Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/364/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805202181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3805202181.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:Pohotovosť,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,IČO:36865141protipovinnému:A.H.,bytomC.,P.č.XXXX/X,t.č.Q.aQ.L.,ovymoženie
410,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 15. marca 2011, č.k. 16Er/203/2005-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom podaným dňa 18.2.2005 navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N
3733/2004, NZ 77617/2004 zo dňa 23.10.2004, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou

na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného na základe
uzavretej zmluvy o úvere za povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 15.933,-
Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 12.360,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od
03.07.2004 do zaplatenia. Mgr. Tomáš Kušnír ďalej vyhlásil, že dlh splatí najneskôr do 02.11.2004 a
v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom
ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnej

exekútorke JUDr. Viere Kučerovej dňa 16.08.2005. Návrhom podaným dňa 24.09.2010 oprávnený
navrhol zmenu súdneho exekútora. Notárska zápisnica č. N 3733/2004, NZ 77617/2004 zo dňa
23.10.2004 ako exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v predmetnej exekúcii
zaväzovala povinného k zaplateniu sumy vo výške 15.933,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25
% denne od 03.07.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinného Mgr.
Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3390276 uzavretej dňa 14.05.2004 sa nachádza zapracované

splnomocnenie, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý
jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník sa zároveň v splnomocnení
zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil advokáta
na uzatvorenie záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve dlžníka, z ktorého majetku zabezpečuje svoj záväzok voči veriteľovi na základe tejto
úverovej zmluvy. Dlžník podpísal toto splnomocnenie dňom 14.05.2004 spolu s podpísaním zmluvy o
úvere. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Zo zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2004 vyplýva, že zmluvu podpísal aj povinný a z obsahu zmluvy
a všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že povinný si zobral úver v sume 8.000,- Sk
za poplatok vo výške 4.360,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať 6-timi mesačnými splátkami po 2.060,-

Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vyjadruje v percentuálnych
bodoch celkové náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok v sume 4.360,- Sk podľa bodu13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa delí na dve časti. Jedna tretina predstavuje úroky
za úver a dve tretiny predstavujú poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto poplatku
pritom nie je premietnutý ďalší nárok veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu, kedy sa ukladá povinnému

povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia podľa bodu 06. všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. V tomto bode je ďalej dohodnuté, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice
akoexekučnéhotitulunazákladesplnomocneniaudelenéhovzmluve,vrátanetrovprávnehozastúpenia
pri jej spísaní, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto výdavky zmluvné strany považujú za súčasť

nákladovspojenýchsvymáhanímpohľadávky,ktorébudúsúčasťounotárskejzápisniceakoexekučného
titulu. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere
považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Hodnotiac obsah zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2004 má súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne
vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z

uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka,
ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka
(viď zmluva), ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy
o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k

vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie
dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom
uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho
zákonníka, i keď v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma
zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Súd

sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 ods. 2 v spojitosti s
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi
možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a), resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. b) citovaného zákona. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o

spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako
formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka (povinného),
ktorý splnomocnil osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral
oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Pokiaľ teda

oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh vo
výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva
názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k
oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne

oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia, ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to
náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej
zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo
vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne
odmeny za takýto úkon, ktorú vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje

dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že
zástupca bez akejkoľvek účasti povinného uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej
má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé
dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 14.05.2004 preto súd hodnotí ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná,

resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca
povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinného vo forme notárskej zápisnice na základe
neplatnejplnejmoci,ideoexekučnýtitul(§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadku),ktorýjenespôsobilý
a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Dlžník, teda povinný, nevyjadril súhlas svykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa
exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Súd z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Ide o prekážku, pre ktorú nie je možné vôbec ďalej pokračovať
v exekúcii, preto súd zastavil exekúciu v celosti. Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva,
že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne ustanovujú maximálnu
výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. Keďže
daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na strane

povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok z omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej
sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie ročne 91,25 % ročne. S poukazom na uvedené preto
súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06. všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor
so zákonom (§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) za absolútne neplatné. Naviac súd má

za to, že v prípade takto dojednaných úrokov z omeškania ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle §
53 ods. 3, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Pokiaľ ide o tzv. poplatok
dojednaný vo výške 4.360,- Sk, ktorý má podľa bodu 13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru
predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu nie je
zrejmátvorbaafunkciatohtopoplatkuapovažujehozanezrozumiteľný,neurčitýazmätočný.Vbode06.

všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil (ide o typickú formulárovú zmluvu
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah), že v prípade splatnosti celého dlhu vzniká veriteľovi
nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka.
Nie je teda zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru alebo o zabezpečovaní prostriedok záväzku.
Naviac v bode 08. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú

dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok
v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok,
a to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia. Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 54,5 % len pri dobe splácania v 6-tich mesačných
splátkach, a to vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Odhliadnuc od aplikácie § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa názoru
súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s
poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd preto uzavrel, že dohoda o poplatku
vo výške 4.360,- Sk je neplatná, a teda aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinného v notárskej zápisnici

zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Z vyššie uvedených
dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Doručením poverenia na vykonanie
exekúcie súdnej exekútorke vzniklo právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci poverená súdna
exekútorka predložila tunajšiemu súdu exekučný spis EX 82/2005 spolu s oznámením, že trovy exekúcie
si neuplatňuje, preto súd o náhrade trov exekúcie nerozhodoval. Vzhľadom na uvedené súd o návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v tomto prípade
súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže
súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. K otázke udeleného poverenia uviedol,
že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia

súdnemu exekútorovi, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu
exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenie súdu prvého stupňa
o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko ide o hmotnoprávne
zastúpenie povinnej v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo
udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že povinný ako

dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle
§ 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedol, že napadnutým uznesením
súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a následne sa zastavila, hoci nedošlo
počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípadenadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný
titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ostalo preto pre neho otázkou, čo viedlo
konajúcisúdktomu,žeovyhláseníexekúciezaneprípustnúajejzastavenírozhodolnieužpriudeľovaní

poverenia,aleažpotakdlhejdobe,čovprípadeneúspechutohtoodvolaniaspôsobí,žejehopohľadávka
sa už stane nevymožiteľnou. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 O.s.p. v platnom znení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že oprávnený sa obohacoval na jeho úkor, ako aj na
úkor jeho rodiny tým, že mu na jeho podnet boli z platu zrážané splátky napriek tomu, že sumou už
niekoľkonásobne prevyšovali dlžnú a splatnú celkovú časť dlžnej sumy. Ďalej uviedol, že taktiež bol
z podnetu oprávneného pre omeškanie splátok v roku 2005 potrestaný odňatím slobody v trvaní 3
mesiacov nepodmienečne. Mal za to, že zo strany oprávneného sa celkom zrejme jedná o opakovanú
formu sankcií, pričom postup oprávneného voči jeho klientom považoval za vydieranie. Poukázal na to,

že zástupca Mgr. Tomáš Kušnír prevzal záväzok na jeho úkor, o čom oprávnený mal, resp. musel mať
vedomosť. V závere uviedol, že odvolanie oprávneného je bezdôvodné a irelevantné, pričom je zrejmé,
že oprávnený v predmetnej veci postupoval v rozpore so zákonom. Preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa považoval za súladné so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje

aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa
14.05.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinný
(dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, Za

Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 23.10.2004 bola notárkou JUDr.

Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N 3733/2004,
NZ 77617/2004, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej osoby
vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 15.933,- Sk. Na
základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi
Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinného,

pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a
súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a
zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny
zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať,
bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho

zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku
neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr.
TomášaKušníra vpredmetnejnotárskejzápisnici.Notárskazápisnicataknespĺňapodmienkymateriálne
vykonateľného exekučného titulu.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady

na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (R 58/1997).Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.