Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/726/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209133
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714209133.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. B., D. 5, L., zastúpený JUDr. E. J., advokát,
K. XXXX, G. F., proti odporcovi: K. F., J. XX, R. E., o zaplatenie 66.387,84 eura s prísl. a o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
č.k. 8C/268/2014-11, zo dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom o

veľkosti 1 k celku na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. R. E. ako pozemok - parcela
registra KN "C", parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, ďalej nakladania s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Svätý Jur ako pozemok - parcela registra
KN "C" parc. č. 328/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, a stavba - rodinný dom so súp.
č. 152, postavená na parcele registra KN "C" parc. č. 328/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere
123 m2 v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania

alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.11.2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom v ústnej forme navrhovateľ prenechal odporcovi peňažnú
sumu vo výške 66.387,84 eura (2.000.000 Sk). Splatnosť uvedenej pôžičky bola medzi účastníkmi
dohodnutá najneskôr do 15.1.2007. Vzhľadom na výšku záväzku odporcu a skutočnosť, že napriek
viacerým rokovaniam a prísľubom odporca neplní svoj dlh ani čiastočne a ani neposkytol

navrhovateľovižiadnegaranciesplneniazáväzku,navrhovateľmádôvodnúobavu,ževýkonrozhodnutia
vo veci samej by bol ohrozený alebo celkom znemožnený. Navrhovateľ z LV č. XXXX pre obec a k.ú.
R. E. zistil, že odporca v čase po splatnosti pohľadávky navrhovateľa, zaťažil nehnuteľnosti, ktoré sú vo
vlastníctve odporcu, záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., a to na základe zmluvy
o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Pezinok pod V-2373/2010 dňa
19.8.2010. Navrhovateľ z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. R. E. zistil, že odporca zaťažil svoj

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnosti záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne,
a.s., a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra
Pezinok pod V-2373/2010 dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, ktorá je preukázaná vyššie
uvedeným listinným dôkazom, že odporca uskutočňuje úkony smerujúce k zbaveniu sa a zaťaženia
majetku, ktorý by mohol byť zdrojom uspokojovania pohľadávky navrhovateľa. Zároveň je obava, že
odporca uskutoční úkony, ktorými zmarí možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku. Odporca je

zatiaľ zapísaný ako výlučný vlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v BSM nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXXXpreobecak.ú.R.E.apodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchna LV č. XXXX obec a k.ú. Svätý E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v BSM. Prevodom
nehnuteľností na tretiu osobu alebo časti, by bol výkon rozhodnutia v tomto konaní zmarený a existuje
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v nemožnosti reálneho uspokojenia

pohľadávky navrhovateľa.

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej
domáha od odporcu zaplatenia sumy vo výške 66.387,84 eura spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % zo sumy 66.387,84 eura od 16.1.2007 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa po zhodnotení všetkých skutočností tvrdených navrhovateľom, v spojení s
priloženými listinnými dôkazmi ustálil, že navrhovateľ sa domáha predbežného opatrenia pre obavu,
že v prípade, ak odporca predmetné nehnuteľnosti alebo ich časti prevedie na tretiu osobu, by bol
výkon rozhodnutia v tomto konaní zmarený a existuje tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy spočívajúcej v nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky. Tvrdenie ohľadom zamýšľaného

prevodu predmetných nehnuteľností zo strany odporcu však súd prvého stupňa nemal za preukázané.
Dôvodil, že navrhovateľ iba poukázal na dôvodnú obavu, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude
ohrozený alebo celkom znemožnený, pretože na LV č. XXXX a č. XXXX na nehnuteľnostiach, ktoré sú
vo vlastníctve odporcu, je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. S ohľadom
na uvedené zistenia súd prvého stupňa vyvodil, že pre nariadenie predbežného opatrenia nestačí

abstraktná možnosť ohrozenia nároku alebo teoretická možnosť, že odporca bude svojimi vecami
alebo právami disponovať. Uviedol, že okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
predbežného opatrenia by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia
výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V tejto súvislosti poznamenal, že napríklad
existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že prípadný výkon rozhodnutia by mohol byť
zmarený. Samotné tvrdenia navrhovateľa o zhoršení jeho procesného postavenia v prípade možného
prevodu nehnuteľností, súd prvého stupňa nepovažoval za dostatočné na vydanie navrhovaného
predbežného opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené potom uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú považoval za základnú podmienku pre nariadenie

predbežného opatrenia a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal uznesenie zmeniť a návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Súdu prvého stupňa vytkol, že napadnuté rozhodnutie

je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených listín, vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa je založené na formálnych záveroch a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené v
žalobnom návrhu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Argumentoval tým, že osvedčil všetky
základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Predložené listinné dôkazy považoval za

dôveryhodné, z ktorých má vyplývať jednak existencia pohľadávky ako aj skutočnosť, že odporca v
čase po splatnosti pohľadávky vymáhanej v tomto konaní všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zaťažil
záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Mal za to, že s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky je možné bez akýchkoľvek ďalších skutkových zistení vyvodiť záver, že odporca v čase
po splatnosti pohľadávky uskutočnil kroky, ktoré smerujú k zániku možnosti navrhovateľa ako veriteľa

uspokojiť svoju pohľadávku z odporcovho majetku. Primeranosť nariadeného predbežného opatrenia
vyvodil s ohľadom na celkovú dĺžku omeškania odporcu so splatením pôžičky.

Navrhovateľ poukázal aj na právne závery Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn.
5 Obdo 33/2012, zo dňa 13.12.2012, skonštatoval, že ochrana toho, proti komu má navrhované

predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu
oprávnených záujmov druhej strany. Zdôvodnenie vychádza z toho, že sa jedná o dočasné opatrenie,
ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je
prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné
rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Poukázal aj na ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočností dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupuje, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné. Rozhodnutie vychádza z toho, že aj v tomto konaní (konanie o vydanie
predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivú zistili. Použitie týchto
zásad však má byť primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ mal na uvedenom základe za to, že v

dôsledku napadnutého uznesenia môže nastať situácia, kedy by mu napriek úspešnosti v spore reálne
spravodlivosť poskytnutá nebola, a to z dôvodov ďalších prevodov, resp. zaťaženia nehnuteľností vo
vlastníctve odporcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný
jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie

predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich
dočasný - predbežný charakter.

Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1
O.s.p., resp. po začatí konania v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p., je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa

tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto
dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a
ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Záver o opodstatnenosti predbežného opatrenia pri obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa

odvíja od splnenia predpokladov uvedených v § 74 ods. 1 O.s.p. (a to aj po začatí konania vo veci samej,
keď § 102 ods. 1 O.s.p. neupravuje možnosť nariadenia predbežného opatrenia takéhoto obsahu).
Predpokladom jeho nariadenia je existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý
osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu takéhoto rozhodnutia a osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Obava z ohrozenia je stav nútiaci navrhovateľa - oprávneného, aby požiadal o

zabezpečenie budúcej exekúcie. Navrhovateľ - oprávnený musí teda tvrdiť a osvedčiť, že odporca -
povinný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie vykonateľného
súdneho rozhodnutia.

Navrhovateľ sa navrhovaným predbežným opatrením domáhal uloženia povinnosti zdržať sa nakladania

s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu, resp. so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku v
návrhu označenej nehnuteľnosti, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným
bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, pre obavu z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, čo opakovane zdôraznil aj v podanom odvolaní. V konaní vo veci samej
sa pritom domáha zaplatenia sumy 66.387,84 eura spolu s prísl. titulom vrátenia pôžičky.

Navrhovateľ obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia odôvodnil s poukazom na už realizovaný zápis záložného práva na základe
zmluvyozriadenízáložnéhopráva,ktorábolazavkladovanáSprávoukatastraPezinokpodV-2373/2010zo dňa 19.8.2010 v príslušnej evidencii nehnuteľností. Ním mal navrhovateľ odôvodnený predpoklad
ďalšieho prevodu, resp. zaťaženia nehnuteľností z majetku odporcu na tretiu osobu, čím by bol výkon
rozhodnutia v konaní zmarený. Obdobne týmito skutočnosťami zdôvodnil aj existenciu nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Argumentoval tiež tým, že prevodom nehnuteľností alebo ich častí z
majetku odporcu na tretiu osobu by bol výkon rozhodnutia v tomto konaní zmarený a existuje tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v nemožnosti reálneho uspokojenia jeho
pohľadávky.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil
existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, že odporca, ktorému sa predbežným opatrením
navrhuje zakázať nakladanie s nehnuteľnosťami, vykonáva faktické a právne úkony, ktoré vskutku
smerujú k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ dôvodnosť obavy
z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia a s tým spojené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy odôvodnil iba hypotetickou možnosťou odporcu uskutočňovať úkony, smerujúce k zbaveniu a

zaťaženiu majetku, ktorý by mohol byť zdrojom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Podľa názoru
odvolacieho súdu, navrhovateľ dostatočne neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
nakoľko naliehavosť obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia opieral iba o svoju domnienku
o prípadnom konaní odporcu, vychádzajúc pritom z niekoľkoročnej poznámky o záložnom práve v
časti C: Ťarchy na príslušnom liste vlastníctva. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že takáto

domnienka ako predpokladané správanie odporcu nie je na účely nariadenia predbežného opatrenia
dostačujúca. Až ohrozenie právnych pomerov medzi účastníkmi umožňuje súdu pred rozhodnutím
vo veci samej nariadiť predbežné opatrenie. Toto ohrozenie však musí byť konkrétne a musí byť
oprávneným účastníkom osvedčené a podložené aj ďalšími skutočnosťami tak, aby potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania bola nepochybná.

V nadväznosti na nedostatočne doložené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ
nedokázal osvedčiť ani svoje obavy z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Spoľahlivo
totiž neosvedčil, že žalovaný fakticky koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu,
sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ

správnepoukázalnato,žepredbežnéopatreniebysamalovyužívaťvprospechveriteľovvsúladesjeho
zákonným určením. Avšak ďalšou nevyhnutnou podmienkou, ktorá sa zo zákona viaže na poskytnutie
predbežnej ochrany uplatňovaného nároku, je tiež rešpektovanie zásady, že zákaz nakladania s vecami
alebo právami v daných prípadoch má svoje ústavné a zákonné limity, keď len reálnosť obavy z
ohrozenia môže byť dôvodom výnimočného procesného rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie,

pretože obsah navrhovaného predbežného opatrenia by zásadným spôsobom ovplyvnil a obmedzil
výkon vlastníckych práv odporcu k svojmu majetku.

V podanom odvolaní navrhovateľ v celom rozsahu zotrval na obsahu a dôvodoch návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a iba zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Odvolací súd poznamenáva, že

z predložených listinných dôkazov, z ktorých má vyplývať existencia navrhovateľovej pohľadávky, ale
ani zo samotnej skutočnosti, že odporca v čase po splatnosti pohľadávky vymáhanej v tomto konaní
všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve v roku 2010 zaťažil záložným právom v prospech Slovenskej
sporiteľne, a.s., bez ďalšieho nevyplýva tvrdená hrozba, že odporca týmito krokmi smeruje k tomu,
aby navrhovateľovi ako veriteľovi zanikla možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z odporcovho majetku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151d ods. 6 Obč. zák., v zmysle ktorého je akákoľvek
dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo voči tretím osobám neúčinná. Navrhovateľ si teda nemohol
dohodou ani inak vynútiť na odporcovi, aby v čase po splatnosti žalobou vymáhanej pohľadávky
nezriaďoval záložné právo na zabezpečenie pohľadávky iného veriteľa zaťažením nehnuteľností v jeho
vlastníctve. Odvolací súd tiež poukazuje na dobu, ktorá uplynula od zriadenia predmetného záložného

práva dňa 19.8.2010 v nadväznosti na to, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nielenže neosvedčuje, ale ani netvrdí, že za uvedené obdobie odporca vykonal ďalší prevod, alebo
zaťaženie svojich nehnuteľností na tretiu osobu, ktorých dôsledkom by bolo znižovanie hodnoty jeho
majetku, postihnuteľného budúcim výkonom rozhodnutia.

Vo vzťahu k prezentovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, na ktoré navrhovateľ vo svojom
odvolaní poukazuje, odvolací súd poznamenáva, že nie je viazaný rozhodnutiami vo veciach
nesúvisiacich s predmetnom vecou. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva
na svojom právnom názore, že pokiaľ navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúcehovýkonu súdneho rozhodnutia, je potrebné náležité osvedčenie, že existuje bezprostredné reálne
nebezpečenstvo jeho zmarenia, sťaženia alebo znemožnenia.

Keďže navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia a s
tým spojené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako základnú zákonom prezumovanú
podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.