Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Patrícia Miskolczyová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227954
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113227954.3
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: I. U., O..
XX.X.XXXX, V. D.E. XX, M., Z..Č.. O. O. U., K. D. Y. Y., K. Okresného F. M. C., v konaní o zaplatenie
763,28 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 28,75 eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 28,75 eur od 11.10.2010 do zaplatenia.
V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 763,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 676,13 eur od
11.10.2010 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a. s. poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č. 0576592504 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 18.10.2005 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby
10,95 % p.a., ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške
28,75 eur mesačne, so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 10.11.2005 a dátumom splatnosti
poslednej mesačnej splátky úveru dňa 10.10.2010. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný
svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve, t.j. v lehote splatnosti úveru
do 10.10.2010, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v
sume 676,13 eur a s vrátením nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 87,15 eur. Žalobcovi
tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa
identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 676,13 eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky úveru ako aj právo na zaplatenie nesplatených
zmluvných úrokov z úveru vo výške 87,15 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru vo
výške dlžnej sumy 763,28 eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
Súd vo veci vydal dňa 28.10.2013 platobný rozkaz č. k. 35Ro/616/2013-18. Ten zrušil v celom rozsahu
uznesením zo dňa 12.11.2013, č. k. 35Ro/616/2013-21 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný
rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného. Napriek
vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bola v súlade s ustanovením
§29ods.2O.s.p.ustanovenáopatrovníčkanazastupovanievtomtokonaní,ktorákuplatnenémunároku
z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa§200eaO.s.p.akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihu
ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea
ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.9.2014.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 11.9.2014, t.j. v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to Zmluvou o splátkovom
úvere č. 0576592504, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou a zistil tento skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvorila dňa 18.10.2005 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0576592504, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 1.078,80 eur (32.500
Sk) s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 10,95 % p.a., ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok vo výške po 28,75 eur (866 Sk) mesačne, so splatnosťou
prvej mesačnej splátky dňa 10.11.2005 a dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa
10.10.2010.
Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa28.3.2013bolapohľadávkazuvedenejzmluvyvovýške 991,48
eur (z toho istina 676,13 eur a úroky 87,15 eur) postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (odkaz na pozn. - § 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvorila dňa
18.10.2005 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0576592504, na základe ktorej banka poskytla
žalovanému úver vo výške 1.078,80 eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 10,95 % p.a.,ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške po 28,75 eur (866
Sk) mesačne, so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 10.11.2005 a dátumom splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 10.10.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola
pohľadávka z uvedenej zmluvy vo výške 991,48 eur (z toho istina 676,13 eur a úroky 87,15 eur)
postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
Aj keď podrobnejšia právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až
úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.) a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské
vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f OZ), jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu
slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire
dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu
je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Súd v súlade s nepriamymi účinkami smerníc
európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z.z. vzhľadom na jej predmet a povahu a bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré podľa
§ 52 Obč. zák. v znení zák. č.150/2004 Z.z. majú povahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré vymedzenie
nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských
vzťahov, pričom až následnou zmenou ust. § 52 Obč. zák., že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, účinnou od 1.1.2008,
došlo v súlade s nadnárodnou právnou úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na
právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia
lehota podľa obchodného zákonníka je v danom prípade pre žalovaného - spotrebiteľa v neprospech
oproti všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Aj vzhľadom na to bol novelou č.
102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014, § 52 ods. 2 OZ doplnený vetou: "Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva." Na vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou sú normy
obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave
majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a
predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2.
OZ a 3. Obch.Z) tak panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú
otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom
slova zmysle a na jej základe OZ nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné
ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obch.Z sa môže uplatniť len tam, kde
nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka. Tá začala plynúť u jednotlivých splátok dňom nasledujúcim po dni ich
splatnosti, t.j. dňom 11.11.2005 až 11.10.2010 a ešte pred podaním žaloby - dňa 8.10.2013 - vyjmúc
poslednej splátky uplynula (u poslednej splátky by uplynula dňom 11.10.2013). Súd na premlčanie
nároku musel prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom
(ako vedľajším záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku) priznať, preto
aj z tohto dôvodu žalobe nebolo možné vyhovieť vyjmúc pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poslednej
splátky. S tou sa žalovaný dostal do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania
z nej odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti, kedy sadzba ECB bola vo výške 1 %, teda výška
úrokov z omeškania po navýšení o 8 % bodov potom predstavuje 9% ročne. Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28,75 eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od
11.10.2010 do zaplatenia a v zvyšnej časti žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech len v
pomerne nepatrnej časti, nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný v konaní nežiadal rozhodnúť
o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto o jeho trovách súd nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (§ 251 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.