Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Malíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/53/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201233
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111201233.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: S. U., MBA, nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX, právne zastúpená JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. M. XX, F.,
proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320
155, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
4C/14/2011-182 zo dňa 1.2.2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd z výkonu
exekúcie vedenej žalovaným vylúčil finančné prostriedky na účte XXXXXXXXX/XXXX v G. G. a
zaviazal odporcu vrátiť finančnú čiastku vo výške 15.332,51 eur exekvovanú súdnym exekútorom JUDr.
Tomášom Boľošom, ako aj uhradiť úroky z tejto čiastky vo výške 10 % p.a. od dátumu stiahnutia
finančných prostriedkov do dátumu vrátenia finančných prostriedkov na účet navrhovateľky, zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala, aby súd vylúčil finančné prostriedky
z účtu, pričom na odôvodnenie svojho návrhu uvádzala, že finančné prostriedky boli z jej účtu
neoprávnene stiahnuté, keďže sa jednalo o jej výlučné prostriedky, tieto tvrdenia navrhovateľky sú
irelevantné vzhľadom na veriteľskú solidaritu navrhovateľky a povinného v 3/ rade ako viacerých
majiteľov toho istého účtu upravenú v ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. Každá osoba sa chápe
ako majiteľ účtu priamo zo zákona, môže teda disponovať s účtom ako jediný majiteľ a rovnako môže byť
voči nemu vedená exekúcia. Vzťah každého jednotlivého majiteľa účtu k ostatným majiteľom účtu nie
je pre exekúciu významný, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 2/2009.
Pokiaľ navrhovateľka v konaní namietala neplatnosť zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX,
následkom neplatnosti ktorej by boli neplatné i ďalšie právne úkony súvisiace s touto zmluvou, súd
dospel po preskúmaní zmluvy o bežnom účte uzatvorenej dňa 3.6.2004 k záveru, že zmluva je platná,
obsahuje všetky podstatné náležitosti a nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy. Pokiaľ
odporca navrhoval žalobu zamietnuť, resp. následne konanie zastaviť z dôvodu, že oznámil súdnemu
exekútorovi a tiež súdu, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola zaplatená dlžníkom, a to
predajom nehnuteľného majetku v konkurze, z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že
v čase rozhodovania exekúcia zastavená nebola.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi, ktorému
by podľa zásady úspešnosti patrila náhrada trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal vzhľadom
na to, že si trovy návrhom neuplatnil.
Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namieta, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Súd prvého stupňa dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka zastáva názor, že jej ako účastníčke konania
došlo postupom prvostupňovému súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to tým, že súd
jej na poslednom pojednávaní nariadenom na deň 1.2.2013 odňal právo účastníka pred skončením
pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, tak ako toto právo
vyplýva z ust. § 118 ods. 4 O.s.p.. Porušenie práva účastníka je dostatočne preukázané v zápisnici
z pojednávania zo dňa 1.2.2013. Súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal so skutkovým stavom i
právnym posúdením veci a argumentáciou navrhovateľky. Pokiaľ ide o záver v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1M Cdo 2/2009, navrhovateľka rešpektuje tento právny názor o veriteľskej solidarite
majiteľov spoločného účtu, ale iba v prípade, že bankový účet, z ktorého boli finančné prostriedky
exekvované, bol zriadený platnou zmluvou o bežnom účte a v prípade, ak sa účastníci zmluvy o bežnom
účte svojím zmluvným dojednaním neodchýlili od zákonnej právnej úpravy § 709 ods. 2 Obchodného
zákonníka tak, že veriteľskú solidaritu vylúčili úplne alebo čiastočne. Zmluvu o bežnom účte považuje
za právny úkon absolútne neplatný, pretože neobsahuje podstatné obsahové náležitosti. V zmluve
o bežnom účte zo dňa 3.6.2004 chýba formulácia záväzku banky zriadiť účet pre majiteľa účtu a
formulácia záväzku banky o určitej dobe, od ktorej zriadi banka bežný účet pre majiteľa. Zmluva o
osobnom účte zo dňa 23.12.2009 je neplatná, pretože ak by sa táto listina vyhodnotila ako neoznačený
dodatok k zmluve o bežnom účte, je ňou urobený právny úkon neplatný pre neplatnosť základnej
zmluvy. Ak by sa táto listina vyhodnotila ako nová zmluva o bežnom účte, je neplatná, pretože vo
svojej písomnej forme neobsahuje dojednanie o podstatných obsahových náležitostiach, a to záväzok
banky zriadiť bežný účet pre jeho majiteľa, záväzok banky do určitej doby zriadiť bežný účet pre
majiteľa a určenie meny, na ktorú banka bežný účet pre majiteľa zriadi. Navrhovateľka má za to, že
účastníci sa uzavretím dohody o pristúpení k právam a záväzkom, k dodatku k zmluve o bežnom
účte svojím zmluvným dojednaním odchýlili od ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka a práva a
povinnosti vzájomnej veriteľskej solidarity upravili tak, že ich veriteľská solidarita sa bude týkať iba
tých právnych úkonov, ktoré budú vykonané spoločným vkladom finančných prostriedkov, čo vyplýva z
obsahu dodatku ods. 2. Spoločné a nerozdielne práva a povinnosti, a teda aj veriteľská solidarita tak
mohli vzniknúť iba zo spoločného vkladu, nie zo spoločného účtu. Exekvované peniaze boli výlučne
finančné prostriedky vložené v prospech navrhovateľky, nejednalo sa o finančné prostriedky spoločného
vkladu, ani o peniaze pristupujúceho majiteľa, ktorý k exekvovaným prostriedkom nemal žiadne práva,
ani povinnosti. Navrhovateľka zdôrazňuje, že ona a pristupujúci majiteľ Ing. X. za celú dobu nemali
spoločnéfinančnéprostriedky-spoločnývklad.Súdnerozlišovalmedzispoločnýmvkladomaspoločným
účtom. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že navrhovateľke
prizná žalobou uplatnený nárok, alebo aby ho zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení udáva, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Okresný súd
dostatočne zistil skutkový stav veci a aplikoval správne právne normy. Z uvedeného dôvodu žiada, aby
rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd potvrdil. Nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľky o
neplatnosti zmluvy o bežnom účte. Prípadné nároky navrhovateľky z titulu neplatnosti zmluvy o bežnom
účte nemôžu smerovať voči odporcovi, ale voči zmluvnej strane zmluvy o bežnom účte, t.j. G. G.. Z toho
dôvodu nie je odporca pre takéto konanie pasívne legitimovaný, na druhej strane údajnú neplatnosť
považujú za účelovú obranu. Poukazujú na to, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Navrhovateľke ako účastníčke konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.V zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
Súdne pojednávanie tvorí dôležitú časť súdneho konania. Na pojednávaní sa realizujú úkony, ktoré sú
rozhodujúce pre následné ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci samej.
Právo účastníka na záverečnú reč, t.j. zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci, má dôležité postavenie v komplexe procesných práv účastníka a súvisí so zásadou
bezprostrednostiaústnostisúdnehokonania.Ideotakévýznamnéprávo,keďjehoodopretieúčastníkovi
znamená odňatie možnosti konať pred súdom, ktorá vada konania môže mať vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na judikát uverejnený v ZSP č. 49/1998.
V tomto smere je odvolacia námietka navrhovateľky, že jej bolo odopreté právo na záverečnú reč,
dôvodná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.2.2013, na ktorom pojednávaní došlo aj k
ukončeniu dokazovania a vyhláseniu rozsudku, vyplýva, že po tom, ako súd vykonal dokazovanie a
oboznámil listinné dôkazy, poučil účastníkov v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p..
Pred ukončením dokazovania neposkytol účastníkom, ani právnemu zástupcovi navrhovateľky priestor
na záverečnú reč, v ktorej by mu bolo umožnené vyjadriť sa k dokazovaniu, ako i k právnej stránke
veci. Vychádzajúc z dikcie ust. § 118 ods. 4 O.s.p., je povinnosťou súdu vyzvať účastníkov, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Vychádzajúc z domnienky pravdivosti
zápisnice ako verejnej listiny, keďže opak nebol preukázaný, krajský súd potom z jej obsahu konštatuje,
že k takejto výzve nedošlo. V dôsledku chybného postupu súdu navrhovateľka, ani jej právny zástupca
nemohli zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
Odňatie tohto práva je natoľko významné, že mohlo spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Krajský súd preto bez toho, aby mohol pristúpiť k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku, na
základe uvedeného pochybenia súdu, pre odňatie práva navrhovateľke konať pred súdom, napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať na pojednávaní, pričom pred ukončením
dokazovania vyzve účastníkov a ich zástupcov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k
právnej stránke veci. Okresný súd zároveň rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.