Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/38/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505204491
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7505204491.10

Uznesenie

OkresnýsúdKošice-okolievprávnejvecižalobcu:PALIKOs.r.o.,IČO:36193127,sosídlomvKošiciach,
Južná trieda č. 78, zast.: JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 71, proti
žalovanej: Obec Turňa nad Bodvou, IČO: 00 691 313, zast.: JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom
so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 1, v konaní o zaplatenie 134.571,46 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu č.: XXX XXX-XXX/XXXX trovy konania
v sume 9.228,96 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je suma 134.571,46 eura s príslušenstvom. Žalobca sa tejto sumy domáhal
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia celkovej sumy 4 054.100,- Sk (134.571,46 eur),

pozostávajúcej

1) zo sumy 2,046.600,60,- Sk (67.934,69 eura) faktúrovanej fa č. 20042081 titulom vybudovania
inžinierskych sietí k 28 nájomným bytom v obytných domoch

2) zo sumy 2,007.510,80,- Sk (66.637,15 eura) faktúrovanej fa č. 20042080 titulom búracích prác -

demolácie materskej školy

O tomto nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie 17Cb/38/2006
- 183 zo dňa 30.3.2009 tak, že žalobe bolo vyhovené t.j. žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 134.571,46 eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne od 4.1.2005 až do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si súd vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti

vo veci samej.

O odvolaní žalovanej proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach rozsudkom 3Cob/61/2009 z
11.3.2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným dňa
16.4.2010.

Dňa 14.5.2010 bolo súdu doručené dovolanie žalobcu proti týmto rozsudkom a to spolu s návrhom na
odklad vykonateľnosti rozhodnutia (§ 243 OSP). Spis bol na Najvyšší súd SR doručený dňa 21.6.2010.

Najvyšší súd SR v konaní 4Obdo/20/2010 uznesením zo dňa 30.6.2011 rozhodol tak, že rozsudok

krajského súdu 3Cob/61/2009 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.Krajský súd v Košiciach (po zrušení veci najvyšším súdom) svojím uznesením 3Cob/203/2011 - 266
zo dňa 30.3.2012 následne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom

uznesení uložil súdu prvého stupňa, aby zameral dokazovanie na zistenie:

- či bývalý starosta obce mal od obecného zastupiteľstva súhlasné rozhodnutie na uzavretie zmluvy o
dielo so žalobcom (hoci aj ústnej) ohľadom prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, Ak nie, ide o
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ

- ďalej zistiť, či obec (žalovaná) vydala alebo nevydala všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by
prípadne upravila pravidlá a oprávnenie starostu nakladať s majetkom obce a v akom rozsahu, pretože
ak nie, aj v tomto prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a to tak v rozsahu búracích prác
ako ak výstavby inžinierskych sietí

- pri zistení, že práce boli vykonané na základe neplatného právneho úkonu posúdiť nárok žalobcu podľa
bezdôvodného obohatenia (keďže nemožno priznať titulom plnenia zo zmluvy a zároveň bezdôvodným
obohatením) a zaoberať sa (pri bezdôvodnom obohatení) vznesenou námietkou premlčania.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že bezprostredne po doručení potvrdzujúceho uznesenia
krajského súdu bolo podané dovolanie, súd vyčkal na rozhodnutie najvyššieho súdu za tým účelom,
aby v závislosti od jeho výsledku rozhodol aj o trovách konania (ktoré si vyhradil po právoplatnosti
rozsudku). Keďže Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a Krajský súd v

Košiciach následne zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa, žiadne právoplatné meritórne rozhodnutie
o veci neexistuje.

Súd po zrušení všetkých rozhodnutí nariadil pojednávanie na deň 3.9.2012. V podaní žalobcu,

doručeného súdu 31.8.2012 žalobca súdu oznámil, že na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku tunajšieho súdu (ktorým bola žalovaná istina s príslušenstvom priznaná a rozsudok bol
potvrdený odvolacím súdom), došlo prostredníctvom exekučného konania k uspokojeniu celej jeho
pohľadávky. Týmto podaním preto žalobca zobral žalobu celkom späť a preto žiadal, aby súd
konanie zastavil. Z dôvodu, že sa dôvodne podaná žaloba zobrala späť pre správanie odporcu, žiadal

priznať trovy konania, ktoré zároveň vyčíslil sumou 6.728,57 eura za zaplatený súdny poplatok a sumou
7.758,83 eura titulom trov právneho zastúpenia. Žalobca dňa 10.9.2012 doručil súdu o.i. tiež zmluvu
zo dňa 7.5.2012, (č.l. 290) ktorou pohľadávku, priznanú mu v konaní 17Cb/38/2006 - 183 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob/61/2009, postúpil na spoločnosť Jobkompas, s.r.o., IČO:
36 424 781 za 99% jej nominálnej hodnoty a 99% úroku z omeškania. Ako vyplýva z pokladničného

príjmové dokladu žalobcu a výdavkového pokladničného dokladu spoločnosti Jobkompas, s.r.o. zo dňa
17.8.2011 (č.l. 289), žalobca od postupníka prijal sumu 186.021,38 eura titulom zmluvy o postúpení
pohľadávky.

Právny zástupca žalovanej vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby a v podaní zo dňa 8.10.2012
poukázal na to, že u žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu. Dôvodom je skutočnosť, že prijatím sumy
186.021,38 eura stratil svoju aktívnu vecnú legitimáciu a preto je treba žalobu voči nemu zamietnuť.

Podľa § 90 OSP:

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje.

Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom; navrhovateľom
(žalobcom) je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a odporcom (žalovaným) je ten,koho navrhovateľ (žalobca) v návrhu (žalobe) za tohto účastníka konania označil. Od podmienok, za
ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je treba rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu t.j. stav vyplývajúci
z hmotného práva, ktoré je predmetom konania.

Podľa § 92 OSP:

(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má

takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho

účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Uvedené ustanovenie upravuje postup zmeny v procesnom postavení či už žalobcu alebo žalovaného
v prípade, že dôjde k singulárnej sukcesii vyplývajúcej z hmotného práva, v danom prípade k postúpeniu

pohľadávky. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy medzi doterajším veriteľom
(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku novému
veriteľovi a postupník sa stane novým veriteľom. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení
všetkých účastníkov . Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník

sa stane veriteľom a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

Uvedená zmena hmotnoprávne oprávneného subjektu sa prejavila v tom, že práve postupník -
Jobkompas s.r.o. podal voči žalovanej obci (povinnej) návrh na vykonanie exekúcie titulom zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2010, ako to vyplýva zo spisu tunajšieho súdu 17Er/1284/2010. Po
tom, ako začalo dovolacie konanie v základnom konaní, súd uznesením 17Er/1284/2010 - 91 zo dňa
24.6.2010 síce zamietol námietky povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie, no zároveň z úradnej
moci povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku. Účelom odkladu exekúcie bolo vyčkať na
spôsob, akým o dovolaní žalovanej v hlavnej veci bude rozhodnuté Najvyšším súdom SR, avšak toto

uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu Košice 11CoE/62/5010 - 119 zo dňa 28.6.2011 zmenené
tak, že návrh na odklad exekúcie bol zamietnutý.

Po skončení konania o dovolaní v hlavnej veci napriek tomu, že už dňa 19.8.2011 bolo doručené
uznesenieNajvyššiehosúduSR,ktorýmbolorozhodnutieKrajskéhosúduKošicezrušené(ateda status

vykonateľnosti stratil aj rozsudok súdu prvého stupňa), dňa 22.8.2011 bolo v exekučnom konaní z účtu
žalovanej zrazených 230.486,63 eura.

V dôsledku vyššie uvedených zrušujúcich rozhodnutí rozhodnutí sa teda celá vec dostala do štádia ako

na samom začiatku konania. Tým, že žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok na iný subjekt,
jeho hmotnoprávna legitimácia zanikla, pričom ani jeden z nich (postupca ani postupník) súdu návrh na
zmenu účastníka nedal. V dôsledku toho pôvodný žalobca zostal účastníkom konania aj naďalej, avšak
bez vecnej aktívnej legitimácie.

Ako bolo uvedené vyššie, podaním doručeným 31.8.2012 zobral žalobu späť tvrdiac, že voči žalovanej
žiadnu pohľadávku neeviduje, a že k jej uspokojeniu došlo prostredníctvom exekučného konania.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Žalovaná síce so späťvzatím žaloby nesúhlasila pre prípad, že by dôvodom mala byť úhrada pohľadávky
a zároveň z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

K stanovisku žalovanej súd udáva, že v danej veci za vážny dôvod pre vyslovenie nesúhlasu so
späťvzatím (v zmysle § 96 ods. 2 OSP) nemožno považovať to, že došlo k úhrade pohľadávky, pretože
táto skutočnosť je bez právneho významu. Či by žalobca od postupníka odplatu obdržal alebo nie,
už samotným účinným postúpením svojho práva jeho nárok naň zanikol a do hmotnoprávneho vzťahu
nastúpil postupník. K zmene účastníka na strane žalobcu ale nedošlo a preto, ak by žalobca nezobral

žalobu späť, súd by práve z tohto dôvodu žalobu zamietol a teda výsledok konania by bol v konečnom
dôsledku rovnaký, iba odlišným spôsobom rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že žalobca je dominus litis v konaní a žalovaná neuviedla žiadne vážne dôvody pre
svoj nesúhlas, súd konanie zastavil.
Tým, že potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.3.2010 ako aj rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 30.3.2009 boli zrušené, celá vec sa vrátila do procesného stavu, ako keby o

veci vôbec nikdy nebolo rozhodnuté. Došlo k navráteniu veci do pôvodnej situácie ako v čase začatia
konania a keďže žalobca zobral žalobu späť, spôsobil zastavenie konania.
Podľa § 146 ods. 2 OSP: ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zavinenie je treba posudzovať len z hľadiska procesného, nikdy nie z hľadiska hmotného práva, pretože
potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd
ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral svoj návrh späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy
konania odporcovi. (o zavinenie pôjde aj vtedy, ak sa napr. konanie muselo zastaviť preto, že vec

nepatrí do právomoci súdov, že šlo o vec rozsúdenú). Osobitne je upravený prípad , keď pre chovanie
odporcu bol návrh vzatý späť, hoci bol podaný dôvodne, najmä tým, že po začatí konania dobrovoľne
splní žalobcom navrhované plnenie.
V danom prípade ale k zastaveniu konania nedošlo z príčin spôsobených správaním žalovanej tým,
že by dobrovoľnou úhradou t.j. faktickým plnením osvedčila žalobcom uplatnený nárok. Totiž žalovaná

obec pohľadávku žalobcu popiera od samého počiatku v jej základe a a priori aj v jej výške.
Stratu hmotnoprávneho oprávnenia zo žalovaného nároku i stratu svojej aktívnej legitimácie v tomto
spore vytvoril práve žalobca, ktorý žalovanú pohľadávku zmluvne postúpil na iný subjekt, pričom v jeho
procesnom postavení ho nikto nenahradil. Kvôli späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania
sa súd k dokazovaniu, ktoré mal vykonať v zmysle pokynov zrušujúcich uznesení nadriadených súdov,

vôbec nedostal a teda nemohol byť následným dokazovaním ani prijatý záver o tom, či žaloba bola alebo
nebola podaná dôvodne.
Z vyššie uvedených dôvodov možno uzavrieť, že k zastaveniu konania došlo výlučne po späťvzatí
žaloby, a preto žalobcu súd zaviazal k náhrade trov, ktoré žalovanej v tomto konaní vznikli titulom
právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovanej zákonnej lehote predložil súdu vyúčtovanie, v ktorom trovy právneho
zastúpenia v tomto konaní vyčíslil sumou 19.008,80 eura vrátane DPH (15.840,68 eura + 3.168,13 eura
DPH). Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a trovy právneho zastúpenia priznal žalovanej takto:
(hodnota 1 úkonu činí podľa § 10 ods. 1 vyhl. 655/02004 Z.z. 692,13 eura + režijný paušál za príslušný
rok)

1. prevzatie a príprava zastúpenia (28.1.2006)
2. odpor proti platobnému rozkazu (3.2.2006)
3. písomné vyjadrenie k žalobe (9.4.2006)
4. účasť na pojednávaní 20.3.2007
5. účasť na pojednávaní 12.6.2007

6. účasť na pojednávaní 2.10.2007
7. účasť na pojednávaní 9.3.2009 (trvalo 3 hodiny, t.j. 2 úkony )
8. odvolanie proti rozsudku 27.4.2009
9. podanie dovolania 10.4.2010
10. účasť na pojednávaní 3.9.2012

11. účasť na pojednávaní 10.12.2012, spolu odmena za 11 úkonov: 7613,43 eura + režijný paušál: za
rok 2006 v sume 16,32 eura (3 x 5,44 eura), za rok 2007 v sume 17,73 eura (3 x 5,91 eura), za rok
2009 v sume 20,85 eura (3 x 6,95 eura), za rok 2010 v sume 7,21 eura (1 úkon) a za rok 2012 v sume15,26 eura (2 x 7,63 eura), spolu: 77,37 eura. Odmena spolu s režijným paušálom činí 7.690,80 eura,
čo spolu s 20% DPH 1.538,16 eura predstavuje celkovú sumu 9.228,96 eura.
Súd neuznal právnemu zástupcovi žalovanej úkony, ktoré boli účtované buď nad rámec alebo za úkony,

ktoré vyhláška 655/2004 Z.z. vôbec nepozná. Takýmito úkonmi boli napr. nahliadnutie do spisu 2.4.2007
a 25.9.2007 ako aj prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní - tie vyhláška nepozná, rokovanie s
protistranou 4.2007 - bez predloženia dôkazu. Vyjadrenia, ktoré boli podané dňa 24.11.2008, 3.2.2009,
28.5.2009 a 8.10.2012 neboli od právneho zástupcu žiadané. Úkon: návrh na odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia vyhláška nepozná. Z uvedeného dôvodu súd priznal právnemu zástupcovi

žalovanej trovy právneho zastúpenia tak, ako zodpovedajú platnej právnej úprave.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.