Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Puškášová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/215/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508213627
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7508213627.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd M. - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky: Z. L., E..
L., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. M., Č. X, zastúpená JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou AK, Čajakova
1, Košic, proti odporkyni: U. N., E.. L., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. M., Z. XXX/XX, zastúpená
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia odporkyne vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníčok konania k nehnuteľnosti - parcele registra E č. XXX/X o výmere 1.861 m2, druh pozemku
orná pôda, v kat. území O. M. vedený na LV č. XXXX, a vyporiadať ho tak, že sa rozdelí na dve časti
podľa geometrického plánu č. XX/XXXX z 10.08.2007 vyhotoveného D. Š., overeného Správou katastra
Košice - okolie dňa 24.10.2007, tak, že
- časť označenú ako diel 3 o výmere 935 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva odporkyne v podiele
1/1 k celku a vytvorí novú parcelu registra C č. 3872/11 o výmere 935 m2,
- časť označenú ako diel 2 o výmere 934 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky a vytvorí
súčasť novej parcely registra C č. 3872/10 o výmere 2.555 m2 spolu s dielom č. 1 zodpovedajúci parcele
registra E č. 477/1 o výmere 1.621 m2, orná pôda Nižný Klátov, zapísaná na LV č. 1036 - vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky v podiele 1/1 k celku,
- resp. žiadala rozhodnúť eventuálnym rozsudkom tak, že
sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k nehnuteľnosti - k parcele registra E č. 477/2
o výmere 1.869 m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. Nižný Klátov vedenej na LV č. XXXX a vyporiadava
ho tak, že sa prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky v podiele 1/1 k celku a navrhovateľka je
povinná zaplatiť odporkyni sumu zodpovedajúcu polovici všeobecnej trhovej hodnoty celej nehnuteľnosti
- parcele registra E č. 477/2 o výmere 1.869 m2 - druh pozemku orná pôda v k. ú. O. M. vedený na
LV č. XXXX, určenej znaleckým dokazovaním na oceňovanie nehnuteľnosti vykonaný v tomto súdnom
konaní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti -
parcely registra E č. XXX/X o výmere 1.869 m2 - druh pozemku orná pôda, v kat. území O. M., vedenej
na LV č. XXXX k. ú. Košice, Správa katastra Košice - okolie a to každá v podiele polovica k celku.
Navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovice k celku titulom dedenia D
XXXX/XX po poručiteľovi - svojom otcovi L. L., zomrelom XX.XX.XXXX.Právny predchodca navrhovateľky L. L. (zomrel 11.06.2001),nadobudol svoj podiel v polovici k celku
titulom vydržania podielu od svojho brata L. L. (žena Mária Čižmárová), ktorý sa vysťahoval do USA),
osvedčeného notárskou zápisnicou č. O. XXX/XX, O. XXX/XX.
Odporkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovice k celku titulom dedenia D XXXX/
XX po svojom starom otcovi U. L., zomrelom XX.XX.XXXX, právom syna poručiteľa - otca odporkyne
L. L., zomrelého XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka sa pokúsila o uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, avšak
neúspešne.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, uviedla, že ešte jej právny predchodca Pavol L. podal
návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele č 477/2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. O. M..
Vlastníctvo k tejto parcele nadobudla navrhovateľka v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi,
ktoré vlastnícke právo nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní. Sú to však nepravdivé skutočnosti,
pretože právny predchodca navrhovateľky Ján Janisko nemohol nadobudnúť podiel titulom vydržania
svojho brata, ktorý bol taktiež Ján Janisko. Notárska zápisnica č. N XXX/XX, Nz XXX/XX bola vydaná
v rozpore so skutočnosťou, parcela č. 477/2 bola vedená v pzknv. č. 313, ktorá bola pod B3 označená
ako parcela č. 477/2 roľa na C. a ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve L. L., ktorý mal manželku
U., rod. Č. R. U. L., ktorý mal manželku Katarínu, rod. U.. Ján Janisko a Michal L. mali rovnaký podiel v
polovici, ktorí nadobudli titulom dedenia po svojich rodičoch. Títo dvaja boli súrodenci.
Ďalej uviedla, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že jej právny predchodca Ján L. si osvedčil
podiel po svojom bratovi, ktorý bol tiež Ján L.. Podľa názoru navrhovateľky osvedčenie o vydržaní vo
forme notárskej zápisnice bolo vydané na podiel, ktorý mal patriť nebohému starému otcovi U. L. a to
titulom daru od svojho brata L. L..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, výpismi z LV, pôvodnou pzknv. č. XXX,
notárskou zápisnicou, spisom XXC/XXX/XXXX, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný
stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť zdedila
po smrti svojho otca L. L., ktorý zomrel v roku 2009 a odvtedy sa stala vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v polovici. Táto poľnohospodárska pôda sa nachádza za cestou na druhej strane oproti,
kde má navrhovateľka postavený dom. Túto nehnuteľnosť nadobudol jej otec po smrti svojho otca U.
L., teda deda navrhovateľky.
Do prevratu bolo všetko družstevné a až po revolúcii jej otec povedal, že to prepíše na navrhovateľku
a bude to jej. Odporkyňa má na tejto roli len kúsok a navrhovateľka má záujem to od odkúpiť, keďže
má toho viac.
Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že s návrhom navrhovateľky ani v prvom
ani v druhom prípade nesúhlasí, pretože táto poľnohospodárska pôda nepatrí odporkyni, darovacou
zmluvou R. L., ktorá bola jej mama, dostala do daru od Michala L., to bol jej svokor a ten mal darovaciu
zmluvu od svojho brata Jána L., ktorý odišiel do Ameriky. Matka navrhovateľky mala túto darovaciu
zmluvu, pretože dedičstvo po Michalovi L. mal dediť Pavol L., tento prišiel k jej matke, keďže mal
byť dedičom on a matka mu túto darovaciu zmluvu odovzdala s tým, aby to všetko vybavil, avšak v
priebehu tohto procesu on zomrel a teda už nič nevybavil, čo sa týkalo prepisu. Odporkyňa z rozprávania
jej starého otca Michala Janisku vie, že títo na pôde spoločne pracovali, pracovala tam aj jej matka.
Odporkyňa ďalej uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť mal darovať Ján L. svojmu bratovi Michalovi L.i a
tovčase,keďodchádzalzaprácoudoAmeriky, Michalmaldovtedyvyplatiťfinančnúčiastku.Odporkyňa
však nevedela súdu uviesť, v ktorom roku malo dôjsť k predmetnej darovacej zmluve.
Odporkyňa ďalej uviedla, že mala vedomosť o tom, že práve jej starému otcovi mala byť darovaná
predmetná pôda z tohto dôvodu, že brat U. odchádzal do Ameriky, ten pýtal finančné prostriedky od
svojho brata U., lenže ten mu ich nedal, keďže nemal a preto išiel za jej starým otcom.Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podielom pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiadava
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Z pripojeného LV č. XXXX k. ú. O. M.Á. je zrejmé, že obe účastníčky konania sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - parcely registra E č. XXX/X o výmere 1.869 m2 - orná pôda a to
každá v podiele 1/2 k celku.
Navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovici titulom dedenia D XXXX/XX
po svojom otcovi L. L., zomrelom XX.XX.XXXX s tým, že jej právny predchodca nadobudol svoj podiel
polovice k celku titulom vydržania podielu svojho brata Jána Janisku, ktorý sa vysťahoval do USA a to
titulom notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Nz XXX/XX. Odporkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel
titulom dedenia D 1327/97 po svojom starom otcovi U. L., zomrelom 16.09.1974 právom syna poručiteľa,
teda otca odporkyne L. L., zomrelého 14.06.1975.
Táto parcela bola pôvodne evidovaná v pzknvl. XXX na meno L. L., ženatého s Máriou Čižmárovou v
polovici a Michala Janisku, ženatého s Katarínou Mikulovou v jednej polovici a jednalo sa o roľu na C..
Ako už bolo vyššie uvedené, právny predchodca navrhovateľky L. L. nadobudol spoluvlastnícky podiel
v polovici k parcele č. XXX/X titulom vydržania č. N 196/98, Nz 192/98 a to tak, že od roku 1948,
okrem iných mal užívať predmetnú parcelu s tým, že nehnuteľnosti v uvedených podieloch daroval
pozemnoknižný vlastník L. L. ženatý s U. Č. svojmu bratovi - otcovi navrhovateľky - U. L. ústnou
darovacou zmluvou niekedy v roku 1921, odkedy natrvalo odišiel do USA a následne otec U. L. tieto
nehnuteľnosti mal darovať ústnou darovacou zmluvou v roku 1949 L. L. ako jedinému synovi.
Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, v ktorom okrem iného predmetom
bolo určenie vlastníckeho práva i k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1069 parcela č. XXX/X orná pôda
o výmere 1.869 m2, v ktorom účastníkom v konaní bol právny predchodca odporkyne P. L..
V tomto konaní P. L. uvádzal, že práve parcela č. 477/2 - orná pôda o výmere 1.869 m2 mala patriť do
vlastníctva jeho otca - L. L. z dôvodu, že otec Jána L. U. L. poskytol finančné prostriedky svojmu bratovi
Jánovi Janiskovi, ktorý sa vysťahoval spolu s rodinou aj s manželkou do Ameriky niekedy v roku 1936
a na základe tejto skutočnosti mal ich nadobudnúť neperfektnou darovacou zmluvou.
Súd preto konanie prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
XXC/XXX/XXXX.
Toto konanie bolo právoplatne ukončené zastavením konania dňa 06.11.2013.
Po právoplatnosti súd pokračoval v konaní.
Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v danom prípade je nehnuteľnosť v
k. ú. O. M. zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je v registri E zapísaná ako parcela č. 477/2 - orná pôda ovýmere 1.869 m2. Aj z priloženého geometrického plánu, ktorý predložila navrhovateľka je zrejmé, že
pozemok je určený na pestovanie obilnín. Zo správy P. M. súd zistil, že predmetná parcela je v polovici
od roku 2009 v užívaní navrhovateľky a zvyšná polovica parcely je v užívaní PD Klátov.
Zo zhodných prednesov účastníčok konania súd zistil, že sa jedná o pozemok mimo intravilánu obce,
nachádza sa mimo zastavaného územia obce, na ktorý sa vzťahuje režim vyplývajúci zo zákona
č.180/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o
vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením existujúcich pozemkov
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo
pozemok menší ako 5.000 m2, pokiaľ sa jedná o lesný pozemok, a z tohto dôvodu nie je možné
predmetný pozemok rozdeliť. Súd sa ďalej zaoberal aj možnosťou prikázať predmetnú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva navrhovateľky s možnosťou vyplatenia podielu pre odporkyňu.
Zákonné ustanovenie § 141 ods. 1 OZ, stanovuje výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ako aj poradie týchto spôsobov vyporiadania, ktoré je pre súd záväzné.
Právna úprava pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepochybne dáva prednosť
dohode spoluvlastníkov, v ktorej majú možnosť dohodnúť si niektorý zo spôsobov vyporiadania
uvedených v OZ, pričom spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa
vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Vychádza sa
pritom zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve.
Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 21 ods.1 zák. č. 180/1995 Z.z.) je teda zrejmé, že nemôže na
základe právneho úkonu alebo rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením
existujúcich pozemkov pozemok menší ako 2.000 m2, pokiaľ sa jedná o poľnohospodársky pozemok.
Takýto petit v danom prípade nie je možný.
Navrhovateľka však v ďalšom žiadala o rozhodnutie s tým, že predmetná nehnuteľnosť bude prikázaná
do jej výlučného vlastníctva a z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, určenej znaleckým posudkom, bude
odporkyňa vyplatená. Súd teda v tomto konaní skúmal možnosť zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva aj takto, navrhovateľka túto skutočnosť odôvodnila tým, že sa jedná o pozemok, ktorý
sa síce nachádza mimo zastavaného územia obce, avšak na tejto ploche navrhovateľka vlastní i ďalšiu
parcelu, a teda má tam väčší podiel, ako odporkyňa.
Žiaden iný dôvod v konaní navrhovateľka neuvádzala, neodôvodnila, z akého dôvodu má záujem na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej parcely do jej výlučného
vlastníctva. Navyše v konaní odporkyňa nemala záujem takýmto spôsobom riešiť vyporiadanie, táto
má záujem i naďalej byť spoluvlastníčkou predmetnej parcely, naviac uvádzala dôvody, že predmetná
parcela v polovici nemôže patriť právnemu predchodcovi navrhovateľky, ktorý si ju mal osvedčiť titulom
vydržania,keďžetátoparcelaatátonotárskazápisnicabolavydanánapodiel,ktorýmalpatriťnebohému
starému otcovi Michalovi Janiskovi a to titulom daru od svojho brata Jána Janisku, ktorý odišiel do
Ameriky a za tým účelom ho starý otec odporkyne finančne vyplatil, teda vyporiadal. Jedná sa však o
skutočnosti, ktoré v tomto konaní odporkyňou preukázané neboli, a tak súd vychádzal zo skutočností,
ktorésút.č.evidovanénaLVč. 1059,vktorýchspoluvlastníckypodielvpolovicisvedčíobomúčastníkom
konania.
Zástupkyňa navrhovateľa a navrhovateľka žiadali a zotrvávali na svojom eventuálnom petite a žiadali o
nariadenie znaleckého dokazovania o určenie trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti.
Odporkyňa a jej právna zástupkyňa však mali za to, že navrhovateľka neozrejmila dôvod, na základe
ktorého sa domáha vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej
parcely od jej vlastníctva, keďže sa jedná o poľnohospodársku pôdu, ktorá je navyše v užívaní družstva
a odporkyňa má záujem zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve.
Súd sa však nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia trhovej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti vedenej ako orná pôda sa nezaoberal. Má za to, že zrušením a vyporiadaním takýmto
spôsobom v prospech navrhovateľky by boli práva odporkyne poškodené.Z geometrického plánu predloženého navrhovateľkou je zrejmé, že sa jednalo o nehnuteľnosti, ktoré je
možné zmeniť v rámci územného konania a tieto nehnuteľnosti môžu byť časom uvedené ako stavebné
pozemky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že návrh navrhovateľky na zrušenie
podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky s
vyplatením podielu pre odporkyňu je v danom prípade nedôvodný a naviac v konaní tento záujem
preukázaný navrhovateľkou nebol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal ich náhradu právnej zástupkyni odporkyne vo výške
100% v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v náväznosti na ust. § 151 ods. 7 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
okolie písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.