Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244433
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: R. J., T. N.
XXX, zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie 2.528,29 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 11C/181/2011-382, zo dňa 15.10.2014, a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 11C/181/2011-407, zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni
domáhalazaplateniasumy2.528,29eurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými

papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"). Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č.
514/2003 Z.z.), § 126 ods. 1, 2, 5, § 127, § 135 ods. 1, 2, § 135 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách (ďalej len zákon č. 566/2001 Z.z.), § 45 ods. 1, 2 zákona

č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len zákon č. 747/2004 Z.z.) a § 243a, § 244
ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v žalobe
mal za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002
schválil družstvu Prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú
úplné a pravdivé. Úrad dňa 13.5.2003 družstvo upozornil, že družstvom uvádzané informácie: „ÚFT

schválením prospektov investícií odobril projekt družstiev, pretože hodnotil každé družstvo od jeho
vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú
stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom ÚFT, ktorý ich veľmi pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemák činnosti výhrady“ nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122
ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad
neodobril projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu
zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
nie nad celkovou činnosťou družstva. Na základe toho Úrad vyzval PDSI, aby informácie (uvedené

kurzívou) nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva. Kompetencie úradu trh prešli
s účinnosťou od 1.1.2006 na Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“). Navrhovateľka ako člen
družstva vložila do družstva peňažné prostriedky. V jej prospech bola vystavená aj zmenka na sumu
2.528,29 eura. Navrhovateľka dňa 14.12.2010 požiadala o zrušenie členstva v družstve a o vyplatenie
vyrovnacieho podielu v sume 2.528,29 eura. Na základe rozhodnutia predstavenstva PDSI zo dňa
20.1.2011 jej členstvo v družstve zaniklo dňa 20.1.2011 a zároveň jej vzniklo právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu v sume 2.528,29 eura, ktorý bol splatný do 20.7.2011. Družstvo ako klient a
obchodník s CP ako obhospodarovateľ uzatvorili dňa 2.6.2008 zmluvu o riadení portfólia podľa § 43
zákona č. 566/2001 Z.z. Zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán pri riadení portfólia
klienta v súlade so schváleným prospektom investícií a jeho dodatkami. Dôvodom uzatvorenia zmluvy
bolo zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu

družstva tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií.
Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Právam
a povinnostiam klienta zodpovedali práva a povinnosti obhospodarovateľa spočívajúce v dodržiavaní
všeobecne záväzných právnych predpisov, konaní s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme
klienta, dbaní na primeranú mieru rizika pre klienta, ochrane informácií získaných od klienta pred tretími

osobami, predkladaní štvrťročných správ o zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie
klientovi. Prípadné akékoľvek spory, ktoré by vznikli zo zmluvy, budú zmluvné strany prioritne riešiť
dohodou s vynaložením všetkého úsilia a v prípade, že k dohode nepríde, bude vec riešená v súlade s
právnymporiadkomSR.Zkonaniamuvyplynulo,žeobchodníksCPporušilsvojepovinnostivyplývajúce
mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak

žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s CP a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha.

Vychádzal tiež zo zistenia, že PDSI pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej
situácii, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch
za prvý štvrťrok 2007, druhý štvrťrok 2007, tretí štvrťrok 2007, za prvý štvrťrok 2008, druhý štvrťrok

2008, tretí štvrťrok 2008 za prvý štvrťrok 2009, druhý štvrťrok 2009, tretí štvrťrok 2009 uviedlo, že
dosiahli plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. Družstvo v
dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o vyhlásenie
obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste potom,
čo mu obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o

zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP vo vzťahu k družstvu. PDSI tvrdilo, že podalo podnet NBS
už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste,
od družstva si dňa 25.4.2007 vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006, a dňa 24.8.2007
boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovaní sa
zúčastnili zástupcovia družstva a NBS. NBS rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 uložila

obchodníkovi s CP pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eura) za porušenie:
- ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že s družstvom mal uzatvorenú zmluvu o riadení
portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002 a klientovi na základe zmluvy do 31.12.2003 poskytoval
hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č 566/2001 Z.z., ktorú od 13.5.2003, t.j. od
právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP vykonávať nemohol,

- ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP si neplnil povinnosti
voči družstvu (klientovi) vyplývajúce z uzatvorených zmlúv, a teda pri poskytovaní investičných služieb
nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme
svojich klientov,
- ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP a mandatár

v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. nevykonal
kroky, prostredníctvom ktorých by predal akcie spoločnosti Doprastav, a.s., ISIN SK XXXXXXXXXX,
za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech klienta DOAS, a.s., aj keď mal takúmožnosť, t.j. pri poskytovaní služieb nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s
odbornou starostlivosťou v záujme svojho klienta,
- ustanovenia § 74 ods. 1 v spojení s § 173f zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP neudržiaval

primeranosť vlastných zdrojov 8%,
- ustanovenia § 74 ods. 1 v spojení s § 173f zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP neudržiaval
primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8% od 9.10.2006 do 30.10.2006, od 13.11.2006 do 14.11.2006,
- ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP nedodržal limit majetkovej
angažovanosti.

Banková rada NBS rozhodnutím č. E.-XXX/XXXX zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. K.-XXXX/
X/XXXX zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k obchodníkovi s CP súd prvého stupňa ďalej zistil, že NBS v novom konaní rozhodnutím č.
K.-XXXX-X/XXXX zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s CP pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18

eura) za porušenie:
- ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., tým že s družstvom mal uzatvorenú zmluvu o riadení
portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002 a klientovi na základe zmluvy do 31.12.2003 poskytoval
hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č 566/2001 Z.z., ktorú od 13.5.2003, t.j. od
právoplatnosti rozhodnutia úradu č. GRUFT-22/2003/OCP vykonávať nemohol,

- ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP si neplnil
povinnostivočidružstvu(klientovi)vyplývajúcezozmluvyoporadenskejčinnostivoveciachtýkajúcichsa
investovaniadoinvestičnýchnástrojovzodňa23.1.2004apriposkytovaníinvestičnýchslužiebnekonalv
súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov,
- ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP v dňoch 30.9.2006, od

9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 neudržiaval primeranosť vlastných zdrojov
najmenej 8%,
- ustanovenia § 74 ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s CP v dňoch 30.9.2006,
od 9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 nezabezpečil, aby jeho majetková
angažovanosť neprekročila 25 % vlastných zdrojov voči inej osobe. Obchodník s CP proti tomuto

rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok (rozklad).

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru,
Odboru bola proti korupcii Bratislava, skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na
diaľku, nasvedčujúce, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. R.-XXX/
BPK-U.-XXXX zo dňa 16.11.2010. NBS predbežným opatrením č. K.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010
uložila obchodníkovi s CP zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez
jej predchádzajúceho písomného súhlasu. NBS zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie
dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č. K.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie

bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS č. E.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2010. NBS rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie ustanovení § 156 ods.
2 písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa

1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. NBS rozhodnutím č. K.-XXXXX-
X/XXXX zo dňa 30.5.2011 zakázala PDSI predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené
vo verejnej ponuke majetkových hodnôt. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa
11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B,
vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľka prihlásila svoju pohľadávku. Podala v

ňom incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha speňažovanie
majetku družstva. Z výpisov z obchodného registra družstva (vložka 383/B, oddiel Dr) a obchodníka
s CP (vložka 2902/B, oddiel Sa) vyplýva, že Ing. M. H. bol v tom istom čase členom predstavenstva
družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a
predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva

obchodníka s CP (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008).

Pre súd prvého stupňa vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o
riadení portfólia medzi obchodníkom s CP ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa2.6.2008, ako aj členstvo navrhovateľky v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide o nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného
za vznik škody navrhovateľke. Vyslovil, že nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri

výkone verejnej moci je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou nesúvisí (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. X O.

XXX/XXXX zo dňa 30.6.2010, X O. XXX/XXXX zo dňa 31.5.2011). Ide o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). Vychádzal z toho, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej

istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods.
3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo
dňa 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže zbaviť. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. mal za nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných

podmienok, a to: nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci; existenciu
škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno voči štátu
vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Mal tiež za preukázané, že PDSI, ktorého členom bola aj navrhovateľka, až do roku 2010 deklarovalo,
že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa
zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej
situácii. Družstvo v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že obchodník s CP neplní svoje povinnosti
a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s CP vykonávať

dohľad na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. Uviedol,
že NBS nebola v konaní nečinná, práve naopak: v roku 2007 vykonala dohľad na mieste, počas
ktorého zistila u obchodníka s CP nedostatky, ktoré viedli k uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk,
t.j. 16.596,96 eura (rozhodnutím č. K.-XXXX/X/XXXX z 8.1.2008, ktoré bolo zrušené rozhodnutím
druhostupňového správneho orgánu - Bankovej rady NBS - č. E. XXX/XXXX zo dňa 7.5.2008) a k

uloženiu pokuty v sume XXX.XXX,- Sk, t.j. 9.958,18 eura (rozhodnutím č. K.-XXXX-X/XXXX z 20.8.2008,
ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s CP sa vzdal práva podať rozklad); predbežným
opatrením č. K.-XXXX/XXXX z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s CP zdržať sa nakladanie s majetkom
mu zvereným bez jej predchádzajúceho súhlasu; dňa 27.7.2010 NBS polícii oznámila skutočnosti, že
mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné

stíhanie uznesením č. R.-XXX/BPK-U.-XXXX zo 16.11.2010; zastavila konanie o schválenie dodatku
k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo (rozhodnutím č. K.-XXXX/X-X/XXXX u 26.8.2010);
odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb rozhodnutím č. K.-XXXX-
X/XXXX zo dňa 21.12.2010, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. E.-XXX/XX zo
dňa 1.3.2011; napokon NBS rozhodnutím č. K.-XXXXX-X/XXXX z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj

majetkových hodnôt. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že NBS nezanedbala
svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi - družstvom a obchodníkom s CP - vykonávala
v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu investície

pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu
investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Konštatoval,
že až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by
to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií a uzavrel, že NBS preto v čase výkonu dohľadu
v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej zákonom č.566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Nenechal
bez povšimnutia, že družstvo už na začiatku svojej existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo
im nepravdivé informácie, že úrad hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho

zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán
rozvoja; od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje
každý prejav navonok. Úrad družstvo dňa 13.5.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril,
a to ani vo vzťahu k členom družstva, pretože nie sú v súlade so zákonom - úrad nebol povinný
preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných

údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt.
Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že odporkyňa sa dopustila
nesprávneho úradného postupu. V konaní poukazovala len na skutočnosť, že odporkyňa bola nečinná,
spôsobovala prieťahy, neskoro zistila nedostatky v činnosti obchodníka s CP, nerobila riadne a včas

úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, neprijala opatrenia potrebné na zabránenie vzniku
škody, nekonala v súlade so zákonom č. 747/2004 Z.z., so zákonom č. 566/1992 Zb. a so zákonom
č. 566/2001 Z.z. Mal za to, že zo strany NBS preto nejde o nesprávny úradný postup (ale ide o
postup konformný so zákonom), nakoľko NBS nebola nečinná, ihneď po oznámení družstva začala
vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia

povolenia obchodníkovi s CP na poskytovanie investičných služieb. Poukázal na diskrečnú právomoc
NBS v správnom konaní ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami, teda
za spáchanie iných správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňujú zásady administratívneho trestania
a analogicky aj zásady trestného trestania. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k
prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade s

právomocou, ktorú jej zákon zveril. Mal tak za zrejmé, že nebola naplnená prvá a základná podmienka
pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej
moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Bol názoru, že škoda,
ktorá navrhovateľke vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú nespôsobila
odporkyňa. Navrhovateľka ako člen družstva musela vedieť, že s jej investíciou je spojené aj riziko a

doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bola povinná podieľať sa nielen
na ziskoch, ale aj na stratách družstva. Tvrdenie navrhovateľky, že sa spoliehala na to, že družstvo a
obchodník s CP sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné a v rozpore s citovanými právnymi
predpismi (aj s ohľadom na oznámenie úradu zo dňa 13.5.2003 citované vyššie).

Z vykonaného dokazovania pre súd prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že obchodník s CP porušil
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo
družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s CP a družstvom, v
ktorombysadružstvodomáhalosvojichnárokovvočiobchodníkovisCP,neprebiehaloaanineprebieha.
PDSI sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady svojich členov, čo však neurobilo.

Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v
oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom
zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov
a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení
vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2

stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho
prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda, ktorá navrhovateľke vznikla, z dôvodu nevyplatenia
členského vkladu a vyrovnacieho podielu, považoval za výsledok hospodárskej činnosti družstva, za
ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Uviedol, že
PDSI sa môže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti

a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 Obchodného zákonníka. Priama príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľke vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a
obchodníka s CP, teda iného subjektu ako je odporkyňa. Bol toho názoru, že družstvo malo vedomosť o
nehospodárnomkonaníobchodníkasCP,pretožeIng.M.H.bolvtomistomčasečlenompredstavenstva
družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a

predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva
obchodníka s CP (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). Ing. M.X. H.
preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných
spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulufunkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 Obchodného zákonníka ). Ak tak
neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania. Súd prvého stupňa

na uvedenom základe tak dospel k záveru, že medzi konaním odporkyne a škodou, ktorá navrhovateľke
vznikla, preto nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť. Na základe toho nemal za splnenú ani
jednu zákonnú podmienku vyplývajúcu z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu za škodu, preto návrh na začatie konania ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, odporkyni uložiť
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody 2.528,29 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď

základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala z garancie NBS ako
orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa

jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval.PostupNBSbolpretozjejpohľadusvojvoľnývneprospechkaždého,ktosanaňuzhľadiska
stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad
činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohla

o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný
považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko
ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti

dohľaduanievdôsledkutoho,ženebola"bdelá"stým,žejejnepatrilianizákonomstanovenéprávomoci
dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie
zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007)
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa
tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní

povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný
dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré

mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. M.D. H., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že
zhľadiskarizikovostiportfóliamánedostatočnerozloženéportfólio,ktorébolotvorenézmenkoujediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil

obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o
rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CIHOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve
spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka,

vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING,
akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných

ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do PDSI,

pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala

porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. K.-XXXXX-X/XXXX
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky

majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od

31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Mala tiež za to,
že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásila
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania
objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno,

v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009),
ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného
konkurzu. V tejto súvislosti uviedla, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal

bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje
uvedenú podmienku ako jednu z (osobitných) predpokladov tejto zodpovednosti. Záverom v odvolaní
poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. X
J. O./. a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané
listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129

ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne

zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ňou.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právnystav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a

právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K
námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá

veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak

pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009

na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.
zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva
navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné

povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to,
že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľka vedomá

nebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS
nad činnosťou družstva nemala vedomosť.Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je

nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do

základných práv navrhovateľky, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka
vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a

iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom
prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,

že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľka si ako člen družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. K.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej

rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. E. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s CP túto
činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bol navrhovateľka v rozhodnom čase členom,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže

nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
družstva voči navrhovateľke.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi
s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho konania pre úspech navrhovateľky v konaní právne

významný, pretože na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom
s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa zákona č. 747/2004 Z.z., keďže navrhovateľka v
rozhodnom období nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie
naplnenia nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s

CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľky, o nedostatočných
opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP
pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP
(v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. K.-XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi
s CP pokutu vo výške XX.XXX,XX eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. K.-XXXX-X/

XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške X.XXX,XX eura a následne rozhodnutím zo
dňa 21.12.2010, č. K.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka sa nemôže
v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom
pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia

sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala
navrhovateľka, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu

tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený

rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok

za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,

2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti

pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené

účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na
začatie konania, následné podania navrhovateľky a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom

súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 15.10.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a všetkých
písomných vyjadrení účastníkov. Uvedené znamená, že navrhovateľkou vytýkané procesné pochybenie
súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich

skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil (výrok I.), vrátane výroku o trovách konania, o
ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť súdny poplatok za odvolanie
vsume20eurspoukazomnapoložkou7aSadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992Zb.osúdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietla, že predmetom konania je nárok na
náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie
ktoré sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia
súdneho poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch,

teda aj poplatku uvedeného v položke 7a.Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011
domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom
zo dňa 15.10.2014. Navrhovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 6.11.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku
dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podala navrhovateľka odvolanie po 1.10.2012, vznikla jej

povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom
v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej
sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie

konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Ak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku podané dňa 6.11.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219
ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (výrok II.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal (výrok III.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.