Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108204674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1108204674.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci
navrhovateľa:G.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvJ.,B.X.,zastúpený:JUDr.RichardomDantsitsom,bytom
v Bratislave, Suchohradská 8, proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., J. X, o zaplatenie
41.492,39 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 30.492,39 Eur z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody na zdraví v sume 139 Eur, náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 10.861 Eur a náhradu trov konania vo výške 200 Eur, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 258,16 Eur na účet Okresného súdu Bratislava

I a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.02.2008 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 41.492,39 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca mu spôsobil
trvalé následky na fyzickom a psychickom zdraví, keď mu nožom alebo mačetou o dĺžke približne 50
cm vrátane rukoväte rozťal ľavú časť tváre a spôsobil trvalé zohyzdenie, ktoré je možné zmierniť iba

plastickými operáciami, pričom mu preťal i žuvací sval čo mu spôsobuje veľké problémy pri jedení.
Navrhovateľ tiež uviedol, že od tejto udalosti trpí i psychickými problémami a problémami so spánkom,
čo mu sťažuje jeho každodenné uplatnenie. Odporca bol za uvedený skutok odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I č.k. 1T 50/06 zo dňa 16.10.2007. Suma, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ
domáhal pozostávala z bolestného vo výške 4.979,08 Eur (150.000,- Sk), náhrady za trvalé zohyzdenie
tváre 16.596,95 Eur (500.000,- Sk) a psychickej ujmy 19.916,35 Eur (600.000,- Sk).

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.10.2008, v
ktorom uviedol, že je ochotný splatiť navrhovateľovi jeho ujmu, avšak žiadal o vykonanie znaleckého
dokazovania ohľadom výšky sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, nakoľko ju mal za
prehnanú a nebol by ju schopný nikdy splatiť s ohľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a
pobyt vo väzení. Odporca zároveň vyslovil pochybnosť o tom, že by svojím správaním zapríčinil vznik

navrhovateľovej psychickej ujmy.

Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2013 sa navrhovateľ domáhal zastavenia konania v časti o
zaplatenie sumy 30.492,39 Eur a odporca s predmetným čiastočným späťvzatím na pojednávaní
dňa 30.09.2013 súhlasil, a preto súd vo výroku tohto rozsudku konanie v zmysle ustanovenia § 96
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v tejto časti zastavil. Navrhovateľ sa proti odporcovi

naďalej domáhal zaplatenia 11.000,- Eur pozostávajúcich z náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 139,- Eur a nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom vo výške 10.861,-Eur. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (139,- Eur) bola určená podľa bodového
ohodnotenia (celkový počet 50 bodov) uvedeného v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním: výsluchom
navrhovateľa, odporcu, pripojeným trestným spisom 1T 50/06, lekárskym posudkom o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v zmysle uznesenia súdu č.k. 17C 22/2008-72, ako aj ostatnými

listinnými dôkazmi založenými v spise, prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak
v konaní vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými
navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodnil svoj žalobný návrh a vyjadrení a prednesov odporcu z
hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120
ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to
písomne v predvolaní na pojednávanie.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rámec návrhov účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti

žalobného návrhu a vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.).

Z hľadiska skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súd ustálil, že navrhovateľovi bola trestným
činom odporcu spôsobená ujma na zdraví a to tak, že odporca mu rozťal ľavú časť tváre nožom alebo
mačetou a spôsobil mu tak trvalé zohyzdenie a zdravotné problémy, ktoré si v zmysle lekárskeho

posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyžiadali liečenie v trvaní od 21.01.2006
do 18.02.2006.

Podľa ust. § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov,

a kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
zákonného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1, 2 a 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 OZ patrí právo jednotlivých hodnôt (stránok)
osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľná súčasť celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity
osobnosti. V tomto ustanovení v rámci tejto všeobecnej úpravy, ktorá sa týka zabezpečenia ochrany
osobnosti fyzickej osoby ako celku zároveň na objasnenie syntetického pojmu uvádza výslovne a
príkladom niektoré jednotlivé typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby (život, zdravie, občiansku

česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy), ktorých ochranu je potrebné v
oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektmi s rovnakým právnym postavením. Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu, dotknutá
osobamôžeuplatniťprávneprostriedkyochrany.Zákonneposkytujeochranuprotiakémukoľvekzásahu,
ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom
právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky
neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Dôsledkom každého neoprávnenéhozásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma. Podaním návrhu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie a to so zreteľom
na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu a žiadna z morálnych foriem

zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 OZ nemôže byť na mieste. Zákon teda pripúšťa, aby sa v určitých
prípadoch, keď sa to javí ako nevyhnutné zadosťučinenie uložilo vo forme majetkového plnenia
konkrétne v peniazoch.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna

satisfakcia nezdala postačujúca. Za závažnú ujmu treba podľa názoru súdu považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie je rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je skutkovo a právne
dôvodný. Súd má za to, že trestným činom odporcu, za ktorý bol v zmysle trestného rozsudku uznaný
vinným, bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa keď tomuto zostali trvalé následky v
podobe zohyzdenia a psychickej ujmy. Súd mal za to, že následky zásahu odporcu do osobnostného

práva navrhovateľa sú nereparovateľné a z hľadiska prostriedkov na ochranu už nebolo možné použiť
upustenie od neoprávneného zásahu alebo odstránenie následkov, a preto do úvahy prichádza tretia
možnosť a to primerané zadosťučinenie v peniazoch (inter alia). Súd dospel k názoru, že sú naplnené
dôvody pre priznanie práva navrhovateľovi na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrada
nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľovi vznikla, môže aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu

a uvedené je napokon aj jej zmyslom.

Súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa vzal do úvahy i tú skutočnosť, že samotný odporca na
pojednávaní dňa 30.09.2013 uznal nárok navrhovateľa, pričom na svoju obranu uviedol len okolnosť,
že je po návrate z výkonu trestu odňatia slobody nezamestnaný, bez sociálnych dávok a žije na ulici a

vzhľadom k tomu nebude schopný splniť si svoju povinnosť a zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu.

Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ uplatnil vo svojom návrhu, túto
súd s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a najmä závažnosť odporcovho zásahu do osobnej
integrity navrhovateľa s poukazom na trvalé následky z toho plynúce (zohyzdenie tváre, psychické

problémy) považoval za primeranú, a preto mu ju priznal v celej žalovanej výške. Súd zároveň priznal
navrhovateľovi i náhradu škody na zdraví v sume 139 Eur, pričom pri určení jej výšky vychádzal
z bodového ohodnotenia uvedeného v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia navrhovateľa, v ktorom bolo bolestné navrhovateľa obodované 20 bodmi a sťaženie
spoločenského uplatnenia 50 bodmi, celkový počet bodov 70, pričom v súlade so zákonom č. 437/2004

Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom v predmetnom čase je každý bod ohodnotený sumou 60,- Sk, teda
v danom prípade spolu 4.200, - Sk (139,41 Eur, po zaokrúhlení smerom nadol 139,- Eur).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznaných trov konania navrhovateľa predstavuje sumu 200 € a pozostáva z preddavku na trovy
znaleckého dokazovania, ktorý navrhovateľ uhradil v zmysle ust. § 127 ods. 3 O.s.p.

V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V zmysle ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu rozhodne súd i bez návrhu.

Súd vzhľadom k tomu, že časť znaleckej odmeny vo výške 258,16 Eur bola v zmysle uznesenia č.k. 17C
22/2008-108 zo dňa 06.08.2013 uhradená zo štátnych finančných prostriedkov, zaviazal odporcu nazaplatenie trov štátu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.