Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205232
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

Slovenská sporiteľňa a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti
žalovanému: Z. K.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX,XX, XXX XX I. J. Y., o zaplatenie 9.012,10 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.958,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 8.737 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo
zaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške535,10euraztrovyprávnehozastúpeniavovýške1.027,65eur,

a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa
tohoktoréhomesiacanaadresežalobcu,podnásledkamistratyvýhodysplátok,počnúcprávoplatnosťou
tohto rozsudku až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
9.012,10 eur, úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 6.403,18 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.790,82 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľa uzavrel so žalovaným (dlžníkom) dňa 15.07.2009 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému splátkový úver
vo výške 6.219,- eur. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že súčasťou Zmluvy o úvere budú aj Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.08.2002 v znení dodatku č. 9, Obchodné podmienky účinné
od 15.01.2009 a Sadzobník žalobcu platný od 01.07.2009 a podmienky určené zverejnením. Žalovaný
sa Zmluvou o úvere zaviazal žalobcovi splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky
dohodnuté v Zmluve o úvere, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť

prvej splátky, počet splátok, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu
a iné základné podmienky splácania. Podľa Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok
sa zmluvné strany dohodli, že z došlých súm žalobca uhradí splatné poplatky, náklady súvisiace s
úverom, úroky z omeškania a istinu, a to v tomto poradí. Žalobca svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere
spočívajúcu v poskytnutí úveru žalovanému riadne splnil. Žalovaný v dobe uzatvorenia Zmluvy o úvere
splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v
dokumente Prehľad o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX. Pri splátke je uvedený dátum

započítania splátky, výška splátky a zostatok pohľadávky po zápočte splátky na úhradu pohľadávky.
Na druhej strane žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala a dostal sa so splácaním
do omeškania. Žalobca ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných
záväzkov. Žalobca listom zo dňa 23.10.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, s ktorýmibol v tom čase v omeškaní 855 dní a žalovaného upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu, žalobca vyhlási
mimoriadnu splatnosť úveru, čim nastane splatnosť celého úveru. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu napriek
výzve zo dňa 23.10.2013 nezaplatil, žalobca dňa 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku

dňu 13.11.2013 v súlade s bodom 7.6. Všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na
zaplateniepohľadávky.Žalovanýanipotejtovýzvesvojdlhneuhradil.Žalobcaevidujekudňu28.11.2013
pohľadávku voči žalovanému vo výške 9.012,10 eur (z toho istina vo výške 6.403,18 eur, riadne úroky
vo výške 2.381,66 eur, úroky z omeškania vo výške 221,28 eur a poplatky vo výške 5,98 eur. Úroky vo
výške 2.381,66 eur boli vypočítané za 774 dní, a to 17,30% ročne zo sumy 6.403,18 eur od 01.10.2011

do 13.11.2013. Poplatky za správu úveru boli splatné ku koncu mesiaca a dňom ich splatnosti sa stávali
súčasťou istiny. Výška poplatku za správu úveru bola dohodnutá vo výške 1,99 eur mesačne. Výška
poplatku za správu úveru sa zmenila na základe zmeny Sadzobníka platného od 01.10.2010 na sumu
2,99 eur mesačne. Žalobca zverejnením zo dňa 15.01.2009 určil výšku úrokov z omeškania vo výške
8% ročne. Následne zverejnením zo dňa 01.03.2013 určil (znížil) výšku úrokov z omeškania vo výške
5% ročne.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu a
jeho prílohami, výpoveďou žalovaného a prednesom právneho zástupcu žalobcu, a zistil nasledovný

skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že je na invalidnom dôchodku a poberá invalidný dôchodok vo výške 360,20 eur
mesačne. Vzhľadom na uvedené by bol schopná zaplatiť dlh žalobcovi na splátky. Z tohto invalidného
dôchodku mu zráža ešte zrážky exekútor. Zvládol by splátky po 50 eur mesačne. Potvrdil tú skutočnosť,

že mu bola doručená špecifikácia žalovanej sumy. Chcel vedieť, či je možné mu odpustiť penále za tie
roky, čo neplatil. Nemá prehľad, koľko za tie roky uhradil, za ktoré trvá pôžička. Dohodol si nízke splátky a
rozhodil si to na dlhšie obdobie, z toho dôvodu, že predpokladal, že bude pracovať a bude splácať. Musel
ukončiť pracovný pomer v roku 2006 vo firme Východoslovenské elektrárne, začal podnikať, podnikanie
mu nevyšlo, dostal sa do veľkých problémov a v súčasnej dobe je situácia taká, že je na invalidnom

dôchodku. Na invalidnom dôchodku je prakticky od roku 2012 a firma, kde bol konateľom, nevykonáva
žiadnu činnosť. Snaží nájsť si prácu, chodí po pracovných pohovoroch, avšak nedarí sa mu. Až v lete
2015 si našiel prácu, ale i to len na živnosť. Pracuje ako živnostník a predložil súdu aj faktúry za posledné
obdobie, ktoré uvedenej firme vystavil. Spláca 173 eur mesačne spoločnosti Benkontinvest, ďalej má
dohodu na splátky. Ďalej má dohodu na splátky so súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, kde

platí po 25 eur mesačne. Snaží sa svoje dlhy splácať aj z toho minima, ktoré má. Má ešte syna, ktorý
študuje na vysokej škole a je v 3.ročníku. Aj toho musí zabezpečiť. Takisto má výdavky súvisiace s
užívaním rodinného domu, poplatky za elektrinu, plyn, telefón, internet. V súčasnej dobe mu vypomáhajú
rodičia a syn, aby to všetko zvládol. Chcel požiadať žalobcu, aby súhlasil so splátkou 50 eur mesačne.
Poukázal, že aj z invalidného dôchodku mu Sociálna poisťovňa nevypláca celý dôchodok, ale vykonáva

mu zrážku pre exekútora.

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, a to vzhľadom na vykonané
dokazovanie. Zo špecifikácie je zrejmé že žalovaný uhradil v súvislosti s úverom, ktorý mu bol
poskytnutý, sumu 2.546,69 eur. Podľa toho mu ostáva uhradiť 9.012,10 eur s príslušenstvom. Úver

čerpal žalovaný vo výške 6.219,- eur. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že žalovaný chce zaplatiť dlh na
splátky, tak to ponechal na zváženie súdu, či povolí splátky a v akej výške.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 07.01.2016 uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa
15.07.2009 so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V súlade so Zmluvou sa žalobca

zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 6.219 eur, a to jednorázovo a bezhotovostne. Žalovaný
čerpal úver v plnej výške dňa 15.07.2009. V zmysle Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi
za úver dohodnutý úrok vo výške 17,30 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná.
Splatnosť úrokov bola v Zmluve dohodnutá mesačne, a to vždy k poslednému dňu v mesiaci. V zmysle
čl. 5.5.7.1. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených

prečerpaní Privátnym klientov a MIKRO podnikateľom v znení ku dňu 15.01.2009 si zmluvné strany
dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Úroky sa stávali
súčasťou istiny len do dňa 30.09.2011 a od toho dňa boli úroky spočítané zvlášť. Žalobca a žalovaný sú
v Zmluve dohodli poplatok za správu Úveru, a to vo výške 1,99 eur. Poplatok za správu úveru bol splatnývždy ku koncu mesiaca a v zmysle čl. 5.5.7.1. Obchodných podmienok sa stal súčasťou istiny. Poplatky
sa stávali súčasťou istiny len do dňa 30.09.2011 a od toho dňa boli poplatky počítané zvlášť. Výška
poplatku sa menila nasledovne: na základe Sadzobníka platného od 01.10.2010 - 2,99 eur mesačne.

V zmysle čl. I - Základných podmienok Zmluvy a čl. 6.3 a 6.5 Obchodných podmienok bol žalovaný
povinný z omeškaných splátok zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, a to vo výške určenej žalobcom
zverejnením. V zmysle čl. I Zmluvy, bola žalovaný povinný splácať úver v mesačných splátkach vo výške
111,99 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2009 a posledná dňa 20.06.2019. Splátky boli
splatné k 10.dňu v mesiaci. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 2.546,69 eur. V zmysle čl. 5 bod

5.2. Obchodných podmienok, sa jednotlivé úhrady žalovaného započítali v nasledovnom poradí: splatné
poplatky a náklady žalobcu súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky, istina. Úhrady boli v celkovej
výške 2.546,69 eur, úhrady vo výške 150,04 eur boli započítané na splatné úroky z omeškania, úhrady
vo výške 53,82 eur boli započítané na poplatky a úhrady vo výške 2.342,83 eur boli započítané na
istinu. Špecifikácia sumy 9.012,10 eur pozostáva z istiny vo výške 6.403,18 eur, z vyčísleného riadneho
úroku vo výške 2.381,66 eur, z vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 221,28 eur a z poplatkov vo

výške 5,98 eur. Sumu 6.403,18 eur vypočítal žalobca nasledovne: 6.219 eur (čerpanie) + 2.339,80 eur
(úroky do dňa 30.09.2011) + 187,21 eur (poplatky do dňa 30.09.2011) - 2.342,83 (úhrady započítané
na istinu) = 6.403,18 eur. Sumu 2.381,66 eur vypočítal žalobca nasledovne - úroky sa stávali súčasťou
istiny len do dňa 30.09.2011 a od tohto dátumu boli úroky počítané zvlášť do dňa konečnej splatnosti.
Úrok bol počítaný sadzbou 17,30% ročne. Poplatky vo výške 5,98 eur - poplatky boli v časti 53,82 eur

splatené pomerne úhradami žalovaného. Suma vo výške 221,28 eur pozostáva z vyčíslených úrokov z
omeškania nesplatených do dňa konečnej splatnosti úveru celkom vo výške 139,66 eur a z vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 13.11.2013 do rozhodného dňa 28.11.2013 celkom vo výške
-81,62 eur. Podľa prehľadu úrokových sadzieb bola sadzba úroku z omeškania vo výške 8% ročne do
dňa 31.01.2013 a odo dňa 01.02.2013 vo výške 5% ročne. Úhrady vo výške 150,04 eur boli započítané

na splatné úroky z omeškania vyčíslené do dňa 13.11.2013. Suma 289,70 eur (úroky z omeškania do
13.11.2013) - 150,04 eur (úhrady započítané na splatné úroky z omeškania) = 139,66 eur.

N.Á. N., M..s. ako banka a žalovaný uzavreli dňa 15.07.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0562701773,
podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa

čl. I zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 6.219 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 111,99
eur, a to v 119 mesačných splátkach k 20.dňu v kalendárnom mesiaci. splatnosť 1.splátky istina bola
dňa 20.08.2009 a konečná splatnosť úveru dňa 20.06.2019. úroková sadzba v deň uzatvorenia úverovej

zmluvy bola dohodnutá vo výške 17,30% p.a. s tým, že úroková sadzba je fixná do splatnosti. Ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 19,62%. V zmluve žalovaný ako dlžník vyhlásil,
že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobníka
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné

obchodnépodmienkyvydanébankou,súčinnosťouod01.08.2002aÚverovýmipodmienkamiobchodné
podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom, účinné od 01.07.2007.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy, žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy,

ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej
zmluve, a ak je k úverovej zmluve dohodnuté poistenie k úveru a súčasťou dokumentu je časť II, tiež

bod 4. a 5. V časti II. tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok
VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa
§ 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Listom zo dňa 23.10.2013, žalobca, ako veriteľ pohľadávky, oznámil žalovanému, že splácanie
predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 21.10.2013 vo výške 3.272,01 eur. Ďalej ho požiadaj, aby
dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými

produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok
klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných

nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu klient a
banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené
prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,

pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátene).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Klient je povinný platiť banke poplatky, za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň
uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve ( čl. 16 bod 16.1.1. VOP).V zmysle preambuly Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovania Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len Obchodné podmienky),

úverové podmienky upravujú právne vzťahy medzi bankou a dlžníkom, príp. bankou a garantom,
vzniknuté v súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním. Úverové podmienky sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy a akejkoľvek inej zmluvy, uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom, príp.
garantom v súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním. Ak úverové podmienky obsahujú úpravu
odlišnú od VOP, má úprava úverových podmienok prednosť pred VOP.

Banka poskytne dlžníkovi alebo v prospech dlžníka úver dohodnutým spôsobom , a to v primeranej
lehote po splnení odkladacích podmienok ( čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok).

Podľa čl. 5 bod 5.1 Obchodných podmienok, pohľadávku banky spláca dlžník pravidelnými splátkami,
s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a) hotovostným alebo bezhotovostným

prevodom, b) započítaním pohľadávky banky z akéhokoľvek účtu zriadeného bankou voči pohľadávke
banky alebo jej časti z Úverovej zmluvy, c) odpísaním peňažných prostriedkov z účtu pre splácanie vo
výške splátky úveru, a to aj bez predloženia platobného rozkazu majiteľom účtu.

Pohľadávku banky dlžník spláca splátkami vo výške splátky, v periodicite a ku dňu splatnosti splátky

v zmysle úverovej zmluvy a úverových podmienok spôsobom dohodnutým podľa bodu 5.1. Úverových
podmienok, prípadne aj iným spôsobom (čl. 5 bod 5.5.1. Obchodných podmienok).

V zmysle čl. 8 bod 8.1 Obchodných podmienok, prípadmi porušenia sú najmä prípady označené
ako prípady porušenia v Úverovej zmluve a nasledujúce prípady: a) omeškanie dlžníka so splateným

pohľadávky banky alebo so zaplateným iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace,
b) omeškanie dlžníka so splácaním akejkoľvek inej pohľadávky banky voči dlžníkovi alebo splnením
akéhokoľvek iného záväzku alebo povinnosti voči banke, bez ohľadu na to, či dlžník v tomto
záväzku vystupuje ako podnikateľ alebo nie, k) ak dlžník nesplnil alebo porušil podstatné povinnosti
alebo zmluvné dojednania dohodnuté v Úverovej zmluve, Úverových podmienkach, VOP alebo

zabezpečovacích zmluvách.

Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o
mimoriadnej splatnosti, a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky ( čl. 8 bod 8.4 písm.

a) Obchodných podmienok).

Podľa záverečných ustanovení Obchodných podmienok všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi
bankou a dlžníkom sa riadia Úverovými podmienkami, ak v nich nie je uvedené inak. Úverovými
podmienkami sa nahrádzajú Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., pre poskytovanie

splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom zo
dňa 01.02.2006. Úverové podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 01.07.2007.

Písomnosťou zo dňa 14.11.2013 označenou ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
žalobca žalovanému oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 13.11.2013

vyhlásilamimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúveru,čímsapohľadávkazozmluvyoúverestalasplatnou
v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške
8.935,92 eur. Toto Oznámenie si žalovaný neprebral.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia zmluvy),

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia
zmluvy),
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa

osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je

nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako dlžníkom zo dňa
15.07.2009, na základe ktorej, bol žalovanému poskytnutý úver v sume 6.219 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný

v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 119 mesiacov. Začiatok
plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo

dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda

splátky splatné po 12.06.2011, žaloba bola podaná dňa 12.06.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.06.2011, teda prvá nepremlčaná splátka je splátka splatná dňa 20.06.2011 a takto
je spolu nepremlčaných 97 splátok, za rok 2011 šesť splátok, za roky 2012 - 2018 splátky v počte 84
(7 rokov x 12 splátok) a za rok 2019 šesť splátok, nakoľko konečná splatnosť bola dojednaná na deň

20.06.2019.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva
teda súčasťou bol aj poplatok za úver vo výške 1,99 eur mesačne, a to do obdobia 30.09.2011, potom

už poplatok 2,99 eur. Splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99
eur predstavuje sumu 110 eur a po odpočítaní 2,99 eur je splátka úveru 109 eur. Keďže žalobca má
nárok na 97 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po
20.06.2011, z toho od 20.06.2011 - 20.09.2011 (poplatok 1,99 eur) každá splátka vo výške 110 eur (110
eur x 4) a od 20.10.2011 - 20.06.2019 (poplatok 2,99 eur) každá splátka vo výške 109 eur (109 eur x 93),

súd vyčíslil pohľadávku na 10.577 eur. Žalovaný uhradil istinu vo výške 2.546,69 eur. Z toho vyplýva, že
uhradil spolu 23 splátok vo výške 110 eur. Úver mal uhradiť 119 splátkami, takže neuhradených ostalo
96 splátok. Z toho vyplýva, že žalovaný uhradil 1 nepremlčanú splátku vo výške 110 eur. Zostalo 96
splátok, z toho 3 splátky vo výške 110 eur a 93 splátok vo výške splátky 109 eur. Takto vyčíslil súd
pohľadávku na sumu 10.467 eur. Nakoľko žalobca požadoval sumu nižšiu - 9.012,10 eur, súd nemohol

výšku istiny určenú žalobcom, namietať.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke
poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.

Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a
spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu
byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie

nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť
sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku
prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9.vydaní C.H.BECK, str. 1153).

Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi

konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 13.11.2013, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 28.11.2013, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.

ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnúobchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 17,30% ročne zo
sumy 6.403,18 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu v sume 53,82 eur, súd v tejto súvislosti považuje za

potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, za poskytnutie úveru,

resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto
na žalovaného nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu
na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).Nakoľko súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti
zamietol, pokrátil žalobcom žiadanú sumu vo výške 9.012,10 eur o sumu 53,82 eur, ktorá bola z úhrad
vykonaných žalovaným, započítaná na poplatky, a preto priznal žalobcovi sumu 8.958,28 eur.

Keďže žalovaný sa splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ale len zo súdom priznanej sumy 8.737 eur od
29.11.2013 do zaplatenia a čo do zvyšku zamietol.

Súd dodáva, že rozdiel medzi sumou priznanou a sumou, z ktorej je žalovaný povinný zaplatiť
úrok z omeškania je vo výške 221,28 eur. Táto suma pozostáva z vyčíslených úrokov z omeškania
nesplatených do dňa konečnej splatnosti úveru celkom vo výške 139,66 eur a z vyčíslených úrokov a
úrokov z omeškania odo dňa 13.11.2013 do rozhodného dňa 28.11.2013.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súdvzhľadomnaosobné,rodinnéamajetkovépomeryžalovaného,povolilmuzaplatiťpeňažnéplnenie,
na zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku. Aj napriek tomu, že žalovaný žiadal zaplatiť dlh v menších
splátkach, a to vo výške 50 eur mesačne, súd nemohol povoliť výšku uvedenej splátky, nakoľko by
dlh splácal žalovaný minimálne 14 rokov, čo by postavenie žalobcu, v prípade vrátenia uvedenej istiny,

výrazne zhoršilo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 8.958,28 eur,
čo predstavuje 99%, neúspech 1%, čo predstavuje úspech žalovaného, preto žalobcovi po odpočítaní
úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 98%.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 540,50 eur za zaplatený súdny poplatok a

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1.056,88 eur.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov podľa § 10 ods.

1, § 13a ods. 1 písm. a), c) d) odmenu za tieto úkony právnej služby.

Žalobcovi na základe vyššie uvedeného súd priznal
a) odmenu za tieto úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane
prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, zastupovanie klienta na pojednávaní dňa 20.01.2016,

spolu v sume 761,82 eur ( 3 úkony po 253,94 eur - hodnota sporu 9.012,10 eur;
b) režijný paušál za tri úkony v sume 24,66 eur ( 2 x 8,04 eur za úkony v roku 2014, 1 x 8,58 eur
za úkon v roku 2016) podľa § 16 ods. 3 vyhl.;
c) náhradu cestovného na trase Košice - Vranov nad Topľou - Košice osobným motorovým vozidlom pri
počte 98,60 km, základnej náhrade 0,183 eur a pri spotrebe 6,6 l/100km za účasť na pojednávaní

dňa 20.01.2016 - cena za jeden liter PHM 1,163 eur - 7,57 eur
pričom základná náhrada je 18,04 eur - 1x 18,04 eur (98,60 km x 0,183 eur), teda spolu náhrada
cestovného vo výške 25,61 eur.d) náhrada za stratu času - za čas strávený do miesta konania úkonu - pojednávanie - 4 polhodiny za
jedendeň,atovroku2016-14,30eurzajednupolhodinu,tedaspolu57,20eurpodľa§15písm.b)vyhl.;
e) daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny, režijného paušálu a náhrad za stratu času vo výške 20%

podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 168,74 eur ( 20% zo sumy 843,68 eur )

teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 1.038,03 eur.

Podľa vyúčtovania, ktoré súdu doručil právny zástupca žalobcu, si vyúčtovali celkové trovy právneho

zastúpenia spolu vo výške 1.056,88 eur. Súd po zrátaní trov dospel k záveru, že má nárok na trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.038,03 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu
celkovýchtrovkonaniavplnejvýške,apretosúdpretovrámcináhradytrovkonaniazaviazalžalovaného
na zaplatenie sumy 535,10 eur (99 % zo zaplateného súdneho poplatku) a na zaplatenie sumy 1.027,65

eur ( 99 % z trov právneho zastupovania).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.