Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Marta Murgašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/108/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214488
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marta Murgašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214214488.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: S. O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Y.
XXXXX/XX, G., zastúpená advokátkou Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, so sídlom Mickiewiczova
2, Bratislava, proti odporcovi: K. O., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.U. XXXXX/XX, G., t.č. Ústav na
výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, U. X, G., o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O.: K., J.. XX.XX.XXXX, K.,
J.. XX.XX.XXXX M. X. Z., J.. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo S. O. H., rod. H. a K. O., uzavreté XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Bratislava - N. S. vo zv. XX, ročník XXXX, str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

Pre čas po rozvode sa mal. deti O., K., J.. XX.XX.XXXX, K., J.. XX.XX.XXXX M. X. Z., J.. XX.XX.XXXX
zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu mal. K., J.. XX.XX.XXXX, K., J.. XX.XX.XXXX M. X. Z., J..
XX.XX.XXXX na každé dieťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy
do 15.dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Odporca je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi K., J.. XX.XX.XXXX, K. J.. XX.XX.XXXX M. X. Z., J..
XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v čase od 10.00 h do 18.00 h a každú nepárnu nedeľu v čase od
10.00 h do 18.00 h.

Odovzdanie a prevzatie mal. detí sa uskutoční v mieste bydliska navrhovateľky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 09.06.2014 domáhala, aby súd
rozviedol jej manželstvo s odporcom a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú dlhodobo
vážne narušené, trvalo rozvrátené a nezmeniteľné. Navrhovateľka uzavrela s odporcom manželstvo po
13-tich rokoch trvajúceho vzťahu, z ktorého pochádzajú štyri maloleté deti - S. A., J.. XX.XX.XXXX, K.,
J.. XX.XX.XXXX, K., J.. XX.XX.XXXX M. X. Z., J.. XX.XX.XXXX. Vzťah účastníkov nebol nikdy ideálny,
najmä vzhľadom na trestnú činnosť páchanú odporcom, z čoho vznikali medzi účastníkmi časté nezhody.
Navrhovateľka v manželstve trpela odporcovo agresívne správanie a psychické aj fyzické týranie voči
nej. Navrhovateľka a odporca spolu intímne nežijú od roku 2009. Voči odporcovi bolo dňa 30.10.2012
začaté trestné stíhanie a bolo voči nemu vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby,

pre zločin znásilnenia a pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Trestné
konanie je v štádiu súdneho konania a je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 1T/73/2013.
Okrem toho je voči odporcovi vedené aj ďalšie trestné konanie za drogovú trestnú činnosť. Odporca sa
v súčasnosti nachádza vo výkone väzby, do ktorej bol vzatý dňa 29.10.2012. Vzťahy medzi účastníkmi
sú tak dlhodobo rozvrátené a manželstvo už vôbec neplní svoj účel a nie je ani nádej, že by došlo k
obnoveniu manželského spolužitia. Pre prípad rozvodu manželstva žiadala navrhovateľka, aby maloleté
deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zároveň bude maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletým deťom žiadala navrhovateľka určiť vo výške
100,- Eur mesačne na každé z maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že odporca sa momentálne nachádza
vo výkone väzby, styk odporcu s maloletými deťmi navrhovateľka nežiadala upraviť, nakoľko by to bolo
v tomto štádiu konania neúčinné.

Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva. Rovnako súhlasil aj s navrhovanou
úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode s výnimkou svojho styku s maloletými deťmi,
ktorý odporca žiadal upraviť počas víkendov od soboty od 9.00 hod až do nedele do 18.00 hod. Odporca
vo svojom vyjadrení k návrhu žiadal, aby počas výkonu väzby, prípadne aj výkonu trestu mohli maloleté
deti odporcu navštevovať a za týmto účelom boli za odporcom privádzané v doprovode dospelej osoby,
ktorú odporca podľa potreby určí.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 12.02.2015. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý bol
o termíne riadne upovedomený, svoje predvedenie nežiadal. Súd preto s poukazom na ustanovenie §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletých detí a
oboznámením sa s obsahom spisu: sobášny list, rodné listy, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec
sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Bratislava -
N. S.. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej, pričom u navrhovateľky ide o
prvé manželstvo, odporca vstúpil do manželstva ako rozvedený. Z manželstva pochádzajú štyri deti - t.č.
plnoletá S. A., J.. XX.XX.XXXX, maloletá K., J.. XX.XX.XXXX, maloletý K., J.. XX.XX.XXXX a maloletá
X. Z., J.. XX.XX.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: K. Y. XXXXX/XX, G., kde navrhovateľka aj naďalej
býva, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.

Odporca je v súčasnosti vo výkone väzby, pričom nie je pracovne zaradený.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporca je strašne výbušnej povahy, manželia sa hádali aj
pred deťmi, odporca fyzicky napadol navrhovateľku a v dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví na neho
podala trestné oznámenie. Odporca bol dňa 29.10.2012 vzatý do väzby, kde je doposiaľ. Navrhovateľka
sa s odporcom nekontaktuje. Odporca sa nekontaktuje ani s deťmi, nepíše im, nezaujíma sa o nich.
Navrhovateľka odporcovi v styku s deťmi nebráni, nevie si však predstaviť, ako by tento styk prebiehal,
keďže je vo väzbe. Odporca si musí nájsť k deťom vzťah, a preto nesúhlasila, aby v prípade úpravy
styku mali deti u otca aj prespávať. Navrhovateľka trvala na tom, aby boli maloleté deti zverené do jej
starostlivosti a aby bola oprávnená tieto deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vzhľadom na to, že je
odporca vo väzbe, navrhovateľka žiadala určiť výživné v rámci zákona.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľky s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Výživné na maloleté deti
navrhol kolízny opatrovník určiť v zákonnej výške z dôvodu, že odporca sa nachádza vo väzbe, pričom
do práce zaradený nie je.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní
preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Od
29.10.2012, kedy bol odporca vzatý do väzby, manželia nevedú spoločnú domácnosť, pričom spolužitie
bolo problematické aj predtým. Manželia sú citovo odcudzení. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení
vzťahu s odporcom, a preto trvá na tom, aby súd manželstvo rozviedol. S rozvodom manželstva vyjadril
písomne súhlas aj samotný odporca. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov
medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je preto súd toho názoru, že ani v
budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch
manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a
manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých
detí a ich ďalšej výchovy.

V časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol súd
tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá túto starostlivosť dlhodobo zabezpečuje.
Odporca sa aktuálne nachádza vo väzbe, teda nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.
Súd zároveň navrhovateľke priznal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu
zaviazal prispievať na každé z maloletých detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú si musí plniť každý rodič, bez ohľadu na to, aké sú jeho
schopnosti a možnosti či majetkové pomery. Výška minimálneho výživného v súčasnosti predstavuje
sumu 27,13 Eur. V prípade, že dôjde k zvýšeniu sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté
dieťa, zvyšuje sa aj suma minimálneho výživného, ktoré je odporca povinný platiť. Pri určení výšky
výživného na maloleté deti súd prihliadol na skutočnosť, že odporca sa nachádza vo väzbe, ako aj na
zhodné vyjadrenia navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletých detí.

Súd upravil aj styk odporcu s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s
prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k odporcovi,
ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia,
teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí. Možnosť stretávania sa
detí s odporcom je však momentálne ovplyvnená skutočnosťou, že odporca je vo väzbe. Odporca síce
žiadal, aby za účelom svojho stretávania sa s maloletými deťmi bol maloletým deťom učený doprovod, t.j.
nejaká dospelá osoba z radu príbuzných, ktorá maloleté deti privedie k odporcovi do ústavu a následne
ich odvedie späť navrhovateľke. V rámci výkonu rodičovských práv a povinností nemôže súd nariadiť
tretej osobe, ktorá nie je ani účastníkom konania, aby vykonávala funkciu akéhosi sprostredkovateľa
pri odovzdávaní detí a ukladať jej povinnosti v súvislosti s výkonom styku odporcu s maloletými deťmi.
Realizáciu styku odporcu s maloletými deťmi je tak možné v súčasnosti zabezpečiť len v súčinnosti so
samotnou navrhovateľkou a s ústavom na výkon väzby, v ktorom je momentálne odporca umiestnený.
V prípade, že sa v budúcnosti zmenia pomery, či už na strane odporcu (napr. v prípade jeho prepustenia
z väzby) alebo na strane maloletých detí, rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností vrátane
úpravy styku možno s poukazom na ustanovenie § 26 Zákona o rodine zmeniť a nahradiť novým
rozhodnutím.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.