Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 12P/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kovácsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:1214213231.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou vo veci starostlivosti o maloleté deti E. :

Y., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX obe bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
otec G. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., F. X. XX/B zastúpený opatrovníkom JUDr. Imrichom
Hlavičkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Komárno o návrhu otca na zrušenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II. dňa 28.05.2014 domáhal zrušenia svojej

vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom s odôvodnením, že je zdravotne ťažko postihnutý, je
invalidný dôchodca, bez zamestnania a jeho mesačný príjem je 389,- eur, z ktorej sumy väčšina je
použitá na lieky, ktoré ho držia pri živote. Ďalej uviedol, že býva v ubytovni, za ktorú platí mesačne
235,- eur. V priebehu konania vzhľadom na to, že otec si zásielky zasielané na adresu trvalého bydliska,
prechodného bydliska vedeného v registri obyvateľov, na adresu, ktorú uviedol v návrhu nepreberal,
tieto sa vrátili súdu s uvedením, že adresát je neznámy, preto mu bol uznesením 12P 107/14-60 zo
dňa 26.06.2015 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 16.07.2015. Opatrovník sa napriek riadne vykázanému doručeniu na pojednávanie
nedostavil, preto súd pojednával a rozhodol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
otca a jeho opatrovníka.

Matka detí v písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2014 nesúhlasila s podaným návrhom, uviedla, že otec
okrem invalidného dôchodku poberá asistenčný príspevok.

Kolízny opatrovník s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania návrh otca na zrušenie výživného
žiadal zamietnuť.
Súd v rámci dokazovania vypočul matku, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava
II. 28P 323/2009, ostatnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v priebehu dokazovania a zistil tento
skutkový a právny stav:

Naposledy bolo výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 28P

323/2009-163 zo dňa 27.11.2012, kedy uzavretou rodičovskou dohodou boli obe maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. E. sumou 100,-
eur a na výživu maloletého Y. E. sumou 100,- eur mesačne počnúc od 01.12.2012. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť 14.12.2012. Z predmetného spisu vyplýva, že v čase schválenia uvedenejrodičovskej dohody otec bol invalidným dôchodcom, poberal invalidný dôchodok vo výške 370,- eur
mesačne, bol bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Maloletý M. v čase poslednej úpravy navštevoval 2.
ročník Základnej školy a maloletý Y. 1. ročník Základnej školy. Matka detí mala ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k maloletej L. E. nar. XX.XX.XXXX.

Z výpovede matky detí mal súd preukázané, že v novembri 2013 sa presťahovala s deťmi z Bratislavy
do E., kde býva aj v súčasnosti v rodinnom dome svojej matky a jej priateľa, ktorým prispieva mesačne
na náklady bývania sumou 35,- eur. Obe maloleté deti navštevujú Základnú školu v E., s maloletou

L. je stále na materskej dovolenke, na toto dieťa nemá zatiaľ určené výživné. Jej príjem pozostáva z
rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Tvrdila, že otec detí v čase poslednej úpravy výživného
malpríjemzinvalidnéhodôchodku,okremtohopoberalpeňažnýpríspevoknaasistenčnéslužbyzÚradu
práce Bratislava, ktoré si ponechával, býval v tých istých bytových pomeroch ako v súčasnosti. O iných
príjmoch, či majetkových pomeroch otca dieťaťa nemala vedomosť. Obe deti majú bežné výdavky v
súvislosti s návštevou školy. Ona má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému R. nar. XX.XX.XXXX,

ktorý je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky, jej manželstvo s otcom maloletých detí
stále právne trvá

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, otcovi maloletých detí je vyplácaný invalidný
dôchodok vo výške 393,30 eur mesačne, ktorý mu je poukazovaný dôchodkovým listom na adresu F.

X. XX/B V.. Dotazom z Okresného súdu Bratislava II bolo zistené, že tri predchádzajúce návrhy na
rozvod manželstva rodičov maloletých detí vedené pod spisovými značkami 11C 208/08, 10C 210/08,
9C234/10bolizastavené,čiužzdôvoduspäťvzatianávrhu,alebopreprekážkulitispendencie.Posledný
návrh vedený pod spisovou značkou 61P 129/12 bol postúpený dňa 22.04.2013 na Okresný súd
Bratislava I., ktorý uznesením 1P 63/13-50 zo dňa 24.07.2013 odmietol. Uvedené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 05.09.2013.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1, Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného

povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho
rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej
úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať
sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62
ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o

výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým
od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajúsa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda

rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie
len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zrušenie výživného nie je dôvodný.
V prvom rade je potrebné uviesť, že novelou zákona o rodine účinnou od 01.04.2015 bolo zavedené
súčasné ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého bola zavedená povinnosť každého
rodičaprispievaťnavýživusvojhodieťaťabezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery

v minimálnom rozsahu. Uvedené znamená, že nemôže nastať situácia, aby výživné na maloleté dieťa
nebolo v žiadnom rozsahu určené. Vzhľadom na túto skutočnosť „pozbavenie platenia výživného“ ako
žiadal otec v podanom návrhu neprichádzalo do úvahy. Súd pri rozhodovaní bol povinný preto posúdiť,
či je dôvodné prípadné zníženie výživného. Je nepochybné, že v čase poslednej úpravy výživného súd
vychádzal z príjmu otca pozostávajúceho z invalidného dôchodku vo výške 370,- eur, od ktorého času

sa v tomto smere jeho pomery nezmenili nakoľko aj v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v tej istej
výške. Naopak zmenili sa pomery maloletých detí, ktoré od času posledného rozhodnutia sú staršie o
2,5 roka, počas ktorého obdobia vzrástli ich bežné potreby a s nimi súvisiace náklady, či už na stravu,
ošatenie a bežné školské potreby.

Pokiaľ by súd vzhľadom na uvedené za tých istých okolností, ktoré boli dané v čase poslednej úpravy
výšky výživného t. j pri nezmenených pomeroch na strane otca pristúpil podľa § 78 ods. 1 Zákona
o rodine k zmene výšky výživného, došlo by tým k neprípustnej reparácii tohto (predchádzajúceho)
rozsudku súdu. Z týchto dôvodov nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného,
súd návrh zamietol. Otec detí si musí uvedomiť svoju zodpovednosť voči svojim maloletým deťom s

tým, že sa nemôže zbaviť svojej vyživovacej povinnosti voči nim už aj vzhľadom na ich zvýšené náklady
len paušálnym poukazovaním na svoje zlé finančné pomery a tým presúvať svoju zodpovednosť a
vyživovaciu povinnosť na matku detí. Majetkové pomery matky detí neumožňujú to, by sa ona mohla
výraznou mierou podieľať na vyživovacej povinnosti detí, pričom jej povinnosť je čiastočne krytá jej
osobnou starostlivosťou o deti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré
sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na odvolanie.