Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/399/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233425
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233425.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporkyni: Slovenská republika a v jej mene konajúce
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. marca
2014 č. k. 10C/19/2013-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy vo veciach sp. zn. 10C/19/2013, 10C/20/2013, 10C/21/2013, 10C/22/2013,
10C/23/2013, 10C/26/2013, 10C/30/2013, 10C/31/2013, 10C/32/2013, 10C/33/2013 spojených na
spoločné konanie pod sp. zn. 10C/19/2013. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 41 ods. 2 písm. i/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 10C/19/2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia majetkovej škody 125 eur a
nemajetkovej ujmy 363,27 eur pre nesprávny úradný postup v konaní vedenom pred Okresným súdom
Nitra pod sp.zn.18Er/907/2010, kde bola dňa 24.11.2010 súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd zamietol uznesením č.k. 18Er/907/2010-9 zo dňa
28.02.2011. V konaní vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 10C/20/2013 sa navrhovateľ
domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 248,94 eur pre
nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/601/2010, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa
12.08.2010, uznesením č.k. 12Er/601/2010-10 zo dňa 17.08.2010, ktorým žiadosť zamietol. V konaní
vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 10C/21/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 341,14 eur pre nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/907/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 24.11.2010, uznesením
č.k. 10Er/907/2010-9 zo dňa 29.12.2010, ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom na Okresnom
súdu Topoľčany pod sp. zn. 10C/22/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume

125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 825 eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v
konaní vedenom pod sp. zn. 34Er/582/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 04.08.2010, uznesením č.k. 34Er/582/2010-9
zo dňa 11.10.2010, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora v časti zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 800,62 eur od 20.10.2009 do zaplatenia, v časti zákonného úroku vo výške
6 % p.a. zo sumy 402,29 eur od 04.01.2010 do zaplatenia, v časti poplatku za poskytnutie úveru vo
výške 382,39 eur v časti poplatku za upomienku vo výške 19,90 eur a vydal poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 398,33 eur, úrok vo výške 6
% p.a. zo sumy 398,33 eur od 04.01.2010 do zaplatenia a trovy konania. V konaní vedenom na
Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 10C/23/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody
v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330,00 eur pre nesprávny úradný postup Okresného
súdu Nitra sp. zn. 23Er/7/2009, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 09.01.2009 vydaním poverenia súdnemu exekútorovi dňa
20.01.2009, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehote. V konaní vedenom na Okresnom súdu
Topoľčany pod sp. zn. 10C/26/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125
eur a nemajetkovej ujmy v sume 403,84 eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra sp.
zn. 25Er/959/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenej súdu dňa 09.12.2010, uznesením č.k. 25Er/959/2010-9 zo dňa 21.02.2011, ktorým
žiadosť zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 10C/30/2013 sa
navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 735,76 eur
pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 34Er/466/2010, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa
23.06.2010, uznesením č.k. 34Er/466/2010-12 zo dňa 11.04.2011, ktorým žiadosť zamietol. V konaní
vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10C/31/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 595,61 eur pre nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/581/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 04.08.2010, uznesením č.k. 18Er/581/2010-9
zo dňa 06.04.2011, ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom Okresným súdom Topoľčany pod
sp. zn. 10C/32/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v
sume 1.281,58 eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/529/2010, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu
dňa 15.07.2010, uznesením č.k. 7Er/529/2010-14 zo dňa 06.03.2012, ktorým žiadosť zamietol. V konaní
vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10C/33/2013 sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 420,43 eur pre nesprávny úradný
postup Okresného súdu Nitra pod sp.zn. 24Er/803/2010, kde o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 19.10.2010, bolo rozhodnuté uznesením č.k.
24Er/803/2010-9 zo dňa 15.12.2010, ktorým súd žiadosť zamietol. Súd uznesením zo dňa 22.02.2013
č.k. 10C/19/2013-22 spojil na spoločné konanie vyššie uvedené veci vedené na Okresnom súde
Topoľčany s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 10C/19/2013. Navrhovateľ si uplatnil
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a to vykonanie úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, tak podľa názoru súdu tým, že vyšší súdny úradník v exekučnom
konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu
ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu, pričom
môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a
nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 499/2010) a preto týmto
postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu navrhovateľa.
Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil
žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody. Je
pravdou, že podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010 bol súd povinný

preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností so zákonom, tak do 15 dní od
doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15
dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany súdu je vydané poverenie exekútorovi na
vykonanie exekúcie, ale v prípade zistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nie je ustanovená a preto je možné ďalší postup
súdu skúmať iba z hľadiska časovej primeranosti a konania bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický
výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP vyplýva z toho, že pokiaľ doklady predložené súdnym exekútorom
nie sú v rozpore so zákonom, tak by pre exekučný súd nemal byť problém vydať poverenie v lehote 15
dní, avšak pokiaľ súd zistí rozpor predložených písomností a to hlavne exekučného titulu so zákonom,
tak zamietajúce rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15 dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu
predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho exekútora, oprávneného alebo jeho
právneho zástupcu na predloženie dokladov resp. preskúmava doklady, na základe ktorých došlo k
vydaniu exekučného titulu a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať aj niekoľko
mesiacov a to hlavne vtedy, ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej lehote,
prípadne je potrebné zo strany súdu žiadosti opakovať. Keďže ustanovenie § 44 ods.2 EP v znení
účinnom do 31.5.2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na
vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1 Zákona č.514/2003
Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v
zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje.
Z toho dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný
postup v exekučnom konaní, nakoľko pre také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom exekučnom
konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Rozdielne názory na výklad ustanovenia § 44 ods.2 EP
v znení účinnom do 31.5.2010 ako aj množiace sa exekučné konania na základe rozhodcovských
rozsudkov a notárskych zápisníc s prihliadnutím na potrebu ochrany spotrebiteľov si následne uvedomil
aj zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods.2 EP tak, že lehota 15 dní neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c/ a d/ pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak
ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho
uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa
s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods.2 EP s tým, že pre vydanie poverenia ako aj pre zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je potrebné poukázať
na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty
na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je
možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v
primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v
zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 471/2012). Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatnených nárokov pre ich nedôvodnosť. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani nepreukázal, že by mu trovy
konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda
po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní
bol viazaný ust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č.
412/2012 Z.z.. Svojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je
neprípustné. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu
sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súd

zamietnutím znaleckého dokazovania znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku
materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súd tak založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom
skutkovom stave. Ďalej argumentoval, že súdu nepríslušní polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako
napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže
byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy
125 eur z titulu náhrady škody a sumy 363,27 eura z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn.
18Er/907/2010, ktorý podľa navrhovateľa rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 197 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a
sumy 248,94 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 12Er/601/2010, ktorý rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 135 dní,
zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 341,14 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 10Er/907/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 185 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a
sumy 825,00 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 34Er/582/2010, ktorý rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 15
mesiacov, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 330,00 eur z titulu nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom
na označenom súde pod sp. zn. 23Er/7/2009, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 6 mesiacov, zaplatenia sumy 125 eur z titulu
náhrady škody a sumy 403,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 25Er/959/2010,
ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním
viac ako 219 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 735,76 eur z titulu nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom
na označenom súde pod sp. zn. 34Er/466/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 399 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu
náhrady škody a sumy 595,61 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 18Er/581/2010,
ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním
viac ako 323 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 1.281,58 eur z titulu
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom
konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 7Er/529/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 695 dní, zaplatenia sumy
125 eur z titulu náhrady škody a sumy 420,43 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp.
zn. 24Er/803/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s omeškaním viac ako 228 dní. Uvedených súm náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa

domáhal podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné
posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z.).

Úvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny
základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Odpoveď, či došlo k vydaniu,
resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, poskytuje ust. § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010 a v znení účinnom od 01.06.2010, teda v čase
začatia jednotlivých exekučných konaní (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.210, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení
plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je
totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo
umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto
súvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania
v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného
súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam
a opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho
predpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo
účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel,
aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora
o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach
Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil
exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“
exekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v
exekučnom konaní, ktoré v zásade nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok
výslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.),
ktoré sa na exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP).

S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2
nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom
zastávaný názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou
úpravou, nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva
a slobody, súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci
s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučným súdom zamietnutá, nedošlo tak z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne
poukazuje. Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné
ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 01.01.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z
čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných
prieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v
zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 01.01.2013. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla
rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy. Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné, že
ako už bolo uvedené, žiadosť súdneho exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 09.
12. 2010 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinného na plnenie z titulu
spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti na tento exekučný titul exekučný súd viazaný ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, zvýrazňujúcim
zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia ako výsledku náležitého preskúmania, okrem
iného i exekučného titulu, po jeho starostlivom posúdení v postupe exekučného súdu a to Okresného
súdu Nitra vo veci sp. zn. 18Er/907/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 96 dňoch od doručenia žiadosti (nie 197 dní, ako v návrhu zavádzajúco
uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 12Er/601/2010, ktorý rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 5 dňoch od doručenia žiadosti (nie
135 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp.
zn. 10Er/907/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
35 dňoch od doručenia žiadosti (nie 185 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe
Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 34Er/582/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku, zákonného úroku, poplatku za poskytnutie
úveru a poplatku za upomienku po 68 dňoch od doručenia žiadosti, v postupe Okresného súdu Nitra
vo veci sp. zn. 25Er/959/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po 74 dňoch od doručenia žiadosti (nie 219 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ),
v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 34Er/466/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 292 dňoch od doručenia žiadosti (nie 399 dní, ako v návrhu
zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 18Er/581/2010,
ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 245 dňoch od
doručenia žiadosti (nie 323 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného
súdu Nitra vo veci sp. zn. 7Er/529/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 600 dňoch od doručenia žiadosti (nie 695 dní, ako v návrhu zavádzajúco
uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 24Er/803/2010, ktorý rozhodol
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 57 dňoch od doručenia žiadosti
(nie 228 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti prípadu, nemožno

vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Okresný súd Nitra vo veci sp. zn. 23Er/7/2009 rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydaním poverenia súdnemu exekútorovi dňa
20.01.2009, po 11 dňoch od doručenia žiadosti, teda v zákonnej lehote. V exekučnej veci vedenej
Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 34Er/582/2010, začalo exekučné konanie za účinnosti ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, v zmysle ktorého lehota na vydanie
poverenia neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/, čo bol aj tento prípad.

K navrhovateľom posledne tvrdenému dôvodu nesprávneho úradného postupu v súvislosti so
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací
súd nepovažuje za zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a
presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v tomto
smere sú právne závery ustálené judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR a odvolací súd
nemá dôvod sa od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnému navrhovateľovi,
resp. by mu mali byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené tisíce rozhodnutí,
týkajúcich sa danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ
nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu
za navrhovateľom v tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd
ale tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v
rámci exekúcie vôbec domôcť ani nároku od povinnej vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto
s rozhodcovským rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik
akejkoľvek škody oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada,
podľa ktorej „na nepráve nemožno stavať právo“.

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup
prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací
súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu konania podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,
keď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov sa preskúmavaného rozsudku vôbec netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.