Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221042
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221042.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61 proti
žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, zastúpenému JUDr. Danielom
Blyšťanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16.5.2014 č. k. XXC/
XXX/XXXX-XXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur a žalovaný je povinný ju
zaplatiť JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 413,37 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany
spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba mimo
rámca svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný konal v rámci predmetu svojho podnikania. Súd sa
zaoberal otázkou, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu,
že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému

konaniu. Zistil, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede
žalobkyne a sprostredkovateľa poistenia vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená,
neboli jej vysvetlené a bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov
podpísala poistnú zmluvu a listiny k tomu predložené. Podľa súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom
oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol

podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobkyňu
ponechaná nebola, ako to vyplýva z jej výsluchu. Zo strany žalovaného nebol produkovaný dôkaz,
ktorý by preukázal opak tvrdení žalobkyne, ktoré boli potvrdené výpoveďou svedka. Preto uzavrel, že
rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda spotrebiteľa.
Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie

uvádzané tvrdenia, že ide o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený na podpis
žalobkyni bez reálneho objasnenia, či poučenia o jej právach. Žalobkyňa nebola poučená a oboznámenáo rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a nemala vzhľadom na svoje skúsenosti s
takýmito zmluvami dôvod sa sama dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Tieto bol povinný vysvetliť a
objasniť žalovaný. Preto považoval za dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku

podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/ zákona č. 244/2002 Zb.. Nebolo dôvodné sa už zaoberať ďalšími
námietkami vznesenými žalovaným, nakoľko nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka,
potom je už irelevantná skutočnosť, že bola možnosť túto odmietnuť aj po podpise poistnej zmluvy.
Je nepochybné, že súd má právomoc preskúmavať rozsudky rozhodcovských súdov a nemôže byť
prijatý záver, že rozhodcovská doložka má vplyv na výšku poistného, čím je vylúčená z toho, aby sa

aplikovali v tomto prípade právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nepochybne
len stanovuje orgán, ktorý je príslušný riešiť spory medzi účastníkmi konania a nemôže mať v žiadnom
prípade vplyv na výšku poistného. Toto tvrdenie postráda logiku, a preto nemôže byť vylúčená možnosť,
aby sa v týmto prípadoch aplikovali právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. O trovách konania
účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že súd sa v rozsudku s otázkou individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky nezaoberal, a to pravdepodobne aj v dôsledku toho, že riadne nevykonal dôkazy
a snáď si ani neprečítal pomerne rozsiahlu argumentáciu žalovaného. Nesprávne ignoroval právny úkon
účastníkov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve a vychádzal tak z neúplne

zisteného skutkového stavu. Nie je možné úplne obísť listinným dôkazom preukázaný fakt, a to, že
žalobkyňa slobodne vlastnoručne a bez nátlaku podpísala osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola
obsiahnutá rozhodcovská doložka. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím
rozhodcovskej doložky a svojim osobitným podpisom osobitných zmluvných dojednaní tento súhlas
aj prejavila v právne relevantnej forme. Žalobkyňa spochybňuje proces uzavretia poistnej zmluvy, či

rozhodcovskej doložky, a to v rozpore so znením písomných a ňou vlastnoručne podpísaných dokladov.
To je v priamom rozpore so základnými právnymi zásadami a piliermi právneho štátu. Žalovaný v
konaní predložil a na podporu svojich tvrdení odovzdal dva písomné listinné dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, a to osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve a informáciu o podmienkach uzavretia
poistnej zmluvy. Súd neakceptoval písomný listinný dôkazy, len na základe ústnych tvrdení žalobkyne

narušil tým princíp právnej istoty a pričom takéto ponímanie zmluvných vzťahov zo strany súdu je v
rozpore so základnou zásadou pasta suít servanda, a teda takýto postup súdu pri výklade prejavu vôle
zmluvných strán nie je podľa žalovaného ústavne udržateľný. Ďalej poukazuje na to, že nikto žalobkyňu
nenútil, aby čokoľvek podpísala a už vôbec nie, ak by to nebolo v súlade s jej skutočnou voľou a
takýto dôkaz ani vykonaný nebol. Žalobkyňa v ňou vymienenom časovom odstupe po oboznámení sa s

ňou vybraným poistením slobodne, vážne a určite súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a svojim
podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami, a teda, aj keby skutočne rozhodcovská doložka
v okamihu jej dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by
súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Poukázal v tejto súvislosti aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k tejto problematike. V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva

uzatvorená už pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzavretie poistnej zmluvy, a to spolu s
podpisom sprostredkovateľa postenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva
podpisy mali konštitutívny charakter. Ďalej zdôrazňuje, že iba sama žalobkyňa v čase uzatvárania
poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo
neprijať. Osobitné zmluvné dojednania mohla podpísať alebo aj nepodpísať. V súvislosti s informačným

pohovorom s klientom ešte pred rozhodnutím žalobcu, či vôbec, a ak áno uzavrie poistnú zmluvu,
musel sprostredkovateľ položiť žalobkyni aj tri pre vec významné otázky pre posúdenie skutkového
stavu veci, a to, či potrebuje žalobkyňa nejaké vysvetlenie, či žalobkyňa chce v rámci poistenia niečo
dojednať, zmeniť, doplniť, či žalobkyňa chce a ak áno, tak kedy uzavrieť poistnú zmluvu. Tak to
bolo aj v prejednávanej veci. Po vyhotovení záznamu došlo k žalobcom určenom čase k vyhotoveniu

návrhu poistnej zmluvy, ktorá bola riadne podpísaná. Konštitutívnym podpisom tohto návrhu poistnej
zmluvy došlo k riadnemu uzavretiu poistnej zmluvy zo strany poistníka. Až po platnom uzavretí
poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom
bola rozhodcovská doložka. Tieto boli graficky umiestnené na konci listu pod podpisom žalobkyne
potvrdzujúcim prevzatie VPP. Nie tak možné, aby mala žalobkyňa pri podpísaní osobitných zmluvných

dojednaní dojem, že vlastne podpisuje prevzatie VPP, keď ich prevzatie podpísala na inom mieste pred
chvíľou. Okolnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o samostatné dojednanie potvrdzuje, že
na platnosť tohto dojednania bolo potrebné, aby sa sprostredkovateľ poistenia podpísal priamo pod
ustanovenia osobitných dojednaní. Tieto dojednania žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, abyto malo vplyv na jeho práva a povinnosti plynúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných
podmienok. Žalovaný vytvoril pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobkyni dostatok priestoru a možnosť na
výber, či osobitné zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme alebo

nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 21 OZ zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ
nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho
od zmluvy oddeliť alebo zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania. Aby bolo dojednanie považované
za neprimerané nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto

nerovnosť bola značná. Z toho plynie, že najprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach,
potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za
značnú. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu
došlo k zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa,
a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Žalovaný
sa v súlade s rozhodnutím ESD vo veci Rady C-148/78 dovolával a aj sa dovoláva priameho účinku

Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie 19 ods. (odôvodnenia) na poistnú zmluvu, ktorá je predmetom
tohto konania, a to pre neúplnú implementáciu smernice do právneho poriadku SR. Prvostupňový
súd túto právnu normu na poistnú zmluvu neaplikoval. Z pohľadu smernice je zásadné, že ak ide o
poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Rozhodcovská doložka
teda v dôsledku priameho účinku smernice by nemala podliehať posudzovaniu z hľadiska neprijateľných

zmluvných podmienok, nakoľko je to v rozpore so zámerom a znením smernice. Súd prvého stupňa
nezohľadnil právnu normu, ktorá sa v dôsledku nesprávnej či neúplnej implementácie smernice od
právneho poriadku SR na prejednávaný prípad priamo v horizontálnych vzťahoch medzi účastníkmi
konania vzťahuje a aj preto je potrebné jeho rozhodnutie zrušiť. Súd prvého stupňa sa tiež nevyporiadal
s nesprávnou transpozíciou smernice do OZ, a to konkrétne znenia § 53 ods. 4 písm. r/, kedy

znenie uvedenej smernice bolo zaťažené hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice
do slovenského jazyka. Vytýka súdu prvého stupňa tiež závažné procesné pochybenia, ktoré majú
za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Súd porušil § 129 ods. 1 O.s.p., keď žalovaným
predložené dôkazy nevykonal spôsobom stanoveným v O.s.p., napr. listiny neprečítal na pojednávaní
ani neoznámil ich obsah. Súd nevykonal dôkazy v súlade s O.s.p. a následne porušil a nedodržal ani §

118 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu tak bolo nepredvídateľné a aj nepreskúmateľné, nakoľko skutkový
stav, o ktorý sa opiera súd v odôvodnení rozsudku, nebol zistený v súlade so zákonom a nemôže byť
podkladom pre žiadne zákonné rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalobný návrh a petit rozsudku zdôrazňuje, že
žalobca formuloval petit žaloby tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako
aj samotný prvostupňový súd v petite výroku neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalobcom podaná žaloba a z nej vychádzajúci petit rozsudku v časti o zrušenie rozhodcovského
rozsudkuneodstraňujestavprávnejneistoty,alenaopakhovytvára,pričomúčelomsúdnehorozhodnutia
je vytvorenie stavu právnej istoty a odstránenie neistoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že nevidí odklon od judikatúry, ktorú
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považovali za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v obdobnej veci, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/2012. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvnú
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad v zmysle čl. 3

smernice.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav vec, vec správne právne
posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Podstatnou právnou otázkou v danej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v odvolaní
bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je
upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné otázky poisteniabudú rozhodované v rozhodcovskom konaní je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom
prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka).

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 22.1.2010 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená
poistná zmluva, pričom jej súčasť tvorili všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv
je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v jeho ôsmej časti.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy
uzatvorené so žalobcom túto charakteristiku v celom rozsahu spĺňajú. Súčasťou poistnej zmluvy
boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol nakoľko boli pripravené už

vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (XV. Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných
dojednaniach (časť XVII. Všeobecných poistných podmienok bod 3) si účastníci len opätovne dohodli

povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému
vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich
nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá sa
týkala rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné zmluvné dojednania
podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou z Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak, ako zavádzajúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany

delegovalitakútoprávomoc.Častosarozhodcovskázmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,
ktorá splýva s ostanými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na

rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonníkúčinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými

podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebol zaradený medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú

musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnýmistranamibolavsúlades§3zákonač.244/2002Zb.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú

v určitom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný
predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta
spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia
rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym
konaním.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k upretiu prístupu ku spravodlivosti na
uplatnenie zmluvného nároku z poistnej zmluvy.

K námietke žalovaného o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné

uviesť, že tento venoval dostatočnú pozornosť tomu, ako bola rozhodcovská doložka v predmetnej
zmluve a súvisiacich listinách naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach a vyvodil z týchto zistení aj správny právny
záver. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa potvrdilo, že žalobkyňa nemala možnosť takto
naformulovanú podmienku nejakým spôsobom ovplyvniť a žalovaný sa zodpovednosti v tomto smere

zbaviť nemôže.

K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že
žalobkyňa podaným návrhom žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/
Zákona o rozhodcovskom konaní. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový

súdkonkretizovalzákonnýdôvodprezrušenierozhodcovskéhorozsudku,atovzmysle§40ods.1písm.
c/, g/ zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov. Je tiež zrejmé, že súd prvého stupňa vo veci
vykonal dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov konania, vypočul svedkyňu G. R., sprostredkovateľku
poistenia a zároveň na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 oboznámil obsah spisu spolu so všetkými
predloženými listinnými dôkazmi (č. l. 143).

S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobkyňa ako úspešná účastníčka odvolacieho konania má nárok na náhradu vzniknutých trov,
ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc, a to za úkon vyjadrenie
sa k odvolaniu zo dňa 24.7.2014. Za takto poskytnutý úkon právnej pomoci patrí právnej zástupkyni
žalobkyne odmena v žiadnej sume 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Zb. v zneníneskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) v
sume 7,81 Eur, čím celková výška trov tohto štádia konania dosahuje sumu 67,88 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.