Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201480
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6706201480.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Grösslingova 4, 821
08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N.,
zast. opatrovníkom L. B., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 442/06,

o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 897,33 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa 04.
septembra 2013 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa

04. septembra 2013 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 07. septembra 2012 navrhol s poukazom
na ust. § 109 ods. 1 písm.c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a
predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie dve prejudiciálne otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného

titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a
jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je
v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?. Ďalej uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je

zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového
práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť
konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad
komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne

neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Uviedol, že povinnosť predložiť prejudiciálnu
otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero
výnimiek z povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku, konkrétne ak a) odpoveď na prejudiciálnu otázku by
nemala žiadny význam na vytvorenie právneho základu na rozhodnutie vo veci samej, b) ide o otázku,

ktorá bola skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom, alebo o právnu otázku,
ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená( princíp „ acte éclairé“), alebo ak c) je výklad práv a EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné
pochybnosti o výsledku ( princíp „acte clair“). Doktrína acté éclaire (konanie objasnené alebo konanie
už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora

EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie
konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú
výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou

na Súdny dvor ES. Uviedol, že položenie prejudiciálnej otázky v znení a s obsahom ako ju navrhol
položiť Súdnemu dvoru EÚ oprávnený je hypotetické a pre právne posúdenie veci nemajúce žiadny
význam. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej
kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, ku ktorej potrebe
jednotného výkladu prvá ani druhá otázka oprávneného nesmeruje.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Namietal, že súd svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Dôvodil, že uznesenie je v časti výroku o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo
zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústava Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Namietal, že exekučný súd oprávneným prednesenú podstatnú argumentáciu odôvodňujúcu
nutnosť prerušenia konania za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
právne neposúdil. Uviedol, že konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme
účastníkov na zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej

jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky a to podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V závere požiadal odvlací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie pôvodného súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. odmietol.

Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd skúmal, či sú splnené objektívne
a subjektívne podmienky odvolacieho konania.

Zospisuodvolacísúdzistil,žeexekučnýsúduznesenímč.k.11Er/791/2006-14zodňa15.februára2010
vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41 CoE/104/2010 zo dňa 23. februára 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 07. apríla 2011.
Následne exekučný súd uznesením č.k. 11 Er/791/2006-56 zo dňa 22. Októbra 2012 exekúciu zastavil

podľa § 57 ods. 1 písm.g) exekučného poriadku, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 20,59 Eur. Treťou výrokovou vetou zamietol
návrh na prerušenie konania. Proti rozhodnutiu, vydanému vyšším súdnym úradníkom, o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, ako aj proti zastaveniu exekúcie podal odvolanie oprávnený. Exekučný
súd s poukazom na § 374 ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 11 Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013

zamietol návrh na prerušenie konania.

Podľa § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že oprávnený podal odvolanie proti
uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O.s.p.), preto odvolací súd odvolanie
oprávneného proti uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol návrh na prerušenie konania, s poukazom

na § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky pôvodného súdneho exekútora nemali takú povahu,
že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.