Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202948
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214202948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu X.., s.r.o., so sídlom Y. XXXX/XXA,
XXX XX C. X, P.O.H.: U. X., L., IČO: XXX XX XXX, právne zastúpeného Q. C., s.r.o., so sídlom Y., XXX
XX H., proti žalovanému D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.394,91 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. A./XX/XXXX-XX zo
dňa 12.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svojerozhodnutieodôvodniltým,žesúdjepovinnýajvspotrebiteľskýchveciachskúmaťajprávnyvzťah,
ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ju podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské
právo. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná rovnako ako celá úverová zmluva. Uviedol,
že dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok pripravených vopred
právnym predchodcom žalobcu, žalovaný nemal možnosť nijakým spôsobom ju ovplyvniť. Takto

formulovaná dohoda o vyplnení blankozmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky
zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo sú ďalšie dôvody jej neplatnosti. V zmysle zákona 258/2001
mohol veriteľ žalovaného v prípade platnosti tejto spotrebiteľskej zmenky vyplniť zmenku nanajvýš na
sumu istiny navýšenej o 30 %. Veriteľ vyplnil zmenku v rozpore s týmto ustanovením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz

o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom, a tým dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie veci. Uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorá inkorpoluje v listine ako takej samo právo
navrhovateľa. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek

iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením.
Prvostupňový súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to,
že odporca so spoločnosťou C., s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.Tieto fakty nie sú nespornými skutočnosťami, neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd
tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,

preto neexistuje spôsob akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Poukázal na
to, že rozhodnutie je vzhľadom na nesprávnu interpretáciu príslušných právnych predpisov nesprávne.
Uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcestorickej povahy. Nie je možné ju
spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Poukázal na doterajšiu

judikatúru českých a slovenských súdov týkajúcich sa zmeniek. Uviedol, že zásadne nesúhlasí s tým, že
súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom
na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku
a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam , kde mu to právny poriadok neumožňuje.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,

ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Žalobca skutočnosti o
existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol
nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, či by medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky, ktorý nie je ani účastníkom konania a žalovaným mohol existovať iný záväzkový
vzťah než aký je predmetom tohto konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca

preukázal. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu
na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného o nich ani upozorniť. V

danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnúť. Poukázal na to,
že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške

dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná.
Zákonodarca aj pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne. Z uvedeného vyplýva, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie
blankozmeniek. Prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, uvedený záver súdu

však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol. Kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remidentom je po indosovaní
irelevantný. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Argumentácia žalobcu v odvolaní ani v možnosti skúmania kauzálnych
námietok bez námietky žalovaného o abstraktnosti zmenkového záväzku neobstoja s ohľadom na
spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veciach občianskoprávnych a obchodnoprávnych,

zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 na str. 1.

Podľa tohto spoločného stanoviska „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Ďalej zo stanoviska vyplýva, že „Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie (pozn. jedná sa o nariadenie č. 861/2007), ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie
cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých

podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota

nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4
odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa

pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť
formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo
vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený
alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo
neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú

podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti

preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti

návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je

procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.“

K ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám zo stanoviska vyplýva, že

„Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom
na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu

ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo
spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolnostísvojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich

záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v
rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4
ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje
úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhraduspokojiťveriteľa-nadobúdateľaindosovanejzmenkyaažnáslednehožalovaťonáhraduškody,
s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

V danom prípade z predloženej zmenky aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa jedná
o zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú v prospech spoločnosti C., s.r.o., t.j. spoločnosti, ktorá
poskytuje nebankové úvery. Vystaviteľom zmenky je fyzická osoba bez toho, aby bolo z údajov
možné posúdiť, že sa jedná o podnikateľa. Zo zmenky vyplýva zmenkový úrok 0,25 % denne od

určitého dátumu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o vyplňovacom práve je neplatná, pretože
umožňovala veriteľovi zo spotrebiteľského úveru bez akejkoľvek kontroly súdu alebo iného orgánu na
ochranu spotrebiteľa podľa vlastnej úvahy vyplniť zmenku zabezpečujúcu úver. Úrok vo výške 0,25 %
denne nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň indosovaním zmenky došlo ku skutočnosti,
že súčasný žalobca (nadobúdateľ zmenky) tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o pôvodnom kauzálnom

vzťahu medzi vystaviteľom zmenky a spoločnosťou C., s.r.o., a teda nie je možné verifikovať či a aká
časť úveru bola uhradená. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch má obmedzené použitie a jej
použitie môže byť aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa o neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, ako aj o neplatnosti zmluvy o úvere ako
odporujúcej zákonu o spotrebiteľských úveroch.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V

odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v odvolacom konaní úspešný bol, trovy konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.