Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/134/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109214599
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6109214599.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Roland Kiš

- „BONO", s miestom podnikania Košice - Sever, Tomášikova 32, IČO: 32 511 612, práv. zast. JUDr.
Rastislavom Belanským, advokátom so sídlom Košice, Lichardova 2, proti žalovanému 2/ LIPROS
s. r. o., so sídlom Bratislava, Osadná 2, (predtým so sídlom Banská Bystrica, Horná 16), IČO: 44
191 219, žalovaný v 2/ rade zastúpený advokátkou JUDr. Alexandrou Štefánikovou, Banská Bystrica,
Komenského 12D, o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou WLM s. r. o. a obchodnou
spoločnosťou Lipros, s. r. o., dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:

- pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere 291 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere 68 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere 83m2, zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok na parcele č. XXXX/X, o výmere 267 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- stavba pod súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, druh stavby 700 - budova,
- stavba pod súpisným číslom XXXXX na parcele č. XXXX/XX, druh stavby 700 - ateliér,
zapísané na LV č. XXX, vedeného Správou katastra M. M., okres M. M., obec M. M., katastrálne územie

M. M., je voči žalobcovi právne neúčinná.

O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným firmou
LIPROSs.r.o.,zastúpenávtedajšímkonateľomfirmyR.D.afirmouWLM,s.r.o.,zastúpenoukonateľom
Petrom Kuchárom a F. S., na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
ako parc. č. XXXX/XX o výmere 291 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere 68
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere 83 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

parc. č. XXXX/X o výmere 267 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné č. XXXX na parc.
XXXX/X - druh stavby 700 - budova, stavba pod súpisným č. XXXXX na parc. XXXX/XX - druh stavby
700 - ateliér, vedené Správou katastra M. M., okres M. M., obec M. M., katastrálne územie M. M., je
voči nemu právne neúčinná.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 18. 05. 2011 návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia vychádzajúc zo
znenia § 42a O. z. mal za to, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho

úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 29. 03. 2012 zrušil
prvostupňové rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) OSP. V odôvodnenírozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd musí doplniť na dokazovanie „na zistenie otázky, či pri
predmetnom právnom úkone, ktorému danou žalobou žalobca odporuje, bol vzhľadom na všetky
okolnosti, ktoré sú relevantné a dôležité pre posúdenie tejto otázky, kupujúcemu známy úmysel

predávajúceho ukrátiť veriteľa a či týmto úkonom skutočne došlo ku zmenšeniu majetku do tej miery,
aby veriteľ bol celkom alebo čiastočne na svojich právach ukrátený.“

Okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa s poučením podľa § 120 ods. 4 OSP, aby oznámil,
aké dôkazy navrhuje vykonať v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu.

Zástupca žalobcu podaním zo dňa 30. 08. 2012 oznámil, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania a žiada, aby okresný súd náležite zistil a opätovne zhodnotil skutkový stav veci v zmysle
záverov odvolacieho súdu.
Poukázal na rozporuplné tvrdenia svedka D. vo vzťahu k jeho pracovnej náplni, ako aj postúpenej
pohľadávky vo výške 7,5 milióna od svedka Z., pričom stále svedok Z. vystupuje ako záložný veriteľ

na liste vlastníctva ohľadom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q.. Svedok D. sa zúčastňoval
ako zmluvná strana právnych úkonov, ktorými dochádzalo ku zmenšovaniu majetku dlžníka, bez
toho, aby mal obchodný majetok a financie na uskutočňovanie ekvivalentného protiplnenia. Poukázal
na pochybnosť o skutočnom postúpení pohľadávky za tak nevýhodných podmienok. Uviedol, že
pohľadávkažalobcujereálnenevymožiteľná,čovyplývazvyjadreniasúdnejexekútorky,keďžeQ.Z.ako

záložný veriteľ odmietol udeliť súhlas na vykonanie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
v Q..

Zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení z 15. 10. 2012 uviedla, že svedok R. D. bol
zamestnancom firmy WLM s. r. o. v priebehu rokov 2006 - 2009, keď pracoval ako osobný šofér konateľa

a jeho priateľky. Mal na starosti chod reštaurácie Starobystrická. Vypovedal, že nevedel, že firma je
v zlej finančnej situácii. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že R. D. mal vedomosť o obchodnej situácii
prevádzky v Q. X., poukázala na výpoveď konateľa firmy WLM s. r. o. Z., svedeckú výpoveď svedka R.
L. M.. Čo sa týka pochybností žalobcu o skutočnom postúpení pohľadávky na svedka D., žalobca svoju
pochybnosť nepreukázal žiadnym dôkazom.

Zmluva, ktorá je predmetom sporu, bola uzatvorená v roku 2008, keď nebol daný ani návrh na vydanie
platobného rozkazu. V tej dobe existoval majetok firmy WLM s. r. o. vedený na LV č. XXX kat. úz. Q..
Vymožiteľnosť pohľadávky je potom potrebné posudzovať v čase uzatvorenia právneho úkonu, t. j. v
novembri 2008. Záložná zmluva uzatvorená medzi Q. Z. a záložcom WLM s. r. o. bola uzatvorená až vo
februári 2009. Záložné právo v prospech Tatra banky a. s. bolo zapísané ešte predtým.

Napriek tomu, že zástupca žalobcu po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu na výzvu okresného súdu
neoznačil žiadne dôkazy, ktoré žiada vykonať, súd riadiac sa názorom odvolacieho súdu vykonal z
vlastnej iniciatívy dôkazy smerujúce k posúdeniu otázky, či napadnutým právnym úkonom mohlo dôjsť
ku zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu do takej miery, že žalobca ako veriteľ nemohol byť uspokojený

ohľadom svojej pohľadávky v celom rozsahu v zmysle § 42a ods. 1 O. z.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne L. V., písomnými vyjadreniami účastníkov, výpoveďou ich
zástupcov, svedeckou výpoveďou L. V., vyjadrením realitnej kancelárie LUX, príjmovým pokladničným
dokladom žalovaného od L. V., výpisom pokladničnej knihy, výdavkovým dokladom žalovaného v

prospech Q. Z., záložnou zmluvou uzatvorenou medzi Q. Z. a firmou WLM s. r. o., listami vlastníctva
kat. úz. Banská Bystrica č. XXXX, XXXX, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi WLM s. r. o. a žalovaným
ohľadom predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 27. 11. 2008, WLM s. r. o. L. X.. X. Z. zo dňa 20. 01. 2009,
čestným prehláseným F. S. zo dňa 10. 12. 2008, zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi WLM a F. S. so
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, svedeckou výpoveďou L. V., výpisom

z LV č. XXX kat. úz. Q., kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi WLM s. r. o. a Q. C. zo dňa 14. 10.
2008, WLM s. r. o. a X. U. zo dňa 27. 11. 2008, WLM a žalovaným zo dňa 27. 11. 2008, žalovaným a
Š. G. zo dňa 11. 03. 2009, žalovaným a F. Z. zo dňa 12. 03. 2010, žalovaným a NJ s. r. o. zo dňa 06.
04. 2010, medzi žalovaným a L. V. dňa 01. 04. 2010, L. V. L. F. H. dňa 12. 11. 2010, výpoveďou L. V.,
F. S., exekučným spisom F.. R. Ď. O. XXX/XXXX.

Súd dotazom na Správu katastra v M. M. a Správu katastra M. zisťoval, aké nehnuteľnosti vlastnila firma
WLM s. r. o. ku dňu 22. 12. 2008 a v priebehu roku 2009 a vyžiadal aj kópie kúpno-predajných zmlúv,
na základe ktorých došlo k ich prevodom v tomto období.Bolo zistené, že v katastrálnom území M. M. vlastnil tento subjekt nehnuteľnosti:

Ad 1/ vedené na LV č. XXX, ktoré boli predmetom zmluvy, ktorá je predmetom sporu. Nehnuteľnosť
nadobudol kúpnou zmluvou z 18. 01. 2007. Následne ju previedol na firmu odporcu zmluvou z 27. 11.
2008. Tento ju previedol na L. V. 23. 04. 2010. Z nej došlo k prevodu na F. H. dňa 02. 12. 2010.

Ad 2/ Z LV č. XXXX kat. úz. V. bolo zistené, že firma WLM s. r. o. nadobudla na základe zmluvy

o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť - byt v obytnom dome číslo
súpisné XXXX na R. Y. Č.. XX, č. bytu XX/IX. Zmluva bola uzavretá medzi firmou WLM s. r. o. a F.
S. ohľadom sumy 1 700 000,-- Sk dňa 06. 10. 2008 s termínom vrátenia 10. 11. 2008 s dohodnutým
zabezpečením splnenia záväzku dočasným prevodom spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na
základe čestného prehlásenia zo dňa 10. 12. 2008, že F. S. pôžičku nevrátila, WLM previedol kúpnou
zmluvou túto nehnuteľnosť na X.. X. Z. dňa 20. 01. 2009.

Ad 3/ Z výpisu LV XXX kat. úz. Q. bolo zistené, že firma WLM s. r. o. je vedená ako vlastník nehnuteľnosti
stavieb v počte 17 kusov vedených ako sklady, výrobná hala, administratívna budova, sociálna budova,
ako aj pozemkov pod týmito budovami, ktoré mala nadobudnúť na základe zmluvy o predaji dňa 18.
01. 2007.

V časti C listu vlastníctva ako záložné právo zo zmluvy o záložnom práve bolo zapísané v prospech
Tatra banky a. s. pod číslom W. XXX/XX a v prospech Q. Z. pod číslom W. XXX/XXXX.

Dňa 14. 10. 2008 previedla WLM s. r. o. pozemok parc. č. XXX so stavbou XXX, vedenú na LV XXX
Z.. Ú.. Q., na Q. C., ďalšie pozemky vedené na LV XXX kat. úz. Q. vrátane stavby č. XX dňa 27. 11.

2008 na X. U., pozemky na LV XXX kat. úz. Q. so stavbou č. XX, XXX, XXX na firmu LIPROS s. r. o.
dňa 27. 11. 2008 spolu s hnuteľnými vecami špecifikovanými na prílohe č. 1 v hodnote 1 516 986,-- Sk
(napr. automobil M., Š. J. G., D. U. a iné).

Ďalej súd urobil dotaz na realitné kancelárie ohľadom predpokladanej trhovej hodnoty predmetnej

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v M. M. v roku 2008, keď realitná kancelária Lux uviedla, že
nehnuteľnosť v danej lokalite a stave rozostavanosti mohla mať trhovú hodnotu 5 000 000,-- Sk, t. j.
165 969,-- Eur.

Zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k pripojeným listinným dôkazom uviedol, že ku prevodu

predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného došlo 27. 11. 2008. V tej dobe bolo dlžníkovi zrejmé, že má
voči nemu žalobca vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola následne predmetom sporu 61Cb/213/2009
tunajšieho súdu. Je potom nepravdepodobné, aby konateľ firmy WLM s. r. o. nemal vedomosť o
tejto pohľadávke, keď z vykonaného dokazovania v konaní 61Cb/213/2009 vyplýva, že bol o tomto
informovaný, keď navyše podpísal aj písomné uznanie záväzku. Z predložených listín na pojednávaní

vyplynulo, že okrem predmetnej nehnuteľnosti sa zbavoval dlžník aj ďalších nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve a to v čase, keď mal vedomosť o svojom záväzku voči žalobcovi. Prevody boli realizované
na tretie osoby, najmä však na žalovaného. Pôžička F. S. nebola reálna, ale len fingovaná.
V exekučnom konaní O. XXX/XX O. Ú. F.. Ď. im bola daná informácia, že pohľadávka žalobcu je
reálne nevymožiteľná, pričom jedným z dôvodov je nedostatok súhlasu zo strany pána Z. na predaj

týchto nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, že v čase uskutočnenia kúpnej zmluvy
žalobca disponoval aj iným nezaťaženým majetkom, keďže tento bol v dohľadnej dobe z jeho výlučného
vlastníctvaprevedenýnatretieosoby.Včaseuzatvoreniaprávnehoúkonu,t.j.vnovembri2008,vyplýva,
žezo61nehnuteľnostíbolo21nezaťažených.Tietobolivpriebehuroku2009zaťaženéďalšímzáložným
právom v prospech Q. Z., konateľa WLM s. r. o. Nehnuteľnosti v kat. úz. Q. tvoria celok ako bývalý

výrobný areál. Ku reálnemu uspokojeniu pohľadávky by potom aj z tohto dôvodu na strane žalobcu
nedošlo.
K otázke možnej vedomosti kupujúceho o úmysle predávajúceho ukrátiť veriteľa uviedol, že pán D. nebol
len bežným pracovníkom, ale človekom, ktorý bol k dispozícii pánovi Z. 24 hodín denne. Trval z tohto
dôvodu na tom, že sa vedome zúčastnil nielen napadnutého právneho úkonu, ale aj ďalších, na základe

ktorých došlo k reálnemu zníženiu majetku.Nehnuteľnosť, ktorá bola napadnutá odporovateľnosťou v tomto konaní a ktorá bola prevedená na
základe kúpnej zmluvy na odporcu dňa 27. 11. 2008, bola následne prevedená zo žalovaného na L. V.
dňa 01. 04. 2010 na základe kúpnej zmluvy (č. l. 375 spisu) za kúpnu cenu 82 985,-- Eur.

Zástupkyňa žalovaného predložila príjmový pokladničný doklad ako dôkaz o vyplatení kúpnej ceny
ohľadom tejto sumy.

Svedkyňa L. V. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom (č. l. 381 spisu) uviedla, že si požičala od
F. S. (konateľky firmy WLM s. r. o.) sumu 165 970,-- Eur na tento účel. Doklad o výplate kúpnej ceny

už nemá. Pracovala pre žalovaného, ktorý bol jej klientom. Robila mu účtovníctvo. Jej príjem v tej dobe
bol 1 200,-- Eur brutto. Bola rozvedená, mala malé dieťa a popri zamestnaní podnikala. Nehnuteľnosť
následne predala F. H., s ktorým ich zoznámila F. S. na dovolenke. V čase kúpy nebývala v M. M.. Stavba
bola rozostavaná, chcela ju využívať na podnikanie.

Svedkyňa F. S. uviedla, že bola konateľkou a spoločníčkou firmy WLM. Nemala vedomosť ohľadom

prevodov nehnuteľností firmy nachádzajúcich sa v Q. a pokiaľ aj podpísala kúpnu zmluvu, ktorou bola
prevedená nehnuteľnosť v M. M. na odporcu, nezaujímala sa, čo podpisuje, ani to nečítala. Druhý
konateľ, pán Z., mal na starosti chod firmy, ona sa starala o V. R.. Pána D. prijala do zamestnania a robil
veci vo vzťahu k reštaurácii. Pre pána Z. takéto činnosti nevykonával a nerobil mu ani šoféra. Svedkyni V.
požičala finančné prostriedky na kúpu domu, okolo 150 000,-- Eur, ktoré mala doma. Peniaze jej vrátila

v hotovosti. Podľa jej vedomostí firma WLM bola v roku 2008 v poriadku, ona sama sa nestarala o chod
firmy. S konateľom pánom Z. boli v tej dobe blízki priatelia. Nemala vedomosť o tom, že by sa firma
zbavovala v rokoch 2008, 2009 majetku. Pán D. rovnako nemal prehľad o hospodárení činnosti firmy.

V konaní nebolo sporné, že firma žalobcu mala pohľadávku voči svojmu dlžníkovi firme WLM s. r. o. vo

výške 59 880,91 Eur (2 178 175,-- Sk) z titulu neuhradenej ceny za dodaný tovar, ktorý bol vyfakturovaný
faktúrami splatnými 29. 10. 2008, 07. 11. 2008, 06. 11. 2008, 23. 11. 2008, 05. 12. 2008, 14. 12. 2008
(viď návrh na vydanie platobného rozkazu č. l. 8 spisu).

Konateľ firmy WLM s. r. o. Q. Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31. 03. 2010 potvrdil, že sa

firma dostala do platobnej neschopnosti a nezaplatila žalobcovi za dodávky už od augusta roku 2008. V
písomnom vyjadrení z č. l. 78 spisu uvádza, že v tej dobe začal spoluprácu so žalovaným v 2/ rade, keď
zahájil prípravu výroby vlastného výrobku, na ktorý mal potencionálnych odberateľov zabezpečených
prostredníctvom žalovaného v 2/ rade. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti - administratívne budovy, haly a
sklady predstavujúce výrobný areál v Q., ktoré sú vedené na LV č. XXX Z.. Ú.. Q., sú zaťažené z titulu

záložného práva zo zmluvy uzatvorenej v prospech Tatra banky, ktorá poskytla na zakúpenie areálu 10
miliónov Sk. V súčasnej dobe je dlh cca 250 000,-- Eur. Okrem žalobcu mal aj iných veriteľov z titulu
obchodného styku.

Podľa § 42a ods. 1 O. z., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Ods.2,odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V zmysle § 42b O. z., právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Predmetom sporu bolo určenie odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
spoločnosťou WLM s. r. o. a spoločnosťou žalovaného dňa 27. 11. 2008 v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 O. z. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňom 22. 12. 2008. Rozhodným okamihom pre posúdenie,

či došlo týmto úkonom k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu je vzhľadom k tomu,
že sa jednalo o prevod nehnuteľností, deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra, t. j. 22.
12. 2008 (porovnaj rozsudok NS ČR 21Cdo 4333/2007).Súdna prax dospela k záveru, že nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a O. z., ak
dlžník obdržal za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne reálne
ich obvyklú cenu, alebo mu bola poskytnutá iná rovnocenná náhrada.

V danom prípade u spornej nehnuteľnosti, t. j. u rozostavaného rodinného domu vedeného na liste
vlastníctva č. XXX kat. úz. M. M. súd skúmal predovšetkým, či dojednaná kúpna cena predstavovala
cenu obvyklú (trhovú), t. j. porovnateľnú za obdobnú vec v danom čase a mieste. Účastníci nenavrhli
na túto otázku vykonať znalecké dokazovanie. Súd dotazom na realitné kancelárie zistil, že primeranou

cenou za obdobnú nehnuteľnosť v danej lokalite a v danom čase mala byť suma 5 000 000,-- Sk, t. j.
165 969,59 Eur.

Vdanomprípadedojednanákúpnacenapredstavovalacca50%ztejtosumy(2660697,--Sk).Samotný
svedok D. uviedol, že firma WLM s. r. o. si cenila túto nehnuteľnosť na 9 000 000,-- Sk, neskôr zľavila
na 7 000 000,-- Sk a bola inzerovaná za cenu cca 5 000 000,-- Sk.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že dojednaná kúpna cena nezodpovedala trhovým
cenám obdobných nehnuteľností v danom čase a v danej lokalite, ale bola výrazne nižšia.

Ďalej súd skúmal, či takto dojednaná kúpna cena bola vôbec reálne vyplatená firmou žalovaného. V

konaníbolizostranypôvodnežalovaného1/akoajžalovaného2/aichkonateľovvtejdobeprodukované
dôkazy o tom, že kúpna cena nebola vyplatená, keďže došlo ku započítaniu pohľadávky konateľa firmy
WLM s. r. o. Q. Z., ktorú postúpil na firmu žalovaného zmluvou uzatvorenou tesne pred uzatvorením
kúpnej zmluvy 24. 11. 2008.

Hoci v tejto zmluve (č. l. 92 spisu) je uvedené, že postúpenie pohľadávky vo výške 7,5 milióna Sk bolo
dohodnuté za odplatu vo výške 7,5 milióna Sk, ktorá suma bude uhradená postupne v splátkach a
tak, ako bude dlh postupne uhrádzaný zo strany dlžníka, t. j. spoločnosti WLM s. r.o., samotný konateľ
firmy WLM s. r.o. Q. Z. uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by došlo k plneniu z tejto zmluvy v
jeho prospech. Tvrdenie svedka D., že účelom tejto zmluvy bol predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve

firmy WLM s. r. o. v prospech tretích osôb so ziskom, ktorý vedel zabezpečiť len on, nakoľko mal
dobrého kupca, je nevieryhodné, keďže odmena za sprostredkovanie predaja sa dá zabezpečiť aj iným
jednoduchším spôsobom. Je nesporné, že svedok D. nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu
tejto nehnuteľnosti a je pochybné, či aj následným prevodom boli tieto finančné prostriedky získané,
keďže neboli vyplatené svedkovi Q. Z.. Následný prevod bol realizovaný opäť na osobu blízku firmám

žalovaných 1/ a 2/, ich účtovníčku, ktorá rovnako nemala dostatok finančných prostriedkov a musela si
ich požičať od konateľky firmy WLM s. r.o. (táto si požičala sumu 1,7 milióna Sk dňa 06. 10. 2008, ktorú
sumu nevrátila a prišla z týchto dôvodov o vlastnícke právo k 2-izbovému bytu).

Všetky tieto prevody urobené v krátkej dobe, v čase, keď firma žalovaného 1/ sa ocitla v platobnej

neschopnosti, svedčia o tom, že účelom týchto prevodov a to nielen tejto nehnuteľnosti, ale aj
nehnuteľnosti v Q., ako aj hnuteľných vecí realizovaných koncom roka 2008, bolo vyhnúť sa plneniu
svojich pohľadávok voči dlžníkom, vrátane žalobcu.

Podstatou odporovateľnosti právneho úkonu je zaistiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi

úkonmi jeho dlžníka v prípade, že ku skráteniu veriteľa týmito právnymi úkonmi dôjde, pričom musí ísť
o taký právny úkon, podľa ktorého dôjde objektívne k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku toho ku
zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby sa veriteľ z majetku dlžníka uspokojil.
Žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný v 2/ rade poukazovali na tú skutočnosť, že dlžník žalobcu mal v čase
uzatvorenia právneho úkonu aj iný majetok, konkrétne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území Q., ktoré sú stále na predaj. Jedná sa o výrobný areál na A., ale potencionálni kupujúci v
súčasnosti nie sú (č. l. 78 pv).
Žalobcapoukázalnaobsahexekučnéhospisuakoajvyjadrenieexekútorkyotom,žerealizáciaexekúcie
predajom týchto nehnuteľností nie je možná z dôvodu, že nie je daný súhlas záložného veriteľa (Q. Z.,
konateľa WLM s. r. o.) na ich predaj.

Pokiaľ potom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase účinnosti predmetného
právneho úkonu síce existoval majetok na strane dlžníka predstavujúci nehnuteľnosti v katastrálnom
území obce Q., ale tento bol už v tej dobe zaťažený záložným právom v prospech Tatra banky
z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy na sumu 10 000 000,-- Sk, pričom aj v priebehu konaniadlh predstavoval podľa konateľa firmy žalovaného 250 000,-- Eur, táto skutočnosť predstavovala
faktickú nerealizovateľnosť uspokojenia pohľadávky predajom tejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní
v prospech žalobcu.

V doplnenom dokazovaní okresný súd zistil, že medzi firmou WLM s. r. o. a konateľkou tejto firmy F.
S. došlo dňa 06. 10. 2008 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu 1,7 milióna Sk s termínom vrátenia
10. 11. 2008 a v tejto súvislosti aj k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode nehnuteľnosti - 2-
izbového bytu vedeného na LV č. XXXX kat. úz. V., čo malo za následok, že pre prípad neuhradenia

pôžičky v dojednanej lehote, t. j. do 10. 11. 2008, sa mohla firma WLM s. r. o. domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky predajom tejto nehnuteľnosti. K tomuto predaju potom následne došlo kúpnou zmluvou zo
dňa 30. 01. 2009 na X. Z. (č. l. 295 spisu) za kúpnu cenu 1,7 milióna Sk. V čase účinnosti právneho
úkonu, ktorý je predmetom tohto sporu, t. j. k 22. 12. 2008, už márne uplynula lehota na plnenie z titulu
zmluvy o pôžičke, pričom následok omeškania dlžníka zo zmluvy o pôžičke v prípade uzavretia zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nemá za následok, že sa veriteľ bez ďalšieho stane

trvalým vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ale znamená len, že túto nehnuteľnosť môže predať za účelom
uhradenia svojej pohľadávky.

Zuvedenýchdôvodovmalsúdzato,žedošlozostranydlžníkafirmyWLMs.r.o.kukráteniuuspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky napadnutým právnym úkonom, keď nebolo preukázané, že by v tej dobe mal

dlžník iným majetok, z ktorého by bolo možné reálne uspokojiť jeho pohľadávku.

O úmysle ukrátiť svojho veriteľa musel mať vedomosť aj žalovaný z dôvodu, že bolo preukázané,
že vtedajší konateľ žalovaného pán D. bol natoľko dôvernou a blízkou osobou konateľovi firmy WLM
s. r. o. Q. Z., ako aj ďalšej konateľke F. S., že jeho prostredníctvom sa realizovali cez zmluvu o

postúpení pohľadávky vo výške 7,5 milióna Sk bez zabezpečenia reálnej návratnosti tejto sumy,
prípadne dojednania odmeny, tri prevody nehnuteľností z firmy WLM s. r. o. na firmu žalovaného a
to dve nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. a jedna nehnuteľnosť v M. M., ktorá bola predmetnou
nehnuteľnosťou.

Bolo tiež preukázané, že firma žalovaného v 1/ rade mienila po tom, čo sa dostala do platobnej
neschopnosti, úzko spolupracovať a podnikať prostredníctvom firmy žalovaného v 2/ rade a na túto
okrem nehnuteľností previedla aj hnuteľný majetok v hodnote 1,5 milióna Sk. Z uvedeného vyplýva, že
konateľ firmy žalovaného pán D.S. musel mať vedomosť aj o stave hospodárenia, vrátane stavu dlhov,
firmy žalovaného v 1/ rade. Vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť o tomto úmysle treťou

osobou, sa v súdnom konaní preukazuje veľmi obtiažne. K takémuto záveru spravidla možno dospieť
len na základe uceleného reťazca nepriamych dôkazov, keďže vedomosť o úmysle, ako aj samotný
úmysel, je vnútorný stav.

Súd o vedomosti o tomto úmysle dospel na základe úzkeho časového a osobného prepojenia všetkých

zúčastnených strán právnych úkonov tak, ako boli tieto väzby preukázané aj svedeckými výpoveďami
v konaní, napr. F. S. L. L. V..

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca preukázal, že napadnutým právnym úkonom došlo
k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi WLM s. r. o., pričom návrh na

súd bol podaný v lehote 3 rokov od uzatvorenia tohto právneho úkonu. Bolo preukázané tiež, že tento
dlžník tak konal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu a že tento úmysel musel byť druhej strane -
žalovanému známy. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akomrozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.