Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/461/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234108
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111234108.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MŠK Žilina, a. s., so sídlom Žilina,
ul. Športová č. 9, IČO: 36 419 320, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
Bobák, Bollová a spol. s r. o., so sídlom Bratislava, ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, IČO: 35
855 673, proti odporcovi: R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XX, zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Q., ul. W. č. X, o sumy zaplatenie 10.000

eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/243/2011-156 zo dňa 12. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo
výške 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06. 01. 2012 do zaplatenia, a to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal zistené, dňa 17. 08. 2010 o 20.45
hod sa na štadióne AC Sparta Praha, ČR, uskutočnilo medzinárodné futbalové stretnutie vyraďovacej
fázy európskej futbalovej súťaže UEFA Champions League medzi AC Sparta Praha a MŠK Žilina.
Odporca v čase asi o 21.25 hod na štadióne AC Sparta Praha počas uvedeného stretnutia v hornej

časti sektoru fanúšikov hosťujúceho mužstva označeného H 83, v ktorom sa nachádzalo niekoľko
stoviek fanúšikov MŠK Žilina v 41. minúte 1. polčasu zápasu odpálil ohňostrojnú delovú ranu kalibru
50 mm, čím došlo k silnej detonácii a k zničeniu dvoch plastových sedadiel, pričom došlo aj k zraneniu
dvoch divákov. Odporca z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a dopustil sa na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že hrubým spôsobom rušil priebeh športového podujatia. Okresný
súd Žilina odporcu uznal vinným z prečinu všeobecného ohrozenia a z prečinu výtržníctva. Svojím

konaním okrem platných právnych predpisov porušili predpisy Únie európskych futbalových zväzov a
návštevný poriadok štadióna AC Sparta Praha. Prítomný delegát UEFA na tomto stretnutí zaznamenal
tieto skutočnosti, na základe čoho dňa 23. 09. 2010 kontrolná a disciplinárna komisia UEFA rozhodla
o udelení pokuty vo výške 10.000 eur navrhovateľovi. Navrhovateľ pod hrozbou zastavenia činnosti
v súťažiach UEFA pokutu zaplatil dňa 04. 11. 2010, lebo nezaplatenie uvedenej pokuty by malo za
následok ďalšie finančné straty. Okresný súd konštatoval, že porušením právnej povinnosti zo strany

odporcu vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 10.000 eur. Medzi konaním odporcu a vznikom škody
mal preukázanú príčinnú súvislosť ako rozdiel medzi hodnotou poškodeného majetku pred spôsobením
škody a po spôsobení škody na majetku tým, že navrhovateľ bol povinný uhradiť pokutu, zmenšil sa
jeho majetok, čím mu vznikla škoda.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 36T/90/2011 zo dňa 06. 10. 2011 bola schválená dohoda
o vine a treste a odporca bol uznaný vinným, za prečin všeobecného ohrozenia a prečin výtržníctva, za

čo bol odsúdený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 10. 2011.Rozhodnutím kontrolnej a disciplinárnej komisie UEFA zo dňa 22. 10. 2010 zn. LDIS v súťaži Liga
majstrov v zápase AC Sparta Praha proti MŠK Žilina dňa 17. 08. 2010 bola navrhovateľovi uložená
pokuta vo výške 10.000 eur.

Pri rozhodovaní okresný súd prihliadal aj na čl. 6 ods. 1 Disciplinárneho poriadku UEFA a prehľad
záznamov, ktoré má navrhovateľ ako klub v UEFA.

Prvostupňový súd bol tohto názoru, že v rovine občianskoprávnej úpravy išlo na strane odporcu
o konanie odporujúce povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám; nedodržanie tejto

povinnosti, ktoré spôsobilo škodu považoval za porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a mal za
to, že takéto porušenie zakladá zodpovednosť odporcu za škodu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
odporcu, že odporca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla z inej samostatnej právnej skutočnosti, a to
pre porušenie disciplinárnych predpisov ako objektívnej zodpovednosti za správanie svojich fanúšikov
tak, ako je uvedené v rozhodnutí disciplinárnej komisie.
Okresný súd v danej veci mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou

škodou, keďže práve správanie odporcu bolo jednou z príčin vzniku škody. Keďže skutočnosť -
zapálenie ohňostroja spôsobila viac druhov škôd a v danom prípade ide o jednu z príčin, ktorá sa
podieľala na nepriaznivom následku, a táto prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok vznik
škody navrhovateľa. Z hľadiska subjektívneho práva poškodeného navrhovateľa vyhodnotil vzťah
príčiny a následku, medzi porušením prevenčnej povinnosti odporcu a škodou v zmysle § 415. Nebyť

konania odporcu odporujúceho povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám ku škode na
strane navrhovateľa by nedošlo. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o uplatnenie
regresunavrhovateľavočiodporcovi,alesúdnárokposudzovalpodľavšeobecnejprevenčnejpovinnosti,
kedy odporca nedodržal nielen podmienky ale i pravidlá správania sa návštevníka športového podujatia
a toto konanie odporcu založilo príčinnú súvislosť so vznikom škody navrhovateľa, keď odporca narušil

riadny priebeh zápasu a v sektore fanúšikov MŠK Žilina odpálil ohňostrojnú delovú ranu i napriek tomu,
že zapaľovanie ohňostroja je prísne zakázané.
Súd pri úvahe o pomernom rozdelení výšky škody a určením vzájomného vzťahu medzi konaním
navrhovateľa (poškodeného) a odporcu (škodcu) majúc na zreteli posúdenie všetkých skutočností, ktoré
prispeli k vzniku uplatňovanej škody vychádzal z toho, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním

odporcu porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá spôsobila škodu a na strane druhej
u navrhovateľa, ktorý tento zápas organizačne nezabezpečoval prihliadal na jeho predchádzajúce
záznamy v iných prípadoch použitia pyrotechniky (za neprimerané správanie fanúšikov) a preto stanovil
náhradu škody zodpovedajúcu pomeru odporcu v sume 500 €, čo predstavuje 5% z uplatňovanej
výšky pokuty, pričom súd takúto čiastku považoval za primeranú. Táto suma je podľa názoru súdu

dostatočným postihom nielen samotného odporcu za nedodržanie podmienok návštevného poriadku,
ale môže byť v súčasných podmienkach účinná a pôsobiť preventívne voči ostatným rušiteľom.
Pri povinnosti odporcu zaplatiť úrok z omeškania vychádzal súd z ustanovenia § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. l Nariadenia vlády S č.87/1995 Z. z.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O. s. p.“), podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnom konaní
tak navrhovateľ, ako aj odporca mali len čiastočný úspech, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V zákonnej lehote proti uzneseniu podali odvolanie navrhovateľ i odporca.

Odporca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vráti na ďalšie
konanie.
Uvádzal, že okresný súd síce bezchybne a úplne zistil skutkový stav veci, ale vykonané dôkazy chybne

právne zhodnotil a v dôsledku toho tiež vec vadne rozhodol (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Pokiaľ sa prvostupňový súd stotožnil s právnou kvalifikáciou navrhovateľa a svoje rozhodnutie založil
na právnom závere, že uložená pokuta je majetkovou škodu navrhovateľa a že konanie odporcu založilo
príčinnú súvislosť so vznikom škody navrhovateľa vyslovil, že s takýmto právnym posúdením nesúhlasí
a zotrváva na tom, čo uviedol pred prvostupňovým súdom v záverečnom návrhu. Podľa neho pokuta,

resp. náklady na jej zaplatenie, v žiadnom prípade nie sú škodou. Samotným zaplatením pokuty síce
došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, to však ešte zďaleka nepostačuje na naplnenie pojmu škody.
Pokuta je majetková sankcia, nie škoda. Je to peňažná platba, ktorú je povinná zaplatiť osoba, ktorá
si nesplnila svoju právnu alebo zmluvnú povinnosť. Takéto sankcie nemajú reparačnú funkciu (ibahrozia svojim dopadom v prípadoch, ak by došlo k porušeniu právnych alebo zmluvných povinnosti).
Samotný dopad majetkovej sankcie (pokuty), síce teda znamenal odčerpanie finančných prostriedkov
navrhovateľa, a v tom zmysle došlo k zmenšenie jeho majetku, ale to ešte neznamená, že sa jedná o

škodu, resp. o náhradu škody, nakoľko pokuta neplní reparačnú funkciu, ako je to pri náhrade škody,
a ani jej sprievodným javom nie je majetková ujma iného (naproti čomu náhrada škody je poskytnutou
protihodnotou).
Pokuta má verejnoprávny charakter, ujma stanovená takouto sankciou nie je ekvivalentom, ani časťou
ekvivalentuhmotnejujmyspôsobenejnejakýmdeliktom,akojetovprípadenáhradyškody,kedysaujma

spôsobená sankciou za ňu, zásadne rovná ekvivalentu hmotnej ujmy spôsobenej deliktom, aj spôsob
realizácie takejto sankcie je odlišný od sankcie za spôsobenú škodu - v prípade spôsobenia škody
vzniká nová právna povinnosť (záväzok) škodcovi a tomu, kto utrpel ujmu vzniká oprávnenie požadovať
plnenie tohto záväzku, už samotným porušením povinnosti, resp. protiprávnym konaním; v prípade
tohto druhu sankcie - pokuty, je po porušení povinnosti na jej realizáciu potrebný akt jej aplikácie (akým
bolo aj rozhodnutie disciplinárnej komisie). Vymáhateľnosť pokuty nenastáva už samotným porušením

povinnosti, ako je tomu v prípade spôsobenia škody, kedy záväzky škodcu vznikajú priamo v dôsledku
protiprávneho konania, ale, nakoľko nie sú v hmotnej relácii k spôsobenej ujme, musia sa realizovať
nejakým aktom (rozhodnutím) konštitutívnej povahy.
Výpočet týchto rozdielností medzi škodou a pokutou dostatočne dokazuje, že to, čo navrhovateľ zaplatil
ako pokutu UEFA, i keď spôsobilo zmenšenie jeho majetku, nie je škodou a z toho dôvodu je jeho nárok

bezdôvodný.
I keby bolo možné kvalifikovať zaplatenú pokutu ako škodu, nie sú splnené ani ďalšie podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného, predovšetkým chýba príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom,
ktorým bola majetková ujma navrhovateľa v dôsledku zaplatenia pokuty. Príčinnou súvislosťou sa
rozumie požiadavka, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol bezprostredný vzťah príčiny

a následku. Tento vzťah medzi protiprávnym úkonom, ako príčinou a medzi vznikom škody, ako
následku, nesmie byť sprostredkovaný; škoda sa musí javiť ako bezprostredný následok protiprávneho
úkonu.Vzhľadomnato,vdanomprípadeopríčinnomvzťahunemožnoaniuvažovať,nakoľkovdôsledku
protiprávneho konania odporcu vznikla škoda konkrétne na majetku Sparty Praha a zdraví dvoch
divákov, ale majetková ujma žalobcu vznikla v dôsledku úplne inej právnej skutočnosti - konštitutívneho

rozhodnutia disciplinárnej komisie UEFA. Je zrejmé, že navrhovateľ, ako člen UEFA, nesie podľa stanov
tejto organizácie objektívnu zodpovednosť za správanie sa divákov na štadiónoch, takže protiprávne
konanie navrhovateľa (a hociktorého diváka) sa považuje za protiprávne správanie sa (omisívne)
navrhovateľa, ktorého zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za výsledok. Príčinnú
súvislosť medzi jednaním odporcu nemožno odvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za

ktorú navrhovateľ zodpovedá z iného dôvodu.

Navrhovateľ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Podľa neho bolo v priebehu konania pred prvostupňovým súdom preukázané, že mu vznikla škoda

zmenšením jeho majetku v podobe udelenia pokuty od UEFA vo výške 10.000 eur. Boli splnené všetky
predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vnikla navrhovateľovi, a to - porušenie právnej
povinnosti - odpálenie ohňostrojnej delovej rany kalibru 50mm počas futbalového stretnutia play off UCL
medzi AC Sparta Praha a MŠK Žilina dňa 17. 08. 2010 tak, ako je to popísané v rozsudku Okresného
súdu zo dňa 06. 10. 2011, ktorý je priložený k žalobnému návrhu. Odporca spáchal prečin všeobecného

ohrozenia (§ 285 ods. 1 Trestného zákona) a prečin výtržníctva (§ 364 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona)
- k čomu sa odporca v trestnom konaní doznal. - Vznik škody ako majetkovej ujmy bol preukázaný tým,
že navrhovateľ bol povinný uhradiť na účet UEFA poriadkovú pokutu vo výške 10.000 eur a zmenšil
sa jeho majetok, takto mu vznikla škoda. Škoda teda spočíva v pokute, ktorú navrhovateľovi udelil
príslušný orgán UEFA za to, že odporca v 41. minúte spôsobil výbuch silnej bomby - skutočnou škodou

je majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku navrhovateľa o zaplatenú pokutu a teda rozdiel
medzi hodnotou poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Existencia
príčinnej súvislosti je, že vznikla konkrétna škoda spočívajúca v zmenšení majetku navrhovateľa
(pokuta) následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu (odpálenie výbušniny) a protiprávne
konanie odporcu založilo príčinnú súvislosť so vznikom škody navrhovateľa, keď tomuto bola uložená

poriadková pokuta práve z dôvodu správania sa odporcu .Tieto skutočnosti sú preukázané v rozsudku
Okresného súdu zo dňa 06. 10. 2011 ako aj v rozhodnutí UEFA zo dňa 22. 10. 2010. Zavinenie odporcu
bolo preukázané v trestnom konaníO vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.

Navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasil s rozhodnutím súdu o pomernom rozdelení výšky
škody, keď okresný súd prihliadal na jeho predchádzajúce disciplinárne záznamy.
Podstatnou príčinou vzniku škody v prejednávanej veci bolo protiprávne konanie škodcu a skutočnosť,
že navrhovateľ bol v minulosti potrestaný za neprimerané správanie sa fanúšikov z pohľadu právneho
posúdenia veci podstatný význam nemá, pretože nebyť protiprávneho konania odporcu ako podstatnej

príčiny škody, nenastane ani následok. Rovnaký názor mal v obdobnej veci vedenej pod č. k.
10Co/357/2011-150 Krajský súd v Žiline, ktorý ako odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina
č. k. 33C/100/2010-109 vo veci o navrhovateľa MŠK Žilina, a. s., proti odporcom 1/ a 2/ o zaplatenie
8.000 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej udelením pokuty od UEFA za protiprávne
konanie odporcov.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol ani organizátorom podujatia, a teda ako správne prvostupňový

súd uvádza nezabezpečoval futbalové stretnutie organizačne, nemá žiadny podiel zodpovednosti na
vzniku škody a teda nemožno znížiť rozsah náhrady škody za ktorú zodpovedá odporca.
Športový arbitrážny súd v Lausanne v konaní č. CAS 2007/A/12I7 Feyenoord v. UEFA uviedol, že UEFA
trestá kluby za správanie sa ich fanúšikov z toho dôvodu, že do jej jurisdikcie patria len kluby a na
samotných fanúšikov nemá dosah. Sú to však fanúšikovia, proti ktorým je sankcia namierená a ktorí sú

za ňu a za jej zaplatenie zodpovední.
Súd sa pri úvahe o pomernom rozdelení výšky škody nevysporiadal, ani neodôvodnil, akými právnymi
a skutkovými závermi sa riadil, keď rozhodol o pomere zodpovednosti odporcu v sume 500 eur, čo
predstavuje 5 % z uplatňovanej výšky pokuty, čím sa toto rozhodnutie stalo nepreskúmateľné a súd tak
svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že navrhovateľovi odňal

právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je okolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozhodnutie súdu I. stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Uvádzal, že sa v plnom rozsahu pridržiava odvolania, ktoré podal a nesúhlasí s právnou kvalifikáciou
odporcu uvedenou v odvolaní, ktoré podal odporca.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniepodalivčasúčastnícikonania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1,
2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to z týchto dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal návrh dňa 24. 10. 2011, ktorým

sa domáhal, aby odporca bol zaviazaný uhradiť mu istinu 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne odo dňa, kedy sa dlžník dostal do omeškania a náhrady trov konania.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd mal za to, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Stotožnil sa
s rozhodnutím prvostupňového súdu, že zo strany odporcu došlo ku konaniu odporujúcemu povinnosti

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom nedodržanie tejto povinnosti, ktoré konanie
odporcu spôsobilo škodu, je porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a zakladá zodpovednosť
odporcu za škodu. Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti v rámci
existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu alebo i mimo neho. V danom prípade súd správne posudzoval
tú skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda a príčinou vzniku tejto škody bolo správanie sa odporcu.

Navrhovateľovi vznikla škoda zmenším jeho majetku o výšku škody zaplatenú UEFA vo výške 10.000
eur. Aj odvolací súd bol toho názoru, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy
aexistenciapríčinnejsúvislosti,akoajzavinenie.Prvostupňovýsúdsprávnedospelkzáveru,ževdanomprípade sa jedná o náhradu škody zaplatenej navrhovateľom ako pokuta podľa predpisov kontrolného a
disciplinárneho orgánu UEFA. Nejedná sa o uplatnenie regresu zo strany navrhovateľa voči odporcovi,
ale jedná sa o uplatnenie si nároku z titulu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla zanedbaním všeobecnej

prevenčnej povinnosti zo strany odporcu. Odporca nedodržal nielen podmienky, ale i pravidlá správania
sa návštevníka športového podujatia, a toto jeho konanie založilo príčinnú súvislosť so vznikom
škody navrhovateľovi. Odporca narušil riadny priebeh zápasu v sektore fanúšikov MŠK Žilina, odpálil
ohňostrojnú delovú ranu i napriek tomu, že zapaľovanie ohňostroja je prísne zakázané.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). V ust. § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a
právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú
„porušením akejkoľvek právnej povinnosti“. Označené ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za
škodu sa povie vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za

škodu, alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.

Vprejednávanejvecibolojednoznačnepreukázané,žeodporcaporušilprávnupovinnosť,atokonkrétne
ust. § 7 písm. d/ zákona č. 479/2008 Z. z. Navrhovateľ v konaní preukázal, že mu v bezprostrednej
súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil odporca vznikla škoda spočívajúca v tom, že ako

zodpovedný subjekt musel za nešportové správanie fanúšika - odporcu zaplatiť poriadkovú pokutu
10.000 eur na základe rozhodnutia disciplinárnej komisie UEFA.
Odvolací súd bol ďalej toho názoru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, ktorým pomerne rozdelil
výšku škody medzi navrhovateľa a odporcu, je dôvodné. Prvostupňový súd neodôvodnil akými právnymi
a skutkovými závermi sa riadil keď rozhodol o pomere zodpovednosti odporcu a navrhovateľa a

zodpovednosť odporcu určil sumou 5 % z uplatnenej celkovej výšky škody. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodnutie okresného súdu a odôvodnenie tejto jeho úvahy je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
rozsudku prvostupňového súdu nevyplynulo v čom spočívalo zavinenie navrhovateľa na vzniku škody.

Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti,aletiežspoukazomnanímprijatéprávnezávery.Účelomodôvodneniarozsudkujevysvetliť
postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozsudok okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené

v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. je nepreskúmateľný. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka
na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, čo
zakladá vadu konania, pretože účastníkovi upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci opravného prostriedku.

S poukazom na uvedené bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov,
pripojených listinných dokladov zdôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. pomerné rozdelenie škody,
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá vznikla navrhovateľovi uložením pokuty od UEFA na základe

rozhodnutia disciplinárnej komisie.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .