Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240531
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113240531.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa W. O., nar. XX. X. XXXX, bytom
A. Z. XXXX/XX, E., zastúpeného JL§B Legal Services s.r.o., so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, Považská
Bystrica, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 338,60 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č.k. 14C/163/2014-77 zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia 338,60 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd ustálil, že nárok na náhradu škody uplatnený podľa § 15 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z.z. proti poisťovni je povinný navrhovateľ preukázať. Nárok na náhradu škody,
pokiaľ nevychádza zo zhodného tvrdenia účastníkov, je potrebné preukázať dôkaznými prostriedkami.
Uviedol, že v určitom rozsahu môže byť nárok preukazovaný aj tlačivom "Hlásenie škodovej udalosti pre
poškodenéhoaprepoisteného",avšaktakétotlačivoneslúžinazápisoškodeaaniakodôkazopriebehu
a vzniku škody. Obvykle sa priebeh škodovej udalosti spolu s vyhlásením zodpovednosti vinníka za
vznik škody zaznamenáva na tlačive - Záznam o dopravnej nehode, ktoré je každý vodič povinný mať

k dispozícii. Navrhovateľ takéto tlačivo nepredložil, nepredložil a neoznačil ani iný dôkaz, preukazujúci
vznik škody. Ako dôkaz o vzniku škody nemôže slúžiť ani samotná žaloba. Iný dôkaz navrhnutý,
ani predložený nebol. Navyše ani sám navrhovateľ, ktorý má povinnosť tvrdenia, sa nedostavil na
pojednávanie, v nadväznosti na čo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom, okresný
súd jeho návrhu nevyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore a

účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nakoľko obsahom oboch riadne vyplnených
tlačív, ktoré majú názov „Hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného/pre poisteného“ je nesporne aj
popis priebehu škodovej udalosti, rovnako aj označenie škodcu a poškodeného s jasným stanoviskom

a vyhlásením oboch zúčastnených strán o tom, že škodu spôsobil kameň odskočený od kolies
motorového vozidla p. X. L., ktorý svoju vinu za vznik škody uznal. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením
súdu, že v danom prípade neexistovali žiadne vyjadrenia o vzniku škody, ani o tom, kto za škodu
zodpovedá. Naopak navrhovateľ bol a je presvedčený o tom, že vzhľadom na to, že do súdneho spisu
boli spolu so žalobou doložené vyššie spomenuté tlačivá, obsahom ktorých bolo i zhodné tvrdenie
účastníkov o nároku na náhradu škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, nebolo už potrebné preukazovať

duplicitne priebeh škodovej udalosti a tie isté vyhlásenia jej účastníkov vo forme záznamu o dopravnej
nehode. Účastníci škodovej udalosti takéto tlačivo napokon medzi sebou ani nespisovali, ale poskytlisi vzájomnú súčinnosť pri vyplnení údajov do hlásení škodovej udalosti pre poškodeného/poisteného.
Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade bol ním predloženými listinami nesporne preukázaný
priebeh škodovej udalosti, vznik škody, kto za škodu zodpovedá, aj priama príčinná súvislosť medzi

deklarovanou príčinou (odskočenie kameňa od kolies auta idúceho pred poškodeným vozidlom) a
vzniknutou škodou na čelnom skle vozidla navrhovateľa. Za nesporné považoval, že jedinou príčinou
poškodenia čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa bolo odmrštenie kameňa od kolies pred
ním idúceho motorového vozidla a týmto bol nesporne preukázaný kauzálny nexus medzi príčinou a
vznikom samotnej škody. Ďalej uviedol, že i keď sa okresný súd nezaoberal otázkou toho, či odskočenie

kameňa od kolies idúceho auta je okolnosťou majúcou svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla,
vzhľadom na nie celkom jednotnú judikatúru v podobných prípadoch považoval za vhodné poukázať
na niekoľko relevantných rozsudkov, v ktorých je jednoznačne prezentovaný právny názor o tom, že
vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového
vozidla. V presvedčení, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci s tým, že samotná argumentácia súdu je v zjavnom rozpore s doteraz ustálenou

rozhodovacou praxou súdu v obdobných veciach, žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a v prípade
úspechu si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že skutkový stav, z ktorého prvostupňový
súd vychádzal pri vynášaní svojho rozhodnutia, bol totožný skutkovému stavu, ktorý viedol odporcu k

odmietnutiu plniť navrhovateľovi pred podaním žaloby. Ani pred podaním žaloby navrhovateľ nesplnil
svoju povinnosť preukázať, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré malo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, výlučným dôkazom
o priebehu nehodového deja má byť súhlasné vyhlásenie účastníkov nehody. Podľa odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je podľa názoru odporcu takýto dôkaz nedostatočný a nepreukazuje

hodnoverne, že k škodovej udalosti došlo tak, ako uvádza navrhovateľ. Ďalej uviedol, že odporca za
účelom zistenia okolností vzniku škody a preukázania zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu
odoslal 29. 11. 2011 navrhovateľovi a poistenému dotazník na preskúmanie okolností vzniku škody. Ani
od navrhovateľa, ani od poisteného odpoveď na uvedené dotazníky neobdržal. Ani na opätovné zaslanie
dotazníka účastníci dopravnej nehody nereagovali, a preto súhlasil so záverom okresného súdu o tom,

že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojom nároku a žiadal rozsudok okresného súdu ako
správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom konštatované neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa len na základe skutočností zadokumentovaných v spise je
predčasné, nakoľko okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy, ktorými by bolo hodnoverne preukázané, že

tvrdenie navrhovateľa o vzniku škody, priebehu škodového deja a o škodcovi, teda osoby zodpovednej
za poškodenie čelného skla vozidla navrhovateľa, sú nepravdivé.

Tieto skutočnosti z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne ustáliť. Za neunesenie
dôkazného bremena nemožno považovať okolnosť, že poškodený a škodca priebeh škodovej udalosti

zaznamenali nie na tlačive - Záznam o dopravnej nehode, ale na tlačive - Hlásenie škodovej udalosti pre
poškodeného/pre poisteného a ani to, že tak poškodený, ako ani poistený nereagovali na výzvy odporcu
a nepredložili mu ním požadované dotazníky.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2 (v ktorých konanie možno začať aj bez
návrhu,vkonaniachopovolenieuzavrieťmanželstvo,ourčenieazapretierodičovstva,oosvojiteľnosti,o

osvojenie,voveciachobchodnéhoregistraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločností
a družstiev), súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. dáva poškodenému možnosť uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poistiteľovi s tým, že je povinný zároveň tento nárok preukázať.

V preskúmavanej veci navrhovateľ, i keď nie v tlačive - Záznam o dopravnej nehode, ale v tlačive
- Hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného/pre poisteného spolu so škodcom zaznamenali popis
priebehu škodovej udalosti, označenie škodcu a poškodeného s jasným stanoviskom a vyhlásením
oboch zúčastnených strán o tom, že škodu spôsobil kameň odskočený od kolies motorového vozidla
poistenca odporcu, ktorý svoju vinu za vznik škody uznal.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného
bremena. V zmysle vyššie citovaného ust. § 15 ods. 5 je povinný poškodený preukázať poisťovateľovi
škodcu, že mu nárok na náhradu škody vznikol. To, že škodu na čelnom skle navrhovateľa spôsobil

kameň odskočený od kolies motorového vozidla poistenca odporcu, účastníci nehodového deja
zaznamenali na tlačive „Hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného/pre poisteného.“

Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že škodca a poškodený hlásenie o škodovej udalosti pre
poškodeného/pre poisteného vyplnili spoločne a škodca - poistenec odporcu svoju vinu za vznik škody

uznal (i keď podľa okresného súdu na nesprávnom tlačive), navrhovateľ splnil dôkaznú povinnosť a
preukázal, že škoda na čelnom skle jeho motorového vozidla bola spôsobená kameňom odskočeným
od kolies motorového vozidla poistenca odporcu. Tento svoju vinu za vznik škody uznal. Navrhovateľ
tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Ak sa preto odporca chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že k poškodeniu motorového vozidla
navrhovateľa nedošlo spôsobom, popísaným ním a škodcom v hlásení o škodovej udalosti. Teória v
tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena, ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave, na tom ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Pokiaľ totiž navrhovateľ v konaní tvrdil, že škodu na čelnom skle jeho motorového vozidla spôsobil
poistenec odporcu a tento svoje zavinenie za vznik škody uznal, nemožno vyvodiť záver o tom, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno len zo skutočnosti, že škodca a poškodený vyplnili nesprávne
tlačivo o priebehu škodového deja alebo že škodca, ani poškodený s odporcom nekomunikovali. Za

takejto procesnej situácie je totiž potrebné, aby odporca označil dôkazy a vyvrátil tvrdenia navrhovateľa
a svojho poistenca o priebehu škodového deja a o tom, že škoda na čelnom skle motorového vozidla
navrhovateľa vznikla ním popísaným spôsobom.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu ako predčasný zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, aby dokazovanie vykonal na zistenie skutočností naznačených v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.