Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812210100
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812210100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č.

25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingová 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch
za nesprávny úradný postup a zbytočné prieťahy exekučného, Okresného súdu Rožňava, s poukazom
na to, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpil exekučný súd až po uplynutí 5 mesiacov,
čím spôsobil žalobcovi majetkovú škodu vo forme náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Jednalo sa
konkrétne o sumu 125,- Eur, pozostávajúcu zo sumy 70,- Eur na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca prostredníctvom informačného systému, zo sumy 40,- Eur na
udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,- Eur na administratívne spracovanie
testov urgencií adresovaných exekučnému súdu. Výška hmotnej škody bola stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov. Vyčíslenie vychádzalo z účtovnej agendy, pričom z dôvodov
ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií, nie je možné korešpondenčne
predložiť účtovné doklady, resp. účtovné alebo pracovné zmluvy.
V priebehu konania žalobca doručil súdu jeden originál znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval

Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 17. 01. 2014 a mal slúžiť pre potreby všetkých
konaní vedených na tunajšom súde, vo veci žalobcu proti označenému žalovanému. Posudok bol
spracovaný na základe objednávky žalobcu, zo dňa 01. 03. 2013. Originál bol uložený a evidovaný
na Okresnom súde Rožňava pod Spr V136/14. Predmetný posudok sa vzťahoval na posudzovanie v
období rokov 2009 až 2012. Ústav určil majetkovú škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmianezákonnýmirozhodnutiamiokresnýchsúdovSlovenskejrepublikyvexekučnýchkonaniach,
najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom

konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému, znalecký ústavrealizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, podľa jednotlivých typov žalôb. Uvedený
posudok súd akceptoval len ako listinný dôkaz.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatnil, pretože došlo k porušeniu práva na

rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe,
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky) a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručenom čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny úradný postup
okresného súdu, bol podľa názoru žalobcu, v dôsledku nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má

za následok zbytočné prieťahy v konaní spojenom do výkonu majetkových práv. Márnym uplynutím
času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného a taktiež došlo k vyvolaniu rizík:
možnosť zániku povinného v dôsledku zdĺhavého exekučného konania, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, možná insolventnosť povinného. Poukázal súčasne na základné práva na
súdnu ochranu, ktoré majú jednak základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a tiež v
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Z toho vyplýva, že všeobecný súd pri

realizácii základného práva pre súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej formy. V tejto súvislosti poukázal
na jednotlivé nálezy Ústavného súdu, ktorý priznával náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mala základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a na dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil v danom

prípade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- Eur, ktorú vypočítal tak, že vychádzal z priemeru
priznávaných náhrad Ústavným súdom za každý rok omeškania, pričom dospel k sume 660,- Eur.
Uvedená suma predstavovala deľbou na jednotlivé mesiace výšku 55,- Eur, túto sumu žalobca využil na
výpočet nemajetkovej ujmy za 5 mesiacov (5 x 55).
Žalobca v súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
S poukazom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, žiadal, aby súd rozhodol medzitýmnym
rozsudkom o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č.

7510116, dlžníkom, I. B., M.. XX. XX. XXXX a následne rozhodol rozsudkom, v zmysle ktorého bude
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 125,- Eur, titulom majetkovej škody a sumu 275,- Eur titulom
nemajetkovej ujmy.
Žalobca namietal zaujatosť zákonného sudcu aj tunajšieho súdu, pretože Okresný súd Rožňava
zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom v exekučných veciach vznik škody a teda nemôže

zároveň rozhodovať o tejto škode. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6NcC/36/2012-13 zo dňa 22.
10. 2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Edita Kušnírová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci sp. zn. 12C/281/2012.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, s poukazom na procesné námietky spočívajúce v tom, že sa
jedná o zmätočné podanie, zmätočne bol označený povinný, dátum narodenia povinného bol nesprávny,

chýbajú relevantné údaje v podobe dátumu doručenia podania na súd a kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody, ktoré majú význam pre posúdenie veci. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorýbypreukazovalvznikskutočnejškody,vzniknemajetkovejujmy.Žalobcasíceuviedolčasťdôkazov,
kde odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. K prieťahom v konaní uviedol, že žalobca ani po vyžiadanej

súčinnosti v rámci predbežného prerokovania, neuviedol žiadne kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Neuviedol, či podal sťažnosť predsedovi okresného súdu, alebo či využil možnosť
ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru ústavného súdu (Nález zo dňa 03.
05.2011,č.k.IIIÚS69/2011-25),vzmyslektorejsťažovateľmápostupovaťvzmyslezásadyvigilantibus
iura (každý nech si stráži svoje právo). Ďalším dôvodom pre neuznanie tohto nároku je skutočnosť, že

všeobecný súd v konaní o náhradu škody, nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, takéto
oprávnenie má len Ústavný súd Slovenskej republiky.
Uviedol, že žalobca doručil dňa 23. 04. 2012 prvé žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody,
medzi nimi bola aj žiadosť, ktorá je predmetom tohto konania, pričom už dňa 27. 09. 2012 bola súdu
doručená žaloba. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť v rámci predbežného

prerokovania a tým sám zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. S poukazom
na ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávny úradným
postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom podľa ust. § 4 a 11 uvedeného zákona. Až v prípade, že orgán neuspokojí nárokna náhradu škody, alebo uspokojí len časť do 6 mesiacov do prijatia žiadosti, alebo pokiaľ orgán oznámi
poškodenému, že neuspokojí nárok, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca žalobu podal pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, nárok teda uplatnil

na súde predčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na vydanie
poverenia exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. V zmysle
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011 - 13, ako aj

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo /146/2011, má
vnútroštátny súd povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydané bez účasti spotrebiteľa a tiež preskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej zmluvy. V prípade, že súd uvedené
podmienky zisťuje, je postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky, podľa slovenského
právneho poriadku legitímny. Napokon je nutné uviesť, že lehota 15 dní odo dňa doručenia žiadosti

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. 41 ods. 2 písm. c. a d.) Exekučného poriadku, ak súd
zistí rozpor žiadosti so zákonom. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 01. 06.
2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Ak bola podaná pred dňom 01. 06. 2011, správnosť
aplikácie dotknutého uznesenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky. V tomto prípade samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

neznamená automaticky prieťahy v konaní. V intenciách uvedených dôvodov, žalovaný uviedol, že
žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Žalovaný k vyčísleniu materiálnej škody prezentoval stanovisko, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku podľa Zákona č. 514/2003
Z.z., pričom žalobca neuvádza, či uplatnené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý

zisk, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno. Paušalizáciu vecných nákladov totiž nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca by v
tomto konaní musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri individuálnej pohľadávke vymáhanej
v namietanom exekučnom konaní. Naviac žalobca ako spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery,
využívala informačný systém poskytujúci prehľad poskytnutých úverov, sledujúcich správu pohľadávok.

Žalobca sledoval úvery prostredníctvom informačného systému, bez ohľadu na to, či vo veci prebiehali
exekúcie alebo nie a teda náklady prevádzkovania na správu informačného systému vznikali aj bez
ohľadu na tvrdené prieťahy. Z toho dôvodu žalovaný poukázal na účelovosť tvrdenia žalobcu. Keďže
žalobca disponoval jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, mohol tento
hospodárnejší spôsob komunikácie využiť aj pri podávaní žiadostí o poskytnutie potrebných informácií.

Odpovinnostiriadnevyčísliťškodunemôžežalobcuodbremeniťanimnožstvopodanýchžalôbaťažkosti
s vyčíslením škody. Rovnako nie je možné , aby sa žalobca pri odôvodnení nároku na náhradu škody
odvolával na ochranu osobných údajov, obchodné tajomstvo, alebo dôverné informácie.
Vo veci náhrady nemajetkovej ujmy poukázal žalovaný na ust. § 17 ods. 2,3 Zákona č. 514/2003
Z.z., z ktorého vyplýva, že nemajetková ujma v peniazoch sa určuje s prihliadnutím na osobu

poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskomuplatnení.Uplatnenienemajetkovejujmyvdanomprípadejenedôvodné,pretožežalobca
nevyužil žiadnu zo zákonných možností namietať prieťahy v konaní (podaním sťažnosti predsedovi
príslušného súdu alebo na Ústavný súd Slovenskej republiky). Okrem toho vznik nemajetkovej ujmy

je odlišný u fyzických a právnických osôb. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné a tvrdený zánik podnikateľských aktivít a
plánov, ako aj ovplyvnenie podnikateľských postupov, nebol bližšie konkretizovaný. V prípade nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať aj to, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením a je namieste náhrada v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy podľa

názoru žalovaného nie je dôvodná ani s prihliadnutím na dobré mravy.
V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil povahu a predmet podnikania žalobcu v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov. Práve praktiky žalobcu boli predmetom záujmu Európskej komisie, jeho
podnikateľská činnosť podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Práve s prihliadnutím na uvedenú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu, považuje žalovaný uplatnený nárok žalobcu voči štátu za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaný pripojil ako prílohu vyjadrenia k žalobe, list
Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod číslom JUST/A/3/RM/kb D (2010)1360 adresovaný Stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii. V uvedenom liste
komisia poukázala na to, že práve v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu, dostala sťažnosti
od slovenských spotrebiteľov, aj od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov a tiež sa útvary

komisie o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudicionálneho konania,
ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C- 76/10). Z uvedeného listu je zrejmé,
že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu Európskej komisie.
Žalobca teda nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ani súlad postupu žalobcu
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušovania práva.

K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, má účastník konania, ktorému vznikla škoda,
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ust. § 9 ods. 4 uvedeného zákona, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda. Teda pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona,
je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku

škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Atribútom príčinnej
súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok. To znamená, že tento vzťah musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc z uvedeného, nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal splnenie základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Z toho dôvodu

žalovaný navrhol žalobu, ako právne neopodstatnenú, zamietnuť.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 20. 08. 2013. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil
žalovaný, ale aj žalobca. Žalobca svojím podaním zo dňa 20. 08. 2013 navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie, z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a žiadal, aby súd
prerušil konanie sp. zn. 12C/281/2012, do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Podľa názoru žalobcu, sú dané objektívne
dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a

rozhodnutie nestrannému súdu. Súčasne k návrhu na prerušenie konania bola pripojená fotokópia
sťažnosti žalobcu zo dňa 23. 12. 2012 podaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Jednalo sa o
sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd, čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, pričom ako
porušovateľ základného práva bol označený Krajský súd v Košiciach. Súd vyzval žalobcu na doplnenie
riadneho návrhu na prerušenie konania vo veci, pretože súd mohol len dedukovať z písomného podania

žalobcu, že mieni dosiahnuť prerušenie konania do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti. Súd rozhodol o
prerušení konania po opakovanej urgencii žalobcu o predloženie návrhu.
Uznesením č. k. 12C/281//2012 - 62 zo dňa 19. 03. 2014, súd prerušil konanie vedené pod sp.
zn. 12C/281/2012, do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti podanej sťažovateľom, Pohotovosť, s. r. o., proti porušovaniu základného práva sťažovateľa

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. SP 5 NcC/37/2012. V zákonnej lehote podal
proti uzneseniu odvolanie žalovaný.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5Co/420/2014 - 72 zo dňa 18. 09. 2014 zrušil rozhodnutie
prvostupňového súdu, s poukazom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: I.ÚS
292/2013 - 10 rozhodol o ústavnej sťažnosti tak, že sťažnosť smerujúcu voči uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach sp. zn.: 6NcC/36/2012 zo dňa 22. 10. 2012 odmietol, a teda relevantný dôvod na prerušenie
konania neexistoval. Z uvedeného dôvodu bolo zrušené uznesenie prvostupňového súdu o prerušení
konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s obsahom pripojeného
exekučného spisu sp. zn.: 5Er/18/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.

S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/420/2014 - 72 zo dňa 18. 09. 2014,
súd nariadil pojednávanie na deň 08. 12. 2014 a predvolal účastníkov konania. Žalobca sa nedostavil,
neúčasť ospravedlnil a opäť navrhol zrušiť termín pojednávania a prerušiť konanie, z dôvodu podania
ďalšej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6NcC/36/2012 zo dňa 22. 10.

2012. Naďalej namietal, že pokiaľ bol sám okresný súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, v
dôsledku svojho nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní, je vylúčené, aby prostredníctvom
sudcov uvedeného súdu rozhodoval predmetný spor. K návrhu pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanúÚstavnému súdu Slovenskej republiky, bez uvedenia dátumu vyhotovenia sťažnosti a bez prezenčnej
pečiatky, z ktorej by bolo zrejmé podanie a prijatie ústavnej sťažnosti adresátom.
Podľa ust. § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade zaujatosť sudcu a tunajšieho súdu v konaní už žalobca namietal, jednak v podanej

žalobe a následne osobitným podaním zo dňa 20. 08. 2013. O námietke zaujatosti bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Košiciach uznesením č. k. 6NcC/36/2012-13 zo dňa 22. 10. 2012, ktorý rozhodol,
že sudkyňa JUDr. Edita Kušnírová, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn.
12C/281/2012. Aj ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, uznesenie č. k. 5Co/420/2014 - 72 zo
dňa 18. 09. 2014, ktorým súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 12C/281//2012 - 62 zo dňa 19.

03. 2014 o prerušení konania, riešilo žalobcom namietanú zaujatosť tunajšieho súdu pri prejednaní a
rozhodovaní v danej veci. Je zrejmé, že v zmysle uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach a
nepochybne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, uznesenia I. ÚS 292/2013-10, ktorý
rozhodoval o ústavnej sťažnosti týkajúcej sa veci, neexistuje relevantný dôvod na prerušenie konania
z dôvodov namietaných žalobcom. V zmysle uvedeného, teda súd nevyhovel návrhu na opätovné

prerušenie konania.
Vzhľadom k tomu, že námietka zaujatosti sudkyne a nestrannosť súdu bola vyriešená vyššie uvedenými
rozhodnutiami, súd riadne pojednával vo veci, v neprítomnosti žalobcu. Jeho neúčasť považoval súd za
neospravedlnenú, pretože podľa názoru súdu, žalobca mal predvídať neakceptovateľnosť opakovanej
námietky zaujatosti, s poukazom na ust. § 15a ods. 4 O.s.p.

Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, trval na svojich vyjadreniach a súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti.
Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v

neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so spisom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: 5Er/18/2009.
Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn.: 5Er/18/2009, EX 11029/08 súd zistil, že konanie
začalo dňom 06. 12. 2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
exekútorom T.. D. B. na Okresný súd Rožňava dňa 12. 01. 2009. Oprávneným bola spoločnosť žalobcu,

povinným I. B., M.. XX. XX. XXXX (nie dňa XX. XX. XXXX, ako je to uvedené v žalobe). Exekučným
titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 07683/08 zo dňa 21. 08. 2008. Okresný
súd Rožňava poveril súdneho exekútora T.. D. B., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, vykonaním
exekúcie, Poverením č. 5808 019237 dňa 19. 01. 2009. Exekúcia nebola doposiaľ skončená.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok, ďalej len „EP“), v platnom znení do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d.) Zákona 233/1995 Z.z., v platnom znení do 31.5.2011, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.
Podľa ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ust. § 16 ods. 1 uvedeného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Vychádzajúc z uvedeného platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody
vzniknutej iným spôsobom, ako práve rozhodovacou činnosťou. V prípade uplatňovaných nárokov
na náhradu škody voči štátu vyplýva pre poškodený subjekt povinnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody (ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Poškodené subjekty sa obracajú s
uplatnením svojich nárokov na súd vtedy, pokiaľ ich požiadavkám nevyhovel príslušný orgán. Predbežné

prerokovanie nároku je predpokladom uplatnenia ochrany práv a oprávnených záujmov poškodeného
subjektu na súde. Bez aplikácie tohto inštitútu by súd síce nemohol žalobu bez ďalšieho zamietnuť, ani
konanie zastaviť, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku by musel
poškodený subjekt vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky, a to v primeranej lehote. V danom
prípade je zrejmé, že síce žaloba bola podaná skôr ako uplynula lehota šiestich mesiacov, avšak z

prezentovaného postoja žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe, je bez akýchkoľvek pochybností,
že žiadosti by nevyhovel s poukazom na dôvody obsiahnuté vo vyjadrení.

Podľa ust. § 17 ods. 1 uvedeného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Rozhodovanie o náhrade škody, ku ktorej vzniku došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu je
závislé od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným
postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania,predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok,
či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného

orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité
rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že exekučné konanie sp. zn.: 5Er/18/2009, EX 11029/08, začalo
spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do Zápisnice zo dňa 06. 12. 2008, na Exekútorskom úrade
T.. D. B.. Po doručení žiadosti o vykonanie exekúcie, dňa 12. 01. 2009, bolo vydané poverenie dňa

19. 01. 2009 (6 dní od doručenia žiadosti), to znamená v zákonnej lehote, dokonca pred jej uplynutím.
Je bez akýchkoľvek pochybností, že v tomto prípade bolo poverenie vydané v súlade s ust. § 44 ods.
1 EP. Exekučný súd sa teda nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorý mal mať za
následok vznik nejakej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu súd už ďalej nevykonával
dokazovanie na existenciu majetkovej škody a naplnenie zákonných predpokladov nemajetkovej ujmy.
Súdpoukazujeajnato,ženapriekvyjadreniužalovaného,ktorýpoukázalnanesprávnydátumnarodenia

povinného, žalobca nevykonal opravu tohto údaja. Zrejme z dôvodu, že mu nebolo známe ani samotné
exekučné konanie. Nárok si uplatnil bez relevantných znalostí exekučného spisu a znalostí postupu
exekučného súdu v konaní, čo v každom prípade svedčí minimálne o nesústredenej činnosti žalobcu.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto žalobu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade žalobca nemal úspech v konaní , úspešný bol žalovaný, ktorý si však neuplatnil

náhradu trov konania, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.