vrecko - predmet č. 2 obsahovalo zabalené úlomky
sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, charakteristického aromatického zápachu, hmotnosti
0,171 gramov s priemerným obsahom 12,7 % hmotnostných psychotropnej látky THC. Rastlinný materiál
bol identifikovaný ako časti rastlín rodu konope. Predložený rastlinný materiál pri uvedenej hmotnosti
a obsahu psychotropnej látky THC predstavuje 1 - 2 obvykle jednorazové dávky. Všetky zistené látky
podliehajú ustanoveniam zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch. Metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Súčasne bola na steroch
obidvoch rúk obžalovaného A. I. zistená prítomnosť stôp metamfetamínu.

Z výpovede znalca D.. C. Q. v prípravnom konaní vyplýva aj to, že množstvo metamfetamínu
veľkosti 0,01 gramu (10 miligramov) je podľa dostupných odborných literárnych zdrojov schopné
navodiť tzv. terapeutický účinok, čiže želateľnú zmenu správania sa ľudského organizmu. Množstvo
metamfetamínu veľkosti 0,04 gramu (40 miligramov) rešpektuje všeobecne známe pomery na drogovej
scéne na Slovensku a je potrebné považovať ju za východiskové množstvo pre priemerných drogových
konzumentov. Tieto údaje sú ich ústavom udávané zohľadňujúc požiadavky právnickej obce k určeniu
počtu dávok. Rozmedzie 0,1 gramu až 1 gram metamfetamínu ako jednej dávky, môže spôsobiť u
konzumenta stav zdravotných komplikácií, prípadne vedúcich až k jeho smrti.

Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že nie je možné stanoviť individuálne parametre aké množstvo
účinnej látky je u obžalovaného jednou dávkou. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že obidve látky, ktoré
boli zaistené od obžalovaného sú aj liečivá. Pre liečivo je určená terapeutická dávka, to je dávka, ktorá
pri určitom množstve navodí zmenu správania ľudského organizmu očakávaným spôsobom. Veľkosť
terapeutickej dávky je uvedená v liekopise. Pre metamfetamín je veľkosť tejto terapeutickej dávky 10 mg
metamfetamínu hydrochloridu. Rovnaké množstvo je aj pre THC. Právny systém síce zaviedol pojem
veľkosti dávky, ale nevysvetľuje, čo je možné považovať za veľkosť dávky z hľadiska konkrétneho
množstva. Je samozrejmé, že ľudský jedinec prekračuje stanovené limity, ale nevedel sa vyjadriť na
otázku, aké množstvo metamfetamínu je možné považovať za smrteľnú dávku, či to je dvojnásobok
množstva uvedeného v liekopise, alebo desaťnásobok. Nie je to totiž schematicky dané. Pri heroíne je
pri prekročení dávky určenej v liekopise charakterizovaná blízkosť smrti pri užití približne 10 násobku
terapeutickej dávky. Pri metamfetamíne vznikajú tiež komplikácie pri prekročení terapeutickej dávky. To,
ako je blízko smrť, v prípade tejto látky nie je možné určiť, pretože tu do deja vstupujú ďalšie ukazovatele
- bližšie charakteristiky konzumenta. Jedným z týchto aspektov je aj dlhodobé užívanie tejto látky. Pri
THC sa v literatúre píše, že po jej užití sa zomrieť nedá, spôsobuje iné následky. Intenzívne pôsobí najmä
tým, že devastuje mozog a tým ovplyvňuje psychiku človeka. Vo vzťahu k forme aplikácie účinnej látky
v prípade metamfetamínu je známe, že existuje škála jeho užitia. Môže sa užívať injekčne, šnupaním,
alebo perorálne. Každá táto cesta má svoje špecifiká, najmä vo vzťahu k nástupu očakávaných účinkov
užitia tejto látky, či už pôjde o nástup očakávaných účinkov masívny, ktorý prirovnal k delovej guli, alebo
ide o nástup miernejší, ktorý prirovnal malým guličkám z brokovnice. Aká je nákupná cena omamných

látok sa vyjadriť nevedel. Znalec ďalej doplnil, že pri metamfetamíne je známe, že tento sa riedi, pretože
riedením sa získa väčšie množstvo a predávajúci tak viac zarobí. Látky, ktoré sa na riedenie používajú
sú fyzicky a vizuálne veľmi podobné metamfetamínu, zmiešajú sa dva druhy bielych kryštálov a preto
konzument nie je schopný vizuálne posúdiť, aké množstvo účinnej látky sa v tej danej zakúpenej
vzorke nachádza. Vo vzťahu ku konope je to podobné. Ide tu o rastlinný materiál, ktorý je navyše silne
aromatický, ale tiež tu neplatí priama úmera, že čím viac to vonia, že by sa tam nachádzalo viac účinného
materiálu. Aj tu všeobecne platí, že konzument vizuálne nie je schopný posúdiť, že aké množstvo sa v
tej ktorej vzorke nachádza.

Na otázku predsedu senátu znalec uviedol, že rozpätie dávok stanovené KEÚ PZ udáva preto, že to
vyššie číslo je zohľadnením množstva účinnej látky v tom smere, že koľko je z neho možné vyrobiť
terapeutických dávok, to nižšie číslo je uvádzané po konzultáciách s právnickou obcou. Vychádza z
toho, že samozrejme konzument drogy, nemá záujem o terapeutický účinok, že smeruje k zneužívaniu
tejto látky a že jej užije väčšie množstvo, čo v prípade metamfetamínu znamená, že sa uvažuje s číslom
40 mg metamfetamínu hydrochloridu pre jednu dávku.

Ďalej bol Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odborom prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča vypracovaný znalecký posudok č. PPZ-KEU-SL-
EXP-2015/597. Predmetom skúmania boli biologické stopy na zaistených stopách. Na povrchu
zatavenej injekčnej striekačky, na celofánovom obale s obsahom suchého rastlinného materiálu a
koncoch papierových rúrok a plastovej rúrky boli izolované a analyzované DNA, pričom ide o DNA so
zhodným profilom s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného.

Odborné vyjadrenie vypracované znalkyňou B.. N. I. č. 8/15, ktorého účelom bolo posúdiť a zhodnotiť
nález možných psychotropných a omamných látok a liečiv po vykonaní laboratórneho vyšetrenia
biologického materiálu odobratého od obžalovaného skúmaním preukázalo pozitívny nález látok
amfetamín, metamfetamín a tetrahydrokanabinol v moči obžalovaného.

Taktiež bol prečítaný znalecký posudok znalca MUDr. C. H. č. 14/2015, v ktorom znalec pri vyšetrení
obžalovaného A. I. zistil jeho závislosť od stimulancií (pervitínu) so stabilizovaným stereotypom,
abstinenčnou symptomatikou po jeho vysadení, teda závislosť v pravom zmysle slova. Súčasne u
obžalovaného zistil symptomatický abúzus alkoholu, predstupeň alkoholizmu. Vychádzajúc z uvedených
diagnostických záverov, teda konštatovania závislosti od stimulancií /pervitínu/, odporučil obžalovanému
uložiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou aj s prihliadnutím na to, že v minulosti
uložená ambulantná forma liečenia nesplnila svoj účel.

V rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. C. H. odmietol odpovedať na otázku
obžalovaného aké množstvo drogy je v jeho prípade možné považovať za jednu obvyklú dávku. Necítil
sa byť osobou kompetentnou na zodpovedanie takejto otázky. Objektívne by bolo možné odpoveď zistiť
iba experimentálnym pokusom, čo dovolené nie je. Inak je možné vychádzať iba z výpovedí klienta a tu je
samozrejme nebezpečenstvo, či tento hovorí pravdu alebo nie. Vo všeobecnosti uviedol, že osoby, ktoré
dlhodobo užívajú omamné látky dokážu postupným zvyšovaním dávky vyvolať vo svojom organizme
stav, že sú schopní prijať väčšie množstvo omamných látok, ktoré by pri prvoužívateľovi bolo množstvom
smrteľným. Nakoľko obžalovaný bol zadržaný v čase, keď bol pod vplyvom omamnej látky a okrem toho
mu boli zdržané ešte ďalšie, už z toho je možné usudzovať, že nešlo o jednu dávku.

Pri opätovnom výsluchu znalca po zrušení odsudzujúceho rozsudku krajským súdom znalec uviedol,
že jeho úlohou bolo vypracovať znalecký posudok a posúdiť závislosť obžalovaného. V tomto smere
ide o jednoduchý znalecký posudok a pri vyšetrení obžalovaného zistil, že tento je osobou závislou.
Ak by sa mal vyjadriť v rámci matematickej stupnice od 1 do 10, tak v jeho prípade by použil číslo 10.
Tolerancia každého jedinca na drogy je individuálna, keď posadíme veľa seba dvoch ľudí, každý bude
reagovať inak, pretože na ich zdravotnom stave, psychickom momentálnom stave a samozrejme aj na
kvalite dávky. Ako znalec sa nevie vyjadriť na otázku, čo je možné považovať za jednu dávku v prípade
obžalovaného. Poukázal na svoju odpoveď z predchádzajúceho hlavného pojednávania, že by to bolo
možné zistiť len experimentovaním. Táto otázka navyše presadzuje rámec jemu zadanej úlohy. Len vo
všeobecnosti z terapeutických sedení môžem povedať, že konzumenti drog samozrejme vedia, že kde
od koho a za koľko sa dajú kúpiť omamné látky.

Na posúdenie otázky či skutočne zadržané množstvo metamfetamínu u obžalovaného predstavuje
14 dávok, ako mu to dávala za vinu obžaloba, alebo jednu dávku ako sa bránil obžalovaný, tento
prostredníctvom obhajcu navrhol vypočuť ako svedka osobu Y. H. s tým, že táto by mala ako drogovo
závislá podať svedectvo aké množstvo metamfetamínu (koľko dávok) je možné v súčasnej dobe kúpiť
v Banskej Bystrici za 50 Eur.

Súd tento návrh obžalovaného zamietol s tým, že vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli vykonané považuje
za dostatočné na ustálenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie.

Oproti pôvodnému konaniu súd upravil skutkovú vetu tým, že vypustil pôvodne konštatovanú skutočnosť,
že obžalovaný zakúpil omamné látky za 50 Eur, pretože podmienky predaja v podstate udával iba
obžalovaný, ktorý sa bránil tým, že toľko do nákupu investoval a potvrdzovala mu to blízka osoba -
svedkyňa G. T.. V tomto smere má súd za to, že tu ide iba o účelovú obhajobu obžalovaného vedenú s
cieľom znížiť právnu kvalifikáciu jeho konania a tým samozrejme aj trest, ktorého uloženie mu eventuálne
hrozí. Ďalším dôvodom na odmietnutie tohto dôkazu bola skutočnosť, že súd pri určení počtu dávok
vychádza z objektívnych dôkazov, ktorými je množstvo zadržaných omamných látok u obžalovaného.

Tretím dôvodom, nie však tak podstatným bolo, že súd mal vedomosť o tom, že menovaná prípadná
svedkyňa Y. H. za držbu omamných látok čelila obžalobe na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom
bola spod obžaloby právoplatne oslobodená. V predmetnom konaní na rozdiel od tvrdenia obhajcu, že
je drogovo závislá bolo znalcami konštatované, že závislá na omamných látkach nie je. Navyše súd
odmieta viesť dokazovanie smerom, že by osoby závislé na užívaní omamných látok mali myť taký
významný vplyv na rozhodnutie súdu o množstve dávok, ako podstatného znaku právnej kvalifikácie.

Súd vo veci na základe vyššie uvedeného dokazovania rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, v rámci
ktorého ustálil skutkový stav v podstate totožne ako v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku s tým
rozdielom, že vypustil z vyššie uvedených dôvodov konštatovanie, že obžalovaný predmetné omamné
látky zakúpil za 50 Eur.

Odvolací súd pri zrušení pôvodného odsudzujúceho rozsudku okresnému súdu nariadil doplniť
dokazovanie s cieľom ustáliť, či obžalovaný mal v držbe omamné látky zodpovedajúce 14 alebo jednej
dávke tak, ako to on sám tvrdil a to prihliadajúc na jeho stupeň závislosti. Svoje rozhodnutie v podstate
oprel o odborný článok publikovaný 15. 2. 2013 JUDr. D. H., sudcom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
je založený v spise na č. l. 339 - 340. Ďalej krajský súd vytkol okresnému súdu, že nemôže vychádzať
zo skutkových zistení z rozsudku z roku 2012, pretože od toho času do dnešnej doby sa mohla cena
omamných látok na čiernom trhu zmeniť a pokiaľ sa nevyužijú iné možnosti, nie je možné vychádzať
iba zo záverov KEÚ PZ.

Vzhľadom na to, že odvolací súd pri zrušení rozsudku nariadil vo veci doplniť dokazovanie s poukazom
na ním naznačený smer, mal by prvostupňový súd doplniť dokazovanie tak, ako mu to nadriadený súd
prikázal, ktorým usmernením a prípadnými právnymi závermi je viazaný.

V tomto smere však bolo rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, pretože okrem naznačenia,
že okresný súd by mal vykonať ďalšie dokazovanie v naznačenom smere, na základe ktorého bude
možné zákonným spôsobom rozhodnúť o vine obžalovaného krajský súd neoznačil jasne, aké dôkazy
má teda okresný súd vykonať. Z obsahu spomínaného článku pritom vyplýva odborná polemika, že
pojem čo je obvykle jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 ods. 1, 2 Tr. zákona je pojmom
právnym a ani KEÚ, ani znalec a ani Národná protidrogová jednotka nie sú spôsobilými orgánmi na jeho
vysvetlenie.

Okresný súd pritom jasne vyslovil v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku právny záver v súlade z
rozhodnutím NS SR č. 2Tdo/56/2014, podľa ktorého „obvykle jednorazovou dávkou na použitie“ v zmysle
§ 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u
väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.

Toto rozhodnutie je podľa názoru rozhodnutím, ktoré bolo vydané v roku 2014 práve s cieľom riešiť
problematiku nastolenú v uvádzanom článku z roku 2013.

V súčasnej dobe ide o rozhodnutie, ktoré bolo zaradené aj do Zbierky stanovísk a rozhodnutí NS SR
pod č. 87 v ročníku 2015 a vyplýva z neho, že postup súdu pri určení množstva dávok omamnej látky
zaistených u obžalovaného bol správny.

V nie tak dávnej minulosti súdy zisťovali množstvo omamnej látky podľa individuálnych charakteristík
páchateľov, čo im spôsobovalo nemalé problémy. Je potom možné mať za to, že zverejnením
predmetného rozhodnutia v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR ako výkladového stanoviska sa
dá ustáliť množstvo dávok omamných látok, pričom z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní o. i.
vyplynulo, že KEÚ pri určovaní množstva dávok, ktoré je možné vyrobiť zo vzorky predloženej mu na
skúmanie vychádza aj s prihliadnutím na individuálne charakteristiky páchateľov, ale vždy ide iba o
všeobecný priemerný údaj.

Tak, ako to už bolo uvedené, krajský súd neurčil dôkazy, ktoré má okresný súd vykonať a preto okresný
súd na základe rozhodnutia predsedu senátu doplnil dokazovanie výsluchmi znalcov PharmDr. Q. a
MUDr. H. tak, ako to už bolo uvedené vyššie.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených dôkazov súd potom dospel k záveru, že bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný si v rozpore s ustanoveniam zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení obstaral a prechovával u seba pervitín
(metamfetamín, ktorý je zaradený do II. skupiny psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení). Vzhľadom na množstvo
takto prechovávanej látky a jej účinnú látku predstavuje takto prechovávané množstvo podľa znaleckého
posudku u obžalovaného A. I. 14 až 57 obvykle jednorazových dávok, pričom súd dal za pravdu
údajom obžalovaného potvrdených závermi znaleckého dokazovania, že v jeho osobe ide o osobu
závislú na užívaní omamných látok, čo sa prejavilo v závere, že takto prechovával najmenej 14 obvykle
jednorazových dávok. Z týchto skutočností potom vyplýva dôvodnosť právnej kvalifikácie konania
obžalovaného podľa §172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona. Vzhľadom na to, že obžalovaný A.
I. bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici 2T 65/13 právoplatným dňa 11.02.2014
uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona
bolo potrebné jeho konanie kvalifikovať aj podľa ods. 2 písm. a) cit. ustanovenia Trestného zákona.

Námietky obžalovaného vo vzťahu k množstvu jednej obvyklej dávky boli evidentne vedené s cieľom
znížiť trestnú sadzbu jeho konania a docieliť miernejšie posudzovanie jeho trestnej činnosti. Súčasne
súd poukazuje na uznesenie NS SR č. 2Tdo/56/2014, podľa ktorého „Obvykle jednorazovou dávkou na
použitie“ v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky,
ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer,
v súlade s ktorým rozhodnutím je záver súdu o konštatovaných 14 obvykle jednorazových dávok.

Za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona je ustanovený trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, teda prihliadal
na spôsob spáchania činu a jeho následok. Tiež prihliadal na zavinenie a pohnútku obžalovaného,
kde v jeho neprospech výrazne vystupuje skutočnosť, že hoci už bol za predaj omamných látok v
minulosti odsúdený, ani hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný
nebola spôsobilá zastaviť ho v pokračovaní typovo zhodnej trestnej činnosti, ktorá je navyše všeobecne
nebezpečná. V prospech obžalovaného hodnotil súd poľahčujúcu okolnosť jeho spoluprácu s orgánmi
činnými v trestnom konaní (§ 36 písm. n/), pretože v rámci vyšetrovania nerobil žiadne obštrukcie, v
podstate sa k spáchaniu skutku ako takého priznal. Ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil skutočnosť
jeho predchádzajúceho odsúdenia (§37 písm. m/), pričom skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

Zároveň súd v zmysle § 34 Tr. zákona prihliadal aj na možnosti nápravy obžalovaného, kde je súd
toho názoru, že uložený trest má v podstate plniť jednak generálnu prevenciu, aby odradil iných
občanov od páchania trestnej činnosti, ale aj prevenciu individuálnu, aby obžalovaný nepokračoval

tomto „sebazničujúcom“ konaní. Vo vzťahu k obžalovanému ide aj o vyjadrenie názoru spoločnosti o
nesprávnosti jeho konania a jeho potrestanie za to, že zákon porušil.

Vzhľadom na zistenú rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest v zákonom
stanovenej - neupravenej trestnej sadzbe a za primeraný považoval trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, kde prihliadal aj na očakávanú udalosť, premenu podmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 3 rokov na trest nepodmienečný.

Nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, mal byť na výkon trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. V prípade obžalovaného však ide o prvý
výkon trestu odňatia slobody a súd nepovažuje jeho osobu za tak narušenú, preto je presvedčený, že
výkon trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude spôsobilý na jeho nápravu
a prevýchovu.

Tak, ako to už bolo vyššie uvedené, znalec navrhol obžalovanému uložiť ochranné liečenie ústavnou
formou, s ktorým návrhom sa súd v celom rozsahu stotožnil a ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou obžalovanému uložil.

Súd obžalovanému neuložil ochranný dohľad, hoci je to inak jeho povinnosťou podľa § 76 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko ho uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.

Neuloženie ochranného dohľadu vyplýva z tej skutočnosti, že súd ochranný dohľad v pôvodnom
odsudzujúcom rozsudku nedopatrením neuložil, pričom tento pôvodný odsudzujúci rozsudok bol
krajským súdom zrušený iba na podklade odvolania obžalovaného.

Podľa § 327 ods. 2 Trestného poriadku ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania
podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho
neprospech.

Uloženie ochranného dohľadu, aj keď nejde o trest je nutné vo všeobecnosti vnímať ako opatrenie, ktoré
by postavenie obžalovaného zhoršilo, pretože nad rámec pôvodného odsudzujúceho rozsudku by bol
povinný podrobiť po určitú stanovenú dobu v stanovených lehotách kontrole, musel by oznamovať údaje
o zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať, hlásiť sa v určených lehotách a tiež vopred hlásiť vzdialenie
sa z miesta bydliska.

Takéto povinnosti obžalovaného je nutné vnímať ako povinnosti, ktoré keď by boli uložené, boli by oproti
pôvodnému rozhodnutiu v jeho neprospech a tento postup súdu by bol v rozpore so zásadou „reformatio
in peius“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.