Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212438
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212438.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinovač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.advokátskoukanceláriouFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11

Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/115/2012-60 zo dňa 30.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 13C/115/2012-60

zo dňa 30.09.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 175,- Eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 387,24 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym právnym postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu
mal spočívať v tom, že okresný súd ako exekučný súd v exekučnej veci v zákonnej lehote 30 dní
od doručenia žiadosti nerozhodol o zmene súdneho exekútora. Náhradu trov konania žalovanému

nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov
konania, ako aj s ich prílohami a exekučným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
1Er/307/2004. V konaní zistil, že žalobca ako oprávnený spísal návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému Zdenkovi Gašekovi dňa 13.02.2004 a tento bol doručený súdnemu exekútorovi 23.02.2004,
ktorým dňom začalo exekučné konanie, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní
právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Súdny exekútor požiadal podaním doručeným súdu

02.03.2004 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo vydané dňa 05.03.2004.
Písomným podaním zo dňa 28.10.2009 doručeným súdu 02.11.2009 žalobca ako oprávnený požiadal o
zmenusúdnehoexekútoraažiadal,abyexekúciuvykonávalJUDr.RudolfKrutý.Okresnýsúduznesením
č.k. 1Er/307/2004-18 zo dňa 01.06.2010 rozhodol o zmene súdneho exekútora tak, že vykonaním
exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Následne uznesením zo dňa 22.01.2013 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/185/2015 zo dňa 21.08.2013 toto

rozhodnutie potvrdil. Okresný súd vydal dňa 20.01.2014 uznesenie, ktorým exekúciu zastavil. Okresný
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, ktorý si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. Pokiaľ si žalobca uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

ktorý mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote, okresný súd poukázal na znenie ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré
neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v 30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, lehota bola

stanovená až od 01.09.2005. O návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté 01.06.2010
a keďže v tomto prípade žiadna lehota na vydanie rozhodnutia neplatila, prvostupňový súd mal za
to, že o zmene súdneho exekútora bola rozhodnuté v primeranom čase bez zbytočných prieťahov.
Keďže prvostupňový súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, pričom prihliadol aj na okolnosti, za ktorých malo k ujme dôjsť (v tomto období podania návrhu
na zmenu súdneho exekútora žalobca postupne podával hromadné podania v exekučných veciach na
exekučný súd, čo výrazne ovplyvnilo plynulé vybavovanie exekučnej agendy a došlo k mimoriadnej
zaťaženosti exekučného súdu), neboli splnené podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9
a § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., a preto návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. Dospel k záveru, že
žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody (nebol preukázaný vznik škody, ani jej výška, ani vzťah

medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom tvrdenej škody a nevznikol ani nárok na
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že neboli preukázané základné predpoklady pre vznik nároku na náhradu
takejto nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup, ako ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a výškou nemajetkovej ujmy.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že riadne a včas požiadal
o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi,
súdpretonemoholpostupovaťpodľa§101ods.2O.s.p.avecprejednaťvneprítomnostižalobcu.Ďalejs
poukazom na § 15 O.s.p. namietal, že upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudca,

ktorému bola vec pridelená, je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že tohto sudcu
nemožno považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Nie je
pretoprípustné,abykonaniepokračovaloústnympojednávaním,vktoromvykonávalúkonyarozhodoval

vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Žalobca ďalej namietal, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomnými
vyjadreniamižalovanéhokžalobe,anisosúdomvykonanýmilistinnýmidôkazmiuloženýmivexekučnom

spise. Súd tak porušil právo na kontradiktórny súdny proces. Súd sa podľa odvolateľa dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak
v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na
konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je
podľa odvolateľa dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení,

ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby prvostupňový súd
mohol konštatovať, že v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je
potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia, resp. rozhodnutia o žiadosti na
vydanie poverenia. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodov určil

sám. V konaní boli podľa žalobcu preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody, súd však zamietol žalobu z dôvodu jej nedôvodnosti napriek tomu, že zistil nedodržanie príslušnej
zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel
žiadne objektívne udržateľné dôvody. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa
vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. V odvolaní zároveň namietal,

žeprvostupňovýsúdbolpovinnýpredsamotnýmrozhodnutímvovecisamejojehonávrhunaprerušenie
konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214ods.2O.s.p.,pretoženebolopotrebnézopakovaťanidoplniťdokazovanievykonanéprvostupňovým
súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 28.08.2015, pričom
napadnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdený.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal
zaplateniavyčíslenejnáhradymajetkovejškodyanemajetkovejujmyspôsobenejnesprávnympostupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, keď v exekučnej veci v zákonnej lehote 30 dní od doručenia
žiadosti v zmysel § 44 Exekučného poriadku nerozhodol o zmene súdneho exekútora. Žalobca navrhol

vykonať dokazovanie konkrétnym exekučným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota. Priamo
v žalobe žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie, vyjadrenie žalovaného k žalobe doručil
žalobcovi dňa 25.08.2014, obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania

o.i. aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Na svojej úradnej tabuli okresný súd v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p.
riadne a včas oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; po uplynutí 5-dňovej zákonnej lehoty
okresný súd následne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil, o čom
svedčí zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je pripojená v napadnutom
rozsudku uvedená fotokópia listín z exekučného spisu 1Er/307/2004. V tomto exekučnom konaní mala

byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená
tvrdená škoda a nemajetková ujma.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na

charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne
súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných

dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR v obdobných veciach. V odvolaní odvolateľ namieta nedodržanie lehoty na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v žalobe však namieta nesprávny úradný postup súdu
pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnenépodmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, zároveň však namieta, že súd vec prejednal
v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. V odvolaní je tak viacero
rozporov a protirečení (o.i. odvolateľ namietal, že požiadal o odročenie pojednávania, resp. žiadal zrušiť

termín pojednávania, hoci takúto žiadosť okresnému súdu nepodal; namietal, že okresný súd nemohol
rozhodovať vo veci samej, pretože v rovnakom rozhodnutí rozhodol o žalobcovom návrhu na prerušenie
konania tak, že návrh zamietol, hoci v prejednávanej veci žalobca návrh na prerušenie konania vôbec
nepodal; namietal, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný
doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe dňa 25.07.2013), žalobca súdu pripisuje závery, ktoré tento

v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
smerujúce voči konkrétnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu

odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je správny, pretože žalobca
nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní.
Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní

veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za

dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci založil žalobca na
argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.

zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v
inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013
a 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013

sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého: „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá
sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom
na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím
nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú

ujmu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR
pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho

o námietke zaujatosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13NcC/329/2012-10 zo dňa
15.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu
žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a

vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil tak jeho právo na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej veci sa jedná vzhľadom na
predmet konania o drobný spor (§ 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p.). Zo spisu
vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku okresný súd riadne a včas oznámil na svojej

úradnej tabuli (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k žalobe.
Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom;
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce
vykonal dokazovanie mimo pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.), toto však pozostávalo len v oboznámenísa s exekučným spisom a listinami v ňom obsiahnutými, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný
žalobca priamo v žalobe. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda obsah
exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ako aj návrhu na zmenu súdneho exekútora, až do rozhodnutia exekučného súdu
mu bol nepochybne známy, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia v exekučnom
konaní boli žalobcovi riadne doručené. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie
predloženým znaleckým posudkom, súd poukazuje na to, že žalobca do spisu okresného súdu znalecký
posudok nepredložil. Iné dokazovanie žalobca nenavrhoval a okresný súd nevykonal.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
právoplatne rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalobca v konaní pred okresným súdom takýto návrh nepredložil.
Rovnako nekorešpondujúca s obsahom súdneho spisu bola aj námietka odvolateľa, že okresný súd
rozhodol napriek tomu, že žalobca požiadal o odročenie pojednávania.

Pokiaľ žalobca namietal záver okresného súdu o nenaplnení zodpovednosti žalovaného za škodu
z dôvodu, že žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní, odvolací súd považoval aj túto námietku za nedôvodnú. Nesprávny úradný postup
exekučného súdu v konaní mal podľa žalobcu spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o

zmene exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote. Prvostupňový súd však správne dospel k záveru,
že nešlo o nesprávny úradný postup, pretože predmetné exekučné konanie začalo dňom doručenia
návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdu, t.j. dňom 23.02.2004.
Exekučnému súdu bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený dňa 02.11.2009. Keďže exekučné
konanie začalo dňa 23.02.2004, na predmetné exekučné konanie je potrebné aplikovať ust. § 44

ods. 6 Exekučného poriadku v znení úč. do 31.08.2005. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku
konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ustanovenie ods.
2 neustanovuje inak. Podľa ust. ods. 2 cit. § 238 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie taxatívne
vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005,
avšak s výnimkou ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v

znení úč. do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený
a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena súdneho exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že citovaná právna norma neustanovovala exekučnému súdu povinnosť rozhodnúť

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu
exekútora, t.j. nebola stanovená žiadna zákonná lehota na vydanie rozhodnutia. Prvostupňový súd
preto správne konštatoval, že nebola porušená žiadna právna povinnosť zo strany súdu, t.j. žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca nepreukázal ani existenciu prieťahov v

predmetnom exekučnom konaní, čo správne konštatoval prvostupňový súd po preskúmaní okolností
konkrétneho prípadu. Je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy SR (I.ÚS 48/03, III.ÚS 59/05). Či v súdnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy sa zohľadňujú

štyri základné kritériá, a to právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníkov súdneho konania,
postup samotného súdu a význam veci pre účastníka. V tomto prípade je významná skutočnosť, že
navrhovateľpredokresnýmsúdominiciovalznačnevysokýpočetexekučnýchkonaní.Ajkeďzaťaženosť
súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí zabezpečiť súdne konanie nie je dôvodom na zbavenie
sa zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní, je však nevyhnutné k tomuto faktu prihliadnuť a to vo

vzťahu ku kritériám posudzovania prieťahov, ako aj v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť
všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní žalobcu zvyšuje faktickú zložitosť veci z
dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania žalobcu. V takýchto prípadoch je možné aj z ústavného hľadiska
akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania konania. Povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými
návrhmi žalobcu sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu

ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu (II.ÚS 64/97). Zároveň treba poukázať na to, že
zbytočné prieťahy v konaní je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu. Ani jej nedodržanie automatickynevyvoláva porušenie základného práva upraveného v § 48 ods. 2 Ústavy. Odvolací súd vo vzťahu
k namietaným lehotám prvostupňovým súdom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS
245/2013, IV.ÚS 606/2012, kde ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu,

keď je známe, že navrhovateľ zaťažil prvostupňový súd, resp. súdy veľkým počtom podaní, musel
počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo,
že o jeho žiadosti či návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, na čo správne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj prvostupňový súd. Odvolací súd uvádza, že ohľadne žalobcom
tvrdenýchprieťahovsaneviedložiadnedisciplinárnekonanie,neriešilasasťažnosťnaprieťahyvkonaní,

ani nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie
žalobcom uplatnených nárokov. V namietanej veci nešlo o neodôvodnenú nečinnosť všeobecného súdu,
kedy by nedodržanie zákonnej lehoty (ktorá v tomto prípade napokon ani nebola zákonom určená)
bolo priamo podmienené a spôsobené činnosťou žalobcu. Práve táto okolnosť je tou, ktorá vyvracia
záver žalobcu, že súd konal s prieťahmi. Práve naopak, súd musel konať koordinovane a sústredene

aj vzhľadom na množstvo podaní žalobcu, keď vo všetkých veciach vzniesol námietku zaujatosti
sudcov okresného súdu, o ktorých musel nadriadený súd rozhodnúť v zákonnej lehote (10 dní), pričom
námietky boli smerované voči všetkým súdom v obvode Krajského súdu Banská Bystrica. Pre úplnosť je
potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd sa dopustil viacerých omylov ohľadne
namietaných lehôt, odvolací súd konštatuje, že žalobca namietal v odvolaní lehoty vo vzťahu k vydaniu

rozhodnutia o poverení, resp. zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, ktorá námietka je irelevantná,
keďže v tejto veci sa žalobca domáhal podanou žalobou odškodnenia v dôsledku nedodržania lehoty
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Napokon žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý

sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Túto
námietku rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže jednak nemá podklad v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia okresného súdu a jednak žalobca nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci -
nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých podmienok

zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby,
v súlade so zásadou hospodárnosti konania by nebolo preto ani potrebné, aby sa okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne a podrobne zaoberal splnením ďalších podmienok
zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal
odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.