Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Majerský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213001
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1711213001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: J. P., F.. XX.XX.XXXX, T. C.
XX, E., o zaplatenie 923,22 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 368,89 € s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 14.05.2010 do zaplatenia v splátkach po 10,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc
15.01.2015, pod hrozbou straty výhody splátok.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť istinu vo výške 923,22 €
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňa uzavrela Zmluvy č. I. a I., ktorých neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu s
pridelenými telefónnymi číslami.

Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytovaných služieb spolu v sume 368,89 €. Navrhovateľ si
zároveň uplatnil titulom náhrady škody sumu 995,82,- € ako rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou
cenou telekomunikačných zariadení.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a vyzval ju na ich úhradu. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala.

Súd sa oboznámil so zmluvou, faktúrami, pokusom o pokonávku, všeobecnými podmienkami
spoločnosti, výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a zistil skutkový a právny stav
zhodne ako bol uvedený v návrhu na začatie konania.

Podľa § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), zmluvou

o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 2 ZoEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 ZoEK, zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods.5 ZoEK o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníkazákonomč.150/2004Z.z.súčinnosťouod01.04.2004vpiatejhlavezačlenenéustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanouspotrebiteľskouzmluvou.Žalovanýokremvýberuprogramuasvojhopodpisužiadnym
spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť
tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení
určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným

produktom aj na slovenskom trhu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Posudzovaný právny vzťah účastníkov
konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou.
Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní

zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné
podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti.

Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi

dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych
režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k
štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 14.05.2010, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Nakoľko odporkyňa nesplnila zmluvné podmienky a nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie
od v sume 368,89 eura, súd vyhovel žalobnému návrhu v tejto časti, nakoľko odporkyňa porušila svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o pripojení. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s
platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka odo dňa 14.05.2010 na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie
právnej povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu. Môže súvisieť aj s porušením zmluvy.

Žalovaný nepochybne porušil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti platiť cenu
služieb. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkové stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkového hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu.

Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu, resp.
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nie je
možné považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón a ročne z
istiny tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie
právnej povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu. Môže súvisieť aj s porušením zmluvy.
Odporkyňa nepochybne porušila zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti platiť cenu
služieb. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkové stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkového hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu.Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu, resp.
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nie
je možné považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón a

telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za mobilný

telefón prijal dojednanú kúpnu cenu. V tejto súvislosti však súd poukazuje aj na citované ustanovenie
§ 457 Občianskeho zákonníka a z toho vyplývajúci nárok na vrátenie mobilného telefónu, ktorý však
nebol uplatnený. Aj z toho dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny telefónu,
resp. telekomunikačného zariadenia neobstojí. Preto súd v tejto časti uplatnený nárok na náhradu škody
považoval za neopodstatnený a žalobu v tejto časti zamietol.

S poukazom na odporkyňou uvedené skutočnosti na pojednávaní, súd povolil odporkyni zaplatiť dlžnú
sumu 368,89 € s úrokom z omeškania v splátkach po 10,- € mesačne. Takto určené splátky považoval
za primerané vážnym okolnostiam spočívajúcich v zložitom zdravotnom stave odporkyne, sociálnej a
rodinnej situácii.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.