Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/190/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244530
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111244530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci

navrhovateľa : R. G., A. XX, Bratislava, zast. FUTEJ & Partners s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07
Bratislava, IČO : 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul.
Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z dôvodu začatia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie zamieta.

Súd návrh vo veci samej z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
30.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 400,- eur s príslušenstvom,
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa
ust. § 14 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen vložil peňažné prostriedky
do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTICIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08

Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel Dr,
vložka č. 383/B ( ust. § 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka ). .Družstvo zhromažďovalo
peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák.č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon
o cenných papieroch ). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle
ust. § 126 zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila
Národná banka Slovenska., prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa

21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu
činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov
od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl.č. 2902/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával
činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na
poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie

investičných služieb ( obchodník s cennými papiermi bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti -
riadenie portfólia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu
podľa ust. § 5 písm. a) prevoditeľné cenné papiera, b) nástroje peňažného trhu, c) podielové listy, aj
čo do okruhu osôb tak, že ich môže vykonávať len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanúúčasť CI HOLDING a.s. a právnické osoby, nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie
majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a
ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva , ktorú uzatvorili ako zmluvné strany

Družstvo a Obchodník s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa
ustanovení zák.č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená
a doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej
dňa 2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala

byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa
zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia ). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc
vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej
vyplývajú aj podľa zák.č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych
predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák.č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia upravuje
účel , postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS ( ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona
o dohľade NBS ). Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa
spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad
NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné

prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Spoľahnutie navrhovateľa vychádzalo z
toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR -
zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania
činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených
finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre

finančný trh ( orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS ) Družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície ( rozhodnutie
Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení
prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný ) a táto skutočnosť bola zapísaná vo výpise

Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu,
ktorej predmetom bolo nadobúdanie , správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva
bola vždy súčasťou Prospektu investícií a to v súlade so zákonom o cenných papieroch. Družstvo a
obchodník s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu
štátu zo strany zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych

predpisov. Vo vzťahu k vyššie uvedenému navrhovateľ sa spoľahol súhrnom na tieto garancie riadneho
vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného zhodnocovania a to :
1. Vložil peňažné prostriedky do Družstva ako subjektu, , ktorý nebol "nebankovkou " , ale bol
subjektom riadne začleneným do systému subjektov finančného trhu a bol v zmysle ust. § 1 ods. 3 zák.
o dohľade dohliadaným subjektom

2. Prospekt investície ako právny predpoklad na vykonávanie činností Družstva podľa ust. § 127 zák.
o cenných papieroch schválila NBS
3. Pre Družstvo vykonával odborné činnosti v súlade s prospektom investícií a zák. o cenných
papieroch obchodník s cennými papiermi podľa zmluvy a teda v rámci dohľadu NBS sa mal dohľad
podľa zákona o dohľade týkať aj činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorú vykonával pre družstvo

4. NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc , ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať
dohľad.
Na základe informácie od Družstva sa navrhovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými
papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov,anizverenépeňažnéprostriedkyažeztohtodôvoduDružstvonemánavýplatunavrhovateľom

zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako
uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v
ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní
Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s

cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že
si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia
portfólia Družstva obchodníkom s cennými papiermi nad zmluvne dohodnuté 8%-né zvýšenie hodnoty
portfólia Družstva podľa Zmluvy. Podľa informácií navrhovateľa obchodník s cennými papiermi Zmluvus Družstvom vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.4.2010 Zmluva skončila, po skončení
Zmluvy obchodník s cennými papiermi družstvu, navrhovateľovi neodovzdal žiadne portfólio CP, ani
zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky, aby vyplatil navrhovateľovi

zverené peňažné prostriedky , ktoré mu navrhovateľ zveril, ani na výplatu ich finančného zhodnotenia,
ku ktorému sa Družstvo zaviazalo . Družstvo, ktoré sa výpoveďou Zmluvy zo strany obchodníka s
cennými papiermi dostalo do stavu, keď nemohlo vykonávať svoju činnosť obrátilo sa na NBS ( listom
zo dňa 15.4.2010 ) a informovalo ju o problémoch a súčasne požiadalo NBS o pomoc a to opakovane.
V dôsledku vyššie uvedeného konania subjektu finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi

v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu
o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti,
(potvrdenie Družstva o vklade a výške vložených peňažných prostriedkov navrhovateľa do Družstva.
Navrhovateľ dospel k záveru, že NBS ako jediný kompetentný orgán verejnej moci zodpovedný s
účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným trhom v Slovenskej republike má právnymi predpismi
stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR a zodpovednosť za jej riadne

vykonávanie t.j. NBS sa stala príslušným orgánom SR zodpovedným za dohľad nad finančným trhom
v SR. Ako vyplýva zo stanoviska Európskej centrálnej banky z 22.9.2004 na žiadosť NBS k návrhu
zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým mala NBS
prevziať všetky kompetencie úradu dohľadu nad finančným trhom SR, NBS sa tým stane priamo a v
plnom rozsahu zodpovednou nad celým finančným trhom ( bod 7 stanoviska ) a má hlavnú úlohu pri

zabezpečovaní stability a dôveryhodnosti finančného trhu, ako aj pri ochrane klientov ( bod 10 ). Z bodu
15 Stanoviska ECB tiež vyplýva, že SR je zodpovedná za všetky možné nároky , ktoré vzniknú z dôvodu
škody spôsobenej činnosťou pri výkone úloh v oblasti dohľadu odkazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že účel dohľadu nad finančným trhom , kompetencie a

povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené najmä v zákone o NBS,
v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými
predpismi v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá za škodu,
ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie z jej
strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla navrhovateľovi a to v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s
cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a
podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela
z charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka

s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho
záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií, aj keď
onepriaznivomdopadevedelaalebomuselavedieť(NBSschválilaProspektinvestíciíDružstva,ktorého
súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi ). Keď
NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý

zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä
nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo ( v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo
ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve ) na riziká vyplývajúce z činnosti
obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť
svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o

problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými
papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa
až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol doručený NBS dňa
28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch Bankovej rade

podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a
NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok
zverený navrhovateľom obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť
následne nároky svojich členov vrátane navrhovateľa. NBS inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou
nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia

( sankcie ), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol, nakladať so svojím
majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela
alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon o
cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona odohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi a nad Družstvom tak, aby
bol splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku,
ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti

finančnéhotrhu,ochranyklientovarešpektovaniapravidielhospodárskejsúťaže.Navrhovateľvkontexte
s vyššie uvedeným uviedol, že sa sprostredkovane dozvedel z informácií Družstva a to, že NBS
o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi skutočne vedela, minimálne na základe
kontroly, ktorú NBS vykonala u obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 8.1.2008
rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 500000Sk

a 20.8. - rozhodnutie NBS OPK-9750-5/2007 ( už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z
6.5.2008 č. GUV-841/2008 ), ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 300000Skza
porušenie povinností obchodníka s cennými papiermi ( obchodník sa vzdal práva na rozklad voči tomuto
rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť zistení NBS ), inter alia aj z dôvodu porušenia ust. § 73 ods. 1
písm. a) zákona o cenných papieroch z dôvodu, že si obchodník s cennými papiermi neplnil povinnosti
vyplývajúce voči Družstvu zo Zmluvy, a kde NBS konštatuje, že obchodník s cennými papiermi si neplnil

svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej miery rizika podľa Zmluvy , nepostupoval podľa investičnej
stratégie, neriadil sa schváleným prospektom investície. Navrhovateľ dospel k záveru, že ku škode by
nedošlo ( príčinná súvislosť ), ak by vykonávala NBS dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi
riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to tak vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a
aj Družstvu. NBS zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a

musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom
zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom
o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného subjektu , a nie nezodpovednosťou NBS a
jej nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto smere NBS podľa názoru navrhovateľa
konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a

zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať
svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu
nad finančným trhom. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti
jej právomoci pri výkone dohľadu, objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuNBSporušenímpreňuzáväznýchustanovenívzťahujúcichsa

na výkon dohľadu vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu podľa zákona o dohľade. Navrhovateľ
poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou,
ktorá mu vznikla. NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala v
súlade s o zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na
strane navrhovateľa , pretože jeho prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených

NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami
prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu
investícií. NBS mala z kontroly u obchodníka s cennými papiermi, pri ktorých sa dozvedela o zásadných
porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu povinnosť prijať a vykonať
účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov Družstva, ktorí vložili do

Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu investícií. Nekonanie NBS resp. konanie NBS
v rozpore s účelom zákona o dohľade je v priamom rozpore so štátom proklamovanou zásadou ochrany
vkladov občanov do subjektov dohliadaných v rámci finančného trhu. NBS sa dopustila nesprávneho
úradného postupu v zmysle zákona, tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala
v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou t.j. na čo má dohľad slúžiť a tým došlo ku škode

navrhovateľa, nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila tak komplexne a vo vzájomných
súvislostiach, napĺňajú znaky nesprávneho úradného postupu ( tlačová správa NBS z 9.3.2011, tlačová
správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt
Družstvu ). Navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že je toho názoru,

že pod tieto ustanovenia spadá aj prípad, keď v činnosti orgánu verejnej moci dôjde k porušeniu práva,
ktoré vyplýva z povahy, funkcie a cieľov činnosti takéhoto orgánu a vyššie uvedené konanie NBS
vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku voči družstvu
v konkurznom konaní, správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 4, § 11, § 14, § 15, § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým,
že zákon ustanovuje uplatňovaný nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného s tým, že ak príslušný orgán neuspokojí uplatnený nárok na náhraduškody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodený sa môže domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku u odporcu dňa 9.1.2012. Návrh je neopodstatnený, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že

navrhovateľ do teraz nepredložil dôkazy o opodstatnenosti ním uplatňovaného nároku a to ani v
rámci žiadosti o predbežné prerokovanie a tiež ani v rámci žalobného návrhu. Odporca poukázal
na to, že na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz
uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené
pod zn. K000394 v časti 75B Obchodného vestníka č. 75/2011, pričom navrhovateľ si mal svoj nárok

prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto dlžníka.. Odporca poukázal na I. časť žalobného návrhu
kde navrhovateľ uvádza, že ako člen družstva vložil svoje finančné prostriedky do PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE [IČO: 35 784 717; sídlo: Poľná 1, 811 08 Bratislava 1, ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie. Družstvo
tak robilo na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválil orgán dohľadu, a to prvýkrát
rozhodnutím bývalého Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21. 3. 2002, ktorý bol

následne v priebehu činnosti Družstva aktualizovaný "Prospekt investície". Družstvo na zhodnocovanie
peňažných prostriedkov používalo obchodníka s cennými papiermi, konkrétne CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s.IČO:35828749;sídlo:Poľná1,81108Bratislava1 t.j.obchodníkascennýmipapiermi.Navrhovateľ
ďalej tvrdí, že Družstvo a Obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú Zmluvu o správe portfólia
cenných papierov podľa ustanovení zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a § 566 a nasl.

Obchodného zákonníka, ktorá bola počas jej platnosti menená a doplnená, naposledy v znení zmien a
doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008. Navrhovateľ tiež tvrdí,
že príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investície. V časti II. žalobného návrhu navrhovateľ
uvádza jeho dôvody investovania peňažných prostriedkov do Družstva. Hlavným dôvodom navrhovateľa
malo byť spoľahnutie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je

vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska, a že pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky
zhodnotenévgarantovanejvýške[8%p.a.].Navrhovateľvžalobnomnávrhuneuviedolaninepreukázal,
kedy vložil finančné prostriedky a v akej výške do Družstva, ani nepreukázal či tieto prostriedky boli
trvale v dispozícii Družstva. Navrhovateľ sa mal v máji 2010 dozvedieť od Družstva, že Obchodník s
cennými papiermi skončil činnosť (vypovedal zmluvu) s Družstvom k 30. 4. 2010 a Družstvu neodovzdal

žiadne portfólio cenných papierov ani žiadne peňažné prostriedky. Podľa názoru navrhovateľa v
dôsledku výpovede zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi a v dôsledku neodovzdania portfólia
cenných papierov a iného konania Obchodníka s cennými papiermi mala vzniknúť navrhovateľovi škoda
predstavujúca sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa a ktorú mu Družstvo nevráti. V časti III.
žalobného návrhu navrhovateľ mylne vytýka odporkyni, že :

- pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával činnosť pre
Družstvo podľa uzatvorenej zmluvy, odporkyňa po zistení závažných nedostatkov v činnosti Obchodníka
s cennými papiermi neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na
ich zamedzenie do budúcnosti,
- vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, najmä

neupozornila Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi,
- odporkyňa nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi aj keď bola o problémoch
Družstva s ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol
pokračovať v protiprávnom konaní,
- odporkyňa nereagovala na písomný podnet Družstva zo dňa 24. 6. 2010 a nevyhlásila Obchodníka

s cennými papiermi za neschopného plniť si svoje záväzky voči klientom, a tým si Družstvo nemohlo
uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícii,
- odporkyňa inými zbytočnými prieťahmi a svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči
Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorým by zabezpečila, že Obchodník
s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia

pohľadávky navrhovateľa, respektíve tretích osôb.

Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
naziskujehočlenom. Družstvo odzačiatkuobchodnejspolupráce sObchodníkomsCP,nemaložiadne

výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale
ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou
zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráces Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov
voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS .

NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala
ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené,
že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP.
Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany
klientov Obchodníka s CP vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o predbežnom

opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným
ObchodníkovisCPbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuNBS. Rozhodnutímč.ODT-8305-5/2010
zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z
dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia
ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán
rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011.

Navrhovateľtvrdí,žekuškodenavrhovateľabynedošlo(príčinnásúvislosť),kebyodporkyňavykonávala
dohľad nad Obchodníkom s cennými papiermi riadne a urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to
vo vzťahu k Obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. Podľa navrhovateľa mala odporkyňa

vedieť o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s cennými papiermi minimálne od kontroly, ktorú vykonala
u Obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č.
OPK-9750-5/2007, ktorým uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300 000 Sk. V
časti IV žalobného návrhu navrhovateľ cituje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., "štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb.". Pritom navrhovateľ tvrdí, že konanie odporkyne vraj vykazuje znaky údajného nesprávneho
úradného postupu. Odporca považuje návrh navrhovateľa na začatie konania o náhradu údajnej škody

spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu
nad finančným trhom za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody neuznáva v celom rozsahu
(ani čo do dôvodu a ani čo výšky údajnej škody), a to z dôvodov, že žalobný návrh vychádza z
nesprávneho či mylného tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľovi vraj vznikla údajná škoda preto,
lebo Národná banka Slovenska údajne nepostupovala v súlade s právnymi predpismi o dohľade

nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi a tiež Družstvom.
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ
DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"
- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka

(najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ vo svojom
návrhu uvádza, že vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, vedel teda, že vložením finančných
prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité
práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú
činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,

ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Obchodný zákonník
v § 243a ods. 1 a 2 ustanovuje: "Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si
a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchčlenovalebozáujmytretíchosôb
pred záujmom družstva.
Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední

spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.". Navrhovateľ ako investor tiež musel
vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cennýchpapieroch) v znení neskorších predpisov. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že Družstvo
aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou bankou
Slovenska, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške

(8 % p. a.), sa preto účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh
(ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku Slovenska) schválil
pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3.
2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej

ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho
schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a posudzuje sa najmä jeho úplnosť (teda posudzuje sa, či prospekt investície obsahuje všetky údaje
podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za
pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú
úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať (§ 128 ods. 1 písm.
h) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený
Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia.
Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,
čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie
prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície

nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, a teda eventuálne
nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom zo strany Obchodníka by vo
všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt
investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia
vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva
(investorov). Činnosť Družstva nebola priamo viazaná na zmluvný vzťah s konkrétnym obchodníkom s
cennými papiermi. Družstvo, respektíve orgány konajúce za Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná

komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom,
pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve,
okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej
komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky
(ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty

trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 je Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na

skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná
banka Slovenska teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným
prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papierocha investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej
banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z
hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej

finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku
jeho členom. Napriek tomu, že podľa Prospektu investície obstarávanie cenných papierov a správu
portfóliamalvykonávaťobchodníkscennýmipapiermi,takinvestorom(vrátanenavrhovateľa)zaplnenie
plánovanéhozhodnoteniačlenskýchvkladovazadosiahnutieavýplatuplánovanýchpodielovnazisku,v
plnejmierezodpovedáštatutárnyorgán(predstavenstvo)Družstva.Odporcapoukázalajnaustanovenia

§ 2 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 136 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zakotvujú, že
predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov obchodníkov s cennými papiermi
alebo pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a ich klientov (vrátane Družstva), na
ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy lebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

Zo správ predkladaných Družstvom nevyplývali žiadne informácie o zhoršenej situácii Družstva. Od roku
2002 teda od začiatku obchodnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi, Družstvo
nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy odporcovi neoznámilo, že
obchodník neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s

cennými papiermi nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne že Družstvu svojim konaním
spôsobuje škodu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi
listom zo dňa 15. 4. 2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a
žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi
s cennými papiermi na príslušnom súde (hoci išlo o obchodný vzťah), ale žiadalo okamžitú nápravu

od odporcu. Odporca po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v
podnete vykonal ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Na základe predložených dokumentov, ako aj písomných vyhlásení a výpovedí
zástupcov Obchodníka s cennými papiermi získaných dohľadom na mieste bolo zistené, že Obchodník
s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Obchodník s cennými papiermi v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu
dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými
uzavrel zmluvu o riadení portfólia. Obchodník s cennými papiermi tiež nepredložil žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení

portfólia, rovnako nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre
družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z
evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Vzhľadom na
podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s cennými papiermi, NBS - v záujme ochrany
klientov Obchodníka s cennými papiermi - vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o

predbežnomopatrení,ktorýmObchodníkoviscennýmipapiermiuložilazdržaťsanakladaniasmajetkom
klientov zvereným Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14.
7. 2010. Rozhodnutím
č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm.
a) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto
rozhodnutiupodalObchodníkscennýmipapiermirozklad.Vkonaníorozkladeakodruhostupňovýorgán

rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3.
2011. Odporca dospel k záveru, že nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne
prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zákonom

o dohľade. Predložil dôkazy: 1. Kópia rozhodnutia č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010, 2. Kópia
rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010, 3. Kópia rozhodnutia č. GUV-274/2011 z 1.
3. 2011. Odporca v rámci výkonu dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi - v súvislosti so
vzájomnými vzťahmi medzi Obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom týkajúcimi sa najmä ručeniaDružstva za úvery spoločnosti CI HOLDING, a.s. - zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou
určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.
Na základe zistených skutočností preto NBS v súlade so zákonom podala dňa 27. 7. 2010 orgánom

činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. K samotnému konaniu

Družstva (ktorého členom je aj navrhovateľ), odporca uviedol, že Družstvo vo svojich podnetoch síce
formálne deklarovalo, že jeho situácia je "neúnosná", pričom žiadalo NBS, aby konala, v skutočnosti
však samotné Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS, a to či už nepreberaním listových
zásielok, respektíve neodpovedaním na doručené písomné výzvy NBS na predloženie dokladov a
informácií. Samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohla NBS zistiť všetky
skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Odporca na základe

vyššie uvedených skutočností vyzval Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na
výpoveď zmluvy danú Obchodníkom s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28. 4. 2010 žiadosť o
schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. Odporca vyzval Družstvo
na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS, prvostupňový útvar dohľadu

nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 preto konanie
o žiadosti Družstva zastavil. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako
druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12.
2010. Medzičasom NBS, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010

zo dňa 27. 8. 2010 doručil Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) Zákona o cenných papieroch a ust. § 125c ods. 1 v spojení s
§ 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch, a to tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt
investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené
vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj

majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 7. 2011.Odporca nebol nečinný,
vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobilžiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom
o cenných papieroch a zákonom o dohľade (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 201, č.
GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010, č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 201 ). Odporcovi bol dňa 28.
6.2010 doručený ďalší podnet Družstva na vyhlásenie Obchodníka s cennými papiermi za neschopného

plniť záväzky voči klientom, v ktorom Družstvo tvrdilo, že Obchodník s cennými papiermi pri riadení
portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26 179 149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu
na mieste u Obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali
tomu, žeby Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. NBS v rámci preskúmavania uvedeného
tvrdenia požiadala Družstvo o predloženie všetkých výpisov z bankových účtov Družstva (družstiev) a

pokladničnýchvýdajok,nazákladektorýchObchodníkscennýmipapiermivrajprijalpeňažnéprostriedky
za účelom riadenia portfólia. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy a ani inak sa nepodarilo zistiť žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. V
súvislosti s požiadavkou Družstva a teraz aj navrhovateľa na vyplatenie náhrady za zákonom chránený
nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporca poukázal na ust. § 81ods. 1 písm.

c) bodu 3 Zákona o cenných papieroch, s tým, že nie je majetok Družstva (družstiev) považovaný
za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie sú klientom, na ktorého sa vzťahuje systém
ochrany klientskeho majetku z Garančného fondu investícií. Podľa citovaného ustanovenia Zákona o
cenných papieroch právnická osoba, ktorá podľa osobitného zákona musí mať povinne účtovnú závierku
overenú audítorom, nepatrí do okruhu osôb, ktorých majetok je považovaný za zákonom chránený

klientsky majetok na účely Zákona o cenných papieroch. Zákonnej úprave odporuje a je účelové tvrdenie
navrhovateľa, že odporca svojím konaním či nekonaním spôsobil škodu, že Družstvu a jeho klientom
nemohla byť poskytnutá náhrada za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícii v
dôsledku toho, že odporca nevyhlásil Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky
voči klientom. Odporca vykonal v roku 2007 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila

nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi a po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka
s cennými papiermi pri dohľade v roku 2007 NBS vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne
prieťahy v konaní a postupoval v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade.
Odporca vydal rozhodnutie č. OPK-9750/3/20 zo dňa 8. 1. 2008, ktorým uložil Obchodníkovi s cennýmipapiermi pokutu vo výške 500 000 Sk. Obchodník s cennými papiermi nesúhlasil s prvostupňovým
rozhodnutím o uložení pokuty a podal proti nemu rozklad. Banková rada NBS sa dôsledne zaoberala
podaným rozkladom a vydala dňa 7. 5. 2008 druhostupňové rozhodnutie č. GUV-841/2008 ktorým

vrátila vec na ďalšie prvostupňové konanie. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie a vydal dňa
20. 8. 2008 rozhodnutie č. OPK-9750-5/2007, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložil pokutu
300 000 Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 8. 2008. Odporca v konaní proti
Obchodníkovi s cennými papiermi prijal proti Obchodníkovi s cennými papiermi opatrenia, ktoré jej
umožňoval použiť Zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade. Už samotné uloženie pokuty malo

pôsobiť na Obchodníka s cennými papiermi represívne a zároveň preventívne, aby ho v budúcnosti
odradilo od nezákonného postupu. Odporca sústavne vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi
finančného trhu, a to dohľad na diaľku, keď každodenne vyhodnocuje výkazy, hlásenia, informácie,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné poskytovať (mesačne je to cca 3000 výkazov iba v oblasti
kapitálového trhu, pričom v tomto počte nie sú zahrnuté výkazy iných subjektov, napríklad výkazy
bánk, poisťovní a poskytovateľov platobných služieb). Na základe týchto vyhodnotení odporca prijíma

potrebné opatrenia voči dohliadaným subjektom v rámci Zákona o cenných papieroch a zákona o
dohľade, ak zistí určité nezrovnalosti, nedostatky v predkladaných výkazoch. Z výkazov Družstva a
Obchodníka s cennými papiermi po vykonanom dohľade v roku 2007 nevyplývali žiadne indície, na
základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia. Zákon o dohľade vo svojom § 2 ods. 2 a § 17
ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou

bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné. Zároveň ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade
ustanovuje, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania
dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.
Na základe citovaných ustanovení zákona o dohľade treba konštatovať, že účastníkom sankčného
konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný subjekt ( nie klienti dohliadaného subjektu ani

zmluvní partneri klientov dohliadaného subjektu), pričom iná osoba ako účastník konania nemá nárok
na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Štatutárny zástupca Družstva bol
zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi, a teda prostredníctvom neho malo
Družstvo (a tiež jeho členovia) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi,
a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na

kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až
§ 201 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých odporkyňa vraj
porušila svoju povinnosť tým, že
- neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote,

- bola nečinná pri výkone verejnej moci,
- robila zbytočné prieťahy v konaní alebo
- vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb,
Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a nedoložil, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny

úradný postup odporcu, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony a kedy vraj zanedbal odporca, hoci
podľa navrhovateľa ich údajne bol povinný vykonať v navrhovateľom nešpecifikovanom čase a podľa
navrhovateľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov, nešpecifikoval,
aké údajné prieťahy v konaní vraj mal spôsobiť odporca. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla majetková ujma
v súvislosti s jeho investovaním do Družstva, tak je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide

alebo nejde o škodu (teda či ide alebo nejde o majetkovú ujmu zapríčinenú porušením právnej povinnosti
zo strany určitého konkrétneho právneho subjektu (treba však pamätať aj na možnosť majetkovej ujmy
zapríčinenej samotným navrhovateľom), je potrebné preskúmať a objektívne preukázať výšku údajnej
škody, kedy údajná škoda vznikla a tiež treba preskúmať a objektívne preukázať existenciu vecnej
príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnej povinnosti

(teda navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom) a vznikom údajnej škody, čo však
navrhovateľ nepreukázal (hoci nesie dôkazné bremeno). Samotná existencia majetkovej ujmy (škody)
neznamená, že ju má tretia osoba (napríklad štát) povinnosť nahradiť. Odporca návrh na začatie konania
považoval za neopodstatnený aj preto, lebo na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa

11. 4. 2011, ktoré bolo dňa 18. 4. 2011 zverejnené pod značkou K000394 v časti 75B Obchodného
vestníka číslo 75/2011 a navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto
družstva, a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom, mal sa navrhovateľ domáhať určenia
popretej pohľadávky žalobou . Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.Odporca poukázal na existujúcu právnu úpravu a predpoklady pre úspešne uplatnenie nároku na
náhradu škody ( preukázanie porušenia právnej povinnosti - údajného nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v konaní alebo nekonaní, preukázanie vzniku škody a tiež preukázanie bezprostrednej

a priamej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi protiprávnym konaním (údajným nesprávnym
úradnýmpostupom)avzniknutouškodou(akobezprostrednýmapriamymnásledkom).Pritomvzniknutá
škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo v podobe ušlého zisku - lucrum
cessant) musí byť nepochybne spôsobená práve ako príčinný dôsledok porušenia právnej povinnosti.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť jednoznačne a

bezpečne preukázaná, pričom navrhovateľov zaťažuje dôkazne bremeno za preukázanie ich tvrdení.
Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny nexus) musí byť jednoznačne preukázaný, priamy
a bezprostredný. Všetky tieto predpoklady pre nárok na náhradu škody musia byť jednoznačne
preukázané zároveň. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku,
kedy škoda vznikla, nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, nepreukázal, že mu škoda vznikla v
bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym postupom NBS pri vykonávaní

dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a nad spoločnosťou CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. obchodníkom s cennými papiermi. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ
nepreukázal žiaden z predpokladov pre vznik a priznanie nároku na náhradu škody. Údajný nesprávny
úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi je z hľadiska predmetu sporu
celkom irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a

priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným
nesprávnym úradným postupom NBS pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi.
Navrhovateľ v rozhodnom období nebol (ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s predmetným
obchodníkom CAPITAL INVEST. V záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi bolo iba
PDSI, ktoré uzatvorilo s obchodníkom CAPITAL INVEST zmluvu o riadení portfólia, a teda iba PDSI

by teoreticky mohla vzniknúť škoda v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse)
s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom žalovanej NBS
pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi. V prejednávanej veci by teoreticky
mohol byť právne relevantný len eventuálny (reálne však neexistujúci) údajný nesprávny úradný postup
žalovanej pri dohľade vo vzťahu k PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Len v prípade takéhoto eventuálneho (reálne však neexistujúceho) údajného nesprávneho úradného
postupu pri dohľade vo vzťahu k PDSI by prichádzala do úvahy otázka, či v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s takýmto eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným
nesprávnym úradným postupom vznikla alebo nevznikla žalobcovi škoda. Žalobca svoje finančné
prostriedky vložil do družstva PDSI alebo ponechali v družstve PDSI (štandardne ako svoje členské

vklady alebo na základe zmeniek), a sú teda v právnom vzťahu s družstvom PDSI, či už na základe
vložených členských vkladov, zmeniek, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných
vyrovnacích podielov. Iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky. A len v prípade,
ak by sa žalobcovia nedomohli svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé,
či žalobcom vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovatelia vložili svoje

finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa čl. 2 Stanov družstva
PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého
počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských
a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Družstvo PDSI
je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského

profitu, ale aj podnikateľského rizika. Z ustanovení § 223 ods. 2 § 222 ods. 2 § 260 v spojení
s § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi
do družstva (alebo aj ďalšou majetkovou účasťou) zúčastňujú a podieľajú na podnikaní a výsledku
podnikania družstva (podobne ako spoločníci obchodných spoločností), pričom pomeru členských
vkladov jednotlivých členov k základnému imaniu družstva zodpovedajú členské podiely jednotlivých

členov na družstve s tým, že členské podiely jednotlivých členov predstavujú mieru ich účasti na družstve
a na výsledku podnikania družstva. S poukazom na súdnu judikatúru a ustanovenia čl. 20 ods. 3
prvej vety Ústavy SR, vyplýva, že vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva
zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o
svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu

sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných
práv súvisiacich s družstvom. Najvyšší súd SR (ale aj Ústavný súd SR) vo svojej judikatúre dáva
do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt"
či ,,vigilantibus iuris", teda zákony (právne predpisy) sú písané pre bdelých, respektíve inak vyjadrené,že "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), čiže tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia z právnych vzťahov uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou aj čo do možnosti vzniku komplikovaných situácií

sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie. Každý demokratický štát totiž ochranu subjektívnych práv len
ponúka, ale nevnucuje. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou účastníkov právnych vzťahov
(nositeľov práv), aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou zaujímali a starali o
svoje práva a ich riadne a včasné uplatnenie, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobné práva (mutatis mutandis rozhodnutia NS SR sp.

zn. 3 Cdo 65/2010 z 22. 11. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 z 21. 10. 2010, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008 z 31.
7. 2009, sp. zn. 4 Cdo 222/2005 z 27. 3. 2008, sp. zn. 6 Sžo 166/2009 z 18. 5. 2010, sp. zn. 5 Sžf 65/2011
z 19. 7. 2012). Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (ani družstva PDSI) a jeho
majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa
spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení § 221 až §
260 v spojení s § 56 až § 75a Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (podnikateľského

subjektu) neinvestoval svoje peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv,
ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia
uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu

vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov; ), konkrétne v rozsahu povinností uložených PDSI ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanoveniami § 125 až § 129 Zákona o cenných papieroch. NBS
je podľa ust. § 2 ods. 8 zákona o dohľade - oprávnená aj mimo konania vo veciach dohľadu (teda

bez zákonom regulovaného postupu) prerokovať komplikácie a nezrovnalosti v činnosti družstva PDSI
ako dohliadaného subjektu s členmi jeho štatutárneho orgánu, pričom však odporúčania z takéhoto
rokovania sú nezáväzné a nemožno ich považovať za autoritatívny výkon verejnej moci (mutatis
mutandis uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/07-8 z 12. 7. 2007 a sp. zn. III. ÚS 328/07-10
z 3. 12. 2007). Podľa tohto ustanovenia zákona o dohľade postupovala NBS aj dňa 24. 8. 2007, keď si

pozvala zástupcov družstva PDSI a ostatných družstiev zo skupiny PDSI na prerokovanie nezrovnalostí.
Zápisnica s prerokovania je založená v súdnom spise. Žalovaná aj pri tomto postupe konala v súlade so
Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. NBS nedohliada na celú činnosť družstva PDSI,
pretože by išlo o nezákonné a protiústavné prekročenie jej kompetencií ako orgánu verejnej moci. NBS
ako orgán dohľadu môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie

povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií orgánu
dohľadu (dohliadajúceho orgánu). Do kompetencií NBS okrem iného napríklad - v zmysle § 136 ods.
1 Zákona o cenných papieroch a ust. § 2 ods. 3 zákona o dohľade - nepatrí ani rozhodovanie sporov
zo zmluvných vzťahov medzi obchodníkov s cennými papiermi (dohliadaných subjektov) a ich klientmi,
na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány (napríklad rozhodcovské

súdy) podľa osobitných predpisov. Až od 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129
ods. 3 Zákona o cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla žalovaná NBS kontrolovať, či
PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1.
6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI

sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) však žalovaná nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a
už vôbec nemohla (a ani teraz nemôže) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI
investovať. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za
plnenie prospektu investície družstva PDSI bolo vždy zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny
orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody

spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods.
2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva zasa možno
podať žalobu podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka),
teda za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá obchodník s CP ani odporca. Podľa
názoru odporcu v prejednávanej veci je irelevantné vykonávať dokazovanie ohľadne výkonu dohľadu

žalovanou nad obchodníkom s CP). Konanie a postup odporcu je zdokumentovaný predovšetkým v
listinných dôkazoch, ktoré predložil navrhovateľ alebo odporca ( 9 rozhodnutí NBS, ktoré v danej veci
vydala a tiež ďalšie listinné dôkazy). Zo svedeckých výpovedí vyplynulo iba to, že NBS pri výkone
svojej činnosti postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi a v medziach a rozsahu platnýchprávnych predpisov (zákona o dohľade a Zákona o cenných papieroch) upravujúcich kompetencie NBS
a postupy pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi a dohľadu vo vzťahu k PDSI
(ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt). Navrhovateľom navrhnutí a súdom vypočutí

svedkovia sú svedkovia, ktorí z hľadiska ich funkcií v predstavenstve PDSI boli v zmysle § 243a ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili
činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne
zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie). Predstavenstvo PDSI

ku dňu uzatvorenia zmluvy o riadení portfólia dňa 2. 6. 2008 a ani neskôr neodovzdalo písomne a
preukazne obchodníkovi s cennými papiermi portfólio cenných papierov, ktoré PDSI nadobudlo od roku
2000 do roku 2008 (a ktoré mohlo mať evidenčnú hodnotu niekoľko miliónov slovenských korún - SKK),
ale ani finančné prostriedky družstva PDSI za účelom naplnenia predmetu zmluvy, teda riadenia portfólia
v zmysle čl. III bodu 2 písm. c) zmluvy o riadení portfólia;
- predstavenstvo PDSI počas celého obdobia od podpisu zmluvy o riadení portfólia až po ukončenie

zmluvy nikdy nepožiadalo obchodníka s cennými papiermi o informácie a doklady o aktuálnom stave
a štruktúre portfólia cenných papierov, ktoré mali byť v majetku družstva PDSI v zmysle čl. III bodu 1
zmluvy o riadení portfólia ( svedecká výpoveď Ing. R. Rezeka
Právny zástupca navrhovateľa sa v úvode III. časti svojho spoločného vyjadrenia sa odvoláva na
rozsudok Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn. 3 Cdo 71/2009 z 27. 1. 2011, v ktorom sa dovolací

NajvyššísúdSRzaoberalajvýkladomustanovenia§18ods.1zákonač.58/1969Zb.(teda"predchodcu"
terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.), ktoré znelo: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.". Druhostupňový Krajský súd v Žiline v danom prípade dospel k
záveru, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok fyzickým a právnickým osobám na

náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote nepriznáva
tak, ako to výslovne priznáva § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade (teda vo veci sp.
zn. 3Cdo 71/2009) vtedy platný zákon č. 58/1969 Zb. vôbec nedefinoval "nesprávny úradný postup" (na
rozdiel od terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.). Preto sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom pojmu
"nesprávny úradný postup" na účely aplikácie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pričom Najvyšší súd

SR dospel k záveru, že "nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie [pozn.:
nie však samotné vydanie rozhodnutia], lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky)". Pritom právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zdôrazňuje časť predmetného
judikátu, podľa ktorej "treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje". Túto (žalobcami citovanú časť predmetného judikátu) však
nemožno vytrhnúť z celkového obsahu a kontextu predmetného judikátu (a rovnako túto časť judikátu
nemožno ďalej aplikovať neobmedzene a izolovane) bez ohľadu na konkrétny skutkový a právny stav

posudzovaného prípadu, ale taktiež nemožno zároveň opomínať ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých "štátnu moc možno uplatňovať iba v
prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon". Preto tvrdenie
navrhovateľov, že žalovaná si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o dohľade
v ust. § 1 ods. 1, a to "prispievať k stabilite finančného trhu ako celku" je tvrdenie, ktoré nemožno

vzťahovaťnastabilitujednotlivýchsubjektovfinančnéhotrhu.Navyše,ust.§1ods.1zákonaodohľadeje
ustanovením, ktoré - aj vzhľadom na nadpis ust. § 1 "Predmet a rozsah úpravy" - celkom zjavne obsahuje
iba všeobecné prvotné vymedzenie predmetu a rozsahu úpravy zákona o dohľade, pričom samotné
kompetencie(medze)apostupy(spôsobypostupu)žalovanejsúupravovanéažvďalšíchustanoveniach
zákone o dohľade a v ustanoveniach Zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ nepreukázal, v čom

konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup žalovanej (odporkyne), teda neuviedol
(nešpecifikoval) relevantne, aké konkrétne rozhodnutia alebo iné úkony a kedy mala zanedbať NBS,
a podľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov a taktiež jasne nie sú
nešpecifikované, aké údajné prieťahy v konaní vraj mala spôsobiť NBS. Mylne a zavádzajúco právny
zástupca navrhovateľa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo

dňa 11. 4. 2012, podľa ktorého údajne právne neobstojí záver súdu o predčasnosti tvrdenej škody len
z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, pričom podkladom pre záver o výške škody údajne môže byť aj
stav konkurzného konania, respektíve správa správcu konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka v konkurze).
Odporca zastáva názor, že okolnosti, za ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady škody sú iné, akookolnosti vo veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
zo dňa 11. 4. 2012. Okolnosti na, ktoré prihliadal Najvyšší súd ČR sú iné aj v tom, že žalobcovia sa
domáhali náhrady škody voči členom štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti preto,

lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa
žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody. Žiadny žalobca (navrhovateľ) podľa všetkého doteraz
v kauze družstva PDSI nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti žiadnemu členovi predstavenstva
družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI, hoci Obchodný zákonník v § 251

ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene
družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči
družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva

proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca
konkurznej podstaty družstva. Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku judikoval
(čo však navrhovatelia zamlčali), že "akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokovosôbuvedenýchv§3ods.2Zákonaocennýchpapieroch"(českéhozákonač.328/10991Sb.o

konkursu a vyrovnání ve znění pozdějších předpisů). Najvyšší súd ČR zároveň v predmetnom rozsudku
konštatoval, že aj zo súdneho rozsudku R 48/2011 (ktorý sa zaoberá nárokom na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka
sa "posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja až odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového

uznesenia súdu". V závere spoločného vyjadrenia navrhovateľa uvádza právny zástupca navrhovateľa
všeobecne , bez relevantnej konkretizácie, že navrhovateľovi údajne vznikla škoda v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, pričom mylne a nepodložene uvádzajú päť údajných príčinných
súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS.

Vpredmetnejvecisúdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,prepisomCDnosiča,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa so stavom konania Okresného súdu Bratislava I.
sp.zn. 3K 95/2010 a zistil nasledovný skutkový stav :
PDSI ( družstvo ) spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO:
36020095, od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť

mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003
(kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/
OCP zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie
investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to do
22. 4. 2008, z uvedeného vyplýva, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI

obchodníkom s cennými papiermi.
Z listinného dokladu zo dňa 20.4.2010 vystaveného PDSI "Rozhodnutie predstavenstva družstva"
vyplýva, že predstavenstvo rozhodlo že sa navrhovateľ stal vlastníkom členského podielu v celkovej
hodnote 8.838,91,-eur ( v súlade s čl. 11 Stanov družstva ).

Z listinného dôkazu "Potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel"
zo dňa 23.2.2011, nesporne vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo voči družstvu PDSI právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu podľa čl. 21 ods. 2 Stanov Družstva PDSI, splatné do 6 mesiacov odo dňa zániku
účasti člena v družstve .. Následne bola vystavená zmenka na sumu 8.838,91 eur (čl. 44).

Z rozhodnutia predstavenstva družstva rozhodlo o prijatí navrhovateľky za člena družstva z poradovým
číslom 11913 a jej podiel je 8.838,91 eur.

Z Dohody o úprave práv a povinnosti zo 6. 12.2010 vyplýva, že účastníci dohody (družstvo a
navrhovateľka) sa dohodli okrem iného že vyrovnávací podiel bude navrhovateľke vyplatený tak, že

družstvo namiesto uhradenia peňažnej sumy rovnajúcej sa vyrovnávaciemu podielu odovzdá členovi
zmenku družstva ID 3587 v prospech člena na zmenkovú sumu rovnajúcu sa vyrovnávaciemu podielu.

Družstvodňa23.2.2011potvrdilonavrhovateľkezánikčlenstvavdružstveanároknavyrovnávacípodiel.Národná banka rozhodnutím z 8.1.2008, OPK-9750/3/2007 uložila dohliadanému subjektu pokutu vo
výške 500 000,-Sk.

Národná banka rozhodnutím z 20.augusta 2008, OPK-9750-5/2007 uložila dohliadanému subjektu
pokutu vo výške 300 000,-Sk.

Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa 5.5.2011

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom
Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 784 717. V súčasnosti je konkurz zameraný na speňažovanie
majetku.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ( zák.č. 460/1992 Z.z. ), Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods.3 Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal

niečo, čo zákon neukladá..
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.
Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo

iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo
inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania
dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie
Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,

podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené
výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti,
pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky
Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a
konsolidovanúúčtovnúzávierku.Opatreniami,ktorévydáNárodnábankaSlovenskaaktorésavyhlasujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah,
obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov,

hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( platného a účinného v rozhodnom období ), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Medzi nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Podľa ust. § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok

a to:
1.existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2. nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou

princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý
orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže
môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu
moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp

právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom
právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania
orgánov verejnej moci. Základnou a podstatnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná
záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť

pre adresátov.

Opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s
uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou

činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov
a účelne hospodárili s majetkom družstva., je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného
zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika ( Ústava SR
garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko,
čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo

umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov
( predmetných zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov
právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva vdružstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva,
voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej
oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva
PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné
vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení
Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených
vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych

vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov
mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich
možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv.
Až odo dňa 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený
prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1. 6. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc
jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov

má PDSI investovať. Odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie
prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI
(pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej
porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a
ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods.

8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI
nezodpovedá odporca.
V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných
právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými
osobami ( navrhovateľom ) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ) uzatváraním

vyššie špecifikovaných. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie
vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu
na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť
vyššievýnosyzovloženýchpeňazísimusel byťvedomý,žeuzavretieprávnychúkonovsPDSImôžebyť

spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti
s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými
vedomosťami či skúsenosťami.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút

vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval. Ak chýba preukázanie čo i len jedného
atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak
ako to predpokladá zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Súd dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej

NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým,
že vložili finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti
PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie ( navrhovateľ
si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní ), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI ( družstvu )
nepodal.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa §441Občianskehozákonníka,akbolaškodaspôsobenávýlučnezavinenímpoškodeného,znáša
ju sám.
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ
DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"
- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka
(najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka).Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných
prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité

práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.
Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva.
Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami družstva a všetkých jej členov ( sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť
škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom
družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú

zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný
zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2 ).
Navrhovateľ ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel, že s takouto
investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust.
§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad
nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom
limitovanomrozsahuvymedzenomustanoveniamizákonaocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku
Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127
ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v
prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,
ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho
podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv,

ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona
č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval

len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá
povinnostitretímosobám(aniobchodníkoviscennýmipapiermi),alezaväzujelenvyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo

uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia
uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou
splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).
Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si
splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a

povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a
odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením

povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda
kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods.
2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnejponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o

cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.

Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy
o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto
správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.
Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými

v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev,

s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,
že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil
žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy
o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov
či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Podľa ust. § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich
záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.
Podľa ust. § 222 ods. 2 Obchodného zákonníka, členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu
určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči

družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.
Podľa ust. § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka ,členský podiel predstavuje mieru účasti člena na
družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak
stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského
vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,

ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí
rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.
Podľa ust. § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka, vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov
(ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré
spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm.
b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona
spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie
- ust. § 243a ods. 1 a 2 ) .

Podľa čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.
S poukazom na citované ustanovenie, vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom

družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas
zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či
zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových,
satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 3 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.Štátne orgány ( teda aj Národná banka Slovenska ) , môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci t.j. aj pre NBS pri
výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri

zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá
priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc
možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

Zo skutkových okolností prípadu súd dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ ( v danom
prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených
povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbal prevenčnú
povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s

primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu
navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva
družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník ust. § 251 ods.
2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8 ) aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva

podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za
ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ
družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie

družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva.
Navrhovateľ sa mohol a súčasne mal povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach
uvádzaných PDSI, navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o
svoje práva ( výkon svojich práv ) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil
o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s

družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože
ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované
bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky.
Navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI
(štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ) ,

či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na
výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd s poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru,
že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. A len v
prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne
by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložil

finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva
PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva.
Súd vec ( uplatnený nárok navrhovateľa ) posúdil v prvom rade vec v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v

znení neskorších predpisov. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala
relevantné rozhodnutia ( uvedené v odôvodnení ), pričom súd nezistil ani prieťahy v jej konaní , NBS
postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch

a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade.
Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou škodou,
ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy ( vkladu ) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a
ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi,

nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi
(členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI
a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto
skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnomhospodárení PDSI ( družstva ) v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná
činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka
navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by

mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.
Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom
prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné

peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI.

Navrhovateľka si uplatnila svoj nárok v konkurznom konaní, ako bolo v rámci dokazovania oboznámené,

konkurzné konanie nie je skončené, teda v súčasnosti, v čase rozhodovania nie je možné zistiť, či
navrhovateľke škoda vôbec vznikla, či nebude uspokojená v rámci konkurzného konania.

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončená vec

sp.zn.10C216/2011,akoajďaľšievecisp.zn. 7C194/11,19C56/11,7C206/11.21C211/11, súddospel
k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej
republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v
celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
1

Navrhovateľ navrhol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie prejudiciálneho
konania, ktorý návrh súd na pojednávaní zamietol, nakoľko v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
rozhodovanie o navrhovaných prejudiciálnach otázok by bolo vzhľadom na predmet sporu nadbytočné.
Nutno prisvedčiť odporcovi, že inštitút majetkových hodnôt nie je totožný z inštitútom cenných papierov,
ktorých definícia je v § 126 a § 120 zákona 566/2001 Z.z.

Podľa ustanovenia § 109 ods.1 , písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)
Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES)

Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že

rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte ,ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti , medzi ktoré je možné

zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8.6.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo
1060/2009 ,(EÚ) číslo 1095/2010.
Súd v prejednávanej veci má za to , že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených

otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako
aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie . Súd návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyhovel aj z toho dôvodu, žeprvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie
nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Navyše každá Smernica europského spoločenstva je len interpretačným pravidlom. Zákonné
ustanovenia na vec sa vzťahujúce sú jednoznačné.

Súd pripomína, že v prípade, že by štát nedostatočne implementoval smernicu alebo vôbec
neimplementoval do svojho právneho poriadku, subjekty tým poškodené sa môžu dovolávať ochrany
priamo pred súdom voči pasívne legitimovanému subjektu. Túto skutočnosť v priebehu celého konania
navrhovateľa nenamietal.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol predovšetkým z dôvodu, že nepreukázal jeden z troch

predpokladov zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný potup odporcu, preto súd sa ďalej
nezaoberal výškou škody, nakoľko by to bolo nadbytočné.

Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť
úspešne uplatnený iba vtedy ,ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči

dlžníkovi ,ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. Zn. 3 K 95/2010 voči úpadcovi -Družstvu, ktorého
členom bol čo znamená , že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľa ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja až odo dňa , keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy , keď nebude

nárok navrhovateľa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka
navrhovateľa bola síce správcom konkurznej podstaty popretá / čo však neznamená , že počas
incidenčného konania pohľadávku navrhovateľa neuzná/ , navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na
tunajšom súde incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe navrhovateľa nerozhodol a
konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla a návrh

na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný.

Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu ,že ide o predčasne podaný návrh, nakoľko navrhovateľ
ako bývalý člen družstva , ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom
veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243 a/ ods.4

Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva
alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného zákonníka . Obchodný zákonník
v § 251 ods. 2, § 243a/ ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený
v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti
voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene

a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva
proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca
konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva ,ktorý ak porušili svoje povinnosti

pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu , ktorú tým družstvu spôsobili.
Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva
vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z..
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči
subjektom Družstva . Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa

ako veriteľa voči subjektom Družstva , ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného
za prípadný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci , táto škoda však vzniká za preukázania
všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom , keď sa právo veriteľa na
plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľpoukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný navrhovateľ pritom poukazoval na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe

zmluvy o riadení portfólia . Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že
Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo

zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V
priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na

strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym
úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -

Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad

predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali
príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu
o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP/. NBS nemohla

vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu
jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť ,či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti

Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné
vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva , ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť

záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že sa počas trvania členstva
v družstve nevyužil svoje právo člena a nezúčastnil sa zasadnutia členskej schôdze. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce mu
z členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri

zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

Navrhovateľ upustil od vykonanie dokazovania výsluchom predsedu predstavenstva družstva. Súd
upustil od výsluchu navrhnutých svedkov, nakoľko vzhľadom na obsah listinných dôkazov, by tieto
výsluchy boli nadbytočne.

Podľa ustanovenia. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( veta prvá ) O.s.p. a úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.