Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222881
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313222881.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu INTERPOLISH, s.r.o.,
Lackova 5, Bratislava, IČO: 35 896 175, práv. zast. Mgr. Jozefom Lustoňom, advokátom, Grösslingova
6-8, Bratislava, proti žalovanému AD PROPERTY, s.r.o., Stará Vajnorská 11, Bratislava, IČO: 43 784 763,
advokátskou kanceláriou práv. zast. OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, Bratislava, IČO: 36 820
059, o zaplatenie sumy 1.188 EUR s príslušenstvom, a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 82/2014-63 zo dňa 9.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 82/2014-63 zo
dňa 9.12.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 69,80 EUR k rukám
právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,-
EUR s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 378,60 EUR od 17.5.2012 do zaplatenia a s 8,75%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 809,40 EUR od 16.10.2012 do zaplatenia ako i trovy konania v sume
71,- EUR za súdny poplatok a 277,34 EUR na trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu
žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.10.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.188 EUR s
príslušenstvom, titulom kúpnej ceny tovaru, za dodávku tovaru a v oznámení zo dňa 9.5.2012 informoval
o predaji tovaru tretím osobám, v čase od 9.3.2012 do 4.5.2012 a požiadal o vystavenie faktúry za tento
tovar a preto bola vystavená faktúra - Fa č. 1201132, splatná 16.5.2012 na sumu 378,60 EUR a e-
mailom z 26.9.2012 žalovaný informoval o predaji tovaru tretím osobám v čase do 26.9.2012 a požiadal
o vystavenie faktúry - Fa č. 1201207, splatná 15.10.2012 na sumu 809,40 Eur. Žalovaný faktúry v lehote
splatnosti neuhradil, preto uplatňuje žalobca aj úroky z omeškania 9% p.a. a 8,75% p.a. od splatnosti
každej faktúry do zaplatenia. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob/640/2013-28 zo dňa 27.12.2013
doručený žalobcovi 10.2.2014 a žalovanému 10.2.2014. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonnej lehote odpor, dňa 25.2.2014 e-mailom doplneným písomnou formou dňa 26.2.2014, v ktorom
namietal, že právo nemá právny základ, keď navrhovateľ svoj nárok opiera o dodanie tovaru odporcovi
- prostriedky na ošetrenie obuvi - dodanie účtoval Fa č. 1201207 a Fa č. 1201132, odporca fakturovanú
sumu neuhradil.

Odporca v konaní uviedol, že neeviduje doručenie predmetných faktúr a dozvedel sa o nich až pri
doručení platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol podaný predčasne a nemožno ním deklarovať

právo, ktoré ani nemohlo existovať. Pohľadávka vôbec neexistuje. Žalobca mal uplatniť nárok na
vydanie konkrétneho tovaru. Žiadal preto žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Po podaní odporu súd
vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s
predloženými listinnými dokladmi a na základe vykonaného dokazovania a z predložených listinných
dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca na preukázanie obchodného prípadu zdokladoval potvrdené dodacie listy z 2.5.2012, 12.3.2012
a 14.3.2012 s označením druhu množstva tovaru JC a konečnej ceny a potvrdením žalovaného o
prevzatí tovaru. Komunikácia bola bežne e-mailom a to aj objednávky tovaru, ktoré žalobca predložil
z 26.9.2012 s tým, že žalovaný výslovne žiadal zaslať faktúru. Na základe e-mailových objednávok a
dokladov o plnení potvrdených žalovaným žalobca vystavil predmetné faktúry:
1) Fa č. 1201132, splatná 16.5.2012 na 378,60 EUR, adresovaná žalovanému od dodávateľa - žalobcu,
oznámenie o posielaní tovaru za dobu od 9.3. do 9.4.2012 s výzvou na zaslanie faktúr, od „R..“
2) Fa č. 1201207, splatná 15.10.2012 na 809,40 EUR vystavená žalobcom adresovaná žalovanému,
e-mailová objednávka od R. na predaj tovaru. Objednávka na kód tovaru, predaj tovaru. Výzva na
zaplatenie dlhu je z 3.6.2013. Požadované úrokové sadzby boli žalobcom riadne zdokladované (čl. 17).

Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil podľa ust. §§ 447, 448 ods. 1 v spojení
s §§ 272 ods. 1 a 275 ods. 4 Obch. zák. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej v
celom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že zmluvný vzťah bol konkludentný,
na základe e-mailovej objednávky. Osoby, ktoré e-mailovú komunikáciu objednávky tovaru a hlásenie o
predaji tovaru zabezpečovali, boli uvedené aj v iných sporoch vedených na tunajšom súde (konkrétne
spor 22Cb 61/2014). Spôsob obchodovania bol bežný a žalobca plnil objednávky dodaním tovaru do
centrálneho skladu žalovanému. Až keď bolo hlásenie o odpredanom tovare žalovaných, tak žalobca
vystavil faktúry, ktoré žalovaný vôbec nereklamoval, ale keď mali byť úhrady začal namietať, že
neexistoval žiaden zmluvný vzťah. Ak by chcel žalovaný reklamovať vady tovaru, musel by preukázať,
že tieto bez zbytočného odkladu reklamoval u žalobcu. Účastníci mali atypický zmluvný vzťah, keď až
podľa predaného tovaru hláseného žalovaným mohol žalobca vystaviť faktúru a keď boli nezrovnalosti,
tak sa domáhal žalovaný, aby žalobca nariadil inventúru. Takáto zmluvná povinnosť by musela byť
medzi účastníkmi dohodnutá. Pokiaľ bol ohlásený žalovaným odpredaný tovar, tak už nebolo možné
nariaďovať inventúru a zisťovať, ktoré prevádzkarne žalovaného mali tovar odpredaný, a ktorý tovar
nebol odpredaný. Súd preto upustil od navrhovaného dokazovania, formou inventúry žalobcom ako
bezpredmetný, keďže žiadne reklamácie neboli bez zbytočného odkladu uplatnené a preto práv z
uplatňovania vád zaniká podľa ust. § 428 Ob.Z. podľa ktorého; právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže
priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného
odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil. Zdôraznil, že náhrady škody sa nemôže domáhať ten, kto
škodu sám zavinil. Podľa vyjadrenia žalovaného, zamestnanci žalovaného mohli vypracovať nesprávnu
evidenciu hlásenia predaného tovaru, ktorý bol následne žalobcom podľa bežne zaužívanej obchodnej
praxe zaužívaný. Súd preto na námietky žalovaného nemohol prihliadať. Na základnej dôvodnej žaloby
priznal žalobcovi i právo na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaným a to vykonanie inventúry v jeho skladoch čo by mohlo
potvrdiť chybnú fakturáciu a celý spor relevantne vyriešiť. V odvolaní tiež zdôraznil, že sa nedomáhal
náhrady škody ako uviedol súd prvého stupňa, ale sa iba bránil tým, že hlásenie o predaných tovaroch
žalobcovi mohlo v praxi spôsobovať značné problémy a takýto postup ani nebol medzi stranami zmluvne
dojednaný.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové a nezodpovedajúce
realite. Dohodnutý postup medzi účastníkmi sa realizoval, pričom žalovaný prvý krát spochybnil prehľad
predaného tovaru až na konci roka 2014, pričom z e-mailovej korešpondencie z 15.10.2012 vyplýva
uznanie predmetného záväzku zo strany žalovaného.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie. K odvolaniu žalovaného odvolací súd dopĺňa, že práve on neuniesol dôkazné bremeno a
nevyvrátil žiadnymi dôkazmi tvrdenia žalobcu, ktoré boli podporené i dôkaznými prostriedkami, ktorými
preukázal svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú účastníci konania ústne uzavreli. Odvolací súd
považuje napadnutý rozsudok za správne a podrobne odôvodnený v súlade s ust. § 158 O.s.p. a nemá
k nemu už žiadne doplnenie. Záverom však zdôrazňuje, že žalovaný zrejme neviedol riadnu evidenciu,
čo je na jeho zodpovednosti a preto súd prvého stupňa správne zamietol jeho návrh na dokazovanie
vykonaním inventúry.

Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za
1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) v sume 61,41 EUR, režijný paušál v sume 8,39
EUR teda celkovo v sume 69,80 EUR, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.