Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211308
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů
1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: H. W., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom L., O. Š. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej ustanoveným opatrovníkom Q. C.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu P. B. O., o zaplatenie 722,33 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.11.2014 pod č. k. 7C/164/2014-57, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 722,33 eur s príslušenstvom. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 722,33 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od
10.11.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne z tej istej sumy od 27.12.2010 do
zaplatenia, pričom žiadal priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy (2,41 eur). Návrh
zdôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 26.4.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 722,33 eur spolu s 0,25 % denným úrokom od
10.11.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ z nej nič nezaplatila. Keďže zmenková suma je opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, sa toto
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov anákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, na účely tohto nariadenia
je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt

v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Podľa čl.
5 ods. 1 nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo
tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo
strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok. Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie

pohľadávky. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálualeboakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,priktoromnepoužijetlačivonaodpoveď.Podľačl.
5 ods. 4 nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi

kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia, do 30 dní
od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd
alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Podľa čl. 7 ods.

3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl.
5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá zásielku neprevzala z

dôvodu nemožnosti jej doručenia do vlastných rúk. Z tohto dôvodu jej bol ustanovený pre toto konanie
opatrovník v osobe Q. C., súdnej tajomníčky Okresného súdu P. B. O..

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého, dňa 26.4.2010 bola
uzavretá písomná Úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o., poskytol

úver vo výške 300,- eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške
588,- eur 12 mesačnými splátkami po 49,- eur počnúc 26.5.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je
uvedený len poplatok vo výške 288,- eur, ktorý nie je konkretizovaný, a v zmluve nie je uvedené ani
RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaná dňa 26.4.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

sumu 722,33 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 10.11.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosovala zmenku na rad
žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto

vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami
a dátumom začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Súdu z jeho činnosti bolo známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 14 VÚP pôvodného

veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza
nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniekzaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, tj. keď

dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,
keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatným celý dlh“.

Predmetom konania je spor zo zmenky a súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti
§ 75 zákona. Napriek záveru o splnení formálnych náležitosti platnej zmenky súd podrobil súdnej
kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcu z článku 13 VÚP remitenta. Uviedol, že
pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský

právny vzťah a preto je potrebné aplikovať normy na ochranu práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti citoval
ustanovenie § 52 ods. 1 až 4, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 a ustanovenie § 54 ods. 1 OZ.
Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, posúdil podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Citoval ustanovenie
§ 4 ods. 1 až 4 uvedeného zákona s tým, že podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Prijal záver, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z
tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať
prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž
nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z.,
čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len
sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať
zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so

zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39, § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom
práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a
žalovanánemalamožnosťjuovplyvniť.Nepochybnetedatátopodmienkanebolaindividuálnedojednaná
aspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkovvneprospechspotrebiteľapráve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či

už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver
možno prijať aj vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008.
Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť

právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok
účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v
dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného
styku. V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. a v
tomtoprípadežalobcanerešpektovalobmedzeniezabezpečeniaspotrebiteľskéhoúveruzmenkoupodľa

§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s ním
a preto so zreteľom na § 39 OZ je potrebné vyhodnotiť zmenku ako absolútne neplatnú. Ďalej súd
uviedol, že dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovaťza neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti

úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a keďže žalobca si
uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu bolo treba zamietnuť.

O skutočnosti, že žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, svedčí aj tá skutočnosť, že žiadosť spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením Okresného súdu
Prešov č. k. 80Er/859/2012-12 zo dňa 20.11.2012 zamietnutá, a to z dôvodu, že súd vyhodnotil, že
dojednaná rozhodcovská doložka a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli v svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi (v tomto konaní žalovanej) bola odopretá ochrana, ktorú jej
poskytuje § 52 Obč. zákonníka a tiež Smernica č. 93/13/EHS. Exekučný súd vyhodnotil dojednanú

rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo
potvrdené Krajským súdom v Prešove uznesením č. k. 21CoE/21/2013-34 zo dňa 28.2.2013.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy odvolacieho konania. Odvolanie podal
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.). Zdôraznil, že prvostupňový súd
v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa
s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími
listinnýmidôkazmi,pričomžalobcaanižalovanádokazovanienenavrhli.Podľa§120O.s.p.dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočnosti

tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Proti forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby
v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je
možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako taký samo právo žalobcu. Žalovaná mohla
na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením. Prvostupňový súd pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nesporných skutočností, pričom za

tieto považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej,
že zmenka, ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Súd tieto vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam

nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Aplikáciou príslušných
ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. sa vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými

mravmi, a teda v tejto časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o
prejav jej slobodnej vôle. Mala teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25
% denne a s takou sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Podľa Zákona zmenkového ašekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre
jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania,
a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto

odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd poukazuje na obsah pripojeného exekučného spisu sp. zn.
80Er/859/2012, a to v súvislosti s vyhodnotením dojednanej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej

zmluvnej podmienky.

Ďalej odvolací súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2010, podľa ktorého,
ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu

uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu
pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

Ďalej z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať

až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej k tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka
bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom
rovnakéčíslozmluvyirovnakéčíslozmluvyuvedenénazmenke.Vtejtosúvislostiodvolacísúd,podobne
ako súd prvého stupňa, zdôrazňuje znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním
úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu teda vyplýva, že
predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo,
pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd i
pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a
postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech

niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.