Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010180
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215010180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Pirosa a

prísediacich Gabriela Bitteru a Tivadara Cséfalvaya, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému ml. I.
F., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U.. I.W. F. O.. XX.X.XXXX X. Y. F., Z. V. U. O. D. Č.. XXX, D. Y. F.,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 1Pv 51/14
oslobodzuje,

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:
dňa03.januára2014včaseokolo13.30hodinevobciU.O.D.Č..XXX,okresDunajskáStreda,vmaštali

nachádzajúcom sa za rodinným domom na uvedenej adrese, pod hrozbou násilia prikázal maloletému
X.. N.., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. O. D. Č.. XXX, okres Dunajská Streda, aby si vyzliekol nohavice,
inak ho zbije a následne začal maloletého obchytkávať na intímnych častiach tela a donútil maloletého
k análnemu styku,
teda

hrozbou bezprostredného násilia mal donútiť iného k análnemu styku a čin spáchať na chránenej osobe
- na dieťati,

čím mal spáchať

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Vyhodnotením vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd mal preukázané, že kritického
dňa tak ako mal opisovať maloletý syn poškodenej, že v maštali nachádzajúcej sa rodinným
domom pod hrozbou násilia mal prikázať maloletému, aby si vyzliekol nohavice, inak ho zbije
a začal maloletého obchytkávať na intímnych častiach tela a mal ho donútiť k análnemu styku, sanezakladá na pravde, keďže boli značné pochybnosti ohľadne hodnovernosti výpovede maloletého
syna, pričom uvedené skutočnosti obžalovaný od začiatku trestného stíhania rozhodne popieral
a súd zistil, že vo veci v prípravnom konaní neboli vykonané žiadne ďalšie relatívne dôkazy, o

ktoré by sa mohlo trestné stíhanie opierať a najmä ohliadka miesta činu, fotodokumentácia ako
aj výsluch ďalších svedkov.

Mladistvý obžalovaný od začiatku popiera svoju vinu z predmetného skutku, pričom poukazoval na to,
že matka maloletého spolu so svojím väčším synom došli až na druhý deň k nim do chalupy a tam

ho zbili kvôli tomu čo povedal malý chlapec - teda syn poškodenej. Z jeho výpovede vyplývalo, že
s maloletým synom poškodenej sú bezprostrední susedia, bývajú v jednom dvore a on maloletého
pozná ako klamára, čo môže potvrdiť aj jeho babka G. F.. Rozhodne popieral, že kritického dňa
by bol s maloletým. Bol to práve on, ktorý je v tejto veci poškodený, keďže na druhý deň došiel za
ním starší syn poškodenej kedy bol napadnutý aj s poškodenou a to tak, že najskôr ho udrel
syn poškodenej E. a keď ležal na zemi došla tam aj poškodená, ktorá ho kopala do tela, ale u

lekára neboli, keďže babka sa tak rozhodla a ani políciu nezavolali. V dôsledku útoku krvácal z
nosa a mal monokel pod okom.

Túto okolnosť potvrdila aj samotná svedkyňa G. F. - stará matka mladistvého obžalovaného, ktorá
taktiež potvrdila, že s maloletým synom poškodenej bývajú v jednom dvore, kde sa vždy hrajú aj

ďalšie deti vo dvore a taktiež pripomenula, že ona nemá problémy s vnukom ako s obžalovaným,
ktorý má inak aj dobré výsledky v škole. Nevylúčila svedkyňa, že motívom konania poškodenej
mohlo byť vydieranie.

Vypočutá poškodená B. N. - ako sa vyjadrila - ona uvedené okolnosti zistila na základe toho, čo

povedal maloletý syn po príchode domov, ktorý mal u seba nejaké hračky a keď sa ho spýtala, že
čo sú to za hračky, kto mu to dal, syn povedal, že to má od obžalovaného, ktorý býva vedľa nich
v spoločnom dvore. Syn sa rozplakal a vtedy povedal, že čo mu prikazoval I., aby sa vyzliekol,
aby „penis mu dával do huby“, čomu ona uverila a malo k tomu dôjsť v jednom chlieve, ktorý
sa nachádza vzadu za rodinným domom. Ona prezrela maloletého syna a všimla si, že mal

zadoček červený, ale ona maloletého nezobrala hneď na vyšetrenie. Priznala sa svedkyňa, že na
druhý deň 4.1.2014 ona a jej syn E. spoločne napadli mladistvého obžalovaného a zbili ho.
Trestné oznámenie podávala asi na druhý deň, pričom súd zo zápisnice o výsluchu mal. osoby na čl.
3 zistil, že k tomuto došlo až dňa 13.1.2014, keď došlo k výsluchu maloletého syna aj v prítomnosti
detskej psychologičky a tlmočníka.

Uvedená svedkyňa taktiež potvrdila, že ona sama videla, maloletého syna hrať sa spolu v chlieve
s obžalovaným, ktorý sa nachádza asi 40 - 50 metrov od jej domu a pripomínala, že odkiaľ mala
vedieť, že čo sa tam deje, z ktorej okolnosti možno posúdiť benevolentnosť jej prístupu k maloletému
synovi, že s kým sa hrá, či je to rovesník, alebo starší kamarát, túto skutočnosť si pravdepodobne

neuvedomila.

Vypočutá svedkyňa C. B., ako bývalá učiteľka v materskej škole, u maloletého syna poškodenej
po tejto udalosti si nevšimla žiadnu zmenu správania sa a o udalosti sa dozvedela iba od matky
maloletého, ktorá spomínala niečo o znásilnení a ona odporúčala matke, aby navštívili psychológa.

Z výpovede samotnej psychologičky - znalkyne PhDr. M. B. - súd zistil, že znalkyňa spochybnila
vierohodnosť výpovede maloletého, ktoré dieťa v rámci vyšetrenia nepovedalo nič konkrétne,
nesprávalo sa neobvykle a nezistila žiadne stopy, ktoré by poukazovali na to, že dieťa prežilo
traumatizujúcu udalosť.

V rámci vyšetrenia maloletý o sexuálnom násilí hovoril so sprievodom hnevu len pri výsluchu, pričom
počas vyšetrenia nezistila prejavy úzkosti ani to nespozorovala, pričom ak sa zmienila o násilí pri
zmienke osoby obžalovaného reagoval neutrálne. Prejavy úzkosti ani hnevu neboli. Na dieťati neboli
badateľné emocionálne stopy sexuálneho násilia, na to poukazovala len matka, ale keď matka

odišla z miestnosti a zostala tam sama s dieťaťom, dieťa neprejavilo žiadnu úzkosť, žiadne stopy
po sexuálnom násilí. Samotná matka spozornela na možnosť sexuálneho násilia preto, lebo
dieťa donieslo domov hračky a keď povedalo dieťa, že odkiaľ to má, to dalo podnet, aby sa témou
zaoberala, pričom ju utvrdila aj tá skutočnosť, že zo škôlky dostala informácie o exhibicionistickýchtendenciách dieťaťa, čo ona dávala do súvislosti s kritickou udalosťou, čo znalkyňa zohľadnila v
znaleckom posudku a vyhodnotila to tak, že tento jav v tomto veku nie je neobvyklý. Maloletý v
tom období bol dieťaťom predškolského veku s intelektovými schopnosťami v pásme subnormy

a s takto limitovaným intelektom korešpondovala výrazná porucha pozornosti. Detská osobnosť
je aj prirodzene v tomto veku sugestibilná, myslenie dieťaťa je málo systematické, je v ňom
značne zastúpená konfabulatórna - fantazijná komponenta. Znalkyňa u dieťaťa predškolského veku
nevylúčila sklon ku konfabulácii. U dieťa bola znížená kvalita spôsobu vnímania, čo bolo zvýšené
segestibilitou, výraznou poruchou pozornosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k skresleniu vnímania

reality a jej reprodukcie. V rámci vyšetrenia znalkyňa nezistila také okolnosti, ktoré by potvrdzovali,
že dieťa bolo obeťou.

Súd zvážiac vyššie uvedené okolnosti, najmä rozpory v tvrdeniach mladistvého obžalovaného a matky
maloletého syna, vyhodnotiac najmä závery znaleckého posudku, z ktorých záverov je jednoznačné,
že možno spochybniť reprodukciu prežitých udalostí zo strany maloletého, ale aj tú skutočnosť,

že na základe výzvy súdu ani jeden z účastníkov konania nepodal žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom podľa názoru súdu nič by tomu nebolo bránilo na objasnenie celého prípadu,
najmä čo sa týka doplnenia dokazovania fotodokumentáciou, alebo výsluchom ďalších svedkov,
ktorí sa mohli v čase skutku nachádzať v spoločnom dvore účastníkov konania, súd uvedené
okolnosti vyhodnotil v prospech mladistvého obžalovaného, keďže je jednoznačné, že nikto kritického

dňa, ani matka maloletého nevidela a nenachytala obžalovaného pri takomto konaní, pričom takéto
poznatky matka maloletého mala získať až po príchode maloletého domov, avšak neexistujú žiadne
ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali vierohodnosť výpovede maloletého a preto súd v pochybnostiach
v prospech obžalovaného tohto spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že s a stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.