Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/701/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223122
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213223122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1/ X. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, X. Y. a 2/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, X. Y., o zaplatenie
439,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 11. apríla 2014, č.k. 15C/13/2013-41, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľaaotrováchkonania
rozhodol tak, že odporcom nepriznal náhradu trov konania.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, keď na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca 1/ v pozícii spotrebiteľa dňa 31.01.2008

uzatvoril s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o úvere. Odporcovi 1/ ako fyzickej osobe bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Navrhovateľ
ako právnická osoba poskytol odporcovi 1/ spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra. Na základe uvedenej zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ
odporcovi 1/ spotrebiteľský úver, ktorý sa odporca 1/ zaviazal navrhovateľovi splatiť v 48 mesačných
splátkach vo výške 56,10 eur, splatných vždy v 24. deň v mesiaci. Celkovo sa odporca 1/ zaviazal
navrhovateľovi vrátiť sumu 2.692,80 eur, pri ročnom úroku vo výške 82,08% a pri RPMN vo výške

83,68%. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ tiež poskytol odporcovi 1/ revolving vo výške 457,75
eur, pri ročnom úroku vo výške 87,96% a pri RPMN vo výške 73,75%. Odporca 1/ sa však dostal
do omeškania s úhradou viac ako troch splátok, preto navrhovateľ v zmysle ust. § 565 Občianskeho
zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru
bol vyčíslený na sumu 439,09 eur. Táto suma neobsahuje žiadne poplatky a ani úroky z omeškania.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,

v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je
to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právnyporiadok a samotnú istotu občana (spotrebiteľa), zakladajú riziko konkludentného vžitia subjektmi
právnych vzťahov. V zmysle vyššie uvedeného má tunajší za to, že úrok vo výške 82,08% ročne a
rovnako úrok revolvingu vo výške 87,96% ročne, oba dojednané v zmluve o úvere zo dňa 31.01.2008

sú v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského
úveru vo výške 995,82 eura dňa 31.01.2008 (január 2008) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri
nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti
od 1 do 5 rokov vo výške 16,16% ročne a v čase poskytnutia revolvingu vo výške 457,75 eura
dňa 20.10.2010 (október 2010) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských

úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške
15,27% ročne (zdroj: Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska). Ročná úroková
sadzba vo výške 82,08% tak predstavuje viac ako 5 - násobok priemerných úrokov vyberaných
bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 87,96%
tak predstavuje tiež viac ako 5 - násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných
spotrebiteľských úveroch. Takéto dohodnuté výšky úrokov podstatne prevyšujú priemerné úroky,

uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považoval výšku oboch dohodnutých úrokov za v
rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol a reálne
vyplatilodporcoviv1.radespotrebiteľskýúvervovýške995,82euradňa31.01.2008arevolvingvovýške
457,75 eura dňa 20.10.2010, t.j. spolu mu reálne poskytol sumu vo výške 1.453,57 eura, pričom odporca
v 1. rade už uhradil jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 3.600,11 eura, teda viac finančných

prostriedkov, ako mu bolo poskytnutých. Úroky, dohodnuté medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere,
súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, zmluva v časti dohodnutých úrokov je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi 1/ povinnosť plniť. Preto súd žalobu navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Odporcovia 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto by im patrila náhrada trov konania

(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania si však neuplatnili, žiadne trovy konania im ani nevznikli. Preto im
súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol závery súdu o rozpore výšok úrokov s dobrými
mravmi a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov. Súd vo svojom rozhodnutí
vychádzal z porovnania odplaty za úver dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o revolvingovom
úvere s priemernou odplatou bánk. Takýto postup súdu nemá ani oporu v zákone a odporuje záverom
aj rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Ak konajúci súd ako východisko pre

vymedzenie dobrých mravov v prejednávanej veci zvolil priemernú úrokovú sadzbu bánk v rozhodnom
období,potomsaodchýlilodnímcitovanéhorozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,pričomanivodôvodnení
rozhodnutia nevysvetlil, prečo vychádza z priemernej úrokovej sadzby bánk. Nesprávnosť záverov súdu
prvého stupňa spočíva potom v jeho základných rovinách. V prvom rade preto, že v určitej časti rozporu
s dobrými mravmi nejestvuje (čiže nie je daný dôvod neplatnosti uvádzaný súdom). Ak totiž súd má

právomoc posudzovať, čo je podstatné prevýšenie odplaty, potom súčasťou tohto rozhodovania je
nevyhnutné stanovenie aj toho, čo podstatné prevýšenie nie je a práve v danom rozsahu nie je možné
tvrdiť,ževýškaodplaty(úrokov)jeneprimeranou.Postupsúdujevšaknesprávnymajzdôvodurozporus
ust.§497a502Obchodnéhozákonníka.Zmluvnevprejavenejvôleúčastníkovkonaniabyzodpovedalo,
aby súd - pri pochybnostiach o výške úrokov a teda čo je už podstatné prevýšenie - určil, aká výška je

primeraná, aká už nie je a na základe takéhoto posúdenia rozhodol. Ak by konajúci súd dospel k záveru
o rozpore výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi na základe porovnania s úrokovými sadzbami v
intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, potom by mal určiť, aká časť je v súlade a aká v rozpore.
Z právnej úpravy nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za
úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
(§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202
O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15C/13/2013 je zaplatenie 439,09
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh zamietnutý a odporcom nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje.

V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi dňa 31.01.2008 uzatvorená zmluva o revolvingovom

úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako dodávateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti
poskytol odporkyni úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Odporkyňa
pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu,
na ktorú treba aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných
prostriedkov,jepodstatnoučasťouzmluvyoúvere(§497Obchodnéhozákonníka).Občianskyzákonník,
Zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovili
maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať,
že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko

i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane
vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce
uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda podnikateľskej
činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba

aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou
časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských
úveroch, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov
zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela

len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve
o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na

neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti
starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s

dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu
za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, na ktoré
poukazoval aj navrhovateľ vo svojom odvolaní, obsahuje ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných
trhoch.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
rozhodol i o trovách konania a vo veci úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keď títo

jej priznanie nežiadali.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože títo na jej priznanie návrh nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.