Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211215353
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211215353.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., X. XXXX/XX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: Mgr. E. O., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava,

Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 931,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/226/2011-150 zo dňa 23.9.2014, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 28.10.2014 č.k. 9C/226/2011-166 - v časti o náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti o

náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia v sume 189,60 Eur, k
rukám advokáta vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením prvostupňový súd odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo
výške 189,60 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil s použitím ust.
§ 142 ods. 1 veta prvá, § 146 ods. 2 a § 137 O.s.p. ako i § 1 ods. 2, 3, 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, §

14 ods. 1, 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., keď argumentoval tým, že v prípade zastavenia konania
vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ak však
niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Zavinenie
môže existovať na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj
návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p, súd má za to, že
navrhovateľ zavinil zastavenie konania a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi

ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť
potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník a vzniesol námietku premlčania, vedľajší účastník svojou
činnosťou účelne a taktiež účinne bránil právo odporcov a preto trovy konania, ktoré vznikli vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu právneho zastúpenia boli vynaložené účelne a navrhovateľovi vznikla v súlade s
§ 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajšiemu účastníkovi

vznikli v konaní trovy spočívajúce v odmene jeho právneho zástupcu v celkovej výške 189,60 Eur.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, výlučne v časti druhej výrokovej vety, ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľ sa podaným odvolaním
domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške
40,52 Eur. Argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, keď zastáva názor, že na danom mieste
prichádzala do úvahy aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Navyše má za to, že v
prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva a nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc

a rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne
vynaložené, nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v Náleze II.ÚS 78/03. V tejto súvislosti
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.3.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013, z ktorého
možno uzavrieť, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy,
ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Vedľajší účastník - združenie na

ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák. č.
250/2007 Z.z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Je zrejmé, že na to, aby
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možností vykonávania

základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje

bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom odvolania, teda výlučne v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
pri zohľadnení uplatnených odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
priznať úspech, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je však potrebné s použitím § 220
O.s.p. zmeniť z formálnych dôvodov.

Predmetnom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi uplatnenými
navrhovateľom bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne uložil navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.

V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po

uvážení všetkých okolností.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §
25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z vyššie citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké
práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké
postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní
zastupovaťzástupcom,ktoréhosizvolí,ktorýmmôžebyťiadvokát.Zožiadnehozákonnéhoustanovenia
pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať. Na základe vyššie uvedeného

potom odvolací súd uzatvára, že vedľajší účastník ako organizácia za účelom ochrany práv spotrebiteľa
má nesporne právo v konaní sa dať zastúpiť advokátom.

Nadväzne odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade zastúpenie vedľajšieho účastníka
advokátom bolo i účelné. Nie je možné sa stotožniť ani s námietkou, že úkony vedľajšieho účastníka

sú nadbytočne opakujúce sa bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na
predmet sporu. Naopak, už aj z odôvodnenia ostatného rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 30.1.2014,
č.k. 9Co/203/2013-119, ktorým odvolací súd zrušil vydaný rozsudok súdu prvého stupňa vo veci,
sa konštatuje, že dôležitým v prejednávanej veci bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším
účastníkom, v súvislosti s ktorou odvolací súd nariadil vykonať súdom prvého stupňa dokazovanie, z

čoho je potom nesporné aj to, že vedľajší účastník sa musel s konkrétnymi okolnosťami danej veci
oboznámiť a vo svojom vyjadrení ich reflektuje.

Odvolacísúdjepotomtohonázoru,žezapopísanýchokolnostívznikolvedľajšiemuúčastníkovinárokna
náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia za ním uplatnené úkony právnej služby (podanie

vedľajšieho účastníka zo dňa 6.8.2012 - čl. 71 spisu), teda za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 6.8.2012. Vedľajšiemu účastníkovi tak podľa názoru odvolacieho
súdu mala byť priznaná náhrada trov konania za dva úkony právnej služby v rozsahu 189,60 Eur s
prihliadnutím na to, že samotnú výšku náhrady odvolateľ nenapadol a preto netvorila predmet prieskumu
odvolacieho súdu.

Napokon sa žiada dodať už len to, že úspech vedľajšieho účastníka v konaní sa posudzuje podľa
úspechu tej strany sporu, pri ktorej sa zúčastnil konania a ktorého záujmy v konaní podporuje. Preto
ak v danom konaní to bol práve odporca, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 146 ods. 2
veta prvá O.s.p.), je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať tiež z plného úspechu

vedľajšieho účastníka stojaceho na strane odporcu. Pri vedľajšom účastníkovi - právnickej osobe, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je odporca, ust. § 93 ods. 3
O.s.p. právny záujem na výsledku konania nepožaduje.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd po vyčerpaní relevantných odvolacích

dôvodov uzatvára, že i vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), zásadne vzniká právo na náhradu trov
konania, ak stojí na strane účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142
a nasl. O.s.p., pričom v rámci tejto náhrady mu vzniká i právo na náhradu trov právneho zastúpenia
advokátom za podmienky, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a procesné úkony jeho advokáta

boli účelne vykonané na obranu práv účastníka, ku ktorému pristúpil.

Bolo preto dôvodné, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, ktorej samotné vyčíslenie a výška neboli odvolacími dôvodmi

napadnuté, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil, avšak pre formálne nepresnosti napadnutého výroku,
konkrétne požiadavku vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a
iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva (§ 151 ods. o O.s.p.), ako i tú podľa ktorej
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bolauložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods. 1 O.s.p.), pristúpil odvolací súd
k jeho formálnej zmene v zmysle § 220 O.s.p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, a tým i odporca na strane ktorého vystupuje, preto
im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

Keďže si vedľajší účastník ako i odporca náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods.

1 O.s.p. neuplatnili (a podľa obsahu spisu im ani žiadne nevznikli), náhrada trov odvolacieho konania
im priznaná nebola.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.