Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ferdinand Zimmermann
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/555/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200436
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714200436.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: W..
X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX X., právne zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom,
so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: I.) S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX Y. P. č. XXX, II.) S. N., nar. XX. XX. XXXX, rod. S., trvale bytom XXX XX Y. P. č. XXX,
obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, Advokátska kancelária Lehotského 4, 811
06 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov zo dňa 26. 05. 2015 proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/8/2014-115 zo dňa 18. 03. 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaní I.) a II.) sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume
87,52 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Procesný súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to stavby - garáže so súpisným
číslom XXXX, postavenej na pozemku parcela registra „C“ číslo XXX/X, vedenej katastrálnym odborom
Okresného úradu X., nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obci X., okres X., zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXXX.
Žalovaní I.) a II.) boli zaviazaní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 639,46
€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti garáže, ktorú kúpil na základe kúpnej zmluvy z 29. 12. 1978.
Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a okrem toho podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, takémuto právnu sa podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka odpiera právna ochrana.
Súdvykonaldokazovanie výsluchomúčastníkov,svedkov,listinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:
Z kúpnopredajnej zmluvy spísanej 29. 12. 1978 súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcimi S. N.
a manželkou S. N., bytom Y. P. XXXX a kupujúcim W.. X. V., bytom Y., blok XX. V zmluve sa uvádza,
že dnes 29. 12. 1978 bola prevedená kúpa garáže, popisné číslo XXXX v katastri obce X., časť X.-
Y., ktorej majiteľom bol S. N.. Kupujúci W.. V. X. po vyplatení dohodnutej kúpnej ceny 21.650,- Kčs sa
týmto dňom stáva právoplatným majiteľom uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň predávajúci prehlasuje, žesa zrieka akéhokoľvek nároku na predmetnú nehnuteľnosť. Platnosť tejto dohody potvrdzujú partneri
svojimi podpismi. Na strane predávajúcich je v zmluve podpísaný S. N. a priezvisko N. a kupujúci V..
Ako svedok je uvedený E. G..
Z potvrdenia zo dňa 08. 12. 1978 súd zistil, že na základe kúpnopredajnej dohody potvrdil S. N., že
dňa 08. 12. 1978 prevzal od W.. V. X. zálohu vo výške 2.000,- Kčs za odpredaj garáže číslo XXXX v
katastri obce X., zbytok dohodnutej sumy mu bude vyplatená po realizácii kúpnej garáže a po prevedení
majetkoprávneho vysporiadania dňa 20. 12. 1978.
Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX Úradu geodézie a kartografie katastra SR pre okres X., obec X.,
katastrálne územie X. súd zistil, že parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,
stavba garáž sú vo vlastníctve S. N. a S. N. rod. S. v pomere 1/1.
Z výpovede žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že žalobca kúpil od žalovaných
predmetnú garáž, pričom vždy sa cítil ako jej majiteľ a garáž tak užíval. Po celý čas užívania platil
dobrovoľnedaňzagaráž,leboikeďnebolzapísanýakovlastníkgaráže,považovalzapovinnosťprihlásiť
sa na meste a na základe jeho prihlásenia mu bola vyrubená daň, ktorú si riadne plnil. Predložil súdu
doklady za posledných 8 rokov, pretože za toto obdobie mal doklady odložené. Nesúhlasil s tým., že
by garáž bola v dezolátnom stave, o garáž sa staral a riadne ju užíval. Kúpnu cenu prevzali žalovaní
pri podpise kúpnej zmluvy tak, že najprv prevzala zálohu druhá žalovaná, zvyšok kúpnej ceny prevzali
obidvaja žalovaní pri podpise zmluvy.
Právny zástupca žalobcu trval na tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva a boli splnené všetky zákonné podmienky potrebné pre vydržanie nehnuteľnosti. Predmet prevodu
užíval nepretržite od uzavretia zmluvy až do augusta 2013, kedy mu zabránili žalovaní prostredníctvom
inej osoby vystupujúcej ako rodinný príbuzný, aby predmet prevodu užíval. Následne mu bol zamedzený
prístup ku garáži a bola mu odňatá možnosť ju užívať. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení,
že je vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko vyhovujúca žaloba môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu. Pokiaľ vznikol rozpor medzi súpisným číslom v garážach poukázal na to, že pôvodne
mala táto garáž súpisné číslo XXXX, dnes je zapísaná v katastri nehnuteľnosti pod súpisným číslom
XXXX, je však nesporné, že ide o jednu a tú istú garáž. Až do roku 2013 sa žalovaní nezaujímali o
garáž, neplatili dane a teda len žalobca užíval predmetnú garáž ako vlastník. Žalovaní nepopreli, že
by im nebola vyplatená kúpna cena a teda aj týmto spôsobom považovali žalobcu za vlastníka garáže.
Pokiaľsavytýkaložalobcovi,žesinedalzapísaťgarážvkatastrinehnuteľnostipoukázalprávnyzástupca
žalobcu na tú skutočnosť, že ani žalovaní sami za celé roky, po ktoré garáž neužívali, nevyvinuli žiadne
úsilie k tomu, aby si dali garáž zapísať do listu vlastníctva. Keďže žalobca splnil držbu garáže po dobu
minimálne desať rokov, jednalo sa o držbu nerušenú, bol dobromyseľný, nadobudol garáž do svojho
vlastníctva.
Právny zástupca žalovaných a žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Podľa právneho zástupcu žalovaných
sa kúpna zmluva zo dňa 29. 12. 1978, resp. je kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom
z toho dôvodu, že na strane kupujúceho nie je uvedená manželka žalobcu. Žalobca musel vedieť, že
účastníkom právneho úkonu kúpy nehnuteľnosti musí byť aj jeho manželka, namietali tiež, že pokiaľ v
dohode o vysporiadaní BSM z 03. 09. 1996 medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou je uvádzaná
garáž s rokom jej nadobudnutia 1983, toto tvrdenie je v základnom rozpore s kúpnou zmluvou z 29.
12. 1978. Trvali na tom, že žalobca počas celej doby až do roku 2005 sa nesprával ako vlastník tejto
nehnuteľnosti, nebol dobromyseľný, pretože sa snažil nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti len
sám, čo bolo v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež nenakladal s nehnuteľnosťou
ako s vlastnou, pretože neplatil za ňu daň z nehnuteľnosti. Toto konanie, je to neplatenie dane z
nehnuteľnosti, je nutné považovať za protizákonné konanie, nakoľko žalobca sa prihlásil k nehnuteľnosti
až v roku 2005. Teda nespĺňa žalobca zvolené predpoklady na vydržanie, nakoľko nebola splnená
podmienka desaťročnej lehoty na vydržanie. Okrem toho výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi a poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by mal súd odmietnuť
právnu ochranu takémuto výkonu.
Žalovaní na pojednávaní potvrdili, že zmluvu o predaji garáže so žalobcom uzavreli a žalobca im vyplatil
za kúpu garáže asi 22.000,- Kčs. Garáž neužívali odvtedy, ako sa odsťahovali. Podľa ich názoru garáž
je znehodnotená, zničená, do garáže zateká, strecha je deravá, sú vytrhané káble a elektrika. Potvrdili,že za celé obdobie, ako sa odsťahovali, neplatili daň z nehnuteľnosti za garáž, lebo nevedeli, či prepísal
garáž žalobca na seba, alebo čo sa s ňou stalo.
Svedok W.. G. E. potvrdil, že žalobcu pozná, požiadal ho, či by nemohol byť prítomný, lebo kupuje garáž
a bude odovzdávať určitú sumu peňazí a chcel, aby mu robil svedka. Je to zhruba 35 rokov, ak sa dobre
pamätá, bol prítomný pri odovzdaní peňazí vlastník garáže, žalobca a on. Či bola prítomná aj manželka
vlastníka garáže, sa nevedel vyjadriť. Podpísala aj doklad o odovzdaní peňazí. Nepamätal sa presne,
koľko peňazí bolo odovzdaných, nakoľko ich neprerátaval. Zrejme došlo k obojstrannej spokojnosti
pri uzavretí zmluvy, keď obidvaja účastníci doklady podpísali, peniaze prevzali a žiadny spor v jeho
prítomnosti z toho nevznikol. Garáž podľa jeho vedomostí užíval žalobca minimálne 8-10 rokov.
Svedok E. V. potvrdil, že nebol pri uzavretí zmluvy, ale asi po pár mesiacoch od uzavretia zmluvy ho
zaviezol žalobca pozrieť garáž. Čudoval sa mu, že bude mať garáž tak ďaleko. Trval na tom, že garáž
žalobcaužíval,asipreddvomirokmiprišielzaním,abymuprišielpomôcťsťahovaťgaráž,žesaprihlásila
nejaká pani, ktorá je krstná pani N., mala o garáž záujem a povedala mu, že ju musí vypratať. Keď sa
pýtal žalobcu, prečo by ju mal vypratávať, povedal mu, že garáž nemá prepísanú. Pomáhal mu vynášať
vecí z garáže a môže potvrdiť, že garáž bola v dobrom stave, nebolo to perfektné, ale dalo sa v nej
garážovať. Nie je pravdou, že by tam boli také nedostatky, ako tvrdil žalovaný, veď v garáži mal žalobca
auto. Potvrdil tiež, že dovtedy, kým nevyzvali žalobcu, aby garáž vysťahoval garáž žalobca užíval, nemal
s jej užívaním žiadny problém.
Svedkyňa O. T. uviedla, že žalobcu pozná, je to jej sused, nebola prítomná pri uzatváraní zmluvy medzi
žalobcom a žalovanými. Môže však potvrdiť, že vídala žalobcu, keď chodieval do garáže a v tejto garáži
mal auto a motorku. Pokiaľ ide o starostlivosť o garáž tvrdila, že každý sa stará o svoje veci tak, ako vie,
ona sa bližšie nezaujímala o tom, akým spôsobom sa žalobca o garáž stará. Vedela o tom, že žalobca
užíval garáž strašne dlho odvtedy, ako oni kúpili garáž, čo bolo pred 15-18 rokmi, odvtedy ho videli, že
tam chodil a garáž užíval. Nevie o tom, že by si niekto iný na tuto garáž robil nárok, kým jej nepovedal
teraz pán V. o týchto iných nárokoch.
Svedok G. G. uviedol, že jeho priateľka má garáž tam, kde užíval garáž žalobca. Do tejto garáže chodili
asi dvakrát od týždňa. Jeho vzťah s priateľkou trvá 6-8 rokov. Potvrdil, že garáž užíval pán V., podľa
toho, ako ju videl, 30 rokov sa v garáži nič nerobilo, bolo cítiť potuchlinou, kyselinou, bola popraskaná,
mala popraskané garážové dvere a nebolo pred garážou pokosené. On sám potom vykonával rôzne
práce na garáži, ktorými ho poverila pani X..
Svedok C.. I. V. uviedol, že má garáž tam, kde mal garáž aj žalobca. Vídaval chodiť žalobcu do garáže
jedenkrát, alebo dvakrát za mesiac. Nepamätá sa presne, akú dobu sem chodil, môže to byť viac ako
desať rokov. Nezaujímal sa o to, či žalobca vykonával nejaké opravy v garáži, ani v akom stave mal
garáž, vie len toľko, že dvere na garáži sú stále tie isté, ako boli.
Svedkyňa C. V., bývalá manželka žalobcu uviedla, že so žalobcom bývali v Y., chceli sa presťahovať
do X. a preto sa spoločne dohodli na tom, že si zadovážia garáž. Má vedomosť o tom, že kúpili garáž
od pána N., ona sa bližšie o okolnosti uzavretia zmluvy nezaujímala, všetky záležitosti ohľadom garáže
vybavoval jej manžel. V tom čase, keď sa vybavovala kúpa garáže, bývala ešte v Y.. Nebola teda pri
uzavretí písomnej kúpnej zmluvy, ale vedela o tom, že sa takáto garáž kupuje, aj s tým súhlasila. Mali
len túto jednu garáž. Užívali ju odvtedy, ako sa nasťahovali do X. asi od roku 1986. V rámci vyporiadania
BSM pripadla táto garáž žalobcovi. Pokiaľ v dohode o vyporiadaní BSM je uvedený iný rok nadobudnutia
garáže, trvala na tom, že ide o túto garáž, ktorá je predmetom sporu, nakoľko inú nemali a v dohode
uviedla iné roky preto, lebo si nepamätala rok, kedy sa garáž nadobudla.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatnil, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkov veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).
V zmysle uvedených ustanoví súd v prvom rade skúmal, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na
určení vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem je daný vtedy a určovacia žaloba je odôvodnená,
ak rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovie môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. V
danom prípade môže privodiť rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovie privodenie takéhoto stavu vzhľadom
na to, že na základe kúpnej zmluvy odkúpil žalobca predmetnú nehnuteľnosť - garáž, po celú dobu
ju nerušene užíval, čo nepopreli ani samotní žalovaní a napriek tomu, že nehnuteľnosť kúpil, zaplatil
kúpnu cenu a užíval ju, žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. V prípade kladného
rozhodnutia by mohlo dôjsť k zosúladeniu evidovaného a právneho vzťahu tak, že žalobca by mohol byť
zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník. Súd mal tak preukázané, že je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva.
Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva, ktoré nadobudol vydržaním. V zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania;
b/ držba musí byť oprávnená;
c/ musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.
Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je
podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Ako bolo už uvedené, účelom vydržania je
uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Súd preto skúmal, či na strane žalobcu
boli splnené predpoklady pre vydržanie.
Predmetom vydržania môže byť v zmysle zákona každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť
predmetomvlastníctvasvýnimkouvecí,ktorémôžubyťpredmetomvlastníctvaibaštátu,alebourčených
právnických osôb. Z tohto hľadiska je garáž spôsobilým predmetom vydržania. Druhým predpokladom
je, že musí byť držba oprávnená a kto je oprávneným držiteľom, ustanovuje § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu veci,
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Prioprávnenejdržbemusiabyťsplnenénáležitostiatofaktickéovládanieveci,alebovykonávaniepráva,
ďalej vôľa nakladať s vecou, alebo s právom, ako so svojim a dobrá viera, že mu veci, alebo vykonávanie
práva patria. Oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov, môže sa
stať jeho vlastníkom vydržaním a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 01. januárom
1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené potom, čo nadobudol
účinnosť zákon číslo 509/1991 Zbierky. Takýto názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
konaní 3MCdo 21/2007, možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená
do nášho právneho poriadku novelou zákonom 131/1982 Zbierky účinnou od 01. 04. 1983. Rozsah
subjektov vydržania bol však obmedzený na občanov a rovnako bol obmedzený aj v rozsahu predmetov
vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom číslo 509/1991 Zbierky účinnosťou od 01. januára 1992 boli tieto
obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela
umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. januárom 1992. Ak teda držiteľ
pozemku, teda ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k 01. januáru 1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej podobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
Súd mal preukázané, že na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy žalobca užíval garáž od roku 1978
nerušene, bol pri jeho užívaní dobromyseľný. Užíval ju až do augusta 2013 nepretržite, nemal žiadne
pochybnosti o svojom vlastníckom práve k predmetu prevodu. Žalovaní síce kúpnu zmluvu podpísalia prevzali kúpnu cenu, ale o predmet prevodu sa od predaja garáže nezaujímali, ako sami uviedli na
pojednávaní,neplatíanidaňznehnuteľnosti.Aždoaugusta2013,kedybolžalobcovizamedzenýprístup
ku garáži a bola mu odňatá možnosť garáž užívať ju tak žalobca užíval nerušene. Je nesporné, že po
prevode garáže nedošlo k zápisu predmetu prevodu do katastra nehnuteľnosti a z toho, že po celú dobu
až do augusta 2013 žalovaní boli nečinní je možné vyvodiť záver, že s obsahom kúpnej zmluvy súhlasili,
boli si vedomí toho, že garáž žalobcovi predali a že im už vlastnícky nepatrí.
Pokiaľ žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu namietali, že ide o absolútne neplatný právny úkon
- kúpnu zmluvu, nakoľko v nej nie je uvedená manželka žalobcu je pravdou, že táto skutočnosť v zmluve
uvedená nebola, ale vtedajšia manželka žalobcu nepoprela, že garáž bola kupovaná s jej súhlasom,
o kúpe garáže vedela, došlo k nej po dohode s ňou. Teda samotná tá skutočnosť že nebola uvedená
v kúpnej zmluve, keď nedošlo k zápisu do katastra nehnuteľnosti, nemôže byť dôvodom pre určenie
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a z toho titulu k zamietnutiu žaloby.
Právny zástupca žalovaných namietal tiež dohodu o vyporiadaní BSM, kde nie je garáž presne
identifikovaná, resp. je identifikovaná v rozpore s kúpnou zmluvou. Súd výsluchom svedkyne, bývalej
manželky žalobcu mal preukázané, že garáž, hoci je inak uvedená v kúpnej zmluve je garáž, ktorá je
predmetom sporu, pretože nebolo preukázané, že by si účastníci, teda žalobca s bývalou manželkou za
trvania manželstva nadobudli inú garáž. Nebolo tiež preukázané, že by sa žalobca nesprával ku garáži
po celú dobu ako vlastník, dokonca, že by neplatil daň z nehnuteľnosti. Žalobca trval na tom, že daň
z nehnuteľnosti platil, lebo i keď nebol zapísaný ako vlastník garáže, považoval to za svoju povinnosť
a na základe jeho prihlásenia na meste mu bola daň vyrubená. Predložil doklady len za posledných 8
rokov, nakoľko len za toto obdobie mal doklady odložené. Podľa správy Mesta Zvolen bol daňovníkom
predmetnej nehnuteľnosti do roku 2013, čo svedčí o tom, že žalobca hovoril pravdu a správal sa ako
vlastník ku garáži. Bol evidovaný ma Meste Zvolen ako daňový poplatník. Na druhej strane, ak žalovaní
tvrdili, že oni boli vlastníci garáže, súdu nepreukázali, že sa tak správali ako vlastníci, nakoľko sami
potvrdili, že si neplnili daňové povinnosti poplatníkov. Okrem toho na pojednávaní sami potvrdili, že po
celú dobu odvtedy, ako predali garáž žalobcovi ju neužíval, neplatili daň, ani sa o garáž nezaujímali.
V konaní ďalej nebolo preukázané, že by sa žalobca o garáž nestaral, nepotvrdili to vypočutí svedkovia.
Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní prevzali kúpnu cenu, žalobcovi ju nevrátili a to, že im
žalobca vyplatil kúpnu cenu, potvrdili aj obaja žalovaní a tiež svedkovia Ing. J. E., E. V., O. T. a čiastočne
aj G. G. a svedok C.. I. V..
Súd mal tak preukázané, že žalobca užíval garáž minimálne 10 rokov, čo potvrdil svedok W.. E., E.
V. a svedčí o tom aj vyjadrenie žalovaných, ktorí uviedli, že odvtedy, ako garáž predali sa o ňu viac
nezaujímali, ani ju neužívali. Nebolo preukázané, že by konanie žalobcu bolo konaní v rozpore s dobrými
mravmi, alebo že by ním chcel obísť zákon, ani nebol preukázaný zo strany žalobcu špekulatívny
úmysel obísť, aby predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom BSM. Z dohody o vyporiadani BSM,
medzi žalobcom a bývalou manželkou vyplýva, že garáž, aj keď presne nie je špecifikovaná ako v kúpnej
zmluve bola predmetom vyporiadania BSM a účastníci mali len túto jednu garáž, ktorú užívali asi od
roku 1978.
Takto mal súd preukázané, že boli splnené všetky podmienky potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva
a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
SúdpretopriznalžalobcovináhradutrovprávnehozastúpeniapodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Zbierky zákonov v platnom znení a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, tarifnú odmenu
60,07 € + režijný paušál 7,81 €, podanie žaloby jeden úkon po61,87 € + paušál 8,04 € a zastupovanie
na pojednávaní dňa 31. 03. 2014, 10. 09. 2014 po 61,87 € + 8,04 € režijný paušál, zastupovanie na
pojednávaní dňa 09. 02. 2015 a 18. 03. 2015 po 64,54 € a paušál po 8.39 €. Keďže právny zástupca
žalobcu je platiteľom DPH? K tomu súd pripočítal 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia predstavujú
spolu 506,96 €. Žalovaní nemali v konaní úspech, preto ich súd zaviazal, aby takto vzniknuté trovy
zaplatili na účet právneho zástupcu žalobcu. K týmto trovám súd priznal náhradu 132,50 € z titulu
súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Spolu potom trovy konaní
predstavujú 639,46 €“.Proti rozsudku odvolanie podali žalovaní. Uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) OSP. Dôvodili, že na kúpnej zmluve zo dňa 29. 12. 1978 absentuje
akýkoľvek identifikačný údaj o manželke žalobcu a chýba aj jej podpis na predmetnej kúpe. V tom čase
malžalobcauzatvorenémanželstvospaniC.V.,ktorámalabyťúčastníčkoukúpnejzmluvyakokupujúca
č. II. Predmetná kúpna zmluva je teda absolútne neplatný právny úkon. Konajúci súd mal vyhodnotiť
právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa právneho stavu platného v roku 1978.
Kúpna zmluva zo dňa 29. 12. 1978 nebola nikdy podaná spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva
v prospech žalobcu na príslušný katastrálny úrad. Žalobca nedisponuje žiadnou listinou, ktorou by
preukázal, že garáž prevzal do držby a užívania. Do dnešného dňa je preto žalovaný oprávneným
vlastníkom, čo preukazuje aj list vlastníctva. ˇ
Žalobca preukázal, že príslušné dane za garáž platil len od roku 2005 (len 8 rokov), pričom sám tvrdil,
že je vlastník garáže od roku 1978. Odvolatelia kladú otázku, prečo žalobca neplatil príslušné dane za
garáž aj za predchádzajúce roky, keď sa domnieval, že je výlučným vlastníkom garáže.
Ing. G. E. nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 29. 12. 1978, potvrdil len odovzdanie peňazí za
garáž - bližšie nešpecifikovanú.
E. V. je Brat žalobcu a z toho dôvodu možno mať pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede.
O. T. potvrdila, že žalobcu videla užívať garáž tak 15 až 18 rokov.
G. G. nepotvrdil a ani nemohol potvrdiť skutočnosť koľko žalobca garáž užíval, keďže jeho vzťah s
pani X. trvá len 6 až 8 rokov.
C..I.V.uviedolbezbližšejšpecifikácie,žežalobcatamchodilasiviacako10rokov,čojenedôveryhodné.
C. V. - bývalá manželka žalobcu, a z toho dôvodu možno pochybovať o jej dôveryhodnosti, uviedla, že
nebola pri uzatvorení kúpnej zmluvy a garáž užívali asi od roku 1986.
Predloženými dôkazmi nebola potvrdená ani zákonom požadovaná nepretržitá doba počas požadovanej
doby v dĺžke 10 rokov, nakoľko žalobca nedisponuje žiadnymi listinami, ktoré by preukazovali dobu držby
aspoň v dĺžke 10 rokov.
Žalobca a jeho bývalá manželka uzatvorili dňa 03. 09. 1996 dohodu o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom jej predmetom nie je garáž zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. X., ale iná bližšie
nešpecifikovaná garáž, ktorú mal žalobca so svojou bývalou manželkou nadobudnúť v roku 1983.
Vzhľadom k tomu, že žalobca v zmysle príslušných zákonov Slovenskej republiky nikdy de jure
nenadobudol vlastnícke právo ku garáži, mohol sa súdnou cestou domáhať len vrátenia bezdôvodného
obohatenia - kúpnej ceny.
Žalovaní preto žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prípadne, aby rozsudok okresného súdu bol zmenený tak, že žaloba bude v celom rozsahu
zamietnutá a žalobcovi bude uložené nahradiť trovy konania.
Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril. Odvolanie odporcov považuje v celom rozsahu za
nedôveryhodné. Odporca opätovne účelovo poukazuje na neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu absencie
vtedajšej manželky navrhovateľa na kúpnej zmluve a podľa neho je z tohto dôvodu absolútne neplatným
právnym úkonom. Je však potrebné poukázať, že absencia súhlasu druhého manžela s určitým
právnym úkonom vykonaným len jedným manželom zakladá len relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Dôležitejším je fakt, že v tomto prípade nie je naplnená požiadavka na neplatnosť kúpnej zmluvy
či už relatívnu alebo absolútnu a to z toho dôvodu, že počas konania bolo preukázané, že bývalá
manželka navrhovateľa s právnym úkonom, teda kúpnou zmluvou súhlasila, o tomto prevode vedela
a garáž užívala spolu s navrhovateľom. Túto skutočnosť odporca ani nenamietal. Nie je preto známe
z akého titulu považuje kúpnu zmluvu za neplatnú. Absencia podpisu manželky na kúpnej zmluvenemusí znamenať a v tomto prípade neznamená jej nevedomosť o vykonanom právnom úkone, resp.
jej nesúhlas s ním.
Navrhovateľ užíval garáž spolu s manželkou ako manželia a táto bola aj predmetom vyporiadania
BSM. Tvrdenie odporcov, že garáž nebola predmetom vyporiadania BSM navrhovateľa a jeho bývalej
manželky je nepodložená. Za trvania manželstva navrhovateľ so svojou manželkou žiadnu inú garáž
nenadobudol. O platnosti zmluvy svedčí fakt, že samotní odporcovia prevzali garáž za kúpnu cenu,
ktorú dodnes nevrátili a po uzatvorení kúpnej zmluvy si až do roku 2013 na garáž nijakým spôsobom
nenárokovali.
Navrhovateľ zdôrazňuje, že je bezpredmetné skúmať platnosť uvedenej zmluvy, pretože ako je iste
známe aj odporcovi, svoje vlastnícke právo ku garáži odvodzuje od vydržania a nie od prevodu na
základe kúpnej zmluvy. V priebehu konania bolo preukázané tak listinnými dôkazmi ako aj výsluchom
svedkov, že zo strany navrhovateľa boli naplnené všetky zákonné predpoklady vydržania, pretože garáž
je spôsobilá na vydržanie a túto dobromyseľne užíva viac ako 10 rokov.
Námietkaodporcovkdobromyseľnostinavrhovateľazdôvodu,žezagarážuhrádzal daňznehnuteľnosti
len posledných 8 a nie 10 rokov nie je na mieste. Doklady o uhrádzaní dane síce predložil len za
posledných 8 rokov, nakoľko za dlhšiu dobu ich neuchovával, ale v konaní bolo preukázané, že na daň
z nehnuteľnosti bol prihlásený aj predtým a až do roku 2013 ju platil, kedy mu bolo v užívaní garáže
neoprávnene zabránené. Navrhovateľ preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a to právneho zastúpenia.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia podľa
§ 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne
správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel návrhu.
Dôvody pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
K odvolaniu, ktoré poukazuje na neplatnosť kúpnej zmluvy postačí dodať. Aj keby išlo o neplatnú kúpnu
zmluvu, táto skutočnosť nič nemení na správnosti záverov okresného súdu. Rozhodnutie R 44/96 došlo
kzáveru:„Neplatnosťprávnehoúkonuoprevodevlastníctvaniejeokolnosťouvylučujúcounadobudnutie
vlastníctva vydržaním“.
V odvolacom konaní mal plný úspech navrhovateľ. S poukazom na ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods.
1 OSP priznal mu odvolací súd aj uplatnenú a účelne vynaloženú náhradu trov odvolacieho konania.
Ide o jeden úkon advokáta za podané vyjadrenie k odvolaniu a 64,54 € + 20 % DPH + 1 x režijný paušál
8,39 € + 20 % DPH. Priznané trovy uhradí odporca k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote
do troch dní.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.