Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203938
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203938.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnej H. F., bytom R. XXX o vymoženie 212,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/425/2014 - 22 zo dňa 17. februára 2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.
zn. SR 02514/13 zo dňa 6.6.2013. S poukazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 7.7.2011 ako súčasť spotrebiteľskej
zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou v rovnaký deň 7.7.2011 je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na
vydanieexekučnéhotitulu,ktorýjetaknulitnýmprávnymaktom.Ktomutozáverudospelnazákladetoho,
že rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu, bola vopred pripravená dodávateľom bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, neobsahuje kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského
konania oproti konaniu na všeobecnom súde, na riešenie sporov zo zmluvy bol určený rozhodcovský

súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom súde žalujúca strana podá
žalobu,čímbola praktickyodopretáspotrebiteľovimožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom,
možnosť výberu v nej je len zdanlivá, spotrebiteľ na jej základe ešte pred vznikom samotnej zmluvy
stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoje závery podporil aj odkazom na
rozhodnutia Súdneho dvora (ES) C-240/08 ohľadom zabezpečenia nezáväznosti nekalých podmienok
pre spotrebiteľa, C-168/05 a C-243/08 ohľadom ex offo povinnosti súdu posudzovať nekalú povahu

zmluvnej podmienky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia
skutkového stavu. Poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú

mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Mal
sa obmedziť len na skúmanie formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu, nesmel skúmaťsamotné rozhodcovské konanie, mal sa obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, avšak nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Ďalej namietal, že súd
dospel k svojim záverom na základe neúplne zisteného skutkového stavu, ak dospel k zisteniu, že
medzi stranami nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený poukázal na to,
že s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Preto bol

exekučný titul vydaný oprávneným orgánom a súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože
rozhodcovská zmluva od spotrebiteľa nevyžaduje, aby riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad
so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovskému

orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v
tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto

konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou
dňa 7.7.2011, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou rovnako dňa
7.7.2011 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd

podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana žalobu.

Preto rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti tejto rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej

zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
(Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo

245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“V predmetnej veci je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované

na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú
(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú,

ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym
dojednaním svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú
zmluvu dojednať individuálne.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnej
ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho

rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, ich príloh je, že pri uzatváraní
zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich
odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je
zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom
postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37,

a iné).

Rozhodcovská zmluva ako súčasť (bez ohľadu na jej technickú samostatnosť na liste papiera)
tzv. formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa.

Takúto zmluvu možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná zmluvná
podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať,
ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava) a rozhodcovský súd týmto nebol oprávnený vo veci konať a
rozhodnúť.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy aj z tohto dôvodu, zrejmá.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.