Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/260/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114226510.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky N. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom U., C. XX, t.č. bytom U., W. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom,
advokátom, AK so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti odporcovi G. B., nar. X.X.XXXX, bytom U., C. XX,
právne zastúpeného JUDr. JCLic. Tomašom Majerčákom, PhD., advokátom, AK so sídlom v Košiciach,
Južná trieda 28, o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 19C 220/2014-83 zo dňa 7.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia
manželského výživného vo výške 50 eur mesačne od 1.10.2014 do budúcna. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 17.4.2010 a z toho pochádza mal. Y., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka spolu s mal. dcérou
opustila spoločnú domácnosť dňa 17.6.2014 a odsťahovala sa k svojim rodičom, kde žije doposiaľ.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 268/2014-105 zo dňa 15.4.2015 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, na čas po rozvode bola mal. Y. zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi
bol upravený styk s mal. dieťaťom a tento bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 80 eur
mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť dňa 9.6.2015. Navrhovateľka má ukončené gymnázium a toho času je študentkou
denného štúdia na SOŠ v U. odbor kozmetička, kde má dohodnutý individuálny študijný plán. Pracovala
ako brigádnička v reštaurácii H. v U. od 8.9.2013 do 31.1.2015, kedy došlo k ukončeniu pracovného
pomeru dohodou. Rozsah pracovného času mala dohodnutý na 20 hodín týždenne s odmenou 1,941
eur na hodinu. Jej priemerný mesačný príjem tak predstavoval sumu 159 eur. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky platí táto za stravu v škôlke asi 25 eur mesačne a školné 7 eur mesačne, pričom posiela
aj maloletej na účet peniaze pre budúcnosť. Odporca pracuje v spoločnosti MATEC Z., s.r.o., s čistým
priemerným mesačný zárobkom 581,47 eur. Z tohto príjmu platí inkaso za byt 213,46 eur mesačne,
spláca hypotéku vo výške 252,23 eur mesačne a tiež úver poskytnutý na zakúpenie zariadenia do
spoločného bytu vo výške 248,40 eur mesačne. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 71, §75 ods.
1 zákona o rodine, v nadväznosti na ktoré ustanovenia uviedol, že v konaní nezistil dôvody pre určenie
manželského výživného. Poukázal na to, že v čase podania návrhu na určenie manželského výživného
navrhovateľka pracovala ako brigádnička s príjmom 159 eur mesačne. Tiež uviedol, že predmetný
spoločný byt síce užíva odporca, avšak navrhovateľka sa sama rozhodla spoločnú domácnosť opustiť.
Zdôraznil, že odporca v súvislosti s bývaním v spoločnom byte ma preukázateľne vyššie výdavky,

keďže platí inkaso, spláca hypotekárny úver na byt a spotrebný úver na zariadenie bytu. Mal zato, že
životná úroveň oboch účastníkov konania v rozhodnom čase a ich zárobkové možnosti a schopnosti
neodôvodňovali priznanie manželského výživného, preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, pričom za dôvody
hodné osobitného zreteľa považovala povahu predmetného konania ako aj osobné zárobkové a
majetkové pomery neúspešnej navrhovateľky.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľka.
Namietala nevykonanie dôkazu spismi Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P199/2014, 30P 224/2014 a
27P 268/2014, keďže vykonávanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom nie je správne,
keďže nie je možné preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité. V žiadnej zo
zápisníc nebolo uvedené, ktoré strany spisu, prípadne ktoré listiny obsiahnuté v spisoch boli prečítané,
keďže nie všetky listiny, ktoré sú obsahom pripojeného spisu sú prípustným dôkazom. Citovala ust.
§ 72 ods. 1, 2 zákona o rodine, teda ustanovenia o príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Mala za to, že príjem odporcu je neporovnateľne vyšší ako jej príjem a tiež jej schopnosť zamestnať
sa vzhľadom na starostlivosť o mal. Y. je nízka, čím sú splnené zákonné podmienky pre priznanie
príspevku na rozvedenú manželku v požadovanej výške, pričom takéto rozhodnutie by bolo v súlade
s dobrými mravmi. Napadnuté rozhodnutie považovala za predčasné a nepreskúmateľné. Navrhla
rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.8.2015. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania
vo výške 72,93 eur. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 24.2.2015 boli vykonané dôkazy prečítaním
spisov s uvedením konkrétnych listín, čo vyplýva z danej zápisnice. Odvolanie naviac považoval
za zmätočné, keďže predmetom konania bolo určenie manželského výživného, pričom v odvolaní
sa poukazuje na zákonné ustanovenia o určení príspevku na rozvedeného manžela. Zdôraznil, že
navrhovateľka sa zo spoločného bytu dobrovoľne odsťahovala, pričom jej nič nebránilo, aby v
spoločnom byte naďalej bývala s odporcom. Zdôraznil, že jeho príjem predstavuje sumu 540 eur
mesačne, pričom celkové výdavky predstavujú sumu 762 eur mesačne, teda jeho výdavky sú vyššie
o takmer 200 eur v porovnaní s jeho príjmami. V konaní pritom neboli uvádzané ďalšie nevyhnutné
výdavky, ako sú výdavky na stravu a oblečenie. Zdôraznil, že počas spoločného bývania bol mesačný
príjem navrhovateľky z reštaurácie H. 350 eur, pričom tieto peniaze si nechávala výlučne pre seba. V
závere uviedol, že jeho životná úroveň v čase od 30.9.2014 do 16.6.2015 nebola vyššia ako životná
úroveň navrhovateľky a objektívne nemá možnosť platiť navrhovateľke akékoľvek manželské výživné.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Pokiaľ navrhovateľka namieta odňatie možnosti konať pred súdom nevykonaním dôkazov oboznámením
listín nachádzajúcich sa v spisoch Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P 199/2014, 30P 224/2014 a 27P
268/2014, tak k tomuto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré
obsahuje opísanie výsledkov týchto konaní a tiež zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.2.2015, z čoho
vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané oboznámením predmetu týchto konaní, správou o rodinných a
majetkových pomeroch, znaleckým posudkom č. 3/2015 a tiež konečných rozhodnutí v daných veciach.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním odvolateľky, že príjem odporcu je neporovnateľne vyšší
zvlášť za situácie, kedy navrhovateľka nepracuje. Na druhej strane je však potrebné poukázať na
skutočnosť, že mal. Y. má 5 rokov, teda je vo veku, kedy nie je odkázaná na výlučnú osobnú starostlivosť
navrhovateľky, ale táto sa môže riadne zamestnať. Potvrdila to v konečnom dôsledku aj samotná
navrhovateľka tým, že pracovala ako brigádnička v období od 8.9.2013 do 31.1.2015. Bolo nepochybne
preukázané, že odporca dosahuje príjem 581,47 eur, avšak z tohto príjmu platí výlučne on spoločné
záväzky, ktoré vznikli počas trvania manželstva s navrhovateľkou, čím zabezpečuje udržanie spoločného
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, z čoho v konečnom dôsledku pri jeho vyporiadaní

bude plynúť majetkový prospech aj navrhovateľke. Vzhľadom na záväzky odporcu, jeho starostlivosť o
domácnosť (§ 71 ods. 1 zákona o rodine), ako aj postoj navrhovateľky k zabezpečovaniu si vlastného
príjmu je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že priznanie manželského výživného nie
je dôvodné.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudkom súdu prvého stupňa ako vecne správny v
súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 150
ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v osobných a majetkových pomeroch
navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti bez príjmu.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.