Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213202588
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213202588.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporkyni: S. Y., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., t.č. A. XX/XX, H., o zaplatenie 78,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.2.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 78,50 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporkyňa s ním uzatvorila dňa 28.12.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov

a služieb. Nakoľko odporkyňa neuhradila debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, dňom
21.10.2008odstúpilodzmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb.Podľavýpisu
z účtu je aktuálna výška debetného zostatku vo výške 78,50 € (pozostávajúceho z dlžnej istiny vo výške
43,22 € a sankčného úroku vo výške 35,28 €), zaplatenia ktorej sumy sa domáha podaným návrhom.
Titulom príslušenstva pohľadávky si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z
dlžnej istiny vo výške 43,22 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy. Taktiež si uplatnil
náhradu trov konania pozostávajúcu zo sumy zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho
zastúpenia.

Súd vo veci vydal dňa 15.5.2013 platobný rozkaz č.k. 8Ro/73/2013-31, ktorý však pre nemožnosť jeho
doručenia odporkyni do vlastných rúk uznesením č.k. 8Ro/73/2013-45 zo dňa 31.10.2013 zrušil.

Odporkyňa s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v
spise a to zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, dodatku k zmluve
o účte, odstúpenia od zmluvy, oznámenia, výpisu č. 9, výpisu č. 10, odovzdávacieho/preberacieho
protokolu, predžalobnej upomienky, všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.7.2012,
sadzobníka poplatkov, vyjadrenia, sadzobníka poplatkov, platobného rozkazu č.k. 8Ro/73/2013-30 zo

dňa 15.5.2013, uznesenia č.k. 8Ro/73/2013-45 zo dňa 31.10.2013, Dexia úverového poistenia zo dňa
28.12.2007, úverovej zmluvy č. 20/561/07 zo dňa 28.12.2007, výpisov z účtu zo dňa 28.12.2007,
31.12.2007, 18.2.2008, 31.1.2008, 29.2.2008, 17.1.2008, potvrdenia o rezervácii prostriedkov zo dňa
28.12.2007, príkazu na úhradu zo dňa 31.12.2007, príkazu na úhradu zo dňa 28.12.2007, potvrdenkypokladničnej operácie zo dňa 28.12.2007, potvrdenia spoločnosti KROMBERG & Schubert, s.r.o. zo
dňa 11.4.2014, rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.7.2010 a ostatných ku spisu pripojených listín,
prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ (pôvodne Dexia banka Slovensko a. s.) uzavrel dňa 28.12.2007 s odporkyňou zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmysle článku I.4 zmluvy nebolo dohodnuté
Povolené prečerpanie na osobnom účte. V článku I.4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „v prípade
konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie bankou, dôjde
povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v článku I.1 zmluvy

k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie. Výšku a
účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na
adresu na zasielanie výpisov v zmysle čl. I.1 Zmluvy. Povolené prečerpanie nebolo medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dohodnuté ani neskôr (a teda nebolo dohodnuté ani do výšky debetného limitu na
osobnom účte).Vznik nepovoleného prečerpania súd nezistil, nakoľko navrhovateľ k návrhu nepripojil 8
priebežných výpisov z účtu, iba posledné 2 (a to 9 a 10). Vo výpise z účtu, číslo výpisu 9 bol uvedený

nový zostatok na účte odporkyne vo výške 19,14 €. Vo výpise č. 10 bol uvedený nový zostatok na účte
odporkyne vo výške 0,- €, vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu vo výške 43,22 €. Taktiež v ňom bolo
uvedené, že predchádzajúci výpis zo dňa 30.9.2008 mal zostatok - 19,14 €. Ako vyplynulo z písomného
podania zo dňa 16.10.2008, navrhovateľ odstúpil od zmluvy o účte dňom doručenia oznámenia. Zároveň
uviedol, že nasledujúci pracovný deň po doručení odstúpenia bude účet odporkyne zrušený.

Navrhovateľ k podanému návrhu taktiež priložil kópiu Všeobecných obchodných podmienok účinných
od 1.7.2012 a sadzobník poplatkov účinných od 1.7.2012.

Odporkyňa v priebehu konania namietala dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Potvrdila, že v roku 2007
uzavrela so spoločnosťou Dexia banka Slovensko, a.s. zmluvu o spolupráci pri poskytnutí bankových
produktov a služieb, na základe ktorej jej bol zriadený účet. V tom čase uzavrela so spoločnosťou Dexia

banka Slovensko, a.s. zmluvu o úvere. Zmluvu, na základe ktorej jej bol zriadený účet uzavrela len
z dôvodu, že finančné prostriedky titulom úveru jej veriteľ poskytol na novo zriadený účet a ona úver
splácala platbami v prospech tohto účtu. ďalej doplnila, že od januára 2013 sa voči nej vedie exekúcia
titulom neuhradenia poskytnutého úveru. Poukázala na to, že účet používala len približne 3 až 4 mesiace
od poskytnutia úveru. Z účtu vybrala peniaze titulom úveru a následne približne 1 rok poukazovala

na účet splátky úveru. namietala, že titulom zriadeného účtu službu - povolené prečerpanie nežiadala.
Taktiež uviedla, že z účtu nečerpala finančné prostriedky v takom rozsahu, aby sa dostala do debetu.
Vyslovila podozrenie, že z tohto účtu jej v roku 2010 exekútor siahol na nemocenské dávky, ktoré jej tam
zrejme boli vyplatené. Išlo o sumu približne 51,- až 53,- €. Uznala však, že táto suma mohla byť použitá
aj na úhradu niektorej inej pohľadávky, ktorá je od nej vymáhaná. Skutočnosť, že účet bol zriadený len z

dôvodu, aby jej tam bola poukázaná suma poskytnutého úveru a aby poskytnutý úver splácala splátkami
na zriadený účet podľa jej názoru preukazovala i skutočnosť, že úverová zmluva ako i zmluva o osobnom
účte boli uzavreté v jeden deň. V priebehu konania odporkyňa predložila listinu: Dexia úverové poistenie
zo dňa 28.12.2007, úverovú zmluvu č. 20/561/07 zo dňa 28.12.2007, výpisy z účtu zo dňa 28.12.2007,
31.12.2007, 18.2.2008, 31.1.2008, 29.2.2008, 17.1.2008, potvrdenie o rezervácii prostriedkov zo dňa

28.12.2007, príkaz na úhradu zo dňa 31.12.2007, príkaz na úhradu zo dňa 28.12.2007, potvrdenku
pokladničnej operácie zo dňa 28.12.2007, potvrdenie spoločnosti KROMBERG & Schubert, s.r.o. zo
dňa 11.4.2014, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 1.7.2010. Taktiež navrhla doplniť dokazovanie
vyžiadaním si potvrdenia Sociálnej poisťovne o tom, na aké číslo účtu jej bola poukázaná nemocenská
dávky za obdobie od 25.6.2010.

Zmluva o zriadení osobného účtu, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou
v ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3, písm.
d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V danom prípade je predmetom konania úhrada
dlhu titulom nepovoleného debetu na účte, čo možno považovať za podobu spotrebiteľského úveru

poskytnutého v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnúzmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie

dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy

riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom
nepovoleného debetného zostatku na účte, teda titulom spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že
odporkyni bola poskytnutá služba povoleného prečerpania (čo je možné považovať za spotrebiteľský
úver v podobe debetného limitu) navrhovateľ v konaní preukázal, keď uvedená skutočnosť vyplýva z

bodu 4 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 28.12.2007. Čo do
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 78,50 € s príslušenstvom však navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma
pozostáva a na základe čoho bola uplatnená. Hoci navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že zmluvu s
odporkyňou vypovedal a že dlh odporkyne voči nemu predstavuje sumu 78,50 €, súdu okrem výpisov č.
9 a 10 a kópie listiny zo dňa 16.10.2008 (ohľadom ktorej nebol predložený žiaden dôkaz o doručení tejto

listiny druhej strane) nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť žalovanej
sumy, jej výšky ako aj spôsobu výpočtu tejto sumy. Na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník
poplatkovpredloženýchvpriebehukonaniasúdnemoholprihliadať,keďžetietonadobudliúčinnosťažpo
uzavretí zmluvy s odporkyňou (zmluva bola uzavretá dňa 28.12.2007, všeobecné obchodné podmienky
a sadzobník poplatkov nadobudli účinnosť 1.7.2012). Taktiež navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v

tom smere, keď súdu neozrejmil, aké boli následky vypovedania zmluvy (písomné podanie navrhovateľa
zo dňa 16.10.2008), prečo a na základe čoho bol odporkyni účtovaný sankčný úrok i po zrušení účtu.
V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť
navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto konštatujúc neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, súd návrh zamietol. Okrem toho súd poukazuje i na

skutočnosť, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu.
Preto súd bol povinný v záujme ochrany spotrebiteľa skúmať, či v danom prípade neexistujú zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať navrhovateľovi uplatnený nárok.
Vychádzajúc z toho, že nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní vznikol v dôsledku odstúpenia
od zmluvy podľa tvrdenia navrhovateľa ku dňu 21.10.2008, súd vychádzajúc z dátumu uplatnenia nároku

na tunajšom súde (dňa 7.2.2013) dospel k záveru, že v záujme poskytnutia ochrany odporkyni ako
spotrebiteľovi (ktorý je spravidla slabšou stranou v spotrebiteľskom vzťahu) bolo potrebné návrh na
začatie konania zamietnuť i z dôvodu premlčania uplatneného nároku (premlčacia lehota na uplatnenie
nároku začala plynúť dňa 22.10.2008 a uplynula dňa 21.10.2011, pričom návrh na začatie konania bol
zo strany navrhovateľa podaný až dňa 7.2.2013).

S ohľadom na vyššie uvedené závery súdu, súd nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať obranou
odporkyne. Preto súd i jej návrh na doplnenie dokazovania pre nadbytočnosť zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov

konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.