Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/446/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5911203607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Y. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. Q., ul. A. E. č. XX/X, proti odporcovi: U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. P., T.
č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom D. P.,
ul. L. č. XXX, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č. k. 3C/80/2011-81 zo dňa 13. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 13. 09. 2011 č. k. 3C/80/2011-81 m e n í tak,
že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné v sume 70 eur mesačne od
17. 06. 2011 do 20. 09. 2011.

Nedoplatok na výživnom vzniknutý odporcovi za obdobie od 17. 06. 2011 do 20. 09. 2011 v sume 210
eur je odporca p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 70 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok.

V ostatnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým súd v ostatnej časti návrh zamietol, zostáva n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 70 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 17. 06. 2011.
Zameškané výživné za obdobie od 17. 06. 2011 do vyhlásenia rozsudku v sume 172,66 eur odporcovi
povolil splácať navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťouvýrokutohtorozsudkuaždoúplnéhozaplateniadlžnejsumypodsankcioustratyvýhody
splátok. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že ku dňu rozhodnutia
súdumanželstvoúčastníkovkonaniatrvalo.Navrhovateľkasadomáhalaurčeniavýživnéhonamanželku
v nadväznosti na to, že odporca si voči nej túto povinnosť vôbec neplnil. Bolo zistené, že odporca
je zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný zárobok od januára do júna 2011 je 543,47 eur.
Navrhovateľka bola zamestnaná do 30. 06. 2011, kedy došlo k skončeniu jej pracovného pomeru
u zamestnávateľa Zásah7 s. r. o., Bojnice. Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľka bola v

období od 30. 03. 2011 do 12. 06. 2011 práceneschopná, keď jej bola vyplatená náhrada príjmu
zamestnávateľom, a tiež nemocenské sociálnou poisťovňou v období od 14. 06. 2011 do 23. 06. 2011.
Od 01.07.2011 navrhovateľka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce,sociálnych vecí a rodiny. Na dávku v nezamestnanosti jej nárok nevznikol, požiadala o dávku v hmotnej
núdzi. Navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti s deťmi v decembri 2010 býva v rodinnom
dome, ktorý patrí jej matke a mala by sa podieľať na výdavkoch spojených s užívaním tohto rodinného

domu v adekvátnom podiele. Keďže však na to nemá peňažné prostriedky, všetky výdavky uhrádza jej
matka Q. W.. Odporca býva vo svojom rodinnom dome spolu s rodičmi, pričom rodičia sa na úhrade
výdavkov spojených s užívaním tohto bytu nepodieľajú, všetky tieto výdavky uhrádza odporca. Súd mal
za to, že bez ohľadu na zriadenie vecného bremena bezodplatného užívania nehnuteľnosti v prospech
jeho rodičov sú jeho rodičia povinní na úhrade týchto výdavkov v adekvátnom rozsahu sa podieľať,

keďže ide o výdavky spojené s užívaním domu a nie odplatu za užívanie domu. Poukázal tiež na to, že
rozsudkom súdu boli navrhovateľke zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti Q. a W. a odporca
na ich výživu bol zaviazaný prispievať sumou vo výške 85 eur mesačne na každé z detí.
Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že odporca si vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke a v dôsledku toho životná úroveň manželov nie je zásadne rovnaká, keďže
navrhovateľka nemá peňažné prostriedky na úhradu základných výdavkov na živobytie, je odkázaná len

na pomoc svojej matky. Z tohto dôvodu súd vyhovel návrhu navrhovateľky na určenie výživného, avšak
len v časti od podania návrhu, keďže v danom prípade nemožno vyživovaciu povinnosť určiť spätne s
poukazom na ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, preto bolo nevyhnutné v ostatnej časti návrh zamietnuť
ako nedôvodný. Keďže odporca na výživu navrhovateľky od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku
neprispel žiadnou sumou, súd uložil odporcovi uhradiť zameškané výživné v celkovej sume 72,66 eur

(mesiac jún 2011 vo výške 32,66 eur, mesiac júl 2011 vo výške 70 eur, mesiac august 2011 vo výške 70
eur) a povolil odporcovi splácať túto sumu navrhovateľke v splátkach s poukazom na ust. § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľka sa do svojej ťažkej situácie dostala vlastným pričinením
v nadväznosti na uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2011, súd akceptoval

vysvetlenie navrhovateľky k tejto otázke, ktorá uviedla, že sa za ňou dostavil nadriadený a poukazoval
na personálne zmeny v spoločnosti pri predložení návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle
ktorej pracovný pomer na dobu neurčitú sa menil na pracovný pomer na dobu určitú. Podľa názoru súdu,
pokiaľ by v danom prípade navrhovateľka s návrhom dohody o zmene pracovnej zmluvy nesúhlasila, v
nadväznosti na personálne zmeny u jej zamestnávateľa by nasledovalo riešenie skončenia pracovného

pomeru odporkyne u tohto zamestnávateľa z organizačných dôvodov, napr. výpoveďou. Nenechal
bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že počas trvania pracovného pomeru navrhovateľka dlhodobo
nevykonávala prácu u tohto zamestnávateľa z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a následnej OČR.
Vysporiadal sa s námietkou odporcu v nadväznosti na skutočnosť darovania spoluvlastníckeho podielu
1-ice bytu bratom navrhovateľky navrhovateľke, ktorý aktuálne užíva brat navrhovateľky spolu so

svojou priateľkou, keď za užívanie tohto bytu, resp. adekvátneho spoluvlastníckeho podielu nie je
navrhovateľke uhrádzané nič, súd dospel k záveru, že navrhovateľka v súvislosti s predmetným bytom
neuhrádza žiadne výdavky, všetky znáša jej brat spolu, keď súd prihliadol ku skutočnosti, že bezplatné
užívanie spoluvlastníckeho podielu 1-ice na byte patriaceho navrhovateľke existuje na základe dohody
navrhovateľky a jej brata zrejme s ohľadom na skutočnosť bezplatného prevodu tohto spoluvlastníckeho

podielu na byte na navrhovateľku. Túto námietku odporcu súd považoval za nedôvodnú.
Pokiaľ odporca namietal použitie peňazí vybratých navrhovateľkou z účtu odporcu vo výške 6.500 eur
v septembri 2009, súd v konaní mal preukázanú len skutočnosť, že tieto peniaze navrhovateľka z účtu
vybralaaootázkenáslednéhodisponovaniastýmitopeniazminavrhovateľkousúpochybnostivzhľadom
na trvanie manželstva, a teda trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na skutočnosť,

že v uvedenom období, t. j. od septembra 2010 do decembra 2010, manželia ešte žili v spoločnej
domácnosti. Rovnako ani tvrdenie odporcu, že za tieto prostriedky bolo zakúpené motorové vozidlo
matky navrhovateľky, nie je podložené vzhľadom na preukázanie financovania motorového vozidla
matky navrhovateľky spoločnosťou Volkswagen finančné služby, a. s., a peniazmi za predaj ojazdeného
motorového vozidla, ktoré patrilo matke navrhovateľky.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
prvostupňového súdu tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne.
Nestotožnil sa s rozhodnutím z dôvodu, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Nestotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, nakoľko rozhodujúce skutočnosti
vyhodnotil proti nemu. Súd sa nevysporiadal predovšetkým s tým, že sama navrhovateľka uzatvorila
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa jej pracovný pomer, uzatvorený na dobuneurčitú, zmenil na pracovný pomer na dobu určitú, a to do 30. 06. 2011. Navrhovateľka si sama svojím
konanímprivodilatakútosituáciu,tedazosubjektívnychdôvodov.Namietal,žesúdsiosvojilaakceptoval
len argumentáciu navrhovateľky, že sa za ňou dostavil nadriadený a poukazoval na personálne zmeny

v spoločnosti a následne došlo k zmene pracovného pomeru. Podľa neho išlo len o účelové tvrdenie
navrhovateľky. Všetky skutočnosti súd vyhodnotil proti nemu, takisto to bolo v prípade neplatenia nájmu
navrhovateľke za prenájmom jej 1-ice bytu, pričom aj v tomto prípade súd si osvojil a akceptoval len
argumentáciu navrhovateľky.
Poukázal na to, že jeho reálny mesačný príjem predstavuje 431 eur, pričom súd uvádza sumu 543,47

eur od januára 2011, pričom táto suma je skresľujúca, pretože je v nej zarátaná aj suma, ktorá mu bola
vrátená vo februári 2011. Vracali sa mu preddavky na daň, išlo o jednorazový výplatok. Všetky tieto
peniaze odporca minul na základné životné potreby a výživné. Mesačné výdavky odporcu sú životné
poistky pre dcéry vo výške 17,96 eur a 16,61 eur, životná poistka odporcu vo výške 40,93 eur, elektrina
vo výške 93 eur, inkaso 4,64 eur, plyn vo výške 64 eur, voda 28 eur, telefón 25 eur, obedy v zamestnaní
15 eur, cesta do zamestnania z T. do Liptovského Mikuláša a späť 17 eur, pričom ročne platí poistku za

dom 102 eur, ročnú daň za nehnuteľnosti 15 eur, za smeti 16 eur. Mesačne platí výživné na deti spolu
180 eur. Základné nevyhnutné mesačné výdavky sú podstatne vyššie ako je jeho čistý mesačný príjem.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca jej mesačne
prispieva na výživu detí sumou 190 eur a od júla do septembra mala príjem len toto výživné a finančne jej

pomáhala matka. Od septembra nastúpila pracovať ako pokladníčka do TESCA na dohodu o pracovnej
činnosti, jej príjem za mesiac september bol 54 eur a 190 eur výživné na deti. Za október to bolo 77
eur a 190 eur výživné na deti. So staršou dcérou bola u zubárky, má problémy s chrupom, objednala
ju na koniec decembra, kedy jej bude pokazený chrup opravovať. Má problémy so srdcom a detská
kardiologička ju objednala na 12. 12. do Bratislavy na kompletné vyšetrenie. Obidvom dcéram sa v škole

zvýšilo stravné a mladšia dcéra cestuje do škôlky do susednej dediny autobusom. Cestovné sa zvýšilo
z 0,28 eur na 0,33 eur za jednu cestu autobusom. Mesačný poplatok za škôlku bol 5 eur, od októbra už
to bude 7 eur. Ďalej poukázala na nepredpokladané výdavky ako fotenie v škole, v škôlke, kde spolu
zaplatí 20 eur. Staršia dcéra potrebuje pracovné zošity, ktoré objednala škola a ona zaplatil a 25 eur.
Dcéram musela zakúpiť zimné oblečenie, obuv, na ktoré zaplatila viac ako 120 eur, školské potreby 50

eur. Od septembra chodí do hematologickej ambulancie vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde sa
lieči na anémiu, na lieky dopláca asi 10 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je
od septembra na plnom invalidnom dôchodku a všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu
platí iba matka, lebo ona, navrhovateľka, nemá z čoho platiť. Poukázala na to, že si hľadá prácu, ale v
Ružomberku a okolí je slabá príležitosť sa zamestnať.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.

s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka návrhom podaným na Okresnom
súde v Ružomberku dňa 17. 06. 2001 žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné v
sume 70 eur mesačne, počínajúc dňom 01. 12. 2010. Poukázala na to, že manželstvo s odporcom

trvá, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to Q., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX.
XXXX. Od uzavretia manželstva sa starala o domácnosť, pričom v súčasnosti jej končí zmluva so
zamestnávateľom,uzavretánadobuurčitúdňom 30.06.2011.Nároknadávkuvnezamestnanostijej
nevznikne, nakoľko po materskej dovolenke pracovala len rok a štyri mesiace. Prácu si bude ako matka
s dvoma malými deťmi, ktorá hospodári samostatne, hľadať ťažšie. V prechádzajúcom období bola

práceneschopná. Pre nezhody s odporcom v decembri 2010 opustila spoločnú domácnosť. Odporca jej
na výživu ničím neprispieva.

OdvolacísúddoplnildokazovanieoboznámenímsasrozsudkomOkresnéhosúduvLiptovskomMikuláši
č. k. 4C/14/2011-65 zo dňa 19. 08. 2011, z ktorého mal preukázané, že manželstvo navrhovateľky a

odporcu bolo rozvedené, maloleté deti Q. a W. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a otec, teda odporca, bol povinný prispievať na výživu maloletých detí na každé po 85
eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 20. 09. 2011.Odvolací súd v nadväznosti na citovaný rozsudok účastníkov o rozvode ich manželstva rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke manželské výživné do
dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda ku dňu 20. 09. 2011. S poukazom na ust.

§ 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine dňom právoplatnosti rozsudku zanikla odporcovi povinnosť platiť
navrhovateľke manželské výživné. Pokiaľ sa týkalo výšky výživného, odvolací súd sa stotožnil s
odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu s tým, že prvostupňový súd vec správne posúdil, keď
zaviazal odporcu poskytovať navrhovateľke manželské výživné mesačne v sume 70 eur. V bližších
podrobnostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok okresného súdu.

Odvolací súd doplnil dokazovanie dopytom na bývalého zamestnávateľa navrhovateľky spoločnosť
Zásah7, s. r. o., so sídlom Bojnice, ktorý krajskému súdu podal správu zo dňa 04. 04. 2012, ku ktorej
pripojil pracovnú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľkou dňa 30. 12. 2010, ako aj dohodu o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 23. 03. 2011 a dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 14. 03. 2011, ako aj dohodu
o skončení pracovnej činnosti zo dňa 29. 06. 2011. Po doplnení dokazovania sa odvolací súd stotožnil s

argumentáciou navrhovateľky ohľadne skončenia pracovného pomeru, ako aj zmeny pracovnej zmluvy,
ktorou bola zmenená jej pracovná zmluva z doby neurčitej na dobu určitú. Odvolací súd mal za to, že
navrhovateľka sa do situácie, v ktorej zostala bez pracovného pomeru, nedostala vlastným zavinením.
Jednoznačne v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nemala dostatok finančných prostriedkov na
uhrádzanie základných životných potrieb za obdobie od podania žalobného návrhu dňa 17. 06. 2011

do dňa 20. 09. 2011, kedy bolo jej manželstvo s odporcom právoplatne rozvedené. Prvostupňový súd
preto správne rozhodol, pokiaľ odporcu zaviazal poskytovať počas trvania manželstva navrhovateľke
manželské výživné. Taktiež rozhodol správne aj pokiaľ sa týka výšky tohto manželského výživného
prihliadajúc na zásadu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia manželského výživného spätne pred podaním návrhu od 01.
12. 2010, aj tu odvolací súd jej návrh zamietol s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Odporca navrhovateľke na manželskom výživnom neprispieval žiadne finančné prostriedky za obdobie
od 17. 06. 2011 do 20. 09. 2011, a preto súd nedoplatok na manželskom výživnom v sume 210 eur

zaviazal odporcu splácať v mesačných splátkach po 70 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.

Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým súd v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol, zostal
nedotknutý.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal s tým, že navrhovateľke trovy konania nevznikli a navrhovateľka náhradu trov konania
nežiadala priznať.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .