Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/348/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213853
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., sídlo 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanej: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 26. 11. 2013 proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13C/314/2012-29 zo dňa 30. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy titulom majetkovej škody a titulom
nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnymexekútorom.Súdnyexekútorpredložilnávrh žalobcunavykonanieexekúciespolusexekučným
titulomexekučnémusúduapožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdnapriek
tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe túto považoval za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok. Poukázal na nedostatok podanej žaloby, ktorá spôsobuje
zmätočnosť podania. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany
exekučného súdu nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Postup zahrňujúci právne
posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového

stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo svojom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Vnútroštátny
súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky. Potrebné je vychádzať zo znenia exekučného poriadku v zmysle ktorého pre
posudzovanieexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkuneplatílehota15dnínaudeleniepoverenia.

Súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že ide o konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje zaplatenie

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje 1 000 €, súd konštatuje, že ide o
drobný spor, preto vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 30. 10. 2013 verejne vyhlásil rozsudok.Z exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/24687/2010 súd zistil, že dňa
04. 10. 2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd rozhodol dňa 17. 01. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu zistenia, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Exekučný súd tiež konštatoval,
že rozhodcovský súd nielen že neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému
plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Okresný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Okresný súd tiež poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d) EP účinného
do 31. 05. 2011 a tiež na ust. § 44 ods. 2 EP účinného do 31. 05. 2011. Dospel k záveru, že úmyslom
zákonodarcu bolo neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok aj keď to nebolo explicitne uvedené v Exekučnom poriadku. Súd nie
je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho môže a musí odchýliť

ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo
niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne komformnom právnom poriadku ako významnom
celku.

Súd považoval 15-dňovú lehotu na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora za extrémne

krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon
rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť veci, význam
konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s
vnútroštátnymprávnymporiadkomapredpismiEÚ.Súduviedol,ževsúvislostisovstupomdoEurópskej

únie Slovenská republika si plní svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú
ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských veciach a to prostredníctvom viacerých
zákonov, medzi iným Občianskym zákonníkom. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 53 ods. 5 OZ
a teda neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd bol
povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to

v každom štádiu vedenia exekúcie.

Okresný súd poukázal na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV.
ÚS 60/2011-13 zo dňa 03. 03. 2011, tiež na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v uznesení č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 a 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012. Exekučný

súd uvedomujúc si že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného
titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ preskúmal predložený
rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

do vydania rozhodnutia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd navyše konštatoval, že pri zameraní
sa na systematiku ust. § 44 ods. 2 EP možno zistiť, že o lehote 15 dní sa zákonodarca zmieňoval len
v súvislostí s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade nesplnenia podmienok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca žiadnu lehotu neuvádza.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Úspešný žalovaný si neuplatnil náhradu
trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez ospravedlnenia
nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil

súdu listiny spojené s označenými dôkazmi.

Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v

označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie súdu je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.

Rozhodnutiesúduneprichádzadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutírozhodolajozamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému legálne pripustil

odvolanie.

Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tak porušil právo žalobcu na
kontradiktórny súdny proces.

Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako tak aj chýbajú dôvody pri nemajetkovej

ujme.

Žalobca mal v úmysle pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku. Súd žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods.
4 OSP. Neoznámil, kedy hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal žalobca priestor navrhnúť

a predložiť ďalšie dôkazy.

Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a

rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný(§212ods.1OSP).Potomjepotrebnépoukázať
na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie jeho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V tomto smere odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody žalobcu nie vždy korešpondujú s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP),v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola

prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na
základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že o námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom v podanej žalobe rozhodol krajskýsúd ako súd nadriadený tak, že uznesením č.k. 43NcC/38/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012 vo veci Okresného
súdu Rimavská Sobota vedenej pod sp. zn. 13C/314/2012 nebola vylúčená zákonná sudkyňa JUDr.
Martina Koreňová. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako

súdu nadriadeného. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené
v uznesení č.k. 43NcC/38/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012 a nepovažuje za potrebné opätovne v tomto
rozsudku uviesť, to čo už bolo uvedené v uznesení. Od vydania uznesenia o nevylúčení zákonného
sudcu, v ktorom krajský súd ako súd nadriadený podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu
možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym takým

skutočnostiam, ktoré by mohli mať prípadne vplyv na nestrannosť zákonného sudcu.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase
jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému mal
okresný súd pripustiť odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danej veci nebol
podaný návrh zo strany žalobcu na prerušenie konania. Potom nemohol okresný súd o takomto návrhu
rozhodnúť.

Neobstojíaniďalšietvrdeniežalobcuuvedenévpodanomodvolaní,žesúdprejednalvecvneprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Okresný súd o veci rozhodol bez pojednávania podľa ust. § 115a ods. 2 OSP a tak ako správne okresný

súd konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súdenej veci ide o drobný spor (§ 115a ods. 2
OSP). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne konštatuje „vzhľadom k tomu, že
v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000 €, súd konštatuje, že ide o drobný
spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 15. 08. 2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok“.

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa
ust. § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 €, od toho
okamihu, ide o drobný spor. V súdenej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie majetkovej škody v sume
125 € a nemajetkovej ujmy v sume 376,18 €. Nepochybne potom ide o drobný spor. Okresný súd urobil

oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom, najmenej 5 dní pred
jej verejným vyhlásením (č. l. 27 spisu).

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces,
pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k

žalobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so
všetkýmipredloženýmidôkazmialebostanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnekonanie.
Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci
vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 25. 07. 2013 (č. l. 13 spisu). Okresný
súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného. č. l. 23 spisu) Okresný súd urobil oznámenie o mieste a

čase verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02. 10. 2013 (č. l. 49 spisu). Potom je zrejmé, že žalobca mal
dostatočný priestor a možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a to vrátane aj exekučného spisu, ktorý je súčasťou spisu. Do dňa verejného vyhlásenia rozsudku mal
možnosť prípadne reagovať na vyjadrenie žalovaného.

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho
súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal (exekučný súd) predložený

rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tiež
okresný súd poukázal na to, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzhľadom
na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnuúvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V súdenej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania (nahliadnutím do exekučného spisu)
zistil že dňa 04. 10. 2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením dňa 17. 01. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo nepovažuje
lehotu, v ktorej bolo zamietnuté vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za neprimeranú a teda nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z.

Odvolací súd teda poukazuje na správnosť záverov okresného súdu, keď okresný súd mal za to, že s

prihliadnutím na činnosť exekučného súdu a to osobitne vo veciach, v ktorých exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok týkajúci sa spotrebiteľských vecí je táto činnosť náročnejšia, a ako taká vyžaduje
si táto činnosť aj tomu zodpovedajúci časový priestor pre správne posúdenie veci.

Odvolateľ ale nenamietal uvedené závery okresného súdu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným
postupom, je zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie, tejto sa nie je možné zbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný
postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny
úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom
č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu
a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

že okresný súd rozhodoval vo veciach so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti. Potom sa okresný súd dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou
škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Právnemu zástupcovi
žalobcu bolo dané poučenie okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP a to doručenkou tak ako sa
dôkaz o doručení nachádza na čl. l. 25 spisu.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov konania si
právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.