Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203966
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914203966.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, proti odporkyni F. Z., rod. č. XXXXXX/XXX, bytom R. V., Š. M. U. XX/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42
309 166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Banská Bystrica,

J.Kráľa7,ozaplateniesumy1.793,78Eursprísl..,naodvolanienavrhovateľaprotiuzneseniuOkresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 28. 05. 2015, č. k.: 14C/175/2014-58 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku
navrhovateľovi za návrh na začatie konania v sume 100,80 Eur zaplateného na účet súdu pod VS:
6541666214, položka registra 1455, rok 2014, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému evidencie
poplatkov Slovenská pošta, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho
vrátení. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy

konania vo výške 179,44 Eur, ktoré je povinný nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka Mgr.
Henrichovi Schindlerovi, advokátovi, na účet č. 2200617389/8330, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok žiadal zmeniť tak, že

vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.

Namietal nesprávne vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zdôraznil,
že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a
nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti na

náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20. júna 2014, sp. zn.: 6 M Cdo 9/2013.

Namietal, že rozhodovanie o trovách konania a odôvodnenie rozhodnutia podlieha povinnosti súdu
odôvodniťrozhodnutievrozsahu§157ods.2O.s.p.Namietal,že z napadnutéhorozhodnutia
nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov

konania. Súd neuvádza, aké skutočnosti vzal do úvahy, aké skutkové závery z nich vyvodil a ako ich
následne právne posúdil.Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Z rozsudku vyplýva, že otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka sa súd nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od
účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať nám.

Namietal, že združenia ako takzvaný vedľajší účastníci vstupujú do konania vždy zastúpené právnym
zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu. Odôvodnené právne zastupovanie môže

byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade ide o zneužívanie zákona,
pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale je len prostriedkom
generovania trov právneho zastúpenia.

Podľa navrhovateľa trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za
právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní

predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane odporkyne sa deklaruje
akosubjektnaochranuspotrebiteľaaprávevďakatomumuprávnaúpravapriznávaosobitnépostavenie
spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. „Bežné občianske združenie, ktoré si do predmetu svojej
činnosti nedá ochranu spotrebiteľa totiž nemôže postupovať do konania ako vedľajší účastník inak,
ako by pri splnené podmienky právneho záujmu na výsledku konania. Osobitnosť združení na ochranu

spotrebiteľa teda spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj
osobitné práva a postavenie.“

„Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (vid' § 25
zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu,

že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V
opačnomprípadebybolominimálnenelogické,abyosobitnépostaveniesapriznávalosubjektu,ktorýnie
je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predloženie podanie vedľajším účastníkom je zhodné,
ako predkladá v iných veciach. Teda ich môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné
zameranie, predkladať sám.“

„Združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby
vystupovalo prostredníctvom svoj ich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do
konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky.
Takéto združenia vstupujú do konania vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania

nemajú žiadnu predstavu (viď napríklad prípad vstupu do konania, kde išlo o pracovný spor. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné.

Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015 pre každý takýto stanovená
povinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na

takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch vstúpil do
konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom, že odporca ani
nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je).
K odvolaniu navrhovateľa za vedľajší účastník nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku
vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na
doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.

s. p.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka
nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Odvolací súd poukazuje na princíp "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na
to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver

nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z
argumentácienavrhovateľamožnonadobudnúťdojem,ženavrhovateľchcepresebazískaťvýhodnejšie
postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník
je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto
spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah

medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať
sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137
O. s. p., keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo
veci C-279/09. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy
dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom
nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní
účastníci konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto

právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý
je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou

premlčania. Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporkyne.

Odvolací súd nezistil, že by vedľajší účastník uplatňoval trovy konania, ktoré by neboli účelné.
Právna úprava neobsahuje žiadnu požiadavku „rozumnosti“ respektíve akúsi čiastočnú právnu pomoc.
Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je dôvodné a zákonné,

pretože vychádza z jednoznačnej právnej úpravy.

Odvolací súd neakceptoval ani námietku, že vedľajší účastník nemá toto k postavenie, pretože
nepredložilsúhlasodporkynesúčasťouvkonaní.Ust.§93O.s.p.nevyžadujesúhlasúčastníkakonania,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať,akpodnetnavstupdalsámvedľajšíúčastníkkonania
tak, ako to vykladá navrhovateľ. Pre vstup vedľajšieho účastníka konania sa nevyžaduje súhlas. Vedľajší
účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stáva účastníkom konania oznámením o vstupe do konania. Súd

o jeho prípustnosti do konania nerozhoduje, v skutočnosti tak nemá možnosť ovplyvniť ani to, či vedľajší
účastníka do konania vstúpi alebo nie. Túto možnosť má súd iba vtedy, ak účastník konania namieta
vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Základný predpoklad uvádzaný navrhovateľom preto neobstojí, súd nebol povinný zaoberať sa otázkou

súhlasu hlavného účastníka. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je zákonná. Vedľajší účastník
do konania vstúpil dňa 06. 10. 2014, teda v čase, kedy neplatila právna úprava platná od 01. 01. 2015.
Súd sa v tom čase riadil platnou právnou úpravou, ktorá nebola sporná, k novele § 93 O. s. p. došlo
predovšetkým z dôvodu veľkého množstva sporov, dokonca opakovaného vstupu niekoľkých vedľajších
účastníkov do jedného konania, kedy v podstate ani jeden nekontaktoval hlavného účastníka, z čoho
súdu často nemohli dôjsť k iným záverom, ako tým, že daným združeniam išlo skôr o trovy konania,

ako o ochranu práv účastníkov. Tomu totiž zodpovedali aj všeobecné námietky. Nebolo tomu však vždy,
pričom viaceré združenia aktívne a konkrétne argumentovali v prospech účastníka, spotrebiteľa, teda
naplnil účel svojho poslania.

Prvostupňový súd tiež dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o nárok na

náhradu trov konania, aplikoval správne ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., keď vedľajší
účastník bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania.

Ak navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že z rozsudku nevyplýva, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania
rozhodol, z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako je vyššie uvedené, že aplikoval § 146 ods. 2O. s. p.

Rozhodovanie o trovách konania vychádza zo zásady úspechu vo veci a v tejto súvislosti súd aplikuje
príslušné ustanovenia o trovách konania. V prípade, ak nastane situácia predpokladaná ust. § 146 O.
s. p., daná zásada neplatí, súd skúma jednotlivé predpoklady upravené v tomto ustanovení. V zásade
platí, že pokiaľ konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku. Ak sú však splnené podmienky upravené v odseku 2, súd z úradnej moci je povinný na

ne prihliadnuť. Ak teda niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy, čo sa stalo v danom prípade.

Odvolací súd nemohol akceptovať námietku, že prvostupňový súd neuvádza, aké skutočnosti vzal do
úvahy, aké skutkové závery z nich vyvodil, ako následne ich právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že prvostupňový súd vychádzal zo skutočnosti, že došlo k späťvzatiu návrhu na
začatie konania, čím rešpektoval dôvodu navrhovateľa. Túto skutočnosť zobral do úvahy, pretože inak
by konanie nemohol zastaviť. Z tohto dôvodu musel posúdiť právo na náhradu trov konania účastníkov,
pričom v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. správne posúdil, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol
nárok na náhradu trov konania pre zavinené späťvzatie návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ opakovanie neakceptuje právo na náhradu trov vedľajšieho účastníka, ktoré spočívajú v
trovách právneho zastúpenia. Odvolací súd len pripomína, že v obdobných sporoch v minulosti bola
vznášaná námietka proti právu vedľajšieho účastníka nechať sa zastúpiť advokátom, a hoci navrhovateľ
tvrdí, že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia, v ďalšom texte odvolania si oponuje, keď

trvale zdôrazňuje, že združenie má byť odborne, personálne, materiálne pripravené na vykonávanie
svojej činnosti. Podľa jeho názoru trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ nerešpektuje zásadu "rovnosti zbraní “, keď
sám podáva obdobné žaloby, dopĺňa aktuálne údaje vo vzťahu k účastníkovi, na ktoré vedľajší účastník

reaguje, teda pracuje s rovnakými skutkovými údajmi. Navrhovateľ však v konaní je právne zastúpený.
Treba doraziť, že navrhovateľ, vedomý si toho, že ak žaluje premlčanú pohľadávku, musí predpokladať
riziko možnosti vznesenia námietky premlčania, či už účastníkom alebo vedľajším účastníkom. Aj
napriek tomu, že túto skutočnosť musí predpokladať, nakoľko je právne zastúpený, dlhodobo žaluje
premlčané pohľadávky. Vzhľadom na právnu úpravu trov konania musí predpokladať, že v prípade

neúspechu môže byť zaviazaný na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi ako aj vedľajšiemu
účastníkovi.Súd nepovažuje za pravdivé tvrdenie, že vedľajší účastník má svoj predmet činnosti vykonávať sám,
pretože jeho činnosť nespočíva iba v poskytovaní právnej pomoci v sporoch, vedľajší účastník -
združenie nedisponuje odborným aparátom v takom rozsahu, aby mohol pomáhať spotrebiteľom v

tisícoch sporov na súdoch, ktoré sa proti nim vedú.

Ak vedľajší účastník podáva šablónovité opakované podania, nerobí to svojvoľne, ich počet je priamo
determinovaný počtom žalôb voči spotrebiteľom, zvlášť, ak sa donekonečna uplatňujú premlčané
pohľadávky. Zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva možnosť rozhodovať o trovách konania na základe

subjektívneho názoru, že v tzv. hromadných veciach by mala byť odmena advokáta nižšia, respektíve
účastník by v takýchto veciach nemal právo na právne zastúpenie. Neobstojí ani námietka, aby vedľajší
účastník zastupoval prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov, pretože by išlo o
zjavnú diskrimináciu spotrebiteľa, keď proti nemu vystupuje právnická osoba s vysokým odborným
zázemím, pritom sa požaduje od navrhovateľa, aby mal voči sebe „slabšieho súpera“, ktorého sa snaží
dopredu diskvalifikovať tým, že nebude na rovnako kvalitnej odbornej úrovni.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p.
a § 142 ods. l O. s. p. v spojení s § 151 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší
účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, trovy konania nežiadal nahradiť, preto mu
ich súd nepriznal .

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.