Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205196
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812205196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Sama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: A. K., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, N. H. R., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Novikmecom, advokátom, so sídlom Duklianskych
hrdinov 2473, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8. 1. 2013 č.k. 3C/95/2012 - 43, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi z titulu odškodnenia za bolesti sumu 4.426,45 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovanýjepovinný zaplatiťžalobcoviztituluodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniasumu
9.009,16 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh žalobcu z a m i e ta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 5.461,37 eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

P r i s u d z u j žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 3C/95/2012 - 43 rozhodol o povinnosti žalovanej
poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady za odškodnenie za
bolesť 18.398,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

z titulu náhrady za odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia 121.489,- eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu čo do zvyšku zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 15.898,55 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 13. 10. 2005
vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3C/218/2005 domáhal náhrady škody z
ublíženia na zdraví, a to náhrady bolesti vo výške 862.500,- Sk a náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia 3.825.000,- Sk z dôvodu, že dňa 13. 12. 2005 došlo k dopravnej nehode v obci K., keď vodič

nákladného motorového vozidla AVIA S. E. od firmy AMADEUS CZ, s.r.o. spôsobil dopravnú nehodu,
pri ktorej žalobca utrpel ťažké zranenia, pričom hospitalizácia trvala viac ako 3 mesiace. Následky
dopravnej nehody sú dlhodobé a trvalé, a to nielen z fyzického ale aj psychického hľadiska. Žiada zvýšiťzákladnú sadzbu bodového ohodnotenia pri bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej SSU) na
50 násobok.

Na návrh žalobcu okresný súd uznesením z 31. 7. 2006 pripustil do konania na strane žalovaných ako
žalovanú v 2. rade spoločnosť AMADEUS CZ, s.r.o. so sídlom Melčice - Lieskové a žalovanú v 3. rade
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava.

Na základe znaleckých posudkov MUDr. Z. E., PhD. a MUDr. P. M., PhD. žalobca požiadal o zmenu

žaloby, pričom za bolesti požaduje náhradu 1.822.050,- Sk a pri SSU 4.162.500,- Sk, čo je 75-násobok
pôvodného bodového ohodnotenia. Súd pripustil zmenu návrhu a vo veci rozhodol rozsudkom z 27. 6.
2008. Pri odškodnení za bolesť priznal čiastku 1.458.000,- Sk a pri SSU 3.330.000,- Sk. Vo zvyšku nárok
žalobcu zamietol. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. 4. 2009
zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu proti žalovanému v 1. rade Slovenskej kancelárii
poisťovateľov zamietol a v prevyšujúcej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Podaním z 24. 9. 2009 žalobca požiadal o zmenu žaloby, kde na bolestnom žiada 75- násobok, t.j.
60.495,91 eur a na SSU 75- násobok, t.j. 227.793,26 eur. Súd uznesením z 29. 9. 2009 pripustil zmenu
žaloby.

Žalovaný AMADEUS CZ s.r.o. namietal premlčanie nároku. Žalovaný v 2. rade Allianz - Poisťovňa a.s.
tak isto namietala premlčanie nároku žalobcu. Žalobca už po prvej dopravnej nehode v roku 2000 mal
zhoršenú kvalitu života.

Súd vypočul ako svedkov manželku žalobcu C. K., ako aj syna S. K., ktorí zhodne potvrdili, že po
dopravnej nehode z roku 2002 manžel je agresívny, zabúda, trpí nespavosťou, berie množstvo liekov,
pre ktoré je malátny, trpí depresiami, má výrazné bolesti . Otec začal byť liečený na psychiatrii v E..

Ďalším rozsudkom z 30. 7 2010 okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi za bolesti 44.239,19 eur a pri sťaženom spoločenskom uplatnení
110.535,74 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Na základe podaného odvolania Allianz - Slovenskej
poisťovne, a.s. krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V priebehu tohto konania došlo k výmazu obchodnej spoločnosti AMADEUS CZ s.r.o. z obchodného
registra, preto súd v ďalšom konaní na strane žalovaných mal len Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s..

Súd vykonal doplnenie dokazovania výsluchom kontrolného znalca MUDr. Z. K., ktorý trval na svojom
pôvodnom znaleckom posudku č. 19/2010 s tým, že komplexná liečba u žalobcu bola ukončená dňa 11.
6. 2004. Tento deň je dňom tzv. ustálenia zdravotného stavu, kedy sa mohol podať posudok o bolesti
a sťažení spoločenského uplatnenia.

Súd nevyhovel návrhu žalovanej poisťovacej spoločnosti na kontrolný znalecký posudok z dôvodu, že
doteraz vykonané dokazovanie postačuje na rozhodnutie vo veci.

Súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z toho, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody už

26. 5. 2000, pričom znalci zohľadnili a rozlíšili dôsledky nasledujúcej dopravnej nehody z 13. 12.2002
na zdravotný stav žalobcu. Všetci znalci konštatovali, že žalobca po dopravnej nehode z 26. 5.2000
somaticky nebol dovtedy zdravý. Špecifické zranenia z dopravnej nehody z 26. 5. 2000 a ostatné
súvisiace skutočnosti sú popísané v jednotlivých znaleckých posudkoch znalcov Doc. MUDr. P. M.,
PhD., prof. MUDr. Z. E., PhD. a MUDr. Z. K.. To v konečnom dôsledku zhrnul aj MUDr. Z. K. v znaleckom

posudku. Znalci konštatujú, že žalobcov klinický nález stavu po nehode z roku 2000 sa zhoršil po nehode
z 13. 12. 2002. Komplexná liečba rehabilitáciou žalobcu bola ukončená 11. 6. 2004. Tento dátum možno
považovať za deň ustálenia zdravotného stavu. Vtedy mohol byť podaný lekársky posudok o bolesti a
SSU.

Žalovaný poukázal na to, že v znaleckom posudku MUDr. P. M., PhD. sa spomína zranenie hlavy a
chrbtice z 26. 5. 2007. V takýto deň žalovaný žiaden úraz nemal, pretože mal dopravnú nehodu dňa 26.
5. 2000. Súd bol upriamený k tomu, aby určil rozsah následkov vo výlučnej súvislosti so zraneniami po
dopravnej nehode 13. 12. 2002, aké sú trvalé následky a zranenia po tejto dopravnej nehode, kde MUDr.P. M., PhD. konštatoval, že v dôsledku tohto úrazu došlo k duševnej poruche žalobcu, a to organickému
psychosyndrómu poúrazovej a organickej depresívnej poruche, ktoré sú následkami dopravnej nehody
z roku 2002. Preto pri sťažení spoločenského uplatnenia použil položku 252 a priznal 600 bodov.

Čo sa týka námietky premlčania, je potrebné vychádzať z toho, že komplexná liečba bola u žalobcu
ukončená dňa 11. 6. 2004. Tento dátum sa považuje za dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu,
odkedy mal byť podaný posudok o bolesti a SSU. Z hľadiska dátumu podania žaloby 13. 10. 2005 nárok
žalobcu nie je premlčaný.

Keďkrajskýsúdzrušilrozsudokuznesenímz27.4.2011,uviedol,žejepotrebnéporovnaťnovédiagnózy
poškodenia zdravia z druhej dopravnej nehody s následkami po prvej dopravnej nehody a tým odstrániť
prípadné nezrovnalosti v znaleckom posudku MUDr. Z. K.. Tento v doplňujúcom znaleckom posudku
uviedol, že k zintenzívneniu bolesti žalobcu oproti stavu súvisiacemu s nehodou v roku 2000 došlo
zhruba asi o 30 % a pri bodovom hodnotení trvalé následky bral to do úvahy a bodové ohodnotenie dal

len v rozsahu 30 %.

V kontrolnom znaleckom posudku MUDr. Z. K. uviedol, že nemá dôvod odchýliť sa od predchádzajúcich
zistení znalcov a svojim predchádzajúcim znaleckým posudkom, preto ani súd prvého stupňa
nepovažoval za potrebné robiť ďalší kontrolný znalecký posudok.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. o poškodení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, kde podľa § 7 ods. 3 vyhl. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu stanovenú v ods.
1 a 2. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za

1 bod (odsek 1 § 7), pričom podľa § 444 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. pri škode na zdraví sa
jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a SSU.

Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odškodnenia žalobcu pri bolesti z
dopravnej nehody z 13. 12. 2002 je v rozsahu 317,5 bodu. Vychádzal z kontrolného znaleckého posudku

MUDr. Z. K. č. 19/2010, kde ustanovil bolesti v rozsahu 287,5 bodu a k tomu pripočítal 30 bodov za
položku 246b ako šok stredne ťažkého stupňa. Takýto šok nebol zaznamenaný v dostupnej zdravotnej
dokumentácii po nehode, ale je to obvyklý stav týkajúci sa poranenia takéhoto druhu pri dopravnej
nehode, akú utrpel žalobca. Pri násobení 318,5 bodu odškodnením 60,- Sk za jeden bod, to dáva sumu
19.050,- Sk. Za bolesti súd navýšil bodové ohodnotenie na 30-násobok, čo dáva čiastku 571.500 Sk.

Keď žalovaný uviedol, že plnil žalobcovi titulom bolestného za 287,5 bodu x 60,- Sk sumu 17.050,- Sk,
tak súd potom znížil odškodnenie za bolesti na sumu 554.250,- Sk (18.398,- eur).

Súd zvýšil odškodnenie za bolesti na 30-násobok v dôsledku znaleckého posudku MUDr. Z. K., kde
rozsah bolesti posudzuje na stupnici 5 - 6, pretože žalovaný má bolesti silného až veľmi silného stupňa

a musí brať lieky na bolesti. Ide o dlhodobý bolestivý stav s nutnosťou používania liečiv.

Z hľadiska utrpených bolestí silného stupňa v súvislosti so zraneniami z decembra 2002 a opakovanými
zápalmi močových ciest súd zohľadnil prežité bolesti, hospitalizáciu a komplikovanú liečbu a zvýšil
odškodnenie pri náhrade bolesti na 30-násobok.

Pokiaľ sa týka SSU, tu okresný súd tak isto vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Z. K. č. 19/2010 s
bodovým ohodnotením 925 bodov. Znalec zobral v úvahu aj z predchádzajúcich posudkov MUDr. P. M.,
PhD., že žalobca po druhej dopravnej nehode trpí organickým psychosyndrómom, ktorý sa prejavuje
znížením poznávacích funkcií, poruchami pamäti, poruchami koncentrácie a pozornosti, poruchami

spánku a pod., takže to výrazne znižuje kvalitu jeho života a znižuje možnosti uplatnenia v práci, v
rodine a pod. Takýto stav u žalobcu je trvalý, prakticky neexistuje možnosť vyliečenia. Vekom sa tento
hendikep zvyšuje. Pripájajú sa k tomu poruchy pamäti, koncentrácie pozornosti, poruchy spánku, sklon
k depresiám a poruchám sexuálnych funkcií. Za to znalec MUDr. P. M., PhD. pri položke 252 dal početbodov600.PrisťaženíspoločenskéhouplatneniaMUDr.K.priznal925bodov.SpoluSSUsaodškodňuje
v rozsahu 1525 bodov a násobením 60,- Sk za jeden bod to dáva 91.500,- Sk. Súd navýšil odškodnenie
na 40-násobok, čo v konečnom dôsledku dáva čiastku 3.660.000,- Sk (121.489,- eur). Spoločenský život

žalobcu po nehode v roku 2000 a výraznejšie po nehode v roku 2002 sa podstatne zmenil. Nemôže sa
zapájať do práce, chodiť na turistiku, robiť nákupy, nemôže riadiť auto. Jeho psychika je poznamenaná
v dôsledku denných dávok liekov, má problémy s trávením, urologickým systémom, nevie sa bez cudzej
pomoci obísť, je viac agresívny, pomočuje sa, zabúda a všetko potrebné za neho už musia robiť rodinní
príslušníci. Okresný súd dospel k záveru, že navýšenie na 40-násobok je primerané. Preto okresný súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznané žalobcovi právo na
náhradu trov konania v čiastke 15.898,55 eur. Trovy boli priznané právnemu zástupcovi žalobcu podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Dáva
odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, pokiaľ sa týka priznaného bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd pasívnu legitimáciu žalovaného odvodil z § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistení.Žalobcavkonanínavýšilsvojupožiadavkuna60-násobok,resp.75-
násobok zvýšenia odškodnenia. Odvolací súd - Krajský súd v Prešove keď rušil rozhodnutie okresného

súdu poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľa pred predmetnou dopravnou nehodou nebol
priaznivý, nakoľko v dôsledku skoršej dopravnej nehody a zraneniam, ktoré utrpel, mu bol dokonca
priznaný invalidný dôchodok. Preto je potrebné rozlíšiť, akým pomerom sa na zdravotných postihnutiach
prejavili zranenia a následky utrpené pri skoršej dopravnej nehode. Okresný súd následne vychádzal zo
znaleckého posudku MUDr. K. a 60-násobne zvýšil odškodnenie za bolesti a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Aj toto rozhodnutie bolo zrušené krajským súdom s tým, že okresný súd sa má zaoberať
námietkou premlčania nároku, pretože nebol dostatočne rozlíšený zdravotný stav žalovaného po prvej
nehode v roku 2000 a následky dopravnej nehody z roku 2002. Aj keď okresný súd rozhodol, že vykoná
kontrolné znalecké dokazovanie, v konečnom dôsledku kontrolné znalecké dokazovanie zamietol a vo
veci rozhodol. Súd priznal odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, kde nárok

žalobcu vyhodnotil v kontexte so závermi znaleckých posudkov a následkov dopravnej nehody na
fyzické a duševné zdravie žalobcu a znevýhodnenie kvality života po dopravnej nehode. Súd nesprávne
rozhodol, pokiaľ neakceptoval návrh na doplnenie dokazovania na správnosť zhodnotenia bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný upriamuje pozornosť na následky dopravnej nehody z
26. 5. 2000, kde žalobca utrpel ťažký otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu hrudných

stavcov, pomliaždenie v bedrovej oblasti, pomliaždenie pravej obličky a hospitalizáciu v dôsledku
operácie krčnej chrbtice v roku 2000. V dôsledku spastickej hemiparézy je od 1. 6. 2010 žalobca
invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Dňa 13. 12. 2002 bol
žalobca opätovne účastníkom dopravnej nehody, kde utrpel trieštivú zlomeninu tela šiesteho krčného
stavca, pomliaždenie krčnej miechy a otras mozgu ľahkého stupňa. Liečba prebiehala konzervatívnym

spôsobombezoperačnýchintervencií,pričomvdôsledkutohtoporaneniaježalobcainvalidnýmsmierou
poklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťna80%.Žalovanýpoukazujenato,žepo prvejdopravnejnehode
žalobca trpel hemiparézou ľavej hornej aj ľavej dolnej končatiny. Žalovaný namietal to, že znalecký
posudok MUDr. K. je totožný so závermi znalca MUDr. Z. E., PhD., správnosť ktorého posudku už bola
žalovaným namietaná. Namieta priznanie šoku stredne ťažkého stupňa pri položke 246b prílohy vyhl.

č. 30/1965 Zb., pretože v zdravotnej dokumentácii takýto šok nie je zaznamenaný. Len sa vychádza
zo skutočnosti, že šok je obvykle prítomný pri takýchto typoch poranenia. Žalovaný je toho názoru, že
odškodňuje sa také zranenie, ktoré je objektívne preukázané a ktoré skutočne vzniklo. Nie je možné
odškodňovať také zranenie, ktoré je obvykle sprievodným javom ako šokový stav. Ďalej je odškodnenie
porušenia funkcií zažívacích orgánov, pričom nebola preukázaná príčinná súvislosť so zranením v

roku 2002. Obmedzenie hybnosti a hemiparéza bola u žalobcu zistená už prvýkrát po nehode v roku
2000. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zranením v roku 2002 a teraz konštatovanými
porušeniami zažívacích orgánov a poruchami močenia. Po dopravnej nehode v roku 2000 žalobca trpel
pravostrannou hemiparézou, pričom po dopravnej nehode v roku 2002 je postihnutý kvadruparézou,
takže žalovaný zodpovedá za rozsah a následky na dopad života výlučne v príčinnej súvislosti so

zraneniami z dopravnej nehody v roku 2002. Preto znalec pri svojom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia a hodnotení trvalých následkov nemal použiť položku 303 - poúrazová kvadruparéza a
následne súd nemal odškodňovať 40-násobok zvýšenia odškodnenia.Keď žalobca tvrdí, že po dopravnej nehode v roku 2002 prakticky fungoval ako normálny človek, mohol
pracovať a tešiť sa zo športových aktivít, kultúrno-spoločenského života, tak evidentne po dopravnej
nehode z 24. 5. 2000 je hodnotená poúrazová hemiparéza v pravo a poúrazové obmedzenie pohybu v

oblasti krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa, takže nemožno súhlasiť s predchádzajúcimi tvrdeniami o
bezchybnom fungovaní, keď naviac bol žalobca uznaný za invalidného v rozsahu 50 % mierou poklesu
zárobkovej činnosti oproti zdravej osobe.

Čo sa týka ťažkého šokového stavu, podľa položky 309 stanoveného znalcom MUDr. K., tak takýto šok

nebol zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii po nehode.

Podopravnejnehodevroku2002bolžalobcakonzervatívneliečenýimobilizácioukrčnejchrbticekrčným
golierom po dobu 3 mesiacov a následne rehabilitovaný. Nesvedčí to o tom, aby bol žalobca cievkovaný
v šokovom stave. Ak podľa znaleckého posudku po dopravnej nehode v roku 2000 žalobca utrpel také
zranenia, ktoré si vyžiadali operatívne riešenie, pri ktorom mohol byť opakovane cievkovaný a navyše

trpel aj pomliaždením pravej obličky, čo môže mať súvis s neskoršími ťažkosťami močových ciest.

Žalovaný nesúhlasí s ustálením zdravotného stavu žalobcu k 11. 6. 2004. Podľa znaleckého posudku
MUDr. P. M., PhD. žalobca mal utrpieť 26.5. 2007 úraz hlavy s bezvedomím a úraz krčnej chrbtice. Na
túto okolnosť je potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Keď súd konštatuje, že MUDr. P. M.,

PhD. sa pomýlil pri stanovení dátumu 26. 5. 2007, tak nie je jasné ako súd dospel k záveru, že žalobca
nemal žiaden úraz v roku 2007.

Žalovaný poukazuje na sčítanie bodov v rozpore s ods. 12 zásad prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb.

Keďže súd nedoplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, nesprávne zistil skutkový stav a
preto vyvodil z toho nesprávne právne závery, tak navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Právny zástupca žalovaného trval na tom, že po dopravnej nehode v roku 2000 mal žalobca značne
nepriaznivý zdravotný stav. 17. 5. 2013 podal žalobca novú žalobu na odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia z dopravnej nehody v roku 2000. Z tohto návrhu vyplýva nepriaznivý
zdravotný stav žalobcu, ktorý predchádzal dopravnej nehode v roku 2002. Okresný súd mal pri

rozhodovaní zohľadniť aj túto skutočnosť.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a pri odškodnení bolesti
je potrebné priznať nárok 4.426,45 eur a pri sťažení spoločenského uplatnenia 9.009,16 eur a vo

zvyšku návrh žalobcu na odškodnenie pri bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia zamietnuť. Ďalej je
potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, kde zvyšok nároku žalobcu bol odmietnutý.
Podľa výsledku odvolacieho konania je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
náhrade trov žalobcu v prvostupňovom konaní.

Žalobca žalobou zo dňa 13. 10. 2005 uplatnil nárok proti K. kancelárii poisťovateľov C. v dôsledku
utrpenéhopoškodeniazdraviazdopravnejnehodyz13.12.2002.VtedyvodiťfirmyAMADEUSCZ,s.r.o.
vošiel neprimeranou rýchlosťou do zákruty v protismere a zachytil ľavou polovicou vozidla motorové
vozidlo Volkswagen Golf, v ktorom sedel žalobca. Ten utrpel ťažké zranenie. Preto si uplatnil nárok na
náhradu škody na zdraví podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, pričom pri bolesti požadoval odškodnenie za 287,5 bodu a pri sťažení spoločenského
uplatnenia za 1.275 bodov s tým, že výška odškodnenia je 60,- Sk za bod, pričom s poukazom na
§ 7 ods. 3 vyhlášky požadoval 50-násobné zvýšenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia.ŽalobcaponámietkeAllianz-Slovenskejpoisťovne,a.s.akozástupcuSlovenskejkancelárie
poisťovateľovnanedostatokpasívnejlegitimáciekancelárie,dňa30.1.2006navrholpripustiťdokonania

na strane žalovaných prevádzkovateľa motorového vozidla spoločnosť AMADEUS CZ s.r.o., a Allianz
- Slovenskú poisťovňu, s ktorou spoločnosť AMADAEUS CZ s.r.o. mala uzavretú zákonnú poistku. O
pripustení pristúpenia ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných rozhodol okresný súd 15. 6.
2006. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nakoľko podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníkač.40/1964Zb.právonanáhraduškodysapremlčíza2rokyododňa,keďsapoškodenýdozvieoškodea
o tom, kto za ňu zodpovedá, tak rozhodujúce pri posúdení je vyriešenie otázky tzv. ustálenia zdravotného
stavu poškodeného žalobcu, pretože podľa § 9 ods. 1 vyhlášky posúdenie zdravotného stavu sa

vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ide o zistenie odkedy má zhoršený
zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a kedy je zdravotný stav poškodeného po liečený
natoľko ustálený, že po skončení kontinuálne prebiehajúcej liečby možno zdravotný stav poškodeného
považovať za ustálený. V danom prípade je rozhodujúci znalecký posudok MUDr. K. č. 19/2010, ktorý na

strane 9 (č.l. 226 spisu) konštatuje, že komplexná liečba včítane rehabilitácie u žalobcu bola ukončená
11. 6. 2004. Po tomto dátume možno považovať ustálenie zdravotného stavu žalobcu a vtedy mohol byť
podaný lekársky posudok o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia. Od tohto dátumu sa odvíja aj
možnosť uplatniť nárok na bolestnom a SSU. Z hľadiska podania žaloby 13. 10. 2005, resp. rozšírenia
žaloby o ďalších žalovaných zo zápisnice z 30. 1. 2006 na spoločnosťou AMADEUS CZ s.r.o. a Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., tieto nároky boli uplatnené v 2-ročnej premlčacej dobe. Preto odvolací súd

nemohol prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu v súdnom konaní.

Súdny znalec MUDr. Z. K. v znaleckom posudku konštatoval ukončenie komplexnej liečby vrátane
rehabilitácie u žalovaného takýmto dátumom 11. 6. 2004 a nie pred týmto dátumom, potom z obsahu
spisu nie je možné dospieť k inému záveru a určeniu iného dátumu na ustálenie zdravotného stavu, od

ktorého dátumu by sa odvíjal nárok žalobcu na náhradu bolesti a sťaženia spoločenského utrpenia.

V ďalšom odvolací súd hodnotil nárok žalobcu na uplatnené bolesti a SSU. Podkladom nároku žalobcu je
zhoršenie zdravotného stavu po dopravnej nehode v roku 2002. Žalovaná Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., namietala, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody už v roku 2000, takže jeho zdravotný stav

bol značne nepriaznivý. Preto neprichádza do úvahy zvyšovanie odškodnenia za dopravnú nehodu z
13. 12. 2002. Naviac žalovaný po prvej dopravnej nehode bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, o čom svedčia aj znalecké posudky a naviac, žalobca dňa 17.5. 2013 podal obdobnú žalobu
na náhradu škody na zdraví pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde podrobne hodnotí
svoj zdravotný stav v dôsledku utrpenej dopravnej nehody z 26. 5.2000. Aj z toho dôvodu odvolací

súd rušil predchádzajúce dve rozhodnutia okresného súdu a uložil povinnosť okresnému súdu porovnať
dopad dopravnej nehody z roku 2002 na predchádzajúci zdravotný stav - zhoršený zdravotný stav po
prvej dopravnej nehode z roku 2000. Na to zodpovedal znalec MUDr. K. v znaleckom posudku, keď pri
bodovom hodnotení zohľadnil zhoršenie zdravotného stavu z dopravnej nehody z roku 2002 oproti roku
2000 zhruba o 25 až 30 %. Vypočutý znalec MUDr. K. na pojednávaní dňa 26. 9. 2012 uviedol, že keby

nebolo dopravnej nehody v roku 2000, tak odškodnenie za dopravnú nehodu z roku 2002 by dával v
najvyššej bodovej sadzbe, ale v dôsledku následkov z predchádzajúcej dopravnej nehody z roku 2000,
pri jednotlivých položkách priznával len 30 % bodového ohodnotenia. Čo sa týka zistenia tzv. šokového
stavu, znalec aj k tomu dospel pri štúdiu zdravotnej dokumentácie, pričom šokový stav nezáleží od počtu
poranení, ale od závažnosti poranenia. Pri dopravnej nehode išlo o podstatne ľahšie zranenie, ako pri

dopravnej nehode v roku 2002. Pri poruche miechy, ktorú utrpel žalobca pri druhej dopravnej nehode
dochádza aj k poruche vyprázdňovania močového mechúra, preto na odvádzanie moču z organizmu
je potrebné odcievkovanie, keďže dochádzalo k chorobnému zápalu močových ciest s opakovanými
atakmi. Mučivé bolesti u žalobcu po dopravnej nehode z roku 2002 sú značné, pričom po dopravnej
nehode v roku 2002 došlo k zhoršeniu paraparézy na pravej strane a vzniku paraparézy na ľavej strane

následkom poranenia miechy. Po prvej dopravnej nehode nemusel žalobca chodiť o palici, ale po druhej
dopravnej nehode musí chodiť len s palicami, podpornými ortézami na obidvoch nohách.

Pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu je potrebné vychádzať zo znaleckých posudkov, kde v
prvom rade znalecký posudok Doc. Z.. P. M., PhD. č. 125/2007 rieši otázku bodového ohodnotenia

pri sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku vážnej duševnej poruchy po ťažkých poraneniach,
okrem poranenia hlavy pri bode 252 sadzba odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z
vyhl. č. 30/1965 Zb. je maximálnou sadzbou 600 bodov. Toto ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádza z dopadu dopravnej nehody a diagnostikovania organického psychosyndrómu
(úbytok intelektu, zhoršenie pamäti, poruchy koncentrácie, poruchy spánku, zhoršenie asociačného

myslenia), keď nebol prítomný u žalobcu do nehody 13. 12. 2002 a vzniku depresívneho syndrómu, ktorý
je charakterizovaný znížením energie pri akejkoľvek činnosti, smutnou náladou, smutnými depresívnymi
stavmi myslenia, zníženia libida, spomalenie psychomotorického tempa, poruchu príjmu jedla, ktoré
syndrómy sú prítomné u žalobcu, ktorý stav nie je liečiteľný. Ďalším následkom je porucha sexuálnychfunkcií. Organický psychosyndróm je duševná porucha trvalá a u žalobcu prešla do chronického štádia,
ktorá je ťažko prístupná terapii. O tejto položke pri SSU okresný súd a ani odvolací súd nepochybuje o
dôvodnosti priznania takéhoto bodového ohodnotenia.

Čo sa týka odškodnenia za bolesti, tu okresný súd zhodne s odvolacím súdom vychádzal zo znaleckého
posudkuMUDr.K.,ktorýbodovoohodnotilbolestipripoložke107b-trieštivázlomeninašiestehokrčného
stavca dáva 175 bodov, pri položke 229 - pomliaždenie miechy dal 3 zo sadzby 130 bodov, a to 97,5 bodu
apripoložke223-otrasmozguľahkéhostupňadal3,ato15bodov,vsúčte287,5bodu.Pripoložke107b

znalec zvýšil bodového ohodnotenie o polovicu, t.j. na 87,5 bodu, takže celkový počet bodov po zvýšení
je 375 bodu. Keďže prof. MUDr. Z. E., PhD. v znaleckom posudku hodnotil aj šok stredne ťažkého stupňa
ako položku 240b na 30 bodov, tak s týmto bodovým ohodnotením sa stotožnil aj znalec MUDr. K.. V
rozhodnutí okresného súdu je bodové hodnotenie za bolesť len v rozsahu 317,5 bodu (287,5 bodu + 30
bodov za šok), t.j. základného bodového hodnotenia, tak aj odvolací súd, keď žalobca nedal odvolanie,
vychádzal len z tohto súčtu bodov bolestného, t.j. 317,5 bodu. Žalovaný navrhol kontrolný znalecký

posudok,takposudkyprof.MUDr.Z.E.,PhD.aMUDr.K.dochádzalosúvzhodebodovéhoohodnotenia,
takže tretí posudok ako okresný súd, tak aj odvolací súd nepovažuje za potrebný.

Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tak okrem 600 bodov priznaných MUDr. P. M., je tu
ďalších 925 bodov priznaných MUDr. K. v znaleckom posudku č. 19 (č.l. 229 spisu). Tá sa týka položky

303 - poúrazová kvadruparéza 300 bodov, položky 302e - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej
chrbticeťažkéhostupňa125bodov(polovičnéhodnotenie),položky309zaporušeniefunkciezažívacích
orgánov 250 bodov (polovičná sadzba) a pri položke 316 pri chorobnom zápale močových ciest s
opakovanými atakmi je to 250 bodov (polovičné bodové ohodnotenie). MUDr. K. konštatuje zhoršenie
klinického nálezu oproti predchádzajúcemu stavu pred úrazom z roku 2002 o 25 až 30 %, ak sa hodnotí

pohyblivá schopnosť. Motorické schopnosti žalobcu sú výrazne obmedzené na horných aj dolných
končatinách z hľadiska poúrazovej kvadruparézy. Aj keď znalec konštatuje, že na zdravotnom stave
žalobcu sa prejavuje i prvá dopravná nehoda z roku 2000, ale druhá dopravná nehoda z 13. 12. 2002
trvalé následky zhoršila, pričom došlo k opätovnému postihnutiu a zraniteľnosti už prv poškodených
orgánov. Ak by aj žalobca bol zdravý, tak dopravná nehoda z roku 2002 by tak isto mala podobné

trvalé následky. Vzhľadom na dnešné medicínske možnosti náprava alebo zmiernenie následkov úrazu
u žalobcu sú minimálne, až nulové. Trvalým následkom po úraze z roku 2002 je poúrazová kvadruparéza
(neúplné ochrnutie všetkých štyroch končatín, poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ťažkého
stupňa, porušenie funkcie zažívacích orgánov a chorobný zápal močových ciest) preto aj lekárska
posudková komisia Sociálnej poisťovne Vranov nad Topľou ustálila zdravotný stav u žalobcu tak, že

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená od 8. 7. 2005 na 80 % oproti
zdravému človeku. Aj keď žalobca bol invalidný od 1. 7. 2001 a miery schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na 50 % oproti zdravému človeku, tak došlo k zhoršeniu zdravotného stavu po
dopravnej nehode z roku 2002 o ďalších 30 %.

Ak žalovaný namieta, že súd nedostatočne porovnával zdravotný stav žalobcu v dôsledku prvej a druhej
dopravnej nehody, tak závery znalca MUDr. K. sú nesporné v tom, že došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu žalobcu o ďalších 30 % oproti predchádzajúcemu zdravotnému stavu po dopravnej nehode z
roku 2000. Preto bodové ohodnotenie upravil len na rozsah 30 % možného bodového ohodnotenia za
jednotlivé poranenia. Naviac ohodnotenia MUDr. K. a MUDr. Z. E., PhD. - predchádzajúceho znalca

súd zhodné a nie je dôvod o nich pochybovať. Preto okresný súd pri riešení otázky odškodnenia bolesti
a SSU mohol vychádzať zo znaleckého posudku MUDr. K., pričom základom posúdenia pri bolesti je
317,5 bodu a pri SSU je to 1.525 bodov.

Nakoľko došlo k úrazu v decembri 2002, potom podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. a to § 7 ods. 1 výška

odškodnenia za bolesť a SSU sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod. Základné bodové ohodnotenie pri
bolesti 317,5 bodu násobené 60,- Sk dáva sumu 19.050,- Sk. Pri SSU základné bodové ohodnotenie je
1.525 bodov, pri 60,- Sk za 1 bod to predstavuje 91.500,- Sk.

Žalobca vzhľadom na rozsah poškodenia zdravia po dopravnej nehode z roku 2002 požadoval z

dôvodov hodných osobitného zreteľa postupovať podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a navýšiť bodové
ohodnotenie pri bolestnom na 75- násobok, t.j. pri bolestnom 1.822.500,- Sk a pri SSU 4.162.500,-
Sk. Okresný súd pri hodnotení nároku a možného navýšenia postupom podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
dospel k záveru, že je vhodné navýšiť odškodnenie bolesti na 30-násobok, t.j. 571.500,- Sk. Žalovanoupoisťovacou organizáciou bolo vyplatené bolestné z 287,5 bodu a 60,- Sk za bod, t.j. 17.250,- Sk,
potom súd priznal bolestné v rozsahu 554.250,- Sk (18.398,- eur). Pri SSU súd navýšil základné bodové
ohodnotenie na 40-násobok a dospel k odškodneniu SSU na sumu 3.660.000,- Sk (121.489,- eur).

Žalovaný namieta to, že súd nedostatočne zhodnotil dôsledky dopravnej nehody z roku 2000 na
zdravotný stav žalobcu pri nehode v roku 2002, takže dochádza k neprimeranému navýšeniu
odškodnenia, kde sa nezohľadnil predchádzajúci zlý zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode v
roku 2000. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného čiastočne stotožňuje, pretože pri priznaní

odškodnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd navýšiť odškodnenie za bolesť a SSU,
a to aj nad sumu stanovenú v ods. 1 a 2 § 7 vyhlášky, ale je potrebné vychádzať z určitej primeranosti
tohto odškodnenia z hľadiska následkov dopravnej nehody na doterajší zdravotný stav, spoločenské
postavenie a možnosti ďalšieho uplatnenia v budúcnosti u žalobcu. Podľa odvolacieho súdu okresný
súd v tejto časti rozhodnutia sa nedostatočne zaoberal otázkami primeranosti odškodnenia žalobcu už
vzhľadom na to, aký bol zdravotný stav žalobcu po dopravnej nehode v roku 2000. Znalecké posudky

jednoznačne konštatujú zhoršenie zdravotného stavu žalobcu o zhruba 30 % oproti stavu po dopravnej
nehode v roku 2000. Je potrebné vychádzať aj z toho, že v čase dopravnej nehody v roku 2002 žalobca
už bol vo veku 49 rokov a po ťažkej dopravnej nehode, keď Sociálna poisťovňa hodnotila žalobcu
ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 50 % oproti zdravej osobe. Nevýznamnou je
aj skutočnosť, že žalobca po dopravnej nehode v roku 2000 bol čiastočne ochrnutý na pravú stranu

pri hornej a dolnej končatine (tzv. pourázová hemiparéza), kde sám žalobca konštatuje, že musel
preorientovať svoju hybnosť a motoriku na ľavú stranu, aj keď dovtedy bol pravák. Ako občan s ťažkým
zdravotným postihnutím od roku 2001 mal podstatne obmedzené možnosti ďalšieho spoločenského
angažovania sa v sociálnych kontaktoch, či v možnostiach uplatniť sa na trhu práce. Žalobca bol dovtedy
konateľom obchodnej spoločnosti, tak podľa tvrdenia žalobcu po dopravnej nehode v roku 2000 už

nevykonávalpodnikateľskúčinnosťakokonateľ.PodľaznalcaMUDr.K.dopravnounehodouvroku2002
došlo ešte k zhoršeniu dovtedajšieho zdravotného stavu, takže nielen následky dopravného úrazu v
roku 2002 boli príčinou problémov žalobcu, ale predchádzajúca dopravná nehoda z roku 2000 vytvorila
situáciu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu a zdravotných postihov. Ak budeme vychádzať z
doloženého návrhu žaloby z 18. 5. 2013, ktorý sa týka dopravnej nehody z roku 2002, tak zhoršenie

zdravotného stavu z roku 2002 je čiastočne v priamej súvislosti zo zlého zdravotného stavu po dopravnej
nehode v roku 2000. Toto zranenie bolo pre žalobcu mimoriadne bolestivé a v dôsledku zlomeniny
hrudných stavcov, porania hlavy a krčnej chrbtice bol operačne liečený, trpel mimoriadnymi bolesťami
z utrpeného poškodenia a bolestivej liečby. Táto dopravná nehoda mala na jeho zdravotný stav trvalý
charakter bez možnosti zlepšenia. Dopravná nehoda z roku 2000 mala dôsledky v tom, že žalobca

už vtedy chodil pomocou francúzskej barly, mal vážne nervové poruchy a došlo k výraznej zmene
osobnosti žalobcu, a to v oblasti intelektovej, tak citovej, s obmedzením doterajšej sféry záujmu o
rodinu, prácu, podnikanie, rekreačné športovanie, návštevu kultúrnych podujatí. Žalobca bol obmedzený
v spoločenskom a pracovnom živote už po nehode v roku 2000, preto pri hodnotení nároku žalobcu na
odškodnenie bolesti a SSU po dopravnej nehode z roku 2002, nie je možné opomenúť tieto dôsledky

nehody z roku 2000. Odvolaciemu súdu sa zdá, že násobky odškodnenia prisúdeného okresným súdom
pri bolestnom na 30-násobok, resp. pri SSU na 40-násobok základného bodového ohodnotenia nie
sú primerané a nezodpovedajú definícii uvedenej v § 7 ods. 3 vyhlášky na zvýšenie odškodnenia
pre prípady hodné osobitného zreteľa. Aj keď dochádza k posunu hodnotenia v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, to znamená, že nie sú odškodňované len prípady významných športovcov, umelcov

čivedcov,ktorívdôsledkuzdravotnýchpotiažiužnemôžuvykonávaťsvojučinnosťvpôvodnomrozsahu,
tak úvahy súdov sa uberali aj v tom smere, že je potrebné odškodniť toho, kto bol výrazne poškodený,
pričom posúdenia prípadov hodných osobitného zreteľa závisí od úvahy súdu.

Z hľadiska bodového ohodnotenia za bolesť je nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody z roku

2002 má žalobca bolesti 7 až 8 stupňa, pričom sa jedná o akútne bolesti vyžadujúce neustále tíšenie
bolesti liekmi, pričom po dopranej nehode v roku 2000 tieto bolesti boli charakterizované na úrovni
strednej bolesti, t.j. 4 stupňa. Bolesti žalovaného nie sú hodnotené ešte v stupnici 9 ako neznesiteľné
či bodom 10 ako kruté, ale výrazne sťažujú kvalitu života žalobcu. Je to zhoršenie oproti roku 2000,
pritomtietoakútnebolestivrátanejehosubjektívnehostrachuzdlhšiehotrvaniaaleboopakovanejbolesti

svojimi dôsledkami obmedzujú žalobcu v pohyblivosti, spánku, aktivitách, pričom nie je predpoklad
zlepšenia. Odvolací súd si je vedomý toho, že odškodnenie v násobkoch urobené okresným súdom
vychádza skôr zo želaní žalobcu, ale neodráža v celom rozsahu kritéria pre priznávanie zvýšenia
odškodneniapribolesti.Ťažkosanachádzaprimeranosťodškodneniažalobcupribolesti,alejepotrebnévychádzať z doterajšej praxe súdov, ktoré dávajú určité limity, aby sa zabránilo bezbrehému a často
nedôvodnému očakávaniu náhrady bez zohľadnenia možnosti ako ekonomických, tak spoločenských
dopadov na každé odškodnenie pri nehodách. Bolesti u žalobcu sú trvalého rázu, preto nie je sporné,

že tieto výrazné bolesti budú sprevádzať žalobcu po celý život. Z hľadiska jednorázovosti odškodnenia,
je potrebné nájsť hranicu na odškodnenie, ktoré zohľadní jednak rozsah poškodenia a následky, čo
je posúdením prípadného navýšenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Už samotná bolestivosť
postihu po dopravnej nehode znamená trvalé obmedzenie žalobcu ako hlavné kritérium na posúdenie,
ale z hľadiska toho, že žalobca bol postihnutý bolesťami už po dopravnej nehode v roku 2000, tak možno

len posudzovať zhoršenie bolesti u žalobcu porovnaním so stavom do dopravnej nehody z 13.12. 2002.
Ak sa konštatuje zhoršenie zdravotného stavu zhruba o tých 25 - 30 % oproti dopravnej nehode z roku
2000, potom aj náhrada bolesti musí len riešiť otázku alikvotného zvýšenia oproti roku 2000 s limitom
prípadného tretinového navýšenia (30 %). Keď vyhláška č. 32/1965 Zb. hovorí o zvýšení odškodnenia,
nehovorí o násobkoch, ale o primeranosti navýšenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Odvolací
súd je toho názoru, že primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť u žalobcu by bolo v rozsahu 4.426,45

eur (133.350,- Sk), pokiaľ by sa vychádzalo z bodového ohodnotenia 317,50 bodov, t.j. základného
bodového ohodnotenia a pri hodnote bodu 60,- Sk. Ak sa k tomu napočíta už odškodnenie žalovaným v
rozsahu 17.520,- Sk, tak navýšenie bodového ohodnotenia zhruba na 7-násobok je primerané z hľadiska
zhoršenia v rámci stupňa bolesti - intenzity bolesti, tak ako sú uvádzané v znaleckom posudku č. 19/2010
(č.l. 24 spisu), ak sa stanovuje stupnica 0 - 10 pre bolesť, pričom bolesti u žalobcu sú akútne bolesti

na 7 - 8 stupni, t.j. bolesti znesiteľné a čiastočne znesiteľné. Tieto bolesti obmedzujú a znepríjemňujú
život žalobcu. Zatiaľ nie sú na vyššej stupnici bolesti, to znamená neznesiteľné či aj kruté, preto aj
navýšenie, poprípade násobky stanovené odvolacím súdom nebudú v takej výške ako určil okresný súd
v rozsahu 30-násobného navýšenia. Ak ide o chronické, dlhodobé bolesti s nutnosťou podávania liekov
a s tým súvisí aj zápaly močových ciest s opakovanými atakmi a nutnosťou cievkovania, čo vytvára

ďalšie bolesti, u žalobcu sú mučivé fyzické stavy, komplikovanosť liečby, tak primeranosť navýšenia je
len v rozsahu 4.426,45 eur.

Po dopravnej nehode v roku 2002 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, najmä pri určení stupňa bolesti,
ale toto zhoršenie je len pomerné, ak sa porovná stav bolesti po dopravnej nehode v roku 2000. Preto

odškodnenie a navýšenie bolesti nemôže byť tak výrazné, ako to urobil okresný súd, keď dostatočne
neprihliadol na stav žalobcu už po prvej dopravnej nehode. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti priznania odškodnenia za bolesť a priznáva žalobcovi odškodnenie za bolesť v
rozsahu 4.426,45 eur.

Odvolací súd obdobne pri odškodnení SSU vychádzal z toho, že okrem porovnania následkov dopravnej
nehody po roku 2000 a následkami po dopravnej nehode v roku 2002, je potrebné vychádzať z toho,
že žalobca v dopravnej nehode v roku 2002 bol už vo vyššom veku 49 rokov. Po dopravnej nehode
v roku 2000 mal viac ako výrazne obmedzené možnosti a schopnosti uplatnenia v spoločenskom
živote, vrátane pracovných možností. Po prvej dopravnej nehode u žalobcu došlo k čiastočnému

ochrnutiu pravej časti tela (poúrazová hemiparéza), tak isto poúrazovému obmedzeniu hybnosti krčnej
chrbtice, ako aj ťažkostiam po ťažkých poraneniach. Po tejto dopravnej nehode žalobca už nemohol
viesť plnohodnotný spoločenský život tak, ako do dopravnej nehody v roku 2000. Po dopravnej
nehode v roku 2002 došlo ešte k zhoršeniu doterajšieho zdravotného stavu a žalobca je postihnutý
poúrazovou kvadruparézou (neúplné ochrnutie všetkých štyroch končatín), poúrazové obmedzenie

hybnosti krčnej chrbtice ťažkého stupňa, došlo k porušeniu funkcii zažívacích orgánov a chorobnému
zápalu močových ciest. To ďalej zhoršilo zdravotný stav žalovaného, ale rozhodujúce sú poškodenia
obmedzujúce žalobcu v spoločenských aktivitách, v spoločenskom živote, nájdení si miesta v budúcnosti
je dôsledkom obmedzení po prvej dopravnej nehode. Podľa znaleckého posudku MUDr. K. došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu zhruba o 30 % a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u

žalobcu je stanovená od 8. 7. 2005 na 80 %. Lekárska posudková komisia stanovila obmedzenie žalobcu
oproti zdravému človeku v tak výraznej miere, že prakticky žalobca je vylúčený zo zárobkovej činnosti.
Z tejto činnosti bol vylúčený aj po úraze v roku 2000. Ako je naznačené pri odškodnení bolestného,
násobky nemôžu byť bezbrehé a musia nájsť rozumnú cestu medzi očakávaním poškodeného a
možnosťami a dôvodmi na zvýšenie odškodnenia pri takýchto úrazoch. Ak pri SSU sa prihliada na

to, ako hendikep obmedzil doterajší spôsob života, aktivity, straty hodnotových orientácii, možnosti z
hľadiska veku do budúcna, určitá výnimočnosť osoby a jej obmedzenia v dôsledku úrazu, tak okresný
súd sa takýmto posúdením neriadil a dal pomerne vysoké odškodnenia SSU v rozsahu 40-násobku
základného bodového ohodnotenia. Po dopravnej nehode ako v roku 2000 tak v roku 2002 praktickydošlo k nezvratnému stavu, bez nejakej výraznej možnosti zlepšenia, kde po dopravnej nehode v roku
2002 sa tieto možnosti ešte zhoršili. Pri posúdení schopnosti a možností poškodeného v spoločenskom
uplatnení boli tieto schopnosti viac ako obmedzené, ale dopravná nehoda v roku 2000 neznamenala

kvalitatívne tak obmedzenie žalobcu, ako po dopravnej nehode v roku 2002, aj keď po prvej dopravnej
nehode z rok 2000 bol žalobca prakticky limitovaný vo svojich možnostiach po čiastočnom ochrnutí.
Dopravnou nehodou v roku 2002 sa perspektívy žalobcu úplne vymazali, pretože je postihnutý ako vo
výkone svojich pracovných činností, tak v spoločenskom uplatnení mimo práce, nehovoriac o dopade
na rodinný život žalobcu. Toto obmedzenie sa stalo v 49. roku života žalobcu, keď jeho možnosti

už boli prakticky zastavené dopravnou nehodou v roku 2000. Odškodnenia urobené súdom prvého
stupňa nedostatočne reflektovali na obmedzenia po dopravnej nehode z roku 2000. Na druhej strane
je nesporné, že dopravná nehoda z roku 2002 posunula obmedzenia žalobcu ešte do ďalšej zhoršenej
pozície a úrovne, keď je prakticky čiastočne ochrnutý na všetky štyri končatiny. Dopravná nehoda
znamenala výrazné zásahy do duševného zdravia žalobcu, ak tento podľa znaleckého posudku doc.
MUDr. M., PhD. začal trpieť organickým psychosyndróm, ktorého znakmi sú úbytok intelektu, zhoršenie

pamäte, poruchy koncentrácie, poruchy spánku, zhoršenia asociačného myslenia, pričom došlo aj ku
komplikácii z hľadiska prítomnosti depresívneho syndrómu na podklade organického syndrómu. Došlo k
zníženiu energie k akejkoľvek činnosti, smutným náladám, smutným depresivným mysleniam, zníženiu
libida, spomalenie psychomotorického tempa, poruchy prijímania jedla, ktorý stav sa stal trvalým s
nemožnosťou liečby. Bodové ohodnotenie v tomto prípade bolo až 600 bodov, pričom sa jedná o

vážne duševné poruchy v dôsledku poranenia a tieto duševné poruchy tvoria viac ako 40 % bodového
ohodnotenia SSU. Tieto duševné poruchy sa výrazne prejavujú v mentálnej situácii žalobcu, keď stráca
akúkoľvek motiváciu na ďalšiu existenciu. Svojím chovaním sťažuje okoliu kontakty s ním a okrem
fyzického úpadku je tu aj úpadok duševný. To môže byť základom na prípadné odškodnenie žalobcu vo
väčšom rozsahu ako umožňuje základné bodové ohodnotenie, a to postupom podľa § 7 ods. 3 vyhl.č.

32/1965 Zb. Preto aj odvolací súd považuje za primerané odškodnenie 271.500,- Sk (9.009,16 eur), čo
by sa rovnalo približne 3-násobku základného bodového ohodnotenia (1.525 bodov x 60,- Sk = 90.500,-
Sk). Je potrebné prihliadnuť na to, že k úrazu došlo už nie v mladom veku žalobcu, aj keď bol produktívny
ako konateľ spoločnosti, jeho možnosti boli výrazne obmedzené, ale už po prvom úraze v roku 2000.
Ďalšie obmedzenia boli zjavné po dopravnej nehode v roku 2002. Nie je možné preukázať, aby bol

žalobca schopný sa po úraze vrátiť do riadneho bežného života a do pôvodného povolania, keď stratil
sebestačnosť,jeodkázanýnapomocrodiny,atopribežnýchúkonochakojetonapr.priosobnejhygiene,
jedení, obliekaní, mobilite. Je odkázaný na pohyb v určitej komunite a v určitom priestore, potom je dobré
porovnávať jeho doterajšieho možnosti so stavom pred úrazom a po úraze. Aj tu je limit do dopravnej
nehody v roku 2000, ktorý výrazne zhoršil pozíciu žalobcu v spoločnosti, ale prípadné odškodnenie

nemôže byť v takej výške 40-násobku, ako to určil okresný súd. Ten nezohľadnil celkom stav žalobcu
po dopravnej nehode v roku 2000 a vychádzal skôr prianiu žalobcu, ako reálnemu zhodnoteniu pozície
žalobcu po dopravnej nehode v roku 2000, resp. po dopravnej nehode v roku 2002, ktorá výrazne
zhoršila možnosti žalobcu do budúcna. Preto odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa pri
priznaní SSU a prisudzuje žalobcovi 9.009,16 eur.

Pri stanovení odškodnenia za SSU treba v prvom rade zohľadniť to, že dopravná nehoda z roku 2002
úplne vyradila žalobcu z perspektív ako pracovných, tak spoločenských či znemožnila mu rodinné
vzťahy. V dôsledku úrazu bol postihnutý ako úpadkom intelektu, poruchou koncentrácie, tak aj jeho
prejavy sú depresívneho charakteru, aj s dopadom na libido, čo žalobcu postihlo ako osobu ešte nie

v takom veku, aby minimálne do dosiahnutia priemerného veku mužov nežil nielen plnohodnotným
životom, ale aj sám si vytváral možnosti podľa svojich schopností, ktoré po úraze sú obmedzené.
Odvolací súd je toho názoru, že odškodnenie SSU v rozsahu 9.009,16 eur je primerané následkom
dopravnej nehody aj v porovnaní s predchádzajúcou nehodou v roku 2000 a vyjadruje tak aj určitú
únosnosť pre spoločnosť v takýchto obdobných prípadoch.

Krajský súd v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamieta, pokiaľ sa nepriznáva odškodnenie pri bolestnom
nad sumu 4.426,45 eur a pri SSU nad sumu 9.009,16 eur.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, kde bol návrh žalobcu zamietnutý v

prevyšujúcej časti. Primeranosť nároku na odškodnenie pri bolestnom a SSU je vyjadrená vyššie, preto
odvolací súd potvrdzuje tú časť rozhodnutie súdu prvého stupňa, kde bol nárok žalobcu zamietnutý nad
sumy tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.Krajský súd tak potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho výroku o zamietnutí návrhu čo do
zvyšku.

Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
Okresný súd správne rozhodol, pokiaľ rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.,
kde rozhodnutie súdu záviselo od úvahy súdu, resp. znaleckých posudkov, ale odvolací súd priznal
odškodnenie v inej výške ako uplatnil žalobca. Pri stanovení výšky odplaty je rozhodujúca výška bolesti
a SSU stanovená rozsudkom odvolacieho súdu, od ktorej sa odvíja odmena zástupcu žalobcu podľa

vyhl. č. 655/2004 Zb..

Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a
žalovaným tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na trovách právneho zastúpenia
5.461,367 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Z.
Novikmeca, advokáta vo Vranove nad Topľou. Odvolací súd rozhodol o náhrade bolestného a SSU v

rozsahu celkom 13.435,61 eur, takže podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je odmena za jeden úkon právnej
pomoci 303,74 eur. V roku 2005 boli právnym zástupcom žalobcom robené tri úkony, a to prevzatie
zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní 12.12.2005, kde je odmena 1, a to 75,935 eur, takže
na trovách právneho zastúpenia za rok 2005 je odmena 683,415 eur a 3x režijný paušál po 4,97 eur. V
roku 2006 je uplatnená náhrada za 1.12.2006 účasť na odročenom pojednávaní so 1 odmenou 75,94

eur, ako aj plná odmena 303,74 eur za pojednávanie 19.4.2006. 1 odmena je takisto za deň 24.4.2006
75,935 eur. Čo sa týka uplatnených námietok z 25.8.2006 tieto nie sú súčasťou spisu, takže za rok 2006
je odmena 455,61 eur a 3x režijný paušál po 5,39 eur. Odmena za rok 2006 je 487,95 eur. V roku 2007
nebolo žiadne pojednávanie, aj keď okresný súd priznal odmenu za pojednávanie 20.12.2007. Za rok
2008 je odmena 1 za pojednávanie 15.4.2008 v rozsahu 75,935 eur, a ďalej päť úkonov právnej pomoci

za účasť na pojednávaní 9.5.2008, 27.6.2008, za úpravu návrhu zo 14.4.2008, odvolanie proti rozsudku
z 20.8.2008 a vyjadrenie k odvolaniu z 26.9.2008 s odplatou celkom 1.594,635 eur. 5x režijný paušál po
6,31 eur dáva 31,55 eur, takže za rok 2008 je náhrada trov právneho zastúpenia 1.626,18 eur.

V roku 2009 okresný súd priznal vyjadrenie pre Allianz s odplatou 705,41 eur zo 4.9.2009, ale takéto

vyjadrenie v spise nie je. Odvolací súd za tento úkon náhradu nepriznáva. Za vyjadrenie k rozsudku z
24.9.2009 je plná odmena 303,74 eur a 1 odmena za odročené hlavné pojednávanie z 18.12.2009 v
čiastke 176,35 eur. K tomu je potrebné dopočítať 2x režijný paušál po 6,95 eur, takže odmena za rok
2009 na trovách právneho zastúpenia je 494,04 eur.

V roku 2010 právny zástupca žalobcu účtuje dve hlavné pojednávania z 28.6. a 30.7.2010, s odmenou
len 303,74 eur za jedno pojednávanie a 2x režijný paušál po 7,21 eur, takže v súčte je to 621,90 eur.

V roku 2012 je účtovaná odplata právneho zástupcu za dva úkony, a to účasť na hlavnom pojednávaní
26.9.2012 a 18.12.2012, kde sa priznáva odmena 303,74 eur za každý úkon a 2x režijný paušál po 7,63

eur. Za rok 2012 je odmena právneho zástupcu žalobcu 622,84 eur.

Trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní predstavujú 4.551,14 eur a 20 % DPH je 910,228
eur. V súčte to dáva 5.461,368 eur. Odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
náhrade trov konania tak, že podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je odmena 5.461,37 eur priznaných podľa §

142ods.3O.s.p..Výsledokrozhodnutiazáviselodúvahysúduaznaleckéhoposudku,pretojeprávnemu
zástupcovi žalobcu priznaná plná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.. Pri
rozhodovaníonáhradetrovodvolaciehokonaniajerozhodujúcaskutočnosť,koľkosúdprisúdilžalobcovi

z nároku na bolestnom a SSU. Tu je rozhodujúca úvaha súdu pri určení náhrady za bolesť SSU, nie
úspech či neúspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Preto žalobcovi je priznaná náhrada trov odvolacieho
konania, výška ktorých môže byť zmenená, pokiaľ žalobca neuplatní náhradu trov konania v zákonnej
lehote (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.