Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010632
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114010632.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému C. Q., stíhanému pre úmyselný
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/43/2014 zo dňa 25.06.2015, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 21. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 3T/46/2014 zo dňa 25.06.2015 bol
obžalovaný C. Q. uznaný vinným v bodoch I/, II/ a III/ zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

I.

dňa 02.11.2012 v presne nezistenom čase v H. na H. ul. č. XX v pobočke poškodenej B. H. G., a.s.,
uzatvoril s poškodenou B. H. G., a.s., zmluvu o B. expres úvere č. XXXX XXXX XX M., na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach
vo výške 143,43,- Eur za mesačnú splátku, pričom v žiadosti o poskytnutie daného úveru uviedol

ako svojho zamestnávateľa na dobu neurčitú spoločnosť DD estate service, s.r.o. s čistým mesačným
príjmom 1.127,- Eur, kde nebol nikdy reálne zamestnaný, pričom už pri uzatváraní predmetnej úverovej
zmluvy vedel, že úver nebude mať z čoho splácať, čím uviedol poškodenú B. H. G., a.s. do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ako aj predstieraním svojej vôle daný úver splácať,
žiadnu zo splátok predmetného úveru neuhradil, čím spôsobil poškodenej B. H. G., a.s., škodu vo výške
12.048,12,- Eur,

II.

dňa 02.11.2012 v presne nezistenom čase v H. na Y. ul. č. XX v pobočke poškodenej G. sporiteľne, a.s.,
uzatvoril s poškodenou G. sporiteľnou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach

vo výške 119,96,- Eur za mesačnú splátku, pričom v žiadosti o poskytnutie daného úveru uviedol ako
svojho zamestnávateľa na dobu neurčitú spoločnosť DD estate service, s.r.o. s mesačným príjmom
1.127,- Eur, kde nebol nikdy reálne zamestnaný, pričom už pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy
vedel, že úver nebude mať z čoho splácať, čím uviedol poškodenú G. sporiteľňu, a.s. do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru ako aj predstieraním svojej vôle daný úver splácať, pričom
dňa 29.12.2012 uhradil len časť jednej splátky vo výške 118,47,- Eur a zvyšné splátky vôbec neuhrádzal,

čím spôsobil poškodenej G. sporiteľni, a.s. škodu vo výške 14.395,20,- Eur,III.

dňa 22.12.2012 v presne nezistenom čase v H. na D. ul. č. XXX v pobočke poškodenej G. sporiteľni, a.s.

uzatvoril s poškodenou G. sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 18 mesačných splátkach
vo výške 37,61,- Eur za mesačnú splátku, pričom v žiadosti o poskytnutie daného úveru uviedol ako
svojho zamestnávateľa na dobu neurčitú spoločnosť DD estate service, s.r.o. s mesačným príjmom
1.120,- Eur, kde nebol nikdy zamestnaný, pričom už pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vedel, že

úver nebude mať z čoho splácať, čím uviedol poškodenú G. sporiteľňu, a.s. do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, ako aj predstieraním svojej vôle daný úver splácať, žiadnu zo splátok z
predmetného úveru neuhradil, čím spôsobil poškodenej G. sporiteľni, a.s., škodu vo výške 676,98,- Eur.

Za to bol obžalovaný C. Q. odsúdený súdom prvého stupňa podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. s použitím §
38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 3 (tri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd
obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd v súvislosti s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste

Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 0T/53/2013 zo dňa 27. 03. 2013, právoplatného
dňa 27. 03. 2013 a Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 1T/152/2013 zo dňa 07.
10. 2013, právoplatného dňa 10. 12. 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súčasne, podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému nahradiť škodu
poškodenej spoločnosti B. H. G., a.s., so sídlom D. 5, H., IČO: XX XXX XXX, vo výške 6.000,- Eur s
tým, že táto spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola odkázaná
na občianske súdne konania.

Okresný súd taktiež, podľa § § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému nahradiť škodu
poškodenej spoločnosti G. sporiteľňa, a.s., so sídlom U. XX, Bratislava, V.: XX XXX XXX, vo výške
6.381, 53 Eur s tým, že táto spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr.
por. bola odkázaná na občianske súdne konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, v ktorom sa domáhal
o zmenu výroku rozsudku o treste a uloženie prísnejšieho súhrnného trestu odňatia slobody, pritom
namietal priznanie jednej poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného podľa § 36 písm. l/Tr. zák., taktiež
namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný už bol
v minulosti odsúdený za zločin a so zreteľom k § 38 ods. 7 Tr. zák. a Nález Ústavného súdu SR pod č.

PL. 106/2011-85 mal použiť asperačnú zásadu. Vytkol, že okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu a
pri použití § 38 ods. 7 Tr. zák. aj z toho, že obžalovaný bol tzv. bielym koňom využitým inými osobami
na spáchanie daného trestného činu a ich vlastné obohatenie, pričom bez pomoci týchto osôb by nemal
možnosť takúto trestnú činnosť spáchať, pričom skutok v bode III/ spáchal z vlastnej iniciatívy, avšak
išlo o poskytnutie úveru v neporovnateľne nižšej výške. Okresný súd taktiež zohľadnil pri ukladaní trestu

skutočnosť, že výška spôsobenej škody prekročila hranicu odôvodňujúcu danú právnu kvalifikáciu
len o 520,30 €. Neprimeranosť použitia okresný súd videl aj v tom, že obžalovaný bol za trestný čin
lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. odsúdený v roku 2000 k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom súd nepovažoval výšku sumy, ktorú si obžalovaný zo
spáchaného trestného činu ponechal za takú, ktorá by odôvodňovala prísnejší trest. Podľa odvolateľa

obžalovanému mala byť zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods.
4 Tr. zák. o jednu tretinu a trest mu mal byť ukladaný v takto zmenene trestnej sadzbe od 7 rokov a
4 mesiace do 16 rokov, a to v tom prípade, ak by mu súd neukladal trest s použitím ustanovenia §
38 ods. 5 Tr. zák. Vzhľadom však na odsúdenie a uložený trest vo veci lúpeže na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/204/99 zo dňa 06. 02. 2000, právoplatný dňa 23. 08. 2004 a

ktorý je možné v zmysle § 437 ods. 1 Tr. zák. považovať za zločin, za ktorý mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody, ktorý preukázateľne nesplnil svoj účel , mal by byť uložený trest s poukazom na
§ 38 ods. 5 Tr. zák., a tým by mala byť upravená trestná sadzba na ukladanie trestu odňatia slobody
v rozpätí od 8 rokov a 6 mesiacov až do 16 rokov. Ďalej odvolateľ poukázal na minulosť obžalovanéhov tom, že tento bol 18-krát odsúdený na území Slovenskej republiky prevažne za majetkovú trestnú
činnosť,zčohov2prípadochsananaňhohľadíakonanetrestného,pričomv11prípadochbolodsúdený
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktoré však neviedli k jeho náprave a prevýchove. Keďže

obžalovaný si bol vedomý toho, že sa dopúšťa v súčinnosti s ďalšími osobami trestnej činnosti, ako aj
škody, ktorú touto činnosťou spôsobí, pričom za skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ obžalovaný získal
finančné prostriedky vo výške 5.300,-€, teda skoro polovicu finančných prostriedkov ktoré podvodne
vylákal od poškodených, čo nie je možné považovať za zanedbateľnú čiastku, ktorú následne použil na
osobné účely. Skutku uvedeného v bode 3/ sa dopustil obžalovaný bez pomoci iných osôb s úmyslom

výlučne svojho obohatenia sa. Okresný prokurátor taktiež dodal, že obžalovaný počas celého konania
nevyjadril úprimnú ľútosť nad spáchaním žalovaných skutkov, resp. ich spáchanie dával za vinu iným,
stavajúc sa do pozície obete. Síce jeho osobu je možné považovať za tzv. bieleho koňa v bodoch 1/ a 2/,
avšakktejtotrestnejčinnostinebolnikýmdonútený,zaspáchanéskutkyzískalnezanedbateľnúfinančnú
čiastku, ktorú poškodeným nevrátil, ale ju použil pre svoje súkromné účely. Aj keď škoda spôsobená
uvedenými skutkami prekročila hranicu odôvodňujúcu právnu kvalifikáciu skutku ako pokračovacieho

zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., len o 520,- €, pričom ide o čiastku, ktorá
sama o sebe prevyšuje malú škodu, nemôže byť táto skutočnosť sama o sebe dostatočným dôvodom
na uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby, bez zohľadnenia ďalších relevantných skutočností.
Podľa odvolateľa nie je možné preto považovať použitie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. v danej veci
za súčasného použitia asperačnej zásady za neprimerane prísne, keďže obžalovaný je osobou, ktorá

sa opakovane dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, pričom ani tresty odňatia slobody neviedli k jeho
náprave a prevýchove, na základe čoho je uňho dôvodné izolovanie jeho osoby od spoločnosti za
účelom zabránenia mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Uložený trest pri dolnej hranici trestnej
sadzby preto považuje za neprimerane nízky a nezákonný, pričom má za to, že súd by mal uložiť
obžalovanému C. Q. podľa § 222 ods. 4, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr.

zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň so zreteľom na uložený súhrnný trest,
je potrebné zrušiť rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 0T/53/2013 zo dňa 27. 03. 2013 vo
výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava zotrval na písomných
dôvodoch odvolania a navrhol mu v celom rozsahu vyhovieť.

Obžalovaný C. Q. na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné

zamietnuť, nakoľko bol citovaným rozsudkom dostatočne potrestaný.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
tomuto predchádzalo a zistil, že podané odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Vzhľadom k uvedenému, že odvolanie smeruje len proti výroku prvostupňového rozsudku o treste,
krajský súd sa zameral v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia, len voči výroku o treste.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutiesúdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por..

Odvolací krajský súd taktiež konštatuje, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného P. Q. pred súdom
prvého stupňa o vine, výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa a
preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval, pričom odvolanie okresného prokurátora bolo zamerané len
do výroku o treste.

Podľa odvolacieho krajského súdu okresný súd po správnom skutkovom zistení a ustálení právneho
záveru a ukladaní trestu, svoj rozsudok odôvodnil vecne správne a v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por.. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa teda vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie ohľadom trestu tak, ako to predpokladá zákon, pričom
odvolanie prokurátora bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné.

V názorovej zhode aj s rozsudkom okresného súdu odvolací súd taktiež konštatuje, že v danej veci
bolo na mieste konanie obžalovaného C. Q. právne posúdiť ako pokračovací zločin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., keďže vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 222 Tr. zák.
ods. 1/ kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

ods. 2/ odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen,
štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať
úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.
ods. 3/odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2

písm. a/ a spôsobí ním väčšiu škodu,
písm. b/ z osobitného motívu, alebo
písm. c/ závažnejším spôsobom konania.
ods. 4/ odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním z n a č n ú škodu.

ods. 5/odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2
písm. a/ a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
písm. b/ ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
písm. c/ za krízovej situácie.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,

hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 34 Tr. zák. ktorý sa zaoberá so zásadami pri ukladaní trestov tak, žeods.1/ trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

ods. 2/ páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody
ods. 3/ trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby.
ods. 4/ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
ods. 5/ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného
činu,
písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na

spáchanom trestnom čine,
písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.
ods. 6/ tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe.

Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
ods. 7/ popri sebe nemožno uložiť trest
písm. a/ odňatia slobody a domáceho väzenia,
písm. b/ odňatia slobody a povinnej práce,

písm. c/ peňažný a prepadnutia majetku,
písm. d/prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
písm. e/ zákazu pobytu a vyhostenia.
ods. 8/ ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ

písm. a/ spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,
písm. b/naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby,
písm. c/spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo
písm. d/bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa riadne, v súlade s ustanovením § 34 vyhodnotil aj
zásady pri ukladaní trestu u obžalovaného, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu,abyviedolriadnyživotasúčasneiných odradíodpáchaniatrestnýchčinov;trestzároveňvyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej

výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa odseku 3/ tohto zákonného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa 4/ odseku ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa ods. 5/ pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa odseku 6/ pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú.Podľa odseku 7/ ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest
alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo
pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa odseku 8/ zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov
3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo
zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na

dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

To, že obžalovaný P. Q. sa ku skutku priznal, okresný súd správne hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l/Tr. zák.. Priťažujúca okolnosť bola zistená v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/
Tr. zák., keďže obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa ods. 2/ citovaného zákonného ustanovenia spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok

o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. možno uložiť len za viacčinný súbeh trestných činov a len ak

bol ich páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už právoplatne odsúdený, za predpokladu, že
na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť. Za uvedenú trestnú činnosť súd uloží trest podľa zásad v §
41 ods. 2 Tr. zák. Cieľom je zabezpečiť aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom ako keby sa
o trestných činoch rozhodovalo v jedinom konaní, t. j. bol mu uložený úhrnný trest (R 13/1968).

Tak, ako to správne uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia aj prvostupňový okresný súd, v danej
veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu so zreteľom na odsúdenie obžalovaného
P. Q. jednak Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 0T/53/2013 zo dňa
27.03.2013,právoplatného tým istým dňom k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/Tr. zák.), resp. odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava III, sp.zn. 1T/152/2013 zo dňa 07. 10. 2013, právoplatného dňa 10.12.2013, kde došlo k
upusteniu od uloženia súhrnného trestu (pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák.), nakoľko
aktuálne stíhaných dielčich skutkov sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol odsúdený hore citovanými
trestnými rozkazmi.

Okrem toho treba uviesť, že v osobe obžalovaného ide doposiaľ o 18-krát súdne trestaného 39-ročného,
slobodného muža so stredoškolským odborným vzdelaním, s jednou vyživovacou povinnosťou. Podľa
záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie bola zistená u neho závislosť od viacerých
návykových látok- pervitínu, v minulosti aj heroínu, škodlivé užívanie alkoholu a nikotinizmus.
Taktiež konštatovali u neho vôľovú slabosť, nevyrovnanú, polytoxikomanicky orientovanú osobnosť s

disociálnymi rysmi, ktorý však ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť má zachovanú.

K námietke prokuratúry, aby u obžalovaného pri ukladaní súhrnného trestu súd prihliadol na ustanovenie
§ 38 ods. 5 Tr. zák., na základe ktorého by mu mala byť upravená trestná sadzba na ukladanie trestu
odňatia slobody v rozpätí od 8 rokov a 6 mesiacov až do 16 rokov (citované zákonné ustanovenie sa

uplatní, ak páchateľ opätovne spácha zločinu a vtedy sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu) krajský súd poznamenáva, že je síce pravdou, že obžalovaný P. Q. bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/204/1999 zo dňa 10. 07. 2000 pre trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., ktorý by sa v zmysle ustanovenia § 437 ods. 1 Tr. zák., mal byť
adekvátne považovaný za zločin, avšak so zreteľom na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., keďže mu

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, aj po zohľadnení doby, ktorá uplynula od uvedenej trestnej
činnosti, ako aj ostatné skutočnosti, nie je potrebné aplikovať, keďže okresný súd správne uviedol, že
súčasné použitie citovaného zákonného ustanovenia by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.Odvolací súd po preskúmaní výroku o súhrnnom treste, dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému
C. Q. v základnej trestnej sadz be, vo výmere 5 rokov a tri mesiace za spáchanú trestnú činnosť bol
súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o

tresteajnáležitýmspôsobomodôvodnil.Pripreskúmanítohtovýrokukrajskýsúdnezistilžiadnezákonné
dôvody pre jeho zmenu, resp. sprísnenie trestu, ktorého sa okrem iného, okresný prokurátor v rámci
odvolania domáhal. Taktiež, zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia sa správne opiera o ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.