Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243740
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112243740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré
Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, právne zastúpeného LEGAL
CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Q.. H. K., S. XX,
XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01
Prešov, o zaplatenie 93,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7Cb/14/2013-213 z 1.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 93 eur spolu s

úrokomzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy93,-eurododňa9.7.2011dozaplatenia,do3dníod
právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že rozsudkom č.k. 7Cb/14/2013-91 z 2.9.2013 návrh navrhovateľa
zamietol a zaviazal ho na úhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako aj trov právneho zastúpenia
vo výške 122,05 eur odporcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania podaného

navrhovateľom Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2Cob 82/2013-107 zo dňa 17.4.2014 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vec opätovne prejednal oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu
a konštatoval, že dňa 23.06.2011 o 11:19 hod. bolo z ulice S. námestie v A., ktorá je miestnou
komunikáciou III. triedy a jej správu vykonáva v zmysle štatútu S. V. Slovenskej republiky mestská časť
A. - Staré V. odstránené osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ: W. - XXX A. ktorého

prevádzkovateľom je odporca, pričom mal za preukázané, že navrhovateľ je správcom miestnych
komunikácii III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území A. - B. V.. O odstránení motorového vozidla
rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, ako splnomocnený zástupca správcu
komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti A. - B. V. o zabezpečení odstraňovania vozidiel
na území mestskej časti A. - B. V. zo dňa 20. októbra 2009.

Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo tvorilo na Ul. S. námestie v A. prekážku v

cestnej premávke, tým vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 43 ods. 4 písm. a) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa
motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového vozidla vykonala
spoločnosť E. C., a. s., ktorá je oprávnená na odťah v zmysle Zmluvy o výkone odťahovacej službyč. 48/2006 zo dňa 23. októbra 2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13. novembra 2009. Faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa 30.6.2011 obchodná spoločnosť E. C., a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady
odťahu motorového vozidla. Dňa 23.6.2011 v čase 11:58 hod. si odporca prevzal motorové vozidlo spolu

s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvou na úhradu sumy vo výške 93,- eur s lehotou splatnosti do
8.7.2011. Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. XXXXXXX s dátumom vyhotovenia dňa 30.6.2011 a
výpisy z účtu za obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 znejúcich na sumu 6 882,- eur, z ktorej vyplýva, že
spoločnosti E. C., a.s. zaplatil dňa 23.6.2011 sumu 93,- eur. Výzvou zo dňa 23.6.2011 vyzval navrhovateľ
odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 93,- eur. Rovnako tak urobil aj predžalobnou výzvou.

Napriekpredžalobnýmvýzvamnavrhovateľa,odporcadlžnúsumunezaplatil.Navrhovateľsúdupredložil
Znalecký posudok č. 3/2011, ktorý predložil za účelom stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre
účely súdneho konania za obdobie rokov 2010, z ktorého vyplýva, že kalkulácia nákladov na odťah
jedného motorového vozidla v roku 2010 predstavovala sumu vo výške 105,30 eur. Odporca vo svojich
písomných vyjadreniach a prednesoch na pojednávaní jednoznačne poukazoval na to, že jeho vozidlo
netvorilo preukážku cestnej premávky. Stálo na mieste, kde nebol zákaz státia, resp. parkovania a

rovnako jeho obranou v tomto konaní bolo to, že vozidlo bolo označené preukazom ZŤP. Zo správy
Obvodného oddelenia PZ, Okrskovej stanice mestskej polície A. B. V. z dňa 7.10.2014 vyplýva, že pred
vjazdom na T. ulicu v smere jazdy na S. námestie je umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna s
dopravným obmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Vodič
vozidla PO XXXBN nerešpektoval toto dopravné značenie a s motorovým vozidlom stál pred výjazdom z

miesta mimo cesty (N. M., kde tvorilo prekážku pri výjazde motorového vozidla. Vozidlo bolo odstránené
na základe telefonického oznamu a požiadavky ochrany veľvyslanectva. Udalosť bola zapísaná v KU
pod číslom XXXXX, príloha č. 4. Zároveň príslušné Obvodné oddelenie PZ súdu predložilo aj príslušnú
fotodokumentáciu odťahu motorového vozidla.

Zo správy M. B. T. N. z dňa 22.10.2014 vyplýva, že motorové vozidlo značky Volkswagen golf, EČV:
W. XXXA., ktoré bolo odtiahnuté dňa 23.6.2011 bránilo vo voľnom výjazde služobným vozidlám M. B.
T. N.. M. B. T. N. poukázalo na fakt, že každé neznáme vozidlo parkujúce v bezprostrednej blízkosti
veľvyslanectva predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko pre veľvyslanectvo a jeho zamestnancov.
Abymohlabyťbezpečnosťveľvyslanectvazaručená,musiabyťtakétovozidlaslovenskýmiúradmiihneď

odtiahnuté. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či odparkované vozidlo odporcu tvorilo, resp. netvorilo
preukážku cestnej premávky.

Z fotodokumentácie predloženej Obvodným oddelením PZ a zo správy M. B. T. N. mal súd za
preukázané, že odparkované vozidlo odporcu tvorilo preukážku cestnej premávky. Odporca v čase

odťahu motorového vozidla evidentne a preukázateľne ponechal motorové vozidlo na mieste, ktoré
bránilo vo výjazde motorovým vozidlám. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
motorové vozidlo odporcu stálo dňa 23.6.2011 na miestnej komunikácii III. triedy na S. námestí č.
X v A. a to vo výjazde pre vozidlo diplomatického konzula pred M. B. T. N.. Vozidlo odporcu tvorilo
preukážku vo výjazde pre motorové vozidlá M. B. T. N.. Navrhovateľ to súdu preukázal fotodokumentáciu

vyhotovenou v čase a v mieste odťahu motorového vozidla príslušníkom mestskej polície A. - B.
V.. Jednoznačne z nej vyplynulo, že motorové vozidlo tvorilo preukážku cestnej premávky a to aj
v prípade, ak stojí na mieste, kde môže obmedziť jazdu vozidiel na mieste výjazdu alebo vjazdu,
pričom výjazd pre motorové vozidlá M. B. T. N. na S. námestí v A. bezpochyby pod toto zákonné
ustanovenie je možné subsumovať. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že pred M. B. T. N. v zmysle

predloženej fotodokumentácie sa nachádzal kvetináč, ktorý bránil vo výjazde motorových vozidiel, súd
s takýmto tvrdením odporcu nesúhlasil, nakoľko z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu
jednoznačne vyplýva, že betónové kvetináče ponechávali dostatočný priestor na výjazd motorových
vozidiel M. B. T. N., pričom práve odporca bol tou osobou, ktorá svojim vozidlom vytvorila prekážku
v tomto výjazde. Vychádzajúc z predloženej fotodokumentácie a správ príslušníka polície A. - B. V. a

správy M. B. T.y N., odporca evidentne ponechal motorové vozidlo zaparkované na mieste, kde bránilo
vo výjazde motorovým vozidlám. Podľa názoru súdu odporca nebol oprávnený ponechať toto motorové
vozidlonadanommiesteaporušiltýmzákazyobsiahnutévovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisoch
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Ako ďalšou sa súd zaoberal obranou odporcu aj v zmysle záverov odvolacieho súdu, že vozidlo
odporcu bolo označené preukazom osoby zdravotne ťažko postihnutej. Zároveň odporca mal za to,
že použitím prostriedku na zabránenie odťahu motorového vozidla bol porušený Zákon č. 566/1991
Z. z. o obecnej polícii. Súd prvého stupňa uviedol, že to, že odporca je držiteľom preukazu ZŤPznamená, že je oprávnený užívať parkovacie miesta vyhradené pre držiteľov preukazov zdravotne ťažko
postihnutej osoby. Odporca ako vodič má dbať nielen na dopravné značenie umiestnené na miestnych
komunikáciách, ale má mať aj vedomosť o povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných

právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako mu to ukladá Zákon č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Súd poukázal na ust. § 25 ods. 1 písm. u/ tohto zákona, ktoré
jednoznačne hovorí o tom, že vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo
státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel, osobitne na
miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie

alebo parkovacích miest. Odporca aj keď mal vozidlo označené vozidlom ZŤP, má ako vodič dbať nielen
na dopravné značenie umiestnené na miestnych komunikáciách, ale má mať vedomosť aj o svojich
povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Odporca namietal, že na mieste, kde zaparkoval nebolo žiadne značenie,
resp. dopravná značka, ktorá by bránila v zákaze státia, resp. parkovania predmetného motorového
vozidla. Ani s týmto tvrdením odporcu súd nesúhlasil, nakoľko z predložených dokladov Okrskovej

stanice Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto zo dňa 3. októbra 2014 jednoznačne vyplynulo, že
pred vjazdom na T. L. smere jazdy na S. N. bolo umiestnené zvislé dopravné značenie IP 24a zóna
s dopravným obmedzením - zóna státia, státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach.
Uvedené vyplýva aj z prílohy č. 1 fotodokumentácie, ktorú predložilo Obvodné oddelenie PZ. Z tohto
dôvodu to bola zóna, kde mohli motorové vozidla stáť a parkovať len na vyznačených parkovacích

miestach.

Obrana odporcu v tomto konaní spočívala aj vo výške nákladov na odťah za predmetné motorové
vozidlo uplatnenej v tomto konaní v celkovej výške 93,- eur. K tejto námietke odporcu súd uviedol, že
náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového

vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovenými v danom mieste a čase.
Navrhovateľ súdu spolu s návrhom na začatie konania predložil Znalecký posudok č. 3/2011 za účelom
preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, z ktorého je zrejme, že výška
nákladov na odťah motorového vozidla predstavuje sumu 105,30 eur s DPH. Ide o náklady v roku 2010.
Vzhľadom na to, že odťah motorového vozidla bol vykonaný v roku 2011, súd konštatoval, že ceny podľa

znaleckého posudku by podľa súdu, ak by navrhovateľ predložil aktuálny znalecký posudok, boli vyššie.
V tejto súvislosti súd poukázal aj na Rozhodnutie č. 1/1981, podľa ktorého súd nemôže preskúmavať
vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú odborné znalosti alebo ich
nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. To však neznamená, že súd je
viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej

správnosti znaleckého posudku nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby
podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstráni jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový
posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už
podaného posudku. Súd tak na základe predloženého znaleckého posudku nemal dôvod pochybovať
o výške nákladov na odťah motorového vozidla. Mal za dostatočne túto výšku uplatnenej pohľadávky

navrhovateľa predložením tohto znaleckého posudku za preukázanú.

Ako poslednou námietkou odporcu sa súd zaoberal skutočnosťou namietanou odporcom, že mu
rozhodnutie o odťahu motorového vozidla nebolo doručené a teda či uvedené preskúmavanie odťahu
motorového vozidla nespadá do právomoci a do kompetencie správnych orgánov. Súd uviedol, že

rozhodnutie o odstránení vozidla bolo odporcovi doručené dňa 23.6.2011, kedy došlo ku odstráneniu
motorového vozidla správcom komunikácie, pričom rozhodnutie bolo prevzaté odporcom spolu s výzvou
na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 23.6.2011. V tejto súvislosti poukázal na ust. §
141 ods. 5 písm. b/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého všeobecný predpis o
správnom konaní sa nepoužije na odstránenie preukážky cestnej premávky. Zdôraznil, že motorové

vozidloodporcuvytvorilopreukážkuvcestnejpremávke,čímvznikoldôvodnapoužitie§141ods.5písm.
b/ Zákona o cestnej premávke, na základe ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije,
pričom vymedzenie cestnej prekážky obsahuje ustanovenie § 43 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené je
teda faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky vyňaté z verejnoprávnej normy, v dôsledku čoho
môže byť táto činnosť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy, t. j. je na vlastníkovi komunikácie

akou formou si upraví prípadné zmluvné vzťahy s iným subjektom. V tejto súvislosti prvostupňový súd
citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009 zo dňa 8.7.2009 a uviedol, že
všeobecný súd má právomoc konať a rozhodovať o nároku navrhovateľa, keďže predmetný nárok je
vyňatý z verejnoprávnej normy, teda nespadá pod právomoc správneho súdnictva. Z týchto dôvodov súdpovažoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný, preto zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo
výške 93,- eur. O úroku z omeškania rozhodol postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinnému do 31.01.2013. Odporcu zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania,
keďže sa dostal do omeškania s peňažným plnením. Výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla
zo dňa 23.6.2011 bol odporca vyzvaný na úhradu nákladov do 15 dní od prevzatia tejto výzvy. Je zrejmé,
že odporca túto výzvu prevzal dňom 23.6.2011, 15 deň na úhradu sumy 93,- eur tak pripadol na deň
8.7.2011. Deň nasledujúci od uplynutia tejto lehoty, t. j. od 9.7.2011 sa podľa názoru súdu odporca dostal

do omeškania s peňažným plnením, preto ho súd zaviazal od tohto dátumu nahradiť navrhovateľovi
aj ním požadovaný úrok z omeškania. O trovách konania súd rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3
O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2) Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu

zamietol a zaviazal zaplatiť žalobcu žalovanému náhradu trov celého konania vo výške 402,17 eur.
Dôvodom odvolania je, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (nález I. ÚS 226/2003 z
12.5.2004) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Má za to, že v prejednávanej veci bolo konanie

predsúdomprvéhostupňapostihnutétoutovadou.Skutkovézisteniasúduvtom,ževozidložalovaného,
ktoré bolo zaparkované na mieste, ktoré tvorilo prekážku cestnej premávky, nemá úplnú oporu vo
vykonanom dokazovaní, pretože súd vychádzal len z ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. a § 44
ods. 7 zák. č. 8/2009 Z. z., pričom sa nevyporiadal s ustanovením § 16 ods. 2 písm. b) zák. 564/1991
Zb. o obecnej polícii, podľa ktorého použitie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového

vozidla z dôvodu podľa ods. 1 písm. a) nemožno použiť, ak ide o vozidlo prepravujúce osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Má za to, že súd sa nevyporiadal ani s otázkou úhrady blokovej pokuty, ktorá
bolazostranymestskejpolíciedanážalovanémuzaosadenietechnickéhoprostriedku.Vdanomprípade
by išlo o duplicitné použitie technického prostriedku, čo zo žiadneho zákonného ustanovenia v prípade
vozidla, ktoré je označené znakom zdravotne ťažko postihnutej osoby, nie je možné.

Namieta i to, že súd sa nevyporiadal ani s výhodami, ktoré plynú držiteľovi parkovacieho preukazu so
zdravotným postihnutím, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s poukazom na
zák. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého osoby so ZŤP nemusia po nevyhnutne potrebný
čas dodržať zákaz státia, môžu, ak je to nevyhnutné, vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou

vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny. Súd sa nevyporiadal ani s tým, z
akého dôvodu sa obecná polícia nevyporiadala s preukazom ZŤP, ktorý bol umiestnený v prednej časti
vozidla, bol jasne viditeľný a naviac, nevyhnutný čas pri zaparkovaní tohto motorového vozidla, ako je to
zrejmé z fotodokumentácie, bol čas 10:57 a odťah motorového vozidla bol v čase 11:19. Z vykonaného
dokazovania nie je zrejmé, či úsek pred nemeckou ambasádou patril nemeckému veľvyslanectvu, alebo

motorové vozidlo stálo na verejnom priestranstve. Z fotodokumentácie je zrejmé, že motorové vozidlo
stálo na verejnom priestranstve, teda nešlo o prejazdný úsek. Uvedený úsek nebol označený ani žltou
čiarou, ktorá vyznačuje priestor, kde je zakázané státie vozidiel. Naviac, z fotografií, ktoré mal k dispozícii
súd,niejejasné,čivozidlotvoriloprekážkuprejazduinýmmotorovýmvozidlám,keďsčastitotomotorové
vozidlo stálo v mieste, kde bol betónový kvetináč, ako aj kužeľ, ktorý zabraňoval vjazdu a výjazdu

motorových vozidiel.

Súd sa podľa neho nevyporiadal ani s ust. § 40 zák. o premávke na pozemných komunikáciách,
ktorý spadá do oblasti verejného, správneho práva, teda v súvislosti so správou týchto komunikácií
nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym

aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné
poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych
vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, správy, ktorý nesie
v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne preniesť na iného, a to ani postránke technickej, čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla. Súd sa nedostatočným spôsobom
vyporiadal s otázkou súkromného a verejného práva, pričom poukázal len, že odstraňovanie prekážky
cestnej premávky (vozidla) sú vyňaté z verejnoprávnej normy a je táto činnosť upravená v zmysle

súkromnoprávnej normy. Keďže § 40 zák. o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti
verejného práva, nemôžu v súvislosti so správou týchto komunikácií vznikať súkromnoprávne vzťahy,
ale verejnoprávne vzťahy. Súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal so vzťahom súkromnoprávnym
a verejnoprávnym, keď žalovaného zaviazal k úhrade sumy 93,- eur s prísl, kde príslušenstvo a samotná
istina sú tvorené súkromným právom, pričom súd sa nevyporiadal s námietkou, či náklady spojené

s odťahom motorového vozidla zodpovedajú skutočným nákladom na odťah motorového vozidla a či
vôbec mohol priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania podľa OZ. Žalovaný sa nestotožňuje ani
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že výška nákladov predstavuje sumu 105,30 eur s DPH,
keď súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý sa predmetu sporu vôbec netýkal. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS SR uverejneného v ZSP 3/2006, ako aj na 2MCdo 11/2011 a 3Cdo 70/2003,
kde v právnej vete je poukázané práve na tú skutočnosť, že odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie

je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie) alebo právnická osoba ňou na tento
účel založená alebo zriadená.

Záverom poukazuje na rozhodnutia NS SR, ako aj iné súdne rozhodnutia, kde súdy vyslovili právny
názor v súlade so zákonom o cestnej premávke, podľa ktorého obec nemôže preniesť svoje právomoci

na súkromnú osobu. V prípade, že odvolací súd by odvolaniu žalobcu nevyhovel, navrhol, aby odvolací
súdspoukazomnaust.§238ods.3OSPvyslovilvovýrokusvojhopotvrdzujúcehorozsudkuprípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v tom, či správca miestnej
komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c zák. č. 135/1961 Zb.) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie, ktorý
vystupuje ako orgán verejnej správy, môže zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt po technickej

stránke odťah motorového vozidla a následne za takýto odťah požadovať úhradu nákladov, a či sa jedná
o verejnoprávny alebo súkromnoprávny vzťah.

3) Žalobca vo svojom vyjadrení z 8.7.2015 uviedol, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku
dostatočne vyjadril ku všetkým dôvodom, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. Má za to, že súd

prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi odporcu. Konajúci súd
nebol povinný zachádzať do všetkých detailov sporu, ktoré uviedol odporca v predmetnom konaní. Súd
dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a tým bolo plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie. Zdôraznil, že predmetom sporu je skutočnosť, že vozidlo odporcu
tvorilo prekážku vo výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej

premávke, a práve na takomto základe navrhovateľ dňa 23.6.2011 odstránil motorové vozidlo odporcu
na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného
zástupcu správcu komunikácie. Za vykonanie odťahu vznikli navrhovateľovi náklady, ktoré bol odporca
povinný uhradiť. Uviedol, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že motorové vozidlo odporcu
stálo dňa 23.06.2011 na miestnej komunikácii III. triedy - S. N. č. X v Bratislave a to vo výjazde

pre vozidlo diplomatického konzula pred veľvyslanectvom B. T. N.. Súd si zároveň navyše vyžiadal
správu od veľvyslanectva B. T.y N., ktoré potvrdilo uvedenú skutočnosť a zároveň poukázalo na fakt,
že každé neznáme vozidlo parkujúce v bezprostrednej blízkosti veľvyslanectva predstavuje potenciálne
bezpečnostné riziko pre veľvyslanectvo a jeho zamestnancov, a teda na zabezpečenie jeho bezpečnosti
je nevyhnutné, aby boli takéto vozidlá ihneď odtiahnuté. Vychádzajúc z fotodokumentácie vyhotovenej

príslušníkom mestskej polície Bratislava - Staré Mesto v čase a mieste odťahu motorového vozidla
odporcu, ten evidentne ponechal motorové vozidlo zaparkované na mieste, kde bránilo vo výjazde
motorovým vozidlám, pričom odporca nebol oprávnený ponechať motorové vozidlo na danom mieste
a porušil tým zákazy obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Taktiež poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa stotožnil s

tvrdením navrhovateľa, v zmysle ktorého s poukazom na ust. § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke je faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z
verejnoprávnej normy, ktorou Zákon o správnom konaní (správny poriadok) jednoznačne je, a preto táto
činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy. Je preto na vlastníkovi komunikácie,
akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem a to či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa

Obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli v súlade aj s inými
právnymi predpismi a Ústavou SR. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 29,99 eur.4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Nariadenie pojednávania si nevyžiadala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.), ba ani potreba prípadného

poskytnutia priestoru účastníkom konania na reakciu na ich procesné úkony účastníkov realizované
po podaní odvolania. I vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku obsahuje len také
skutkové i právne argumentácie, ktoré boli už použité v prvostupňovom konaní, ku ktorým sa žalovaný
vyjadroval a zaujímal k ním stanovisko v označenom štádiu konania i v samotnom obsahu podaného
odvolania. Vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom

prostriedku (porovnaj tiež I. ÚS 498/2011 a IV. ÚS 283/2011) a preto si nežiadalo nariadenie odvolacieho
pojednávania ani novú opakovanú reakciu žalovaného na argumentácie, ku ktorým sa žalovaný už
vyjadroval. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov
konania - je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (III. ÚS 144/2012,
III.ÚS507/2012,IV.ÚS19/2012).Pokiaľmáodvolacísúdkdispozíciipotrebnéargumenty,pridodržaní§
209a O.s.p. pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď tiež III. ÚS 72/09, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012,

III. ÚS 296/2011.). Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej
protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy sa nekončiaci) proces
vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto pohľad by
mohol mať znaky prílišného právneho formalizmu. Takéto dôvody viedli odvolací súd k záveru, že môže
vec prejednať aj bez nariadenia pojednávania.

Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia
rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných

dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je v predmetnej veci účastníkov konania už v poradí druhým. Tak,
ako je to uvedené v dôvodoch teraz preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa, predchádzajúci
rozsudok prvostupňového súdu 7Cb/14/2013-91 zo dňa 2.9.2013 bol zrušený uznesením Krajského
súdu v Prešove 2Cob/82/2013-107 zo 17.4.2014.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd v nasledujúcom priebehu konania, i pri právnom
posúdenívecisaneodchýlilodprávnehonázoruvyjadrenéhoodvolacímsúdomvuvedenomzrušujúcom
rozhodnutí.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalovaného len konštatuje:

Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom,
na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a
zakýchdôvodov,akosavyjadrilžalovaný,stručne,jasneavýstižnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých vychádzal, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadny nesúlad medzi právnymi závermi

súduajehoskutkovýmizisteniami.Zodpovedásvojimobsahomnáležitostiam vyžadovanýchiaplikáciou
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III. ÚS 541/2013, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III.
ÚS 209/04, 1. US 117/05, IV. US 112/05), či Európskeho súdu pre ľudské práva, pretože v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorom sa zakladá. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa podrobne
zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalovaného. Súd dostatočne objasnil skutkový a

právny základ rozhodnutia, a tým bolo plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu je skutočnosť, že vozidlo žalovaného tvorilo prekážku vo
výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej premávke, a práve natakomto základe žalobca dňa 23.6.2011 odstránil motorové vozidlo žalovaného na základe rozhodnutia
príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného zástupcu správcu
komunikácie. Za vykonanie odťahu vznikli žalobcovi náklady, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť. Pre

vec tak nebolo určujúcim to, či sa na motorovom vozidle nachádzal technický prostriedok na zabránenie
odjazdu motorového vozidla. Súd prvého stupňa zodpovedajúco realizovaným dôkazom (podrobne
popísanýmvodôvodneníasprávnezodpovedajúcoaplikácii§132ods.1O.s.p.vyhodnoteným)skutkovo
uzavrel, že motorové vozidlo žalovaného tvorilo prekážku v cestnej premávke, a práve z tohto dôvodu
žalobca rozhodol o odstránení motorového vozidla žalovaného vykonaním jeho odťahu.

Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú úplnú odpoveď na uplatnenú obranu žalovaného v konaní.
Súd prvého stupňa sa vyporiadal i s námietky týkajúcimi sa držiteľa preukazu ZŤP, že motorové vozidlo
netvorilo prekážku cestnej premávky, i vzťahom noriem verejného práva i súkromného práva. Dôvody
napadnutého rozhodnutia analyzujú i záver o výške nákladov súvisiacich s odťahom vozidla, pričom
obsah procesnej iniciatívy účastníkov pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočnosti a dôkazov o nich

nesvedčí tomu, že by žalovaný relevantným spôsobom dôkazy predložené žalobcom (a vyhodnotené
prvostupňovým súdom) o výške skutočných nákladov pred súdom prvého stupňa čo i len spochybnil.

Niet pochybnosti o tom, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo žalovaného
stálo dňa 23.6.2011 na miestnej komunikácii III. triedy - S. N.. X v Bratislave, a to vo výjazde pre

vozidlodiplomatickéhokonzulapredveľvyslanectvomB.T.N..B.,ževozidložalovanéhotvoriloprekážku
vo výjazde pre motorové vozidlá veľvyslanectva SRN, teda tvorilo prekážku v cestnej premávke bola
preukázaná fotodokumentáciou vyhotovenou v čase a mieste odťahu motorového vozidla žalovaného
príslušníkom mestskej polície Bratislava - Staré Mesto i samotnou správou uvedeného veľvyslanectva
SRN.

Prvostupňový súd správne teda a zodpovedajúco ust. § 153 ods.1 O.s.p. zistil skutkový stav veci a
tento aj správne právne posúdil. Na takéto zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd
aj odkazuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené potvrdzuje.

Odvolací súd návrhu žalovaného na pripustenie dovolania nevyhovel, pretože má za to, že v
prejednávanej veci nejde o takú otázku zásadného právneho významu v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.,

ktorá by už nebola vyriešená v právnej praxi. Napokon odvolací súd už v predchádzajúcom svojom
rozhodnutí v predmetnej veci (uznesenie zo 17.4.2014) dal na argumentácie žalovaného v tomto smere
odpoveď, ak zdôraznil, že rozhodnutie o odstránení vozidla tvoriaceho prekážku v cestnej premávke,
bolo realizované správcom komunikácie a v danom prípade len technický výkon bol zabezpečený
zmluvným dojednaním. Nejde preto o totožnú situáciu, aká sa spomína v rozhodnutiach Najvyššieho

súdu SR 3Cdo 70/2013, alebo 2MCdo 11/2011. Prvostupňový súd v teraz napadnutom rozhodnutí
poukazuje i na ďalšie závery z právnej praxe, totožné s teraz prijatým záverom vo veci (napr.
rozsudok KS v Bratislave 15 Co 40/2009).Odvolací súd ako príklad totožného právneho záveru uvádza
napr. i rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co/150/2012 z 11.6.2013. Vo svojich právnych záveroch
vychádzajúcich z podobného skutkového stavu sa preto ani odvolací súd od takejto praxe neodlišuje.

Navrhovaná dovolacia otázka žiadajúca odpoveď na to, či orgán verejnej správy môže previesť na iný
podnikateľsky subjekt po technickej stránke odťah vozidla a následne za tento odťah požadovať náhradu
nákladov, a či ide o vzťah verejnoprávny alebo súkromnoprávny, bola aj v rozhodnutí súdu prvého
stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci zodpovedaná (nevybočujúc od právneho názoru

odvolacieho súdu v predchádzajúcom jeho rozhodnutí v tejto veci) a odvolací sú sa s ňou stotožňuje.
Keďže nie je odlišne zodpovedaná ani v praxi iných odvolacích súdov SR, či dovolacieho súdu,
nedospel odvolací súd k záveru o naplnení podmienok na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku
vyplývajúcich z aplikácie ust. § 238 ods. 3 O.s.p.. Správca miestnej komunikácie s poukazom na ust. § 3d
ods. 5 písm. c) Zák. č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách pri odstraňovaní vozidla z komunikácie

vystupuje ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na
iný podnikateľský subjekt. Nič mu však nebráni, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po
technickej stránke vykonal prostredníctvom inej osoby. V takom prípade ide o zmluvný vzťah medzi
správcom komunikácie a touto osobou. V prípade odstránenia vozidla vzniká iba správcovi cestykomunikácie nárok na náhradu nákladov za odstránenie voči prevádzkovateľovi vozidla, a tak správca
cesty je v takom prípade aktívne legitimovaný na vymáhanie týchto nákladov.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.