Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5P/57/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208652
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7811208652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletého M. M.,

nar. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. C.X., G. D. Z. M. D. M., na návrh matky I.
M., nar. XX. X. XXXX, invalidnej dôchodkyne, bytom v M. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Šafárikova 71, za účasti otca H.. I. M., nar. XX.
X. XXXX, zamestnaného vo forme Kovozink, a.s. Dobšiná, bytom vo D. G. XXX, zastúpeného JUDr.
Alexandrom Milkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Cyrila a Metoda 4, o zvýšenie
výživného a o zmene úpravy styku otca s maloletým, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh matky na zvýšenie výživného, ako aj návrh na zmenu úpravy stykov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na 100.-Eur
mesačne, počnúc od 1. 9. 2011 a zmenil rozhodnutie ohľadom úpravy styku otca s maloletým tak, že
otec bude mať možnosť stretávať sa s maloletým každú poslednú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do
nedele do 18.00 hod.. Svoj návrh ohľadom zvýšenia výživného odôvodnila tým, že naposledy výživné na
maloletého bolo určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. 2. 2009, č. k. 6C/6/2009 - 18,
ktorým otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého po 45.-Eur mesačne. Od poslednej súdnej

úpravy výživného došlo k zmene pomerov, keď maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, čím
sa jeho odôvodnené potreby zvýšili. Vzrástli jeho náklady na školské potreby, životné potreby, stravné,
družina /100.-Eur strava mesačne obedy a olovrant, družina cca 20.-Eur, oblečenie do školy 150.-Eur,
vybavenie do školy - prezuvky, perá, zošity cca 40.-Eur/. Ona je poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 157.-Eur a rodičovského príspevku vo výške 190.-Eur. Žije v spoločnej domácnosti s druhom a
z tohto vzťahu pochádza maloletý B., ktorý má 7 mesiacov. Otec maloletého je zamestnaný a okrem
príjmu v zamestnaní, má aj príležitostný príjem z brigádnických prác na stavbách pri montáži striech.

Potvrdila, že otec maloletému pri nástupe do školy zakúpil nejaké ošatenie.

Svoj návrh ohľadom zmeny úpravy styku otca s maloletým odôvodnila tým, že naposledy styky otca s
maloletým boli upravené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. 6. 2009, č. k. 7P/202/2009 -
29, na základe ktorého rozsudku otcovi bolo povolené stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň v
mesiacivsobotuod9.00hod.donedeledo18.00hod.Zmenuúpravystykunavrhovalazmeniťzdôvodu,
že táto úprava je len formálna. Otec nedodržuje súdnu úpravu, v podstate za maloletým dochádzajú

starí rodičia a maloletý s otcom trávi len minimálny čas.

Otec navrhoval návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že od poslednej súdnej úpravy
výživného došlo k zmene pomerov, a to v tom zmysle, že v čase poslednej súdnej úpravy výživnéhodosahoval u svojho zamestnávateľa minimálnu mzdu. Jeho pomery sa zmenili v tom, že mu pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej W. M., nar. XX. X. XXXX a to s priateľkou I. G., s ktorou
žije v spoločnej domácnosti vo D.. Okrem výživného on hradí poistné na maloletého vo výške 18,26

Eur. Ďalej platí životné poistenie vo výške 37,80 Eur, poistné na dcéru W. vo výške 17,25 Eur a inkaso
vo výške 75.-Eur mesačne. Okrem toho spláca úvery, ktoré vybrali počas trvania manželstva s matkou
maloletého. Popieral skutočnosť, že by chodil brigádnicky pracovať, pretože má zdravotné problémy.
Chodil niekedy pracovať, ale to bolo ešte v čase, keď boli manželia. K výpovedi svedka uviedol, že on
bol pomáhať pri stavbe p. Y., pretože je to jeho kamarát a navzájom si pomáhajú.

Otec predložil dodatok č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 8. 2. 2010 o zmene pracovných podmienok,
z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancom na skrátení pracovného času v
rozsahu 22,5 hod. týždenne a za to mu zamestnávateľ bude poskytovať mesačnú mzdu vo výške 330.-
Eur, a to s účinnosťou od 1. 11. 2011.

Nesúhlasil ani s návrhom matky ohľadom zmeny úpravy jeho stykov s maloletým, pretože tieto styky sú
osvedčené a vyhovujúce. Potvrdil skutočnosť, že pre maloletého chodí jeho matka a to z toho dôvodu,
že on mal problémy s bývalou svokrou. Aj to je pravda, že maloletý sa viacej zdržiava u jeho rodičoch a
to aj z toho dôvodu, že tam chodí aj sestrina dcéra, ovšem aj on tam za ním dochádza.

Zo správy od zamestnávateľa otca Kovozink, a. s. Dobšiná vyplýva, že otec tam pracuje od 9. 2. 2010
a pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 8. 2. 2012. Jeho pracovné zaradenie je operátor
pozinkovacej linky - predák. Pracovná morálka je dobrá, pracovné povinnosti si plní svedomito, podľa
požiadaviek nadriadeného. Dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 459.-Eur.

Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka M. vyplýva, že matka poberá invalidný dôchodok od 1. 1.
2004, t. č. vo výške 157,50 Eur.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. vyplýva, že maloletý pochádza z manželského
vzťahu I. M. a I. M., ktoré manželstvo bolo rozvedené, maloletý na čas po rozvode bol zverený do

výchovnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 45.-Eur mesačne.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. 6. 2009, č. k. 7P/202/2009 - 29 boli
upravené styky otca s maloletým. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi M.
M., nar. XX. X. XXXX a maloletým B. T.J., nar. X. X. XXXX, druhom M. T., nar. X. XX. XXXX a rodičmi,
ktorí sú vlastníkmi staršieho rodinného domu. Na prízemí podlhovastého rodinného domu majú spoločnú

kuchyňu, na poschodí, ktorého vchod je z dvora sa nachádzajú tri miestnosti, jedna spoločná obývačka,
dve spálne. Zariadenie je štandardné, v čase šetrenia pomerov bolo pekne čisto, poupratované, hygiena
prostredia na dobrej úrovni. Rodina žije skromne. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10
Eur, prídavky na deti vo výške 44,02 Eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov vo výške 17,62 Eur mesačne a čiastočný invalidný dôchodok vo výške 157.-Eur mesačne.

Druh matky má pracovnú zmluvu do 31. 10. 2011 u Štátnych lesov v T. G. s priemerným zárobkom
300.-Eur mesačne. Matka náklady na domácnosť hradí vo výške 45.-Eur mesačne. Maloletý navštevuje
1. ročník Základnej školy v M., nosí okuliare. Maloletý je hyperaktívny, z uvedeného dôvodu sú s ním
niekedy výchovné problémy. Otec maloletého v súčasnom období býva vo D. so svojou družkou I.
G. a maloletou dcérou W.. Pracuje vo firme Kovozink, a.s. Dobšiná ako predák s čistým mesačným

príjmom cca 410.-Eur mesačne. S rodinou býva v rodinnom dome otca družky. Dom pozostáva z troch
izieb, kuchyne a príslušenstva. Náklady na bývanie tvorí inkaso vo výške 75.-Eur mesačne, za nákup
dreva 600.-až 700.-Eur ročne. Spláca pôžičky, ktoré sú zo spoločného manželstva s matkou maloletého,
mesačne vo výške 39,72 Eur a 35.-Eur mesačne a platí poistku na maloletého. Otec pravidelne prispieva
na výživu maloletého a v mesiaci august 2011 prispel vo forme nákupu na maloletého vo výške 100.-

Eur. Navrhovali zvýšiť výživné na maloletého primerane jeho potrebám s prihliadnutím na príjem otca
maloletého dieťaťa.

Zo správy od I. Q., D. G. vyplýva, že otec nie je u neho zamestnaný na hlavný pracovný pomer a
nepracuje u neho ani na základe dohody o vykonaní práce.

Vypočutý svedok I. D. uviedol, že v októbri tohto roka pracoval s nimi otec maloletého asi tri týždne pre
p. Y. vo D.. Nevedel sa vyjadriť, či otec maloletého pracoval na dohodu pre p. Q.. Nemá vedomosti o
tom, že by pracoval aj na iných stavbách.Súd z pripojeného spisu 6C/6/2009 zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26. 2. 2009 bolo
manželstvonavrhovateľkyI.M.V.sodporcomI.M.rozvedené.MaloletýM.načasporozvodebolzverený

do výchovnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu po 45.-Eur mesačne, počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 3. 2009.

Súd z pripojeného spisu 7P/202/2009 zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 6. 2009 súd upravil
styky otca s maloletým tak, že otcovi sa umožnilo stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň v mesiaci

v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine
s prihliadnutím k ust. § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

V zmysle ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné

sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v zmysle citovaných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili
od poslednej súdnej úpravy výživného hlavne v dôsledku jeho nástupu do školy. Zmenili sa však
aj pomery na strane otca, ktorý v súčasnom období pracuje len na polovičný úväzok a jeho mzda
predstavuje sumu 300.-Eur. Nebolo preukázané, že by otec okrem príjmu v zamestnaní mal aj príjem

z brigádnickej činnosti. Okrem toho podľa svojich možností okrem platenia výživného, kupuje aj veci
pre maloletého. Od poslednej súdnej úpravy výživného mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Žije
v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá v súčasnom období je na materskej dovolenke. Matke tiež
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je zamestnaný.
Matka poberá invalidný dôchodok, rodičovský príspevok a poberá aj rodinné prídavky na maloleté deti.

Rodinné prídavky tiež slúžia na potreby maloletého. Vzhľadom na tieto okolnosti, nie je v schopnostiach
a možnostiach otca, aby v súčasnom období prispieval vo zvýšenej miere na odôvodnené potreby
maloletého.

V zmysle ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia zamietol aj návrh matky ohľadom zmeny úpravy stykov otca s
maloletým z dôvodu, že nie je dôvod na navrhovanú zmenu. Matka svoj návrh odôvodnila jedine tým,
že v zmysle súdnej úpravy stykov, otec osobne nechodí pre maloletého, ale chodia jeho rodičia. Otec to
odôvodnil tým, že on mal stále nezhody s bývalou svokrou, a preto sa rozhodol, že maloletého vyzdvihnú

u matky jeho rodičia. Otec môže poveriť svojich rodičov, aby maloletého vyzdvihli u matky a okrem toho
aj starí rodičia majú právo sa stretávať s maloletým. Preto nie je dôvod, aby boli zúžené styky otca s
maloletým, ktoré styky sú v záujme maloletého.Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.