Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/339/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112226022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112226022.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľa REALMASTER, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Lesná 1, IČO: 36 649 988, v konaní
zastúpeného AKSK, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti
odporcovi v 1/ rade H.. U. Q., U. U. U., I.. X. J. X, v konaní zastúpeného JUDr. Františkom Vavračom,
advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná ulica č. 51, odporkyni v 2/ rade Z.. J. Q., U.
U. U., I.. X. J. X, odporcovi v 3 / rade Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO:
00 313 271 a odporcovi v 4/ rade MBB, a.s. so sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 36 039 225, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania vo výške 364,27 Eur, v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 23. 10. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil mu
vlastníctvo, a to spevnených plôch nachádzajúcich sa na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností,
Správy katastra v Banskej Bystrici pre kat. úz. Banská Bystrica, parc. č. XX/X, zapísané na LV č.
XXXX, ktoré sú zaradené do siete miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica tak, ako sú vedené v
Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkovo Mesta Banská Bystrica a Zjednodušenom
tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica ako komunikácie s označením:
X.XXX, X.XXX, R., Y., Y. G. Y. tak ako sa nachádzajú na parcele č. XX/X pre kat. úz. Banská Bystrica.

Odporca v 1/ rade vyjadril s návrhom nesúhlas, namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie
a žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z tohto dôvodu.

Odporkyňa v 2/ rade sa k návrhu nevyjadrila. Odporca v 3/ rade vyjadril s návrhom navrhovateľa nesúhlas
a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.

Odporca v 4/ rade s návrhom navrhovateľa vyjadril súhlas a žiadal návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na Správe
katastra v Banskej Bystrici pre kat. úz. Banská Bystrica, parcely č. C-KN XX/X, ktorá je evidovaná na
Liste vlastníctva č. XXXX, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy registrovanej
pod V XXXX/XXXX.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX, z ktorého zistil, že navrhovateľ je v skutočnosti
vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom
tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou registrovanou pod V XXXX/XXXX zo dňa 09. 03. 2007.

Súd ďalej vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou č. XX/XX, kde predávajúcim je odporca v 4/ rade
a navrhovateľ je v postavení kupujúceho. Predmetom tejto kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť, ktorej
vlastníkom bol odporca v 4/ rade a táto je vedená na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa
katastra Banská Bystrica, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Banská Bystrica ako pozemok, parc. č. C-
KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Predmetom zmluvy je tak isto stavba - Kino
Hviezda - súpisné číslo XXX, ktorá je situovaná na tomto pozemku nachádzajúcej sa v Banskej Bystrici
na Y. I. Č.. X. Predmetom kúpy teda je pozemok parc. č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2 a stavba - Kino Hviezda - súpisného čísla XXX. Predmetom ďalej sú vonkajšie úpravy
- spevnené plochy, terénne schody, prípojka vody a kanalizácie.

Z kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX/RMAJ zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že túto nehnuteľnosť odporca
v 4/ rade nadobudol touto kúpnou zmluvou od odporcu v 1/ rade, kde predmetom kúpnej zmluvy sú
nehnuteľnosti a to pozemok parc. č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2
stavba - Kino Hviezda, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na tomto pozemku vrátane vonkajších
úprav - spevnených plôch, terénnych schodov, prípojky vody a kanalizácie. Podrobný opis uvedených
nehnuteľností mal obsahovať znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX znalca Ing. Ivana
Rybárika.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktoré spracoval znalec Ing. Ivan Rybárik súd dokazovaním zistil,
že tento bol spracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty budovy súpisné číslo XXX, Kino
Hviezda Banská Bystrica na Y. I.. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil všeobecnú
hodnotu nielen budovy kina Hviezda, ale aj vonkajších úprav a to spevnených plôch, terénnych schodov,
prípojky vody a kanalizácie.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že tieto spevnené plochy nie sú miestnymi komunikáciami tak, ako to tvrdia
odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade a nachádzajú sa na pozemku vlastnícky patriaci navrhovateľovi. Tieto
spevnené plochy nie sú evidované na liste vlastníctva. Z tohto dôvodu spevnené plochy nie sú vo
vlastníctve Mesta Banská Bystrica, pretože tieto nadobudol kúpnou zmluvou navrhovateľ so všetkým
čo sa na pozemkoch parcelného čísla O.-X. XX/X nachádza, a to teda aj spevnené plochy. Akákoľvek
súčasť predmetného pozemku je predmetom kúpnej zmluvy a je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Zároveň Mesto Banská Bystrica nevydalo žiadne rozhodnutie o tom, že by spevnené plochy boli
zaradené do siete miestnych komunikácií.

Z tohto dôvodu je potom zrejmé, že pozemok je na príslušnom liste vlastníctva vedený ako zastavané
plochy a nádvoria, na ktorom sa nachádza nebytová budova označená súpisným číslom. Na liste
vlastníctva podľa tvrdenia navrhovateľa teda nie je pozemok označený ako pozemok, na ktorom sa
nachádza miestna komunikácia ani parkovisko. Vzhľadom k tomu, že odporcovia bez evidentného
právneho skutkového stavu tvrdia, že na pozemku sa má nachádzať miestna komunikácia, verejná
cesta a parkovisko, vzniká tu spor vo vzťahu k vlastníckemu právu navrhovateľa, teda je sporným či
na pozemku sa nachádza verejná komunikácia a verejné parkovisko napriek tomu, že pozemok je vo
vlastníctve navrhovateľa, postavenie navrhovateľa z tohto dôvodu je právne neisté a teda navrhovateľ
má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k spevneným plochám tak, ako sú
špecifikované v žalobnom návrhu.

Odporca v 1/ rade uviedol, že namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pokiaľ navrhovateľ
vyvodzuje svoje právo uvedené v petite žalobného návrhu od existencie kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol vykonaný na Správe katastra Banská Bystrica pod V XXXX/XXXX. Právny pomer založený touto
zmluvou sa vzťahuje na navrhovateľa ako kupujúceho a odporcov v 1/ a 4/ rade ako pôvodných
vlastníkov nehnuteľností. Z obsahu takéhoto právneho pomeru nie je možné vyvodiť súvislosť, ktorá
by odôvodňovala postavenie odporcu v 1/ rade ako vecne legitimovaného účastníka konania. Z tohto
dôvodu odporca v 1/ rade teda tvrdil, že z tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu uvedeného v žalobe
nevyplýva vecná pasívna legitimácia odporcu v 1/ rade. Zároveň uviedol, že pokiaľ navrhovateľ žalobou
žiada riešiť vlastnícke právo k spevneným plochám, o ktorých majú odporcovia 1/, 2/ a 3/ tvrdiť, že sú
miestnymi komunikáciami, tak z textu zmluvy pri identifikácii pozemku nevyplýva existencia spevnených

plôch ani existencia miestnych komunikácií. Sám navrhovateľ uvádza judikatúru o tom, že nárokom na
určenie vlastníckeho práva sa stáva taká skutočnosť, ktorá nie je a nemôže byť samostatným objektom,
t. j. predmetom občianskych právnych vzťahov. Ak spevnené plochy nemôžu byť predmetom žalobnej
ochrany, pretože predmetom takejto ochrany môže byť len vec sama a spevnené plochy sú súčasťou
pozemku ako to navrhovateľ tvrdí, tak takáto ochrana nemôže byť formou určovacej žaloby za splnenia
podmienok naliehavého právneho záujmu vo veci samej v zmysle práva daná. Je zrejmé, že takéto
spracovanie pozemku nemožno od pozemku oddeľovať, či samostatne prevádzať, nemožno takémuto
stvárneniu alebo spracovaniu priznať samostatnú ochranu. Vlastnícke právo môže byť sporné medzi
účastníkmi len vo vzťahu k veci a touto vecou môže byť pozemok alebo stavba. Vzhľadom na to nie je
splnená ani podmienka naliehavého právneho záujmu.

Zároveň uviedol, že otázka či cesta je miestnou komunikáciou je predmetom predpisov verejnoprávneho
charakteru a táto otázka nie je riešiteľná ani ako prejudiciálna v rámci poskytovania domnelej
súkromnoprávnej ochrany. Súd teda nemôže urobiť úvahu podľa predpisov súkromnoprávnych o
charaktere cesty vzhľadom k tomu, že na určenie takejto verejnoprávnej kompetencie nemá právomoc.
Z tohto dôvodu žiadal súd návrh navrhovateľa zamietnuť.

Odporca v 3/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa domáha určenia výlučného vlastníctva
k spevneným plochám, ktoré sa nachádzajú na pozemku parcely č. C-KN XX/X na LV č. XXXX. Uviedol,
že tieto spevnené plochy sú zaradené do siete miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica vedených
v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica a Zjednodušenom
tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica ako komunikácie s označením:
X.XXX, X.XXX, R., Y., Y. G. Y.. Odporca v 3/ rade uviedol, že stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu. Podľa stavebného zákona za stavby z hľadiska stavebnotechnického
vyhotovenia a účelu sa členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierskymi stavbami sú potom
ďalej diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská. Stavebný
zákon definuje pojem líniová stavba tak, že líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä diaľnice,
cesty a miestne komunikácie. Odporca v 3/ rade uviedol, že miestne komunikácie sú zaradené do cestnej
siete v zmysle § 4a ods.1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb. Z uvedeného vyplýva, že miestne komunikácie sú
potom vo vlastníctve obcí. Inžinierske stavby, miestne a účelové komunikácie, chodníky sa do katastra
nehnuteľností nezapisujú. V tejto súvislosti odporca v 3/ rade poukázal na iniciatívu zákonodarcu, ktorej
výsledkom bol zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Z uvedeného
je zrejmé, že pokiaľ vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona nemá k pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanou vlastníkom stavby
dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Z tohto dôvodu potom odporca v 3/ rade uviedol, že mu vzniklo zákonné vecné bremeno dňom účinnosti
citovaného zákona.

Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie Zjednodušeným pasportom MK Mesta Banská Bystrica tak
ako bol predložený v konaní odporcom v 3/ rade spolu so Zjednodušeným tabelárnym pasportom MK
Mesta Banská Bystrica. Je zrejmé, že komunikácie, ktoré sú označené ako X.XXX je komunikácia,
X.XXX je chodník, R. H. parkovacia plocha a S1, S2 a S3 sú schodiská.

Zároveň súd vykonal dokazovanie žiadosťou navrhovateľa tak, ako na ňu poukázal odporca v 3/ rade
zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX G. XX. XX. XXXX, ktorým navrhovateľ žiadal vyradiť zo siete
miestnych komunikácií a chodníkov Mesta Banská Bystrica označené tie plochy, ktoré sú označené
ako X.XXX, X.XXX, R., Y., Y. G. Y.. Zároveň súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie rozhodnutiami o
zastavení konania, ktoré Mesto Banská Bystrica ako vecne a miestne príslušný cestný správny orgán
pre miestne a účelové komunikácia rozhodnutím pod č. K.-D.-XXXXX/XXXX zo dňa 14. 10. 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 11. 2010 a rozhodnutím pod č. K.-D.-XXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa
06.06. 2011 zastavil konanie o vyradenie miestnej komunikácie v zmysle návrhu navrhovateľa tak, ako
sa nachádzajú na parcele č. C-KN XX/X pre kat. úz. Banská Bystrica.

Odporca v 3/ rade ďalej poukázal aj na konanie a vydané rozhodnutie vo veci pod č. k. XXC/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 21. 06. 2010, kde predmetom konania bolo určenie, že časť pozemku nie je
verejná komunikácia a v postavení navrhovateľa vystupovala spoločnosť REALMASTER, s.r.o. so

sídlom Banská Bystrica proti odporcom H.. U. Q. G. Z.. J. Q.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že na jeho pozemku zapísanom na LV
č. XXXX pre kat. úz. Banská Bystrica ako parcela č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2 sa nenachádza verejná cestná komunikácia ani verejné parkovisko zastavil s tým,
že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená Mestu Banská Bystrica. Takéto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2010. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia potom vyplýva, že
skutočnosťou pre takto vyslovený výrok rozhodnutia je to, že evidencia siete miestnych komunikácií patrí
do právomoci obce ako príslušného správneho orgánu, ktorý rozhoduje o zaradení či vyradí miestnej
komunikácie z evidencie. Z uvedeného potom vyplýva, že súdu neprináleží a teda neexistuje právomoc
samostatne posudzovať otázku, či na pozemku sa nachádza alebo nenachádza miestna komunikácia.

Z uvedeného potom odporca v 3/ rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s tým, že sa naďalej cíti byť
vlastníkom miestnej komunikácie tak, ako je vedená v Zjednodušenom mapovom a tabelárnom pasporte
MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica.

Odporca v 4/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom navrhovateľa súhlasí a predmetom prevodu
vlastníckeho práva boli aj spevnené plochy, ktoré sa nachádzajú na parcele C-KN XX/X v okolí kina
Hviezda a sú teda vo vlastníctve navrhovateľa.

Súd vo veci vypočul ako svedka Z.. J. K., zamestnanca Mesta Banská Bystrica, ktorý pracuje ako vedúci
oddelenia dopravných stavieb v oblasti preneseného výkonu štátnej správy. Svedok vo svojej výpovedi
uviedol, že na tejto pracovnej pozícii pracuje od októbra roku 2007 a s uvedenou spornou otázkou sa
stretol v priebehu roka 2009, kedy navrhovateľ podal žiadosť o vyradenie tejto komunikácie zo siete
miestnych komunikácií tak, ako tieto ležia na parcele č. C-KN XX/X. Jednalo sa o tri podania, ktoré
skončili rozhodnutím o zastavení takéhoto konania. Uviedol, že tieto komunikácie ležiace na tejto parcele
sú stále vedené ako miestne komunikácie zapísané v pasporte miestnych komunikácií tak, ako boli
tieto prevedené od štátu na obec. Uviedol, že v období prevodu zo štátu na obec sa jednalo o bežný
postup, kedy tieto komunikácie prešli zo štátu buď na samosprávne kraje alebo obce delimitačnými
protokolmi, pričom zákon stanovoval spracovať technickú dokumentáciu, avšak nepredpisoval formu.
Z tohto dôvodu v priebehu rokov 1995 až 1997 mesto spracovalo Zjednodušený pasport miestnych
komunikácií mapový aj tabelárny, pričom postup a vyžadovanie sa pri takomto prevode akési rozhodnutie
nie je správny a takýto postup v priebehu času minulosti nikdy nebol aplikovaný. Jednalo sa o postup,
kedy vo veľkom prechádzali takéto komunikácie zo štátu na obce resp. samosprávne kraje a takýto
prechod bol bez rozhodnutia a v súčasnej dobe nie je možné hovoriť alebo nájsť prípadné rozhodnutie
k takémuto prevodu. Svedok ďalej uviedol, že takýto problém nebol Mestu Banská Bystrica známy
až do prvého podania navrhovateľa ohľadne vyňatia zo siete miestnych komunikácie týchto plôch a
vyjadril názor, že v podstate predmet kúpy v kúpnych zmluvách nebol jednoznačne definovaný a takáto
skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku, ktorý nie je celkom jasný. K otázke, či odporca v 4/
rade pokiaľ tieto nehnuteľnosti kúpil od Mesta Banská Bystrica mal požiadať alebo pracovníci mesta
mali požiadať o vyradenie takejto komunikácie zo siete miestnych komunikácií, sa vyjadriť nevedel.

Podľa § 118 ods.1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb., stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo
stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Podľa § 4a ods.2 zákona č. 135/1961 Zb., účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou
nových ciest alebo zaradením miestnych komunikácií, prípadne účelových komunikácií do cestnej siete.
Cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť
do siete miestnych komunikácií alebo preradiť medzi účelové komunikácie alebo zrušiť.

Podľa § 3d ods.3 zákona č. 135/1961 Zb., miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že navrhovateľ mal nadobudnúť od odporcu v 4/ rade kúpnou zmluvou č. XX/XXXX nehnuteľnosti, a
to pozemku parcela č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 kat. úz. Banská
Bystrica. Ďalším predmetom prevodu vlastníckeho práva bola stavba - Kino Hviezda súpisné číslo XXX
nachádzajúca sa v kat. úz. Banská Bystrica, v Banskej Bystrici na Y. I. Č.. X, ktorá je postavená na
parcele č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 vrátane vonkajších úprav -
spevnených plôch, terénnych schodov, prípojky, vody a kanalizácie.

Súd má ďalej však za preukázané, že v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. sa stal odporca v 3/ rade
vlastníkom spevnených plôch, ktoré sú zaradené do siete miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica
tak, ako sú vedené v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica
a Zjednodušenom tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica ako komunikácie
s označením X.XXX, X.XXX, R., Y., Y. G. Y. tak, ako sa nachádzajú na parcele č. C-KN XX/X pre kat. úz.
Banská Bystrica. Súd mal v konaní za preukázané, že k takémuto prevodu vlastníckeho práva zo štátu na
obce nie je spojené žiadne zvláštne rozhodnutie pričom prax pri prevode takéhoto vlastníckeho práva ku
komunikáciám potvrdil aj svedok vypočutý v konaní. Je zrejmé, že v priebehu rokov 1995 a 1997 Mesto
Banská Bystrica sumarizovalo miestne komunikácie mesta tak, že táto sumarizácia majetku mesta našla
odraz v Zjednodušenom mapovom a tabelárnom pasporte J., R., J. a chodníkov Mesta Banská Bystrica.
Skutočnosť, že miestna komunikácia je vo vlastníctve obce vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia
§ 3d ods.3 zákona č. 135/1961 Zb. Táto zákonná dikcia potom vyvracia možnosť použitia judikatúry
Najvyššieho súdu Českej republiky o tom, že miestne účelové komunikácie sú len druhom pozemku. Za
zákonnej dikcie o tom, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí vyplýva, že komunikácia je vecou v
zmysle § 118 a § 119 Občianskeho zákonníka a je teda predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ
by súd prijal opačný názor v zmysle judikatúry v rámci Českej republiky je potrebné prisvedčiť názoru
odporcu v 1/ rade o tom, že spevnené plochy nemôžu byť samostatnou vecou a nie je možné sa domáhať
občianskoprávnej ochrany k nim tak, ako to teda dôvodil odporca v 1/ rade. Záverom by potom bolo, že
spevnené plochy nie sú samostatnou vecou a teda nie je možné sa domáhať k nej občianskoprávnej
ochrany. Takejto skutočnosti nasvedčuje aj tá okolnosť, že navrhovateľ niekoľkokrát požiadal o vyradenie
zo siete miestnych komunikácií a chodníkov Mesta Banská Bystrica tie plochy, ktoré sú označené
G. X.XXX, X.XXX, R., Y., Y. G. Y.. Zároveň takémuto právnemu názoru nasvedčujú aj rozhodnutie
cestného správneho orgánu pre miestne účelové komunikácie Mesta Banská Bystrica tak, ako boli v
rámci takéhoto správneho konania vydané a konanie ohľadne vyradenia zo siete miestnych komunikácií
a chodníkov Mesta Banská Bystrica bolo zastavené. Tak isto tomu nasvedčuje aj rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia o umiestnení stavby, vydané Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici, ktoré vo
svojom rozhodnutí potvrdilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
zo dňa 26. 11. 2012 tak ako ho v konaní predložil odporca v 3/ rade.

Súd potom konštatuje, že navrhovateľ v 1/ rade nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva tie spevnené
plochy, ktoré sú miestnymi komunikáciami, ktoré sú vo vlastníctve odporcu v 3/ rade. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj právna úprava, ktorá je vyjadrená v zákone č. 66/2009 Z.z. o usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky tak, že vlastne dňom účinnosti
tohto zákona vzniká v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu ak vlastník
stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou nemá zmluvne dohodnuté iné právo. Z
tohto dôvodu potom Mestu Banská Bystrica vzniklo zákonné vecné bremeno dňom účinnosti citovaného
zákona.

Na základe vyššie uvedeného potom súd konštatuje, že v konaní návrh navrhovateľa voči odporcom
1/ a 2/ okrem vyššie uvedených záverov zamietol aj z toho dôvodu, že podľa názoru súdu navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal vecnú hmotnoprávnu legitimáciu, a to pasívnu odporcov v 1/ a 2/ rade,
teda právo či povinnosť, ktorá by z uvedeného sporného stavu vyplývala tak, že by odôvodňovala vecnú
pasívnu legitimáciu odporcov v 1/ a 2/ rade v uvedenom spore.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v 3/ a 4/ rade ako právnych predchodcov vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré navrhovateľ nadobudol zamietol z dôvodov vyššie uvedených o tom, že
odporcovi v 3/ rade v danom prípade svedčí vlastnícke právo k miestnym komunikáciám, ktoré sú
zaradené do takejto siete formou Zjednodušeného mapového a tabelárneho pasportu Mesta Banská
Bystrica.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, pričom odporcovia v 2/, 3/ a 4/ rade si právo na
náhradu trov konania neuplatnili. Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ a právny zástupca odporcu
v 1/ rade. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľ ako
účastník v spore neúspešný právo na náhradu trov konania nemal a naopak takéto právo na náhradu trov
konania mal odporca v 1/ rade ako účastník v spore úspešný. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z vykonaných týchto úkonov právnych služieb, a to príprava a prevzatie zastupovania dňa 13. 01. 2013,
vyjadrenie zo dňa 15. 02. 2013, zastupovanie na pojednávaní dňa 05. 03. 2013, vyjadrenie vo veci zo
dňa 31. 05. 2011, zastupovanie nemeritórne dňa 12. 11. 2013 a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.
05. 2014. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca odporcu v 1/ rade uplatnil v zmysle § 11 písm.h)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej nemožno vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami je teda tarifná odmena vo výške 1/13-iny výpočtového
základu. Výpočtový základ v roku 2013 bol 781,-- Eur, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby 60,08
Eur a v roku 2013 boli vykonané štyri meritórne úkony, t. j. 4 x 68,08 = 240,32 Eur + 4 úkony režijný paušál
po 7,81 Eur, spolu 31,24 Eur. Jeden úkon nemeritórny podľa § 13 ods.4 predstavuje 1/4-inu základnej
sadzby tarifnej odmeny čo je 15,02 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Spolu za všetky úkony za rok
2013 predstavuje odmena 294,39 Eur. Za rok 2014 bolo zastupovanie na pojednávaní dňa 27. 05. 2014,
kde výpočtovým základom je 804,-- Eur, pričom 1/13-ina výpočtového základu predstavuje 61,85 Eur a
režijný paušál vo výške 8,04 Eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 364,27 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.