Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202904
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514202904.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom, Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, N. Y., o
vymoženie 131,- eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Z.. V. H., D. B. so sídlom v G., L. XX, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 8.12.2014 pod č. k.
5Er/304/2014-36, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
131,- eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 00279/13, ktorý dňa 13.6.2013 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Preskúmal v zmysle § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkua§45zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanížiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.
Konštatoval, že znenie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tohto konania sa na prvý
pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Rozhodcovská
zmluva je spísaná na samostatnom liste papiera, má teda formálne charakter rozhodcovskej zmluvy
a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej zmluvy
zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, keďže nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu túto rozhodcovskú zmluvu
považoval za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku
individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný
sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce
nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľských veciach, súd mal však
za to, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informáciu o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
zmluvynevyplýva,žepovinnémusaposkytlijasnéazrozumiteľnéinformácie,predovšetkýmčoznamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Za tohto stavu súd uvedenú
rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú, považoval ju za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Ak teda nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednávať rozhodcovský súd a v takomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok.Akbyexekučnýsúdakceptovaltakýtorozhodcovský
rozsudok, išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Preto postupom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na
zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002
Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený pod
číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv,
ktoré im priznáva tento zákon alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci
pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam exekučného
súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je však
konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania
jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá
je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto
veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to,
že oprávnený s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky
konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym
súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v
zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V
danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
Povinná sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého je treba zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p..
Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor Z.. V. H. požiadal súd dňa 22.5.2014 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a zároveň oznámil exekučnému súdu podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
skutočnosti, pre ktoré môže byť vylúčený z vykonávania exekúcie.
Súd prvého stupňa bez toho, aby rozhodol o oznámení súdneho exekútora v zmysle
§ 30 ods. 7 Exekučného poriadku, napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie zamietol.
Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo
sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutiapodľaods.7môžeexekútorvkonanírobiťlentakéúkony,ktorénepripúšťajúodklad.Podľa§
30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného
odkladu, a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. Takétorozhodnutie môže byť súčasťou rozhodnutia súdu o žiadosti exekútora na rozhodnutie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Je však vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o oznámení súdneho exekútora
v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku vôbec.
Pokiaľ teda súdny exekútor spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu prvého stupňa aj
oznámenie podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, mal súd postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného
poriadku rozhodnúť uznesením o jeho (ne)vylúčení.
Keďže prvostupňový súd predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie bez toho, aby rozhodol
o oznámení súdneho exekútora podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, je jeho predloženie veci
nadriadenému súdu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zatiaľ predčasné.
Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku a následne, ak
to bude potrebné, zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku a až potom môže rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bez takéhoto rozhodnutia
je rozhodovanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predčasné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd preto musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.