Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/945/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226317
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226317.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
proti odporcovi: C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X. XXX, o zaplatenie 1.385,56 eura s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. júna 2014 č. k. 6C/10/2014
-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu 1.385,56 euro spolu s úrokom s omeškania o výške 9 % ročne za čas
od 29.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi
nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovania

po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák., ako
aj § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., doplnený zák. č. 102/2014 s účinnosťou od 01.05.2014. Vykonaným
dokazovaním zistil, že odporca, ako dlžník dňa 08.10.2008 uzatvoril s veriteľom Consumer Finance
Holding a. s. IČO: 35 923 130 so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, zmluvu o pôžičke na základe
ktorej poskytol odporcovi finančné prostriedky v sume 2.577,77 eura. Odporca sa zaviazal tento
dlh zaplatiť v mesačných splátkach, každú v sume 61,38 eura a mal vykonať 42 splátok. Pôvodný

veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá vyplýva z uvedenej zmluvy o úvere a to zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.12.2013. V tomto konaní sa navrhovateľka domáhala zaplatenie sumy 1.385,56
eura s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva surd ex off v súlade zo zákonom č. 250/2007 v znení zákona č. 102/2014
Z. z. predovšetkým zisťoval, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Súd po prijatí záveru o premlčaní
uplatneného práva vychádzal z nasledovných úvah. Veriteľ listom zo dňa 20.10.2010 vyzval odporcu

na zaplatenie sporného dlhu s tým, aby sporný dlh zaplatil do troch dní od doručenia výzvy. Táto výzva
bola doručená odporcovi dňa 25.10.2010 a týmto dňom sa stal splatný celý dlh vyplývajúci z predmetnej
zmluvy o pôžičke. Od 26.10.2010 veriteľovi začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na
uplatnenie sporného práva na súde. Táto všeobecná premlčacia doba uplynula dňom 26.10.2013.
Navrhovateľdoručilvtejtovecinávrhnasúdaždňa18.11.2013,toznamenázjavnepouplynutítrojročnej
premlčacej doby. Vzhľadom na premlčanie uplatňovaného práva, súd uplatnené právo navrhovateľovi

nemohol priznať, preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov, keďže mu týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal v
zmysle § 220 OSP jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1,3

OSP jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Nesúhlasil s tým, aby v danom prípade súd vecposudzoval v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v zmene zákona SNR č. 372/1990
o priestupkoch v znení skorších predpisov, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.
Poukázal na čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj na nález Ústavného súdu SR 24.05.1995, pl. US 16/95, v

zmysle ktorého k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý
je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Zastal názor, že aplikáciu
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho
štátu podľa článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 ústavy SR, porušeniu zákonu zákazu diskriminácie podľa
článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj porušeniu

ďalších právnych dokumentov. Právna úprava platná v SR do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľovi
brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby v znesení námietke premlčania.
Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala SNR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom
prikázal orgánom rozhodujúcim od nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania,
alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach.

Aplikáciou ustanovenia 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov, na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu
na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho
stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo
znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej
moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. V plnej miere sa stotožnil z názorom sudcu

ústavného súdu SR JUDr. Milana Lalíka, že zákonodarca slúži Slovenskej republike v oblasti ochrany
spotrebiteľa zašli až tak ďaleko, že sa dotýkajú samotnej podstaty a primeranosti práva a absolútne
nevýchovne a v rozpore so zásadou rovnosti a zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým. Spotrebiteľa
neprípustne zvýhodňujú v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko nevymoženia ani len
elementárneho nároku bez príslušenstva. Spotrebiteľovi tak umožnil legálne sa obohatiť na úkor veriteľa

za asistencie súdov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na to, že si v konaní uplatnil svoj
nárok žalobným návrhom zo dňa 18.11.2013, pričom predmetné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu
a jeho právnym posúdením veci.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť

konať pred súdom v odvolacom konaní, alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala aj samotným
rozhodnutím.

Podľa § 93 ods. 1 OSP účinného do 31.05.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi,

alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o neplatnosť manželstva alebo určenie, či to manželstvo je, alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu /ods. 2 cit. paragrafu/.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností /ods. 4 cit. paragrafu/.Vedľajší účastník môže podľa platného práva v čase vstupu do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy,
alebo z iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania

ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu
vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt robí procesný
úkon prejavujúci svoju vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď dôjde
súdu jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice. To znamená,
že k vedľajšiemu účastníctvu sa nevyžadovalo rozhodnutie súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma,

či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné. O neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa
rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej
osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktoré je jednak vyvodzované z jeho právneho záujmu na výsledku

sporu, vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie
vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.
OSP odkazuje na niektoré súvisné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení
vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitným predpisov je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

V zmysle uvedeného zodpovedá taký zákonný a procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len vtedy, ak

účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 18.11.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.385,56 eura s úrokom s omeškania
vo výške 9% ročne od 29.10.2010 do zaplatenia. Návrhom na zmenu účastníka konania, doručenú súdu

prvého stupňa dňa 12.02.2014, sa v zmysle § 92 ods. 2 OSP domáhal pôvodný navrhovateľ Consumer
Finance Holding, a. s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, aby súd pripustil zmenu účastníkov tak, že z
konania vystúpi, na jeho miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska
5. K uvedenému návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013, uzatvorenú medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako postupcom a postupníkom EOS KSI Slovensko

s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5. Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.04.2014
oznámilovstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniaZdruženienaochranuspotrebiteľovOBRANAKOŠICE
v zmysle § 93 ods. 2 OSP za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Zároveň žiadal súd
o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, resp. už vydanými rozhodnutiami. Na to súd
prvého stupňa uznesenie zo dňa 15.mája 2014 č. k. 6C/10/2014-39 pripustil zmenu účastníka na strane

navrhovateľa tak, že na miesto pôvodného navrhovateľa Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok
do konania vstúpil ako navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5. Následne na pojednávanie vytýčené na deň 24.06.2014 predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu a zároveň na tomto pojednávaní rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh
navrhovateľa zamietol.

V rozpore s vyššie uvedeným súd prvého stupňa, napriek oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania, s ním nekonal, o jeho vstupe do konania neinformoval účastníkov konania, ani ich nevyzval,
aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Následne vo veci rozhodol bez toho, aby s vedľajším účastníkom konal.
Uvedenáskutočnosťmalazanásledok,ževnapadnutomrozhodnutí avkonaní,ktorémupredchádzalo,

nebol dodržaný procesný predpoklad, procesný postup súdu, ktorý nezaslal oznámenie účastníkom
konania o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorí sa preto k jeho vstupu ani nemohli vyjadriť a
následne s ním ani nekonal. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.