Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/531/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108207631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108207631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská lekárska
komora,Račianska42/A,Bratislava,zast.JUDr.OndrejomŠkodlerom,advokátomsosídlomPriSuchom
Mlyne 56, Bratislava, proti odporcovi: T.. T. X., T. XX, X., zast. JUDr. Marcelou Božíkovou, MPH, PhD.,
bytom Pečnianska 10, Bratislava, o zaplatenie 66,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 10. 2009, č. k. 18C/123/2009-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 28,33 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Ondreja Škodlera, advokáta, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 12. 03. 2008, č. k. 14Ro/49/2008-10 a súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 66,39 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 6 % od 01. 03. 2005 do zaplatenia, titulom
neuhradeného členského príspevku odporcu pre rok 2005. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 68,77 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 14 a § 15 ods. 2 zák. č. 219/2002 Z.z. o povolaní
lekára,oSlovenskejlekárskejkomore,opovolanízubnéholekára,oSlovenskejkomorezubnýchlekárov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zápisnicu zo snemu Slovenskej lekárskej komory zo dňa
01. 02. 2004,
- 2 -
z ktorej vyplýva, že členský príspevok v Slovenskej lekárskej komore bol na rok 2005 okrem výnimiek

schválený vo výške 2.000,- Sk. Odporcovi, ktorý neuhradil členský príspevok pre rok 2005 tak uložil
povinnosť na jeho úhradu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka.

Proti uvedenému rozsudku podal (s výnimkou výroku o zrušení platobného rozkazu) v zákonnej
lehote odvolanie odporca, v ktorom okrem iného namietal premlčanie návrhom uplatneného nároku
na zaplatenie členského príspevku, splatného dňa 28. 02. 2005, nakoľko návrh na začatie konania
bol prvostupňovému súdu doručený až dňa 04. 03. 2008, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby

podľa § 100 Občianskeho zákonníka. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že sa podľa neho nejedná o
drobný spor a súd prvého stupňa nesprávne posudzoval predmetný nárok podľa zákona č. 219/2002
Z.z., ktorý bol účinný len do 31. 12. 2004. Namietal tiež rozpor ust. § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 219/2002
Z.z. s čl. 17 Smernice Rady 93/16/EHS z 05. 04. 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov avzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách, nakoľko
zák. č. 219/2002 Z.z. požadoval od lekára súbežne popri registrácii lekára aj členstvo lekára v profesijnej
organizácii, čo podľa odporcu dikcia čl. 17 ods. 1 uvedenej smernice vylučuje. V nesúlade s uvedenou

smernicou je aj ust. § 95 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. účinného od 01. 01. 2005. Rovnako rozhodnutie
Snemu Slovenskej lekárskej komory o úhrade členského príspevku na príslušný rok, ktorým zaväzuje
lekára, ktorý je len registrovaným členom a na základe dobrovoľného rozhodnutia sa nestal jej členom,
je v rozpore s čl. 17 ods. 2 Smernice Rady 93/16/EHS, podľa ktorého od lekára možno požadovať
len splnenie jednej povinnosti, t. j. alebo automatickú dočasnú registráciu, alebo formálne členstvo v

profesijnej organizácii alebo spoločnosti, alebo ako alternatívu registráciu za predpokladu, že takáto
registrácia alebo členstvo neoddiali, nijako neskomplikuje a finančne nezaťaží poskytovanie služieb. Z
uvedeného potom možno vyvodiť záver, že pri prípadnej akceptácii súbežnej registrácie a členstva v
profesijnej organizácii môže ísť len o formálne členstvo, ktoré nemá finančne zaťažiť lekára a členský
príspevok, o ktorom rozhodli orgány Slovenskej lekárskej komory je finančnou záťažou pre lekára -
zamestnanca. Vyplnenie Evidenčného listu člena Slovenskej lekárskej komory odporcom dňa 16. 07.

2003 smerovalo len k jeho registrácii, nie k členstvu v Slovenskej lekárskej komore, ktoré pre odporcu
nemohlo účinne vzniknúť. Podľa odporcu navrhovateľ zneužil jeho osobné údaje získavané do registra
lekárov na iné účely ako je účel vymedzený v zák. č. 578/2004 Z.z. V závere poukázal na skutočnosť, že
ust. § 52 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. a ani iné ustanovenia uvedeného zákona nedávajú navrhovateľovi
možnosť postupovať podľa § 172 až 175 O.s.p., ako to je pri registračnom poplatku, a preto tento nie

je oprávnený súdne vymáhať nezaplatené členské príspevky. Naviac právny zástupca navrhovateľa
si vzhľadom na rozsah splnomocnenia a skutočnosť, že pre navrhovateľa vykonáva dlhodobo právnu
pomoc na základe dohody o paušálnej odmene, neoprávnene účtuje odmenu a náhrady podľa vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z.

- 3 -
Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09. 09. 2010, ktorým žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Námietku premlčania nepovažoval za
dôvodnú vzhľadom k skutočnosti, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 28. 02. 2008, t. j.
v posledný deň premlčacej lehoty. Nestotožnil sa ani s argumentáciou odporcu, že zák. č. 219/2002 Z.z.

účinnýdo31.12.2004vyžadovalsúčasneregistráciuajčlenstvovSlovenskejlekárskejkomore,nakoľko
podľa § 3 ods. 1 zák. č. 219/2002 Z.z. je podmienkou výkonu povolania lekára iba registrácia v registri
lekárov vedenom navrhovateľom a povinné členstvo v Slovenskej lekárskej komore vzniklo v zmysle
ust. § 14 ods. 3 zák. č. 219/2002 Z.z. pre všetky osoby, ktoré vykonávali povolanie lekára poskytovaním
zdravotnej starostlivosti priamo zo zákona registráciou v registri lekárov a na zápis do zoznamu členov

Slovenskej lekárskej komory nebolo potrebné vypĺňať žiadne osobitné tlačivo. Zaregistrovaním sa v
registri lekárov v zmysle ust. § 219/2002 Z.z. sa odporca stal súčasne členom Slovenskej lekárskej
komory, a to bez ohľadu na to, či o to osobitne písomne požiadal alebo nie. Vznik členstva odporcu
v Slovenskej lekárskej komore preto nemohol predchádzať jeho registrácii v registri lekárov a nie je v
rozpore so zákonom. Výklad zák. č. 219/2002 Z.z., ktorým odporca poukazoval na jeho rozpor s právne

záväznýmiaktmiEurópskychspoločenstievaEurópskejúnie,ktorémajúprednosťpredzákonmi,označil
navrhovateľ za účelový a vykonštruovaný. Poukázal na to, že čl. 17 ods. 1 Smernice Rady 93/16/EHS
sa týka príslušníkov iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú záujem vykonávať povolanie
na území Slovenskej republiky, a nie na odporcu, ktorý je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky,
a ktorý vykonával a vykonáva svoje povolanie iba na jej území. Záverom uviedol, že navrhovateľ je

oprávnený na súdne vymáhanie neuhradených členských príspevkov súdnou cestou a hospodárenie s
jeho majetkom podlieha aj kontrole Najvyššieho kontrolného orgánu Slovenskej republiky.

V podaní doručenom súdu dňa 04. 11. 2010 navrhovateľ uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
dôvodoch podaného odvolania.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu a v súlade s ust. § 212 ods. 1
O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a námietka premlčania uplatnená odporcom
v odvolacom konaní je neopodstatnená.

Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že súd prvého stupňa v súlade s § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea
ods. 1 O.s.p. (drobné spory) využil možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania na základe
predložených listinných dôkazov.- 4 -

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 ods. 1 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď a právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 veta prvá O.z. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína.

Vzhľadom k námietke premlčania uplatnenej odporcom v odvolaní sa súd druhého stupňa vysporiadal

najprv s jej dôvodnosťou. Odporca pri počítaní premlčacej doby vychádzal z dátumu 04. 03. 2008,
kedy mal byť nárok podľa prezenčnej pečiatky súdu na návrhu na začatie konania uplatnený na súde.
Nakoľko splatnosť žalovaného členského príspevku bola internými predpismi stanovená na 28. 02.
2005, vychádzal z toho, že nárok bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby
podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu však vyplýva, že chybou podateľne bol

návrh na začatie konania nesprávne opatrený prezenčnou pečiatkou dňa 04. 03. 2008, avšak návrh bol
preukázateľne osobne podaný na súde dňa 28. 02. 2008, t. j. posledný deň premlčacej doby. Vzhľadom
k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že k uplatneniu nároku došlo zo strany navrhovateľa v
zákonom stanovenej premlčacej dobe podľa § 101 a § 122 ods. 2 O.z. a námietka premlčania uplatnená
odporcom je nedôvodná.

Odvolací súd za nedôvodné vyhodnotil aj námietky odporcu vytýkajúce nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa.

Vznik, postavenie, práva a povinnosti Slovenskej lekárskej komory upravoval s účinnosťou do 31. 12.

2004 zák. č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní lekára, o
Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol od 01. 01.
2005 nahradený zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z.z. bola zákonodarcom zabezpečená právna kontinuita

existencie pôvodnej Slovenskej lekárskej komory zriadenej podľa zák. č. 219/2002 Z.z. tak, že z nej
bola zriadená Slovenská lekárska komora podľa zák. č. 578/2004 Z.z., ktorá sa stala jej univerzálnym
právnym nástupcom, vrátane jej orgánov zriadených do 31. 12. 2004 vykonávajúcich pôsobnosť podľa
zák. č. 578/2004 Z.z. až do ustanovenia nových orgánov komory podľa zák. č. 578/2004 Z.z. Z
uvedeného tak vyplýva aj záväznosť

- 5 -
a viazanosť rozhodnutí orgánov komory (snemu) prijatých do 31. 12. 2004 pre tieto orgány komory aj od
01. 01. 2005, keď zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť priamo zo zákona alebo interného
rozhodnutia orgánov komory zánik rozhodnutí prijatých do 31. 12. 2004 pôvodnými orgánmi komory pre
činnosť orgánov komory zriadenej od 01. 01. 2005.

Výraznouzmenouúčinnouod01.01.2005bolozavedeniedobrovoľnéhočlenstvavSlovenskejlekárskej
komore, ktoré do 31. 12. 2004 bolo podľa § 14 ods. 1, 3 zák. č. 219/2012 Z.z. povinné a vznikalo ex
lege (zo zákona) zápisom do registra lekárov. Členstvo v Slovenskej lekárskej komore bolo od 01. 01.
2005 založené na princípe dobrovoľnosti a viazané na žiadosť lekára o zápis do zoznamu členov (§

50, § 51 zák. č. 578/2004 Z.z.). V zmysle ust. § 95 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. sa člen komory, ktorý
bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona členom komory zriadenej podľa doterajších predpisov,
stal členom komory podľa tohto zákona. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 578/2004 Z.z. však mohol takýto
člen slobodne požiadať o vyčiarknutie zo zoznamu členov, čo zodpovedá novozavedenému princípu
dobrovoľnosti členstva v komore.

Z dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že odporcovi ako lekárovi vzniklo členstvo v Slovenskej
lekárskej komore ex lege č. 219/2002 Z.z. a podľa § 95 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. sa tak stal aj
členom Slovenskej lekárskej komory zriadenej a transformovanej zákonom č. 578/2004 Z.z. Odporca vpriebehukonanianepreukázalaaninetvrdil,žebydošlokzánikučlenstvavSlovenskejlekárskejkomore
v dôsledku ním podanej žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu členov. Vzťahovala sa tak naňho povinnosť
platiť členský príspevok, ktorého výšku a splatnosť stanovovali vnútorné predpisy navrhovateľa (§ 52

ods. 2 písm. c), d), ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z.). Súd prvého stupňa mal výšku a splatnosť členského
príspevku za preukázanú zo zápisnice Snemu Slovenskej lekárskej komory zo dňa 01. 12. 2004, v
zmysle ktorej bol členský príspevok pre rok 2005 splatný do 28. 02. 2005 a jeho výška pre odporcu
predstavovala sumu 2.000,- Sk (66,39 Eur).

Súd prvého stupňa vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, na ktorý správne aplikoval ust.
§ 14 a 15 zák. č. 219/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2004, vo vzťahu k otázke vzniku členstva
odporcu v Slovenskej lekárskej komore. Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu právnej úpravy v čase
rozhodnom pre posúdenie trvania žalovaného nároku je však súdu prvého stupňa potrebné vytknúť
nereflektovanie novej právnej úpravy zavedenej s účinnosťou od 01. 01. 2005 zákonom č. 578/2004
Z.z. a jej dôsledky na práva a povinnosti a postavenie členov Slovenskej lekárskej komory podľa zák. č.

219/2002 Z.z. Uvedené pochybenie súdu sa však vzhľadom k zneniu ust. § 43 ods. 1, § 52 ods. 2 písm.
c), d), ods. 3, § 95 ods. 1, 3 zák. č. 578/2004 Z.z. nedotklo vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

- 6 -
K namietanému rozporu ust. § 14 ods. 1, 3 zák. č. 219/2002 Z.z. s č. 17 Smernice Rady 93/16/

EHS odvolací súd uvádza, že predmetná smernica reguluje výkon lekárskeho povolania pre štátnych
príslušníkov členského štátu, ktorý vykonávajú lekárske povolanie na území iného členského štátu a
námietky odporcu sú preto v tomto smere irelevantné. Odvolací súd tak nezistil žiaden nesúlad na vec
sa vzťahujúcej právnej úpravy s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Výklad znenia
uvedenej smernice zo strany odporcu považuje odvolací súd za účelový a nelogický. Irelevantné je

aj tvrdenie odporcu, že vyplnenie Evidenčného listu zo dňa 01. 07. 2003 nemalo smerovať k vzniku
členstva v Slovenskej lekárskej komore, nakoľko členstvo bolo v danom čase povinné a ako už bolo
spomenuté vznikalo zo zákona s následnou možnosťou po 01. 01. 2005 požiadať o vyčiarknutie zo
zoznamu členov. Oporu v zákone nemá ani argumentácia odporcu o nemožnosti súdneho vymáhania
nároku na zaplatenie členského príspevku navrhovateľovi, nakoľko sa jedná o záväzkovoprávny vzťah

člena a samosprávnej stavovskej organizácie v zmysle podľa § 488 O.z. vzniknutý na základe zákona
v zmysle ust. § 489 O.z.

Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, ktorý v konaní úspešnému
navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom

súdnom poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli navrhovateľom uplatnené správne
a dôvodne (odvolacie námietky odporcu ani v tomto smere neobstoja).

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a
v konaní úspešnému odporcovi v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06.
2013 priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,33 Eur (jeden úkon právnej služby á 16,60

Eur: písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 09. 2010, režijný paušál: 7,21 Eur, 19 % DPH v sume
4,52 Eur).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.