Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/31/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309202083
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2309202083.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: T. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O., Y. XXXX/XX, proti odporcovi:
Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 812 72 Bratislava, Pribinova
2, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 54,- eur titulom náhrady cestovného
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 20.2.2009 doručeným tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na náhradu škody vyjadrenú nemajetkovou ujmou vo výške 16.596,96 eur spolu s úrokom z
omeškania a nahradiť trovy konania a to všetko titulom nesprávneho úradného postupu v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave bol prijatý od

šk. roka 2003/2004 na externé bakalárske štúdium práva. Dňa 26.10.2005 navrhovateľa traja policajti
- príslušníci OO PZ Galanta (ako príslušníci orgánu verejnej moci) vykázali z akademickej pôdy - z
priestorov spoločnosti Kaskády, s.r.o., v ktorých prebiehala výučba a zápočtové skúšky. Keďže mu
nebolo ďalej umožnené študovať v uvedených priestoroch, nepodarilo sa mu dosiahnuť potrebný počet
kreditov, v dôsledku čoho bol vylúčený zo štúdia rozhodnutím dekana fakulty zo dňa 6.9.2006 pod č.
U. N.. Citované rozhodnutie bolo preskúmané aj rektorom UK a bolo potvrdené (dňa 7.11.2006 pod č.
C. XXXX/XXXX/D N. X).

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní dňa 1.4.2009 tak, že žiadal návrh zamietnuť
ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľovi konaním príslušníkov polície nevznikla škoda, ak mu nejaká
vznikla,taktobolovdôsledkučinnostivzdelávacejinštitúcie,čímniejedanápasívnalegitimáciaodporcu
v konaní. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť, pričom navrhovateľ
si vylúčenie zo štúdia spôsobil sám tým, že nesplnil podmienky kladené naňho študijným programom.
Rovnako žiadal zamietnuť návrh aj v časti úrokov z omeškania, nakoľko odporca sa nemohol dostať do

omeškania, keď o jeho povinnosti nahradiť škodu ako ani o výške škody ešte právoplatne nerozhodol
súd, nemohol sa preto dostať do omeškania.Navrhovateľ počas konania žiadal pripustiť zmenu petitu a to svojím návrhom zo dňa 13.8.2010 tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.000,- eur. Súd zmenu petitu pripustil na pojednávaní
dňa 6.10.2010 za prítomnosti účastníkov konania.

Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 31.10.2011 pod č.k. 9Co/359/2010 - 193 uviedol, že navrhovateľ
žiadal svojím návrhom náhradu škody alternatívne nemajetkovú ujmu a ďalej uviedol, že Okresný súd
Galanta musí rozhodnúť o zmene petitu, ktorý zmenil navrhovateľ v odvolaní zo dňa 2.12.2010.

Na pojednávaní dňa 6.11.2012 navrhovateľ uviedol, že svojím návrhom žiada zaplatenie sumy 33.000,-
eur spolu s úrokom z omeškania a to titulom nemajetkovej ujmy, nie titulom náhrady škody, pričom
odvolanie zo dňa 2.12.2010 nie je doplnením návrhu a ani zmenou petitu, tak ako to uviedol Krajský súd
v Trnave v uznesení zo dňa 31.10.2011 pod č.k. 9Co/359/2010 - 193, preto nežiada rozhodnúť o zmene
petitu. V uvedenom odvolaní len doplnil, aké jeho práva boli porušené (právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, právo na povolanie a prístup naň, právo na vzdelanie, právo

na súdnu a inú ochranu).

Vzhľadom k tomu súd nerozhodoval o zmene petitu, nakoľko navrhovateľ zotrval na tom, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy tak, ako to bolo pripustené na pojednávaní dňa 6.10.2010.
Navrhovateľ však spresnil, z akého titulu žiada zaplatenie a v tomto smere bolo doplnené dokazovanie.

Na petite zotrval aj na pojednávaní dňa 7.2.2013, keď sa ho súd opätovne dotazoval, čoho sa domáha
svojím návrhom a z akého titulu.

Odporca zotrval na svojom vyjadrení, ktorým žiadal návrh zamietnuť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä žiadosť o predbežné
prerokovanie veci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zo dňa 8.8.2008 z č.l. 25 a odpoveď na žiadosť z č.l. 27,
rozpis sústredení v školských rokoch 2003/2004 až 2005/2006 z č.l. 7-11, list navrhovateľa adresovaný
konateľovi spol. Kaskády, s.r.o. z č.l. 12, podnet na preverenie z č.l. 13, žiadosť na Krajskú prokuratúru
z č.l. 15, vyjadrenie Krajskej prokuratúry z č.l. 16, sťažnosť z č.l. 17, vyjadrenie Generálnej prokuratúry z

č.l. 18, stanovisko dekana PrF UK z č.l. 19, vyrozumenie Krajskej prokuratúry z č.l. 20, vyrozumenie MV
SR z č.l. 21, výsledok šetrenia KR PZ z č.l. 22, rozhodnutie o vylúčení zo štúdia z č.l. 23, preskúmanie
rozhodnutia z č.l. 24, list PrF UK Bratislava zo dňa 20.11.2006 z č.l. 89, zápisnica o prešetrení sťažnosti
z č.l. 91, výsledok šetrenia z č.l. 96, vyjadrenie Ministerstva školstva SR z č.l. 98 a 99, vyjadrenie k
zmluve o technickom zabezpečení z č.l. 104, zmluva o technickom zabezpečení štúdia č. 32/20032 z č.l.

112, list navrhovateľa zo dňa 26.1.2004 z č.l. 115, študijné výsledky navrhovateľa z č.l. 117-120, študijný
poriadok PrF UK v Bratislave a štatút PrF UK z č.l. 133, písomná komunikácia medzi navrhovateľom
a jeho spolupracovníkmi z č.l. 259, vyjadrenie Colného úradu Bratislava zo dňa 20.11.2012 z č.l.
263, výpis z evidencie priestupkov Obvodného úradu Trnava zo dňa 12.12.2012 z č.l. 265, e-mailové
správy navrhovateľa adresované Mgr. Tomášovi Prochockému zo dňa 30.1.2012 a dňa 22.4.2013 a Ing.

Romanovi Grunskému zo dňa 30.1.2013 z č.l. 270, 271, 294 a 295, služobné hodnotenie navrhovateľa
Colným úradom Trnava zo dňa 22.2.2013 z č.l. 281, vypočul účastníkov konania a navrhovaných
svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Ako sám navrhovateľ uviedol v návrhu, bol rozhodnutím dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave

prijatý od šk. roka 2003/2004 na externé bakalárske štúdium práva. Výuka prebiehala v Konzultačnom
stredisku v Únovciach pri Galante v priestoroch súkromnej spoločnosti Kaskády, s.r.o. Dňa 26.10.2005
navrhovateľa traja policajti - príslušníci OO PZ Galanta (ako príslušníci orgánu verejnej moci) vykázali
z priestorov spoločnosti Kaskády, s.r.o., v ktorých prebiehala výučba a zápočtové skúšky. Ďalej mu
nebolo umožnené študovať v uvedených priestoroch. Navrhovateľ pred súdom uviedol, že mu však

bolo umožnené v decembri 2005 študovať priamo v priestoroch PrF UK v Bratislave, ktorú možnosť aj
využil. Štúdium pokračovalo až do septembra 2006, keď mu bolo doručené rozhodnutie dekana fakulty
o vylúčení zo štúdia.

Vysokoškolské štúdium bolo bezplatné, spoločnosť Kaskády s.r.o., kde prebiehala výučba, však

podpisovala so študentmi Zmluvu o technickom zabezpečení štúdia. Predmetom zmluvy bol záväzok
spoločnosti Kaskády, že zabezpečí pre študentov technické zázemie štúdia v areáli spoločnosti
Kaskády v Galante Únovciach, neberie však na seba záväzky z titulu neúspešnosti študenta na
skúškach, neplnenia si svojich povinností vyplývajúcich z predpisov obsiahnutých v Štatúte, Študijnoma skúšobnom poriadku PrF UK. Štúdium sa uskutočňovalo formou týždenných sústredení v spoločnosti
Kaskády, taktiež aj skúšky a zápočty a konzultácie a to v rozsahu ako určí PrF UK. Pedagogickú
činnosť zabezpečovala PrF UK; materiálne, ubytovacie, stravovacie a iné podmienky potrebné k štúdiu

zabezpečovalaspoločnosťKaskádyformouplatenýchslužieb(čl.IVzmluvy).Podľačl.Vzmluvy, úhradu
za technicko-organizačné a materiálne zabezpečenie štúdia stanovila spoločnosť Kaskády vo výške
105.600,-SksDPHzatrojročnéštúdium.Tátosumamalabyťuhradenáv3splátkach-vovýške34.200,-
Sk do 30.10.2003, vo výške 35.700,- Sk do 30.9.2004 a vo výške 35.700,- Sk do 30.9.2005. Suma v
adekvátnej výške by sa vrátila študentovi, ktorý preruší štúdium alebo bude z neho vylúčený, alebo ak

študent nebude môcť využívať služby technického zázemia v priestoroch Kaskády s.r.o.

Navrhovateľ túto zmluvu so spoločnosťou Kaskády však nepodpísal, z listovej korešpondencie (list
zo dňa 26.1.2004 - č.l. 115) medzi ním a spoločnosťou Kaskády (resp. Ing. Dankom - konateľom
spoločnosti) vyplýva, že z dôvodu, že nemal na to finančné prostriedky, nie z dôvodu, že by zmluvu
považoval za rozpor so zákonom.

Z výsluchu svedka Ing. Danka súd zistil, že v priestoroch spoločnosti Kaskády prebiehali prednášky pre
PrFUK.Zmluvy,ktoréspoločnosťpodpisovalasoštudentmi,bolipodpisovanépreúčelyzabezpečovania
priestorov, ubytovania, kúrenia, neboli to zmluvy o platbách za štúdium. Navrhovateľa dal vyviesť z
priestorov spoločnosti z dôvodu, že bol upozornený, že nemá podpísanú zmluvu a teda v priestoroch

spoločnosti za zdržuje bez súhlasu majiteľa priestorov. Dňa 26.10.2005 navrhovateľ vnikol do priestorov
spoločnosti protizákonne, odstrčil dvoch strážnikov a tak sa dostal do učebne.

Z výsluchu svedka J.. Y.. P., dekana PrF UK, súd zistil, že navrhovateľ mal možnosť od začiatku
externého štúdia, na ktoré bol prijatý, študovať priamo na PrF UK, kde sa od neho nevyžadovali

žiadne platby. Sám navrhovateľ si zvolil možnosť štúdia v Únovciach pri Galante. Svedok navrhovateľa
upozorňoval už v 2. ročníku, že jeho študijné výsledky sú slabé a že mu hrozí vylúčenie zo štúdia.
Pokiaľ študenti nepodpísali zmluvy so spoločnosťou Kaskády, mohli sa zúčastňovať výučby priamo na
fakulte. Svedok nepovažoval priestory spoločnosti Kaskády s.r.o. za akademickú pôdu, nakoľko sa jedná
o súkromné priestory, medzi PrF UK a spoločnosťou nie je žiaden zmluvný vzťah. Svedok potvrdil tú

skutočnosť, že jediným dôvodom vylúčenia navrhovateľa zo štúdia boli nedostatočné študijné výsledky.

Svedok súdu zaslal aj výpisy o plnení študijných povinností navrhovateľa, z ktorých vyplýva, že v
akademickom roku 2003/2004 navrhovateľ splnil podmienky štúdia dňa 26.8.2004, pričom v stupnici
hodnoteniaAažF(A-výborne(1),B-veľmidobre(1,5),C-dobre(2),D-uspokojivo(2,5),E-dostatočne

(3), FX - nedostatočne (4)) dosiahol 1-krát hodnotenie A, 2-krát hodnotenie B, 6-krát hodnotenie C, 6-
krát hodnotenie D a 3-krát hodnotenie E (dosiahol celkový študijný priemer 2,22). V akademickom roku
2004/2005 navrhovateľ splnil podmienky dňa 13.9.2005, pričom v stupnici hodnotenia A až F dosiahol
2-krát hodnotenie A, 5-krát hodnotenie B, 2-krát hodnotenie C, 1-krát hodnotenie D a 2-krát hodnotenie
E (oba na opravný termín), dosiahol celkový študijný priemer 2,27 a 3 skúšky si preniesol do ďalšieho

roka (pred tým, ako bol vyvedený z priestorov spoločnosti Kaskády, teda len z vlastného zavinenia). Ako
vyplýva z výsledkov, už v druhom ročníku mal navrhovateľ výrazné problémy so skúškami, 3 skúšky si
preniesol do ďalšieho školského roka. V akademickom roku 2005/2006 navrhovateľ nesplnil podmienky
ukončenia akademického roka, pričom v stupnici hodnotenia A až F dosiahol 2-krát hodnotenie A, 4-
krát hodnotenie B, 4-krát hodnotenie C, 1-krát hodnotenie D a 2-krát hodnotenie E, dosiahol celkový

študijný priemer 2,55 a z 5 predmetov nevykonal skúšku.

Z predloženého dôkazu vyplýva, že v priemere študijné výsledky navrhovateľa boli od začiatku len dobré
až uspokojivé, už v druhom ročníku mal navrhovateľ problémy so skúškami.

Navrhovateľ sa počas konania snažil preukázať, že dekan nastavil študijné povinnosti tak, aby mal
problémysichsplnením,žedekannedostatočnechrániljehoakademicképrávaaslobody,neprispôsobil
jeho študijný plán tak, aby sa navrhovateľ mohol zúčastňovať výučby bez problémov.

Zo študijného poriadku PrF UK (platného od marca 2005) vyplýva, že akademický rok sa začína 1.9.

a končí 31.8. nasledujúceho roka, delí sa na zimný a letný semester. Každý semester sa skladá z
výučbovej časti a skúškového obdobia. V každom semestri musí študent získať 30 kreditov, aby splnil
podmienky štúdia. Pre bakalárske štúdium je potrebné získať celkovo 180 kreditov (navrhovateľ získal
len 163). Študent si zápisom definuje svoj študijný plán pre nasledujúci semester alebo rok. Ak povinnýpredmet neabsolvuje úspešne, môže si ho zapísať ešte raz, spravidla v nasledujúcom roku štúdia, po
druhom neúspešnom pokuse o absolvovanie povinného predmetu je vylúčený zo štúdia. Obdobne to
platí aj pre povinne voliteľné predmety. Študent si musí zapísať na každý semester predmety v takej

kreditovej hodnote a v takej skladbe, aby splnil podmienky dosiahnutia kreditov.

Z čl. 8 vyplýva, že každý študent si študijný plán určuje sám podľa vopred stanovených požiadaviek a
pravidiel, resp. v spolupráci so študijným poradcom, preto nie je dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že
dekan mal záujem na jeho vylúčení zo štúdia, nakoľko dekan fakulty študijný plán neskladá, ani nie

je dôvodné, aby ho zložil výlučne pre navrhovateľa, keď tak nerobil pre iných študentov (v opačnom
prípade by sa jednalo o diskrimináciu).

Podľa čl. 11 zápis sa vykonáva formou predzápisu, kde študent prejaví záujem o jednotlivé predmety a
hlavného zápisu, ktorý vykonáva študijné oddelenie po vytvorení rozvrhu.

Podľa čl. 12 formami výučby sú prednášky, cvičenia, praktické cvičenia, semináre, stáže, exkurzie,
odborná prax, záverečné práce, ročníkové práce, kurzy a kontrolované samoštúdium. Účasť
študentov na cvičeniach, praktických cvičeniach a seminároch je povinná. T.j. účasť na prednáškach
(vykonávaných napr. aj v Únovciach pre Galante) povinná nie je.

Podľa čl. 23 ods. 1 písm. a/ študent je vylúčený zo štúdia, ak nesplní požiadavky vyplývajúce zo
študijného programu a zo študijného poriadku fakulty.

Podľačl.4bod3ŠtatútuPrFUK,akademickúpôdufakultytvoriapozemky,budovy,ktoréužíva,spravuje,
má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy fakulty; pričom podľa čl. 2 Štatútu fakulta prispieva

k plneniu poslania, k šíreniu vzdelanosti a ochrane poznaného, pestuje slobodné myslenie, nezávislé
vedecké bádanie a všestrannú podporu tvorivého ducha ľudskej spoločnosti. Poslanie fakulta napĺňa
rozvíjaním právnických a príbuzných študijných odborov, uskutočňovaním akreditovaných študijných
programov, výskumnej a inej tvorivej činnosti.

Podľa čl. 46 ods. 3 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ako vyplynulo z podaní a vyjadrení navrhovateľa, navrhovateľ nenapadol nezákonné rozhodnutie,

nakoľko takéto neexistuje, ale namieta nesprávny úradný postup zo dňa 26.10.2005, ako to opísal
vo svojom návrhu. Ako súd už uviedol, zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. V rámci
uvedeného ustanovenia sa riešia tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou
činnosťou. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na
posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o
starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

V zmysle citovaných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že poškodený sa môže
úspešne domáhať svojho nároku na náhradu škody pred súdom, ak preukáže nesprávny úradný postup,
vznik škody (ako aj jej výšku) a príčinnú súvislosť medzi nimi. Zodpovednosť štátu vzniká len vtedy,
ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky. Pojem nesprávneho úradného postupu definuje zák. č.

514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1. Ak sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
je dôkaznou povinnosťou navrhovateľa v konaní preukázať takýto postup.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza
sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.čl. 102 ods.
1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky .

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) nesprávny úradný postup,

b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť.

Ad a) Nesprávny úradný postup spočíva v existencii takého postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, ktorý mal odporca zachovávať.

Ad b) Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však
aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk.
Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na

to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, nebyť vzniku škody.

Ad c) Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla
len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na
zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň
jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný
a nie sprostredkovaný.

Podľa§4ods.3zák.č.131/2002Z.z.ovysokýchškolách,platnéhokudňu26.10.2005,nazabezpečenie
akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť
akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov
živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká

škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt.
Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.Po výsluchu príslušníkov OO PZ, ktorí v deň 26.10.2005 zasahovali v Únovciach pri Galante, v
konzultačnom stredisku, súd zistil, že príslušníci nemali na vstup na akademickú pôdu súhlas rektora
Univerzity Komenského, nakoľko o udelenie súhlasu ani nežiadali. Aj keď im mal majiteľ spoločnosti

Kaskády s.r.o. (Ing. Danko) predložiť; akýsi doklad o tom, že sa nejedná o akademickú pôdu, s týmto súd
nemôže súhlasiť, nakoľko z cit. § 4 ods. 3 vyplýva, že sa o akademickú pôdu jednalo, nakoľko v týchto
priestoroch sa plnilo poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt (prebiehala tu výučba, vykonávali
sa zápočty a eventuálne aj skúšky). Preto súd dospel k záveru, že sa jednalo o akademickú pôdu, kde
na vstup orgánov činných v trestnom konaní je potrebné povolenie rektora univerzity. Príslušníci OO PZ

tak nesprávne postupovali, keď si pred vstupom do spoločnosti Kaskády s.r.o. (resp. do študovane, v
ktorej prebiehala výučba) nevyžiadali povolenie rektora a napriek tomu navrhovateľa dňa 26.10.2005
vyviedli z priestorov akademickej pôdy, ktorý zásah spôsobil, že v ten deň navrhovateľ nemohol vykonať
zápočtovú skúšku. V ďalšom je bezpredmetné skúmať, o aký zásah príslušníkov sa podľa zák. č.
171/1993 Zb. jednalo, pretože v každom prípade mali mať predchádzajúci súhlas rektora. V danom
prípade sa príslušníci dopustili nesprávneho úradného postupu.

Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 6.11.2012 vyplýva, že navrhovateľ dňa 26.10.2005 šiel
ráno na prednášky do spol. Kaskády, s.r.o. a na terase ho zastavil strážmajster G., ktorého privolal
Ing. Danko a spolu s pracovníčkou Kaskád ho požiadali, aby opustil priestory spoločnosti z dôvodu, že
nemá uzatvorenú zmluvu. Navrhovateľ im uviedol, že sa jedná o akademickú pôdu a nemôžu ho bez

súhlasu rektora vyviesť. Na to šiel do učebne a následne prebiehala prednáška so správneho práva,
v rámci ktorej sa vykonával aj zápočet z tohto predmetu a to formou kladenia otázok prednášajúcej a
následných ústnych odpovedí. Počas tejto hodiny do učebne nahliadol príslušník OO PZ, ktorý však nič
nepovedal a zatvoril dvere, následne do triedy vošiel Ing. Danko, pričom požiadal prednášajúcu v triede
o krátku prestávku vo vyučovaní s tým, že študenti majú ísť von z triedy. Navrhovateľ v triede naďalej

dobrovoľne zotrval. Zostal v triede sám, následne na to do triedy vošli príslušníci OO PZ p. Y. a Z. a
požiadali ho, aby opustil priestory spol. Kaskády, na čo im opätovne vysvetlil, že štúdium je bezplatné,
jedná sa o akademickú pôdu a bez súhlasu rektora ho nemôžu vyviesť, zároveň ich poučil o zák.
514/2003. Navrhovateľ však dobrovoľne opustil priestory spol. Kaskády s.r.o., príslušníci ho odprevadili
až za rampy, pričom sa nesprávali arogantne.

Navrhovateľ svoje správania dňa 26.10.2005 popísal a vyhodnotil ako normálne, jeho komunikácia s
príslušníkmi OO PZ prebiehala v pokoji, bez vzájomných urážok. Navrhovateľ viac do tejto spoločnosti
nevstúpil, ďalej komunikoval len s dekanom P. o ďalšom pokračovaní jeho štúdia.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že počas zásahu príslušníkov OO PZ, hoci nesprávneho a v rozpore
s cit. ustanoveniami, sa dotknuté osoby na oboch stranách správali slušne, bez fyzického násilia,
ponižovania, bez vzájomného urážania, teda na úrovni a zodpovedne.

Zároveň je nutné poukázať na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že v opačnom prípade,

t.j. keby nebol vyvedený a vykonával by zápočtovú skúšku, túto zápočtovú skúšku by skutočne aj
úspešne absolvoval (túto skutočnosť nemožno obísť či na ňu neprihliadať). Takýto dôkaz však ani
nie je možné vykonať, nakoľko by sa jednalo len o hypotetické predpoklady a nie relevantný dôkaz v
prospech navrhovateľa. V tento deň prebiehali prednášky zo správneho práva a daňového práva, ako
to navrhovateľ doložil do spisu na č.l. 130. Podľa výpisov o plnení študijných povinností navrhovateľ

absolvoval skúšku z daňového práva dňa 14.12.2005 s výsledkom D, skúšku zo správneho práva
neurobil. Dňa 26.10.2005 však mali prebehnúť zápočty a nie skúšky.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že mal sťažené podmienky na štúdium oproti študentom v
Únovciach pri Galante, keď skúšky v Bratislave prebiehali neskôr ako v Galante. Je pochopiteľné,

že skúška z rovnakého predmetu nemôže prebiehať v jeden deň na dvoch rôznych miestach, avšak
všetky skúšky boli nastavené tak, aby v tom ktorom semestri mali študenti možnosť predpísanú skúšku
absolvovať (súdu nie sú známe ďalšie sťažnosti študentov z toho obdobia, ktorí by namietali nemožnosť
plnenia študijných výsledkov, resp. nesprávne nastavenie požiadaviek školy).

Hoci sa navrhovateľ domáhal svojím návrhom náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho
úradného postupu, nijakým dôkazom nepreukázal, k akej škode došlo, a že k vylúčeniu jeho osoby
zo štúdia na PrF UK došlo v dôsledku nesprávneho postupu príslušníkov OO PZ Galanta. Naopak,
sám súdu doložil dôkaz (č.l. 23 a 24) o tom, že k vylúčeniu zo štúdia došlo výlučne z dôvodov na jehostrane, nakoľko nesplnil požiadavky, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného plánu, keď
podľa Študijného poriadku UK, PrF v Bratislave, čl. 7 ods. 5 nezískal na riadne ukončenie bakalárskeho
štúdia v 3. ročníku 180 kreditov. Rozhodnutie dekana fakulty o vylúčení zo štúdia preskúmal aj

rektor UK, ktorý rozhodnutie potvrdil a žiadosť o preskúmanie zamietol (navrhovateľ na Krajský súd
v Bratislave podal pod sp. zn. 2S/198/2007 návrh na preskúmanie rozhodnutia rektora UK o vylúčení
zo štúdia, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené). V konečnom dôsledku sa sám navrhovateľ
viac zameral na vykonanie dokazovania, že dekan PrF UK mal záujem na jeho vylúčení, paradoxne
naopak nevykonal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na samotný predmet konania, t.j. vznik škody v

dôsledku nesprávneho úradného postupu resp. vznik nemajetkovej ujmy. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal,
že podmienky štúdia boli nastavené tak, aby ich nemohol splniť, súd poukazuje na to, že v tom čase na
škole študovalo mnoho študentov, ktorí tieto podmienky bez problémov zvládli.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že k jeho vylúčeniu zo štúdia došlo v dôsledku nesprávneho úradného
postupu odporcu, nepreukázal tak ani príčinnú súvislosť ako ani vznik škody v dôsledku nesprávneho

úradného postupu a preto v konaní nie je daná ani pasívna legitimácia odporcu.

Dekan PrF UK uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2006 adresovaného OO PZ Galanta pod č.
Š. XXXX/XXXX H. P. (č.l. 19), že pre rozhodnutie o vylúčení študenta zo štúdia sú určujúce (výlučne)
študijné výsledky. Navrhovateľ bol listom zo dňa 14.2.2006 informovaný o možnosti štúdia priamo

na fakulte (a teda nie na území spoločnosti Kaskády, s.r.o.). Navrhovateľ si riadne neplnil študijné
povinnosti. V akademickom roku 2004/2005 neabsolvoval 4 predmety, v akademickom roku 2005/2006
absolvoval len 4 predmety zo sedemnástich a z tohto dôvodu nedosiahol potrebný počet kreditov a
nemohol teda pristúpiť ani k vykonaniu štátnej bakalárskej skúšky.

Z výsledkov šetrenia KR PZ v Trnave pod č. p.: W.-XXX/Sť-XXXX zo dňa 13.1.2006 mal súd za
preukázané, že sťažnosť navrhovateľa smerujúca na príslušníkov OO PZ Galanta bola neopodstatnená
a prešetrením sťažnosti neboli zistené porušenia zákona alebo interných predpisov. Rovnako bolo
zistené,žepriestoryspoločnostiKaskády,s.r.o.,zktorýchbolnavrhovateľvykázaný,niesúakademickou
pôdou. Ako však súd uviedol vyššie, s tými závermi nie je možné súhlasiť, keďže konanie príslušníkov

OO PZ na akademickej pôde bez súhlasu rektora bolo v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 131/2002 Z.z. o
vysokých školách, platného ku dňu 26.10.2005.

Čo sa týka návrhu odporcu na zamietnutie návrhu v časti požadovaných úrokov z omeškania, súd sa
stotožnilsdôvodmi,prektorétakžiadal,nakoľkotým,žeodporcovinebolauloženápovinnosťnanáhradu

škody a zároveň určená jej výška, nemohol sa odporca dostať do omeškania, preto súd návrh v časti
požadovaných úrokov z omeškania zamietol aj z tohto dôvodu. Do omeškania by sa odporca mohol
dostať len vtedy, ak by v súdom stanovenej lehote neuhradil škodu, resp. nemajetkovú ujmu, na náhradu
ktorej by ho súd prípadne zaviazal.

Z výsluchov svedkov - spolupracovníkov navrhovateľa súd zistil, že vzťahy na pracovisku (Colný úrad
Trnava) voči navrhovateľovi sú výsostne kolegiálne, nikto z nich nie je v priateľskom či nepriateľskom
vzťahu s navrhovateľom. Všetci svedkovia potvrdili, že na pracovisku si zo seba bežne robia
posmešky, avšak na úrovni, v medziach akceptovateľných a povolených hraníc. Tieto žarty si robia
zo seba navzájom a aj mimo osobu navrhovateľa (nielen vo vzťahu k nemu). Spolupracovníci sa o

svojom súkromí rozprávajú len do takej miery, ako to akceptuje dotknutá osoba (ktorákoľvek, nielen
navrhovateľ). O navrhovateľových problémoch so štúdiom a o súdnych sporoch vedia výlučne z jeho
rozprávania, navyše ich navrhovateľ predvoláva ako svedkov na rôzne súdne konania. Nikto si na
pracovisku nerobí nevhodné posmešky z navrhovateľa kvôli tomu, že nedoštudoval vysokú školu,
alebo kvôli zásahu príslušníkov OO PZ. Je nutné skonštatovať, že aj navrhovateľ má rôzne nevhodné

poznámky na adresu napr. kolegu p. G. (č.l. 259), keď si navzájom vypisujú na stolnom kalendári,
dokonca navrhovateľ obvinil menovaného z krádeže. Uvedené však súd hodnotí ako prejav vzájomných
nesympatií, toto konanie však nie je možné spojiť s predmetom žalobného návrhu.

Z hodnotenia zamestnávateľa navrhovateľa jednoznačne totiž vyplýva, že navrhovateľ nemá problémy

so služobnou disciplínou, neboli mu uložené disciplinárne opatrenia alebo výčitka. Pokyny nadriadených
plní riadne, k spokojnosti a s rešpektom, správa sa slušne, ústretovo, do výkonu služby nastupuje
včas, upravený, je to spoľahlivý colník, nepožíva alkoholické nápoje a iné návykové látky. Z uvedeného
hodnotenia vyplýva, že postup príslušníkov OO PZ Galanta nemal negatívny dopad na pracovný,profesionálny život navrhovateľa. Rovnako tak ani na súkromný život navrhovateľa, nakoľko v tomto
smere navrhovateľ ani neprodukoval žiadne dôkazy, nepožiadal súd o vykonanie dôkazov, ktoré by bez
svojho zavinenia nemohol predložiť či vykonať, pričom súd podľa § 120 ods. 1 O.s.p. takéto dôkazy sám

produkovať nemôže, nakoľko by porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Navyše súd nevzhliadol
potrebu vykonať ďalšie dôkazy, ktoré môže vykonať iba výnimočne.

Čo sa týka povesti navrhovateľa a jeho súkromného života, súd poukazuje na výpis z evidencie
priestupkov Obvodného úradu Trnava zo dňa 12.12.2012. Navrhovateľ sa mal. údajne dopustiť dvoch

priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktoré
však s prejedávanou vecou nesúvisia (jedná sa o susedské spory, ako uviedol navrhovateľ) a súd preto
na ne neprihliada.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že život navrhovateľa v súkromnej či pracovnej sfére nie je
negatívne dotknutý a poznačený konaním príslušníkov OO PZ Galanta dňa 26.10.2005 v spoločnosti

Kaskády, s.r.o.

Súd neprihliadal na pracovné hodnotenie navrhovateľa vypracované Colným úradom Bratislava (ďalej
len CÚ BA) dňa 20.11.2012 (č.l. 263), nakoľko súd požadoval hodnotenie navrhovateľa ku dňu
26.10.2005. Na CÚ BA už nepracuje priamy nadriadený navrhovateľa v čase, keď tam navrhovateľ

pracoval, a preto neexistuje osoba, ktorá by mohla podať objektívne hodnotenie navrhovateľa k
požadovanému dátumu. Uvedené vyplynulo z výpovede svedka O. L. na pojednávaní dňa 10.9.2013.
Vzhľadom k tomu súd nepripustil ani ďalšie návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania (navrhovateľ
žiadal, aby súd zabezpečil z Finančnej správy všetky dokumenty, ktoré by preukázali, že v období od
1.1.2007 do 30.9.2007 si vybavoval svoje súkromné záležitosti počas pracovnej doby), keď hodnotenie

CÚ BA nebolo vyhotovené k obdobiu, ako to požadoval súd (hoci z relevantných dôvodov), a preto
súd na tento listinný dôkaz nebude prihliadať a ďalšie doplnenie dokazovania, ktoré by tak potvrdilo
skutočnosti uvedené v hodnotení alebo naopak vyvrátilo (navrhovateľ si mal vybavovať počas pracovnej
doby osobné záležitosti a to na služobnom počítači), sú bezpredmetné a dokazovanie by tak bolo
nehospodárne a neúčelné.

Súd však nepriamo poukazuje na to, že navrhovateľ si minimálne súkromne vybavoval záležitosti s
bývalým nadriadeným z CÚ BA a to pánom O. L. (č.l. 294 a 295), nakoľko v e-maily zo dňa 22.4.2013
zaslaného navrhovateľom o 6,38 hod. navrhovateľ uviedol: „nezasielajte mi e-mail, pretože v pondelok
sa nenachádzam v práci“. Z uvedeného vyplýva, že minimálne tento e-mail si vybavoval na služobnom

počítači, čo však pre toto konanie nemá význam. Čo však pre súd význam má, je obsah uvedených e-
mailov. V nich sa totiž navrhovateľ nie vhodným spôsobom dožaduje zmeny hodnotenia CÚ BA zo dňa
20.11.2012 (č.l. 263) ako listinného dôkazu založeného v spise. Ako svedok L. uviedol na pojednávaní
dňa 10.9.2013, po zaslaní vyjadrenia na súd mu navrhovateľ zaslal 2 e-maily z 30.1.2013 a 22.4.2013, v
ktorých žiadal, aby zmenil tento listinný dôkaz. Upozornil ho na všetky jeho prebiehajúce súdne konania,

upozornil ho, aké súdne konanie hrozí jemu a p. R., pokiaľ vyjadrenie z 20.11.2012 nezmenia a naznačil
svedkovi ďalšie hroziace problémy. Z týchto e-mailov svedok nadobudol presvedčenie, že navrhovateľ je
presvedčený, že celý svet je proti nemu a to od Úradu vlády až po Colný úrad. Svedok uvádza, že na prvý
e-mail navrhovateľa odpovedal iba, že ho berie na vedomie, na druhý e-mail, ktorý obsahovo vyhodnotil
ako zastrašovanie s cieľom dosiahnuť zmenu dôkazu, ktorý bol zaslaný súdu, odpísal, že zvažuje

postúpenie veci inšpekcii, nakoľko sa mu však navrhovateľ už viac neozval, vec svedok považoval za
ukončenú a nepodnikol ďalšie žiadne kroky.

Aj keď navrhovateľ vyčíslil výšku nemajetkovej ujmy na 33.000,- eur, tieto jeho výpočty sú čisto
hypotetické, ničím nepodložené a to z dvoch dôvodov: po prvé, aj keby navrhovateľ dokončil

vysokoškolské štúdium, nie je preukázané a ani preukázateľné, že by sa ako vyštudovaný právnik
zamestnal, či už na Colnom úrade, alebo v inej právnickej praxi (napr. ako advokátsky koncipient a pod.);
po druhé, nie je dokázateľné, aký plat by navrhovateľ v právnickej praxi dosahoval. Na takéto hypotetické
výpočty preto nie je možné prihliadať.

Na otázku súdu, či len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a
prečo,navrhovateľuviedol,želensamotnékonštatovanieoporušeníprávaniejedostatočnýmvzhľadom
na následky, ktoré mu boli spôsobené postupom príslušníkov OO PZ Galanta, tieto následky sú
celoživotné a sú rozobraté v doplnení jeho žalobného návrhu (č.l. 226) a pozostávajú zo závažnej ujmyv profesionálnom a súkromnom živote. V súkromnom živote najmä v tom, že je malá pravdepodobnosť,
že Právnickú fakultu doštuduje nie z vlastnej viny a odráža sa to na jeho príjme, keď už v súčasnosti
stráca cca 700,- eur mesačne. Proti rozhodnutiu rektora Univerzity Komenského o vylúčení zo štúdia

na KS Bratislava podal navrhovateľ žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktorá bola vedená pod sp.
zn. 2S/198/2007, a ktoré konanie bolo právoplatne zastavené, pretože ho žiaden advokát nechcel
zastupovať z dôvodu, že nechceli konať proti Univerzite. Krajský súd v Bratislave toto konanie zastavil,
vočičomusaodvolalarozhodnutiebolopotvrdenéNajvyššímsúdomSRajÚstavnýmsúdomSR.Všetky
tri rozhodnutia sú súčasťou spisu ako listinné dôkazy.

Zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa (konštatovania porušenia práva) za zásah do práva na
ochranu osobnosti by bolo namieste, avšak vyhoveniu návrhu v tejto časti bránilo neuvedomenie si
navrhovateľom povinnosti takejto požiadavky priamo v návrhu. Odhliadnuc od toho, že požiadavka
na ospravedlnenie musí obsahovať aj presný text požadovaného ospravedlnenia (resp. konštatovania
porušenia práva), logicky z toho dôvodu, aby aj v prípade neochoty odporcu podrobiť sa rozhodnutiu

súdu v takejto veci a splniť uloženú povinnosť, rozhodnutie bolo spôsobilé splniť navrhovateľom
sledovaný účel, ktorým je praktické nahradenie vôle odporcu výrokom rozsudku, totiž formulácia návrhu
navrhovateľa nerešpektovala postavenie odporcu. Navrhovateľ svoju požiadavku v návrhu neformuloval
a vôbec nepožadoval (súd upozorňuje a zdôrazňuje vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa
6.11.2012 a to aj opakovane na ďalších pojednávaniach) a jeho poučovanie súdom o správnej formulácii

návrhu pritom nebolo možným, pretože táto otázka mala svoj základ v hmotnom (nie procesnom) práve.

Z vyššie uvedeného dôvodu nemohla, podľa názoru súdu, obstáť ani požiadavka na poskytnutie
zadosťučinenia v peňažnej forme, teda náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Jazykovým, systematickým a logickým výkladom vyššie citovaného ustanovenia § 13 (s osobitným
dôrazom i na rešpektovanie ústavnej konformity poskytnutého výkladu), totiž nevyhnutne treba dospieť
k tomu, že primárne účelu nápravy zásahov do práva na ochranu osobnosti slúži forma morálnej
satisfakcie (i keď len s demonštratívnym výpočtom možných spôsobov reparácie neoprávnených
zásahov v príslušnom ustanovení zákona) a len podporne zákon uvažuje o možnosti i nej formy

zadosťučinenia, teda i satisfakcie materiálnej (náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch). Nevyhnutnou
podmienkou priznania aj materiálnej satisfakcie je však nielen nedostatočnosť do úvahy prichádzajúcej
inej formy satisfakcie (nemateriálnej s prihliadnutím na okolnosti uvedené v ustanovení § 13 ods. 2
OZ), ale aj viazanosť prípadného uplatnenia (v žalobe) a tiež priznania (následne v rozsudku) takejto
ďalšej formy satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) na aspoň niektorú z foriem satisfakcie

morálnej. To treba vyvodiť nielen z použitia slova „tiež“ v ustanovení zákona majúcom sa tu použiť
(ktoré takto vyjadruje závislosť jedného z tam uvedených nárokov - práva na materiálnu satisfakciu od
nároku iného, čiže od zistenej existencie práva aj na satisfakciu morálnu), ale aj z primárnej konštrukcie
príslušného práva majúceho sa tu chrániť práve ako práva osobnostného (teda práva nehmotnej
povahy zásadne nemerateľného všeobecným trhovým ekvivalentom predstavovaným peniazmi). Hoci

totiž nemôže byť pochýb o tom, že dať porušovateľovi práva na ochranu osobnosti možnosť pocítiť
nepríjemnosť dopadov pre osobu zásahom dotknutú (navrhovateľa) aj ujmou v majetkovej sfére je
osobitne účinné, nemožno pripustiť, aby sa v konkrétnej situácii mohlo odstránenie následkov porušenia
práva na ochranu osobnosti udiať výlučne v rovine finančného odškodnenia ujmy. Opačný názor by
bol pritom nielen pokusom o zadefinovanie ceny cti a ďalších atribútov osobnosti fyzickej osoby, ale

často aj možným prostriedkom pre faktickú likvidáciu porušovateľa práva na ochranu osobnosti a tým
aj faktickému potlačeniu iných Ústavou zaručených práv.V tomto prípade pritom nejde len o nepodložený názor tunajšieho súdu, ale o výklad rozhodnej právnej
úpravy i za pomoci prameňov, z ktorých táto vychádza (historický výklad), nakoľko na vyššie opísanej
koncepcii kumulácie bola založená i úprava nárokov v súvislosti s ujmami na cti podľa československého

občianskeho práva až do nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (v tejto súv.
por. najmä ustanovenie § 1330 vety druhej Všeobecného občianskeho zákonníka a príslušnú časť
komentára k nemu - Komentár k československému všeobecnému zákonníku občianskemu a občianske
právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Rouček - Sedláček, diel V., str. 945, bod 10) a to
napriek určitej odchylnosti skoršej právnej konštrukcie predpokladajúcej výslovne len právo na náhradu

škody (a nie i dnešnej nemajetkovej ujmy v peniazoch), nakoľko i v prípade úpravy platnej za tzv. prvej
republiky sa rozlišovala škoda hmotná a nehmotná (napr. citová ujma či pokorenie, v tejto súv. por. i
§ 1293 Všeobecného občianskeho zákonníka a komentár k nemu v publikácii citovanej už zhora, str.
672, bod III).

Ak sa preto v prejednávanej veci návrhom vo veci samej nepožadovala žiadna z akceptovateľných

foriem morálnej satisfakcie (čo by inak rovnako muselo platiť ako v prípade snahy od počiatku uplatňovať
výlučne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo až v priebehu konania opustiť skoršie
požiadavky s výnimkou tej na priznanie materiálneho zadosťučinenia), uplatnením záverov zhora (a aj
použitímargumentácieodmenšiehokväčšiemu)muselobyťvylúčené,abysadalouspieť(zaopísaného
stavu vecí v skutočnosti samostatne) s požiadavkou na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a toto

je kľúčový dôvod, pre ktorý návrh v prejednávanej veci nemal nádej na úspech ani v časti týkajúcej sa
požiadavky na faktický postih v majetkovej sfére odporcu).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. Navrhovateľ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal jednak vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani
jej výšku s prihliadnutím na to, že nepostupoval v súlade s § 13 ods. 1 a 2 OZ ako je uvedené vyššie,
ako ani v súlade s vyššie citovaným § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Z tohto dôvodu súd jeho
návrh zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako procesne úspešný účastník konania vyčíslil trovy konania ako hotové výdavky, ktoré musel

vynaložiť, aby sa dostavil na súd, t.j. cestovné v celkovej výške 54,- eur a to za cestu vlakom Bratislava
- Galanta a späť na pojednávania v dňoch 31.3.2010, 5.5.2010, 11.6.2010, 13.8.2010, 6.10.2010,
2.8.2012, 6.11.2012, 7.2.2013, 7.5.2013 a 10.9.2013 po á 5,40 eur cestovné, ktorú výšku cestovného
si súd overil na internetových stránkach cestovných poriadkov pre vlakové spoje, pričom jedna cesta
stojí 2,70 eur (spiatočná cesta 5,40 eur).

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko je najskôr potrebné rozhodnúť o
svedočnom, ktoré sa uhrádza zo štátnych prostriedkov a až po právoplatnosti týchto rozhodnutí bude
jednoznačné, aké trovy štátu vznikli z titulu vyplateného svedočného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.