Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203360
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, zastúpeného AK Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.. - C., I. XXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zastúpenou opatrovníčkou B. E., tajomníčkou Okresného súdu Z.., o uplatnenie
pohľadávky zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou z 3.11.2014 č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok zrušuje

a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je spor zo zmenky

s tým, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú
osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú
povahu. Súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a
sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v

rozpore s § 52 ods. 1 OZ. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy
nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa
pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda uzavretá v čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,

ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi
zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu
spotrebiteľa, musel súd prvého stupňa vyhodnotiť ako neprijateľné, a teda neplatné podľa § 54 ods.5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 5 OZ. Aby bola zmluva
uzavretá je potrebné, aby bola vôľa zmluvných strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný
predložiť žalovanej zmluvné dojednanie týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne

zrejmé, že žalovanej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo tiež
zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením
zmenky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, súd skonštatoval neplatnosť takéhoto
dojednania z dôvodu nedostatku vôle žalovanej. Spotrebiteľ - žalovaná si neuvedomila, že vyplnením
zmenky došlo k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne

zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej
zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v
rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej
služby s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má
poznať dôsledky ich používania. Súd tak dospel k záveru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje
žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše má za to, že vôľa

spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy nemôže byť považovaná za slobodnú. Dohoda o vyplňovacom práve
bianko zmenky, a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona.
O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. Vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch,

dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom práve. K indosovaniu zmenky a k následnému
podaniu žaloby pristúpil žalobca potom, čo súd v obdobných prípadoch zamietol žiadosť spoločnosti
POHOTOVOSŤ o vydanie poverenia v exekučných konaniach. Aj v návrhu na vykonanie exekúcie bola
priložená obdobná zmenka, od ktorej odvádza žalobca svoj nárok aj v tomto konaní, napr. XEr/XXXX/

XXXX. Ide o špekulatívny postup žalobcu v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, a preto nemôže požívať právnu ochranu zo strany súdu. Žalobu preto ako nedôvodnú
zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnil si nárok na náhradu vzniknutých trov konania. Uvádza,
že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, keďže v danej veci žalovaný súdu nedoručil
žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať
podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Došlo týmto rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k
porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007. Tvrdí, že súd nemohol

nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia.
Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou
hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení
účastníkov, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených
listín. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť, a

ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Súd uvádza, že
vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaný však dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako
dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného

žiadnych námietok nebolo, a preto neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V tomto smere súd prvého stupňa postup
nezdôvodnil.Predpokladomvydaniarozsudkuvtomtokonaníbolovýlučnepredloženieorigináluzmenky

a žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd však vykonal z vlastnej vôle dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa žiadnej obrany v tomto smere nedovolával,
pohľadávku nerozporoval a svojim konaním ju prakticky uznal. Súd teda ochranu žalovanému prakticky

nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné a v právnom štáte predstavuje zásah
do práva na spravodlivý súdny proces. Navyše súd vychádzal z podľa jeho názoru nesporných
skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ uzatvorili
zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzavrel zmluvu o úvereako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Uvedené
súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd

mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, toto je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Prvostupňový súd ďalej dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd ignoroval
predovšetkým ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je
prípustné, aby túto úlohu iniciatívne na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Následkom

tohto nesprávneho rozhodnutia vo veci súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. O.s.p.,
súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný
vzťahmedzižalovanýmaremitentomjepoindosovaníirelevantný.Navyšežalobcoviniejeznámyobsah

údajného zmluvného záväzku. Poukázal v tejto súvislosti aj na viaceré rozhodnutia súdov súvisiacich s
touto problematikou. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné
hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu
odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a ide o zmenku
platnú. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Nikto v konaní netvrdil, že žalovanému

bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto
túto skutočnosť nepreukázal. Zdôrazňuje, že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úveroch mohla byť
používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože

právna úprava explicitne pripúšťa používanie blankozmeniek. Žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený
nárok zo zmenky uznal. Vo veci tak mal súd prvého stupňa rozhodnúť postupom podľa § 153a ods.
1 O.s.p.. Z toho dôvodu je rozhodnutie prvostupňového súdu extrémne prekvapivým rozhodnutím.
Žalovaný tým, že uznal uplatnený nárok jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu
pred uplatneným nárokom. Nie je prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil

ochranu, o ktorú účastník nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so
súdom aplikovanou obranou. Súd tak vykonáva procesné, ako aj hmotnoprávne úkony za účastníka
konania. Tým je porušená zásada kontradiktórneho súdneho procesu. Súd v konaní nie je nezávislým
arbitrom, ale aktívnym účastníkom konania. Ak súd dospel k tomu, že dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za

čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Je potrebné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto
dobrovoľne podpísal, išlo o prejav jeho slobodnej vôle, mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového
úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou jednoznačne aj súhlasil. V zmysle týchto dôvodov
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

V štádiu odvolacieho konania žalobca písomným podaním z 21.12.2015 vzal späť sčasti žalobný návrh.

Žalobca vzal späť návrh na začatie konania späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne, v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto
konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu.

Vzhľadom na takto realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu, odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p.
rozhodol o pripustení späťvzatia časti návrhu na začatie konania o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.Pokiaľ ide o vec samú, nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky

indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007.
Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie

vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného
tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu
tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem,
že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale
nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov

potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v
záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z
Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to
považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s

judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za
predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie

súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

V zmluve o úvere zo dňa 11.12.2008 (č. l. 86 spisu) okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje

uvedené nie sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp.
vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere
aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Preto záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím

na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnenépochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s

uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je
abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto

obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,

že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom

predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľavyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť

ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane

spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na

povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné
postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre
žalovaného priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne
významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným
účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.