Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414210532.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr.
Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v
právnej veci navrhovateľky D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. D., H. č. XX/X, zastúpenej právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho č. 29, v mene ktorej pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti
odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zaplatenie
196,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
4C/140/2014-19 zo dňa 05.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,-
€ s príslušenstvom (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že odporca je p o v
i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 150,- € na účet jej právneho zástupcu Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 17,17 € na účet
jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 196,- € od 05.08.2014 do zaplatenia, a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a súčasne povinnosť nahradiť navrhovateľke
trovy konania v sume 39,44 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
(druhý výrok). Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka a odporca uzavreli zmluvu o úvere
č. 601600270 zo dňa 25.02.2013, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver v sume 200,- €,
ktorý sa navrhovateľka zaviazala v jednej splátke vrátiť odporcovi navýšený o poplatok za poskytnutie
úveru v sume 196,- €, teda spolu sumu 396,- € do 25.02.2014; v zmluve bolo uvedené, že „celkový
poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úrokov vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého
úveru, čo predstavuje sumu 78,30 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou v sume 117,70 €; dlžník berie na vedomie,
že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona a je vo výške
98 %“; z prehľadu o splátkach mal okresný súd preukázané, že navrhovateľka zaplatila odporcovi ku
dňu 22.08.2013 sumu 396,- €. Podľa právneho posúdenia okresného súdu sporná zmluva o úvere
neobsahovala údaj o druhu spotrebiteľského úveru, údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto poskytnutý úver vyhodnotil ako bezúročný a
bez poplatkov. Okresný súd uzavrel, že odporca poskytol navrhovateľke úver v sume 200,- € a mal
nárok len na vrátenie tejto sumy; nakoľko navrhovateľka zaplatila o sumu 196,- € viac, získal odporca
od navrhovateľky plnenie bez právneho dôvodu a musí ho vydať tomu, na úkor koho ho získal; okresný
súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € spolu s úrokmi z omeškania
v dôsledku omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu. Okresný súd rozhodol s poukazom na
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), f) a j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej na ustanovenia § 451 ods. 2, § 456 a § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); konštatoval, že navrhovateľka mala vo veci úspech a preto jej
priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb,
ktoré si právny zástupca navrhovateľky vyúčtoval v sume 235,75 €; s poukazom na skutočnosť, že v
prejednávanej veci išlo o drobný spor pristúpil okresný súd ku kráteniu trov konania navrhovateľky podľa
§ 150 ods. 2 O.s.p. a priznal jej náhradu trov konania v sume 39,44 €, keď úkony právnych služieb
prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd považoval za administratívne úkony; nepriznal
ani hotové výdavky za cestovné a stratu čase cestou na pojednávanie z dôvodu, že „navrhovateľka si
zvolila advokáta z opačného konca republiky, pričom v obvode okresného súdu je množstvo advokátov,
dokonca pobočka Centra právnej pomoci, kde je poskytovaná právna pomoc zadarmo (...), preto
priznaním hotových výdavkov a cestovného by došlo k zneužitiu práva na úkor inej strany“. Pokiaľ ide o
námietku odporcu o miestnej nepríslušnosti okresný súd v rozsudku uviedol, že skúmal svoju miestnu
príslušnosť, keď zistil, že vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, navrhovateľka má bydlisko v jeho
obvode, preto je v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. miestne príslušný na konanie a nebol dôvod vec v zmysle
§ 105 ods. 2 O.s.p. postúpiť inému súdu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie zo dňa 05.12.2014 (č.l. 39-42 spisu).
Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a súčasne konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b)
O.s.p. Okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom; vo vyjadrení k návrhu
navrhovateľky na začatie konania vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu podľa §
105 ods. 1 O.s.p.; po doručení predvolania na pojednávanie svoju neúčasť ospravedlnil s prihliadnutím
na skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho námietke miestnej nepríslušnosti okresného súdu
a s prihliadnutím na hospodárnosť konania žiadal pojednávanie odročiť do právoplatného rozhodnutie
o uvedenej námietke; napriek tomu okresný súd o námietke nerozhodol a napriek jeho ospravedlneniu
a žiadosti o odročenie pojednávania prejednal vec na pojednávaní a rozhodol v jeho neprítomnosti,
čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, pretože neboli splnené podmienky podľa §
101 ods. 2 O.s.p. Odporca ďalej uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko je presvedčený, že vo veci rozhodoval síce vecne príslušný, nie
však miestne príslušný súd a neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať; s poukazom na
ustanovenie § 103 O.s.p. uviedol, že medzi podmienky konania patrí aj príslušnosť súdu; vyjadril názor,
že v danej veci je na prejednanie a rozhodnutie veci miestne príslušný Okresný súd Bratislava I podľa
§ 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p., keď túto skutočnosť v konaní namietal pri prvom úkone, ktorý
mu patril; chýbajúca miestna príslušnosť okresného súdu predstavuje nedostatok podmienky konania,
ktorým sa okresný súd pred termínom pojednávania absolútne nezaoberal, čím došlo k závažnému
porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože
iba sudca určený rozvrhom práce na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorý je sudcom vecne a miestne
príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Odporca ďalej vyjadril názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa
náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a je preto nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie zo dňa
08.12.2014 (č.l. 45-47 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj navrhovateľka. Nesúhlasila
s právnym názorom okresného súdu o splnení podmienok na krátenie náhrady trov konania. Na krátenie
trov konania neboli splnené zákonné podmienky. Poukázala na to, že jej právny zástupca sa takmer
výlučne zaoberá problematikou spotrebiteľského práva; väčší počet podobných konaní je zapríčinený
skôr odporcom, nakoľko jej právny zástupca si existenciu týchto sporov nevymyslel, ale tieto vznikli pre

porušenie zákona zo strany odporcu a najmä pre ignorovanie jej snahy o mimosúdne riešenie sporu;
podobnosť prípadov je spôsobená rovnako tým, že odporca od roku 2001 používa formulárové zmluvy,
čo automaticky spôsobuje zdanlivú formulárovú podobnosť návrhov. Dôvodom na zníženie sadzby nie
je „administratívna“ povaha odborne nenáročných úkonov ako to odôvodnil okresný súd. Zdôraznila, že
mestá Košice a Žiar nad Hronom v žiadnom prípade nie sú na rôznych koncoch republiky ako to uviedol
okresný súd, keď v tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5MCdo/21/2009 zo dňa 09.11.2010, v zmysle ktorého zákonné výnimky odôvodňujúce nepriznanie
náhradu trov konania vynaložených vo vecnej a časovej súvislosti s konaním pred súdom je možné
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. K záveru
okresného súdu, že mohla využiť služby Centra právnej pomoci uviedla, že na poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci centrom sú zákonom stanovené podmienky, ktoré nespĺňa a v konaní nebol preukázaný
opak, preto okresný súd nemohol pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať len z domnienok;
poukázala na to, že jej právny zástupca sa venuje takmer výlučne problematike spotrebiteľského práva,
pričom vzhľadom na túto špecializáciu a skúsenosti nemožno jej výber právneho zástupcu obmedziť.
Preto nemožno hovoriť o zneužívaní práva na úkor odporcu z jej strany a nebol daný žiadny zákonný
dôvod na zníženie náhrady trov konania. Na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého výroku
rozsudku okresného súdu o trovách konania a žiadal priznať náhradu trov konania v sume 150,- €;
súčasne uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľky.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s
príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal všetky
podstatné odvolacie námietky odporcu ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý výrok rozsudku o
uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) a udáva,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu vo vzťahu k tomuto
výroku, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k tomuto výroku a v zmysle
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil
dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci, stotožňuje sa so záverom okresného súdu o tom, že sporný
úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto zaplatením sumy zo strany navrhovateľky
nad poskytnutú sumu úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, ktoré je povinný
navrhovateľke vydať, keď odvolacie námietky odporcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- €
s príslušenstvom (prvý výrok).

Odporca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,
čím malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko,
ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“;
toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 1/2016 pod č. 2. Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že
k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného
súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia
okresného súdu nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci
rozhodol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu (vo vzťahu k odporcom napadnutému
výroku) a odvolania odporcu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci
nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne
vyplýva, na základe akých skutočností a ustanovení zákona dospel k záveru o tom, že sporný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ako aj na základe akých skutočností došlo k
bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky; okresný súd presne označil konkrétne
ustanovenie príslušného zákona, ktoré bolo porušené ako aj konkrétne ustanovenie príslušného
zákona, na základe ktorého je sporný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takéto
odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočne určité a preskúmateľné a je z neho dostatočne
zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k rozhodnutiu o vyhovení návrhu
navrhovateľky.

Odvolacia námietka odporcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o tom, že v prejednávanej veci nerozhodoval zákonný sudca založil odporca výlučne na
argumente, že konanie neprebehlo na miestne príslušnom okresnom súde. Zo spisu okresného súdu
vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľka voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 196,-
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia; navrhovateľka uzavrela
s odporcom zmluvu o úvere č. 601600270 zo dňa 25.02.2013, na základe ktorej bol navrhovateľke
poskytnutý úver v sume 200,- €, ktorý sa navrhovateľka zaviazala v jednej splátke vrátiť odporcovi
navýšený o poplatok za poskytnutie úveru v sume 196,- €, teda spolu sumu 396,- € do 25.02.2014;
odporcovi uhradila celkove sumu 396,- € a keďže úver je potrebné pre porušenie zákonných podmienok
považovať za bezúročný a bez poplatkov, odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v rozsahu
sumy 196,- €. Odporca vo vyjadrení k návrhu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti okresného
súdu, ktorú bližšie odôvodnil len tým, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I ako
jeho všeobecný súd (§ 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 84 O.s.p.
je na prejednanie a rozhodnutie veci v zásade miestne príslušný všeobecný súd odporcu; uvedené
ustanovenie v spojení s § 85 O.s.p. zakotvuje tzv. všeobecnú miestnu príslušnosť súdu na konanie;
miestna príslušnosť súdu na konanie sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania (§
11 ods. 1 O.s.p.) s tým, že k tomuto okamihu určená príslušnosť trvá až do právoplatného skončenia
konania; výnimky z miestnej príslušnosti určenej podľa všeobecného súdu odporcu sú prípustné iba na
základe zákona; zákon takúto výnimku (okrem ustanovenia § 88 O.s.p., ktoré zakotvuje tzv. osobitnú
výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie) upravuje v ustanovení § 87 O.s.p., ktoré zakotvuje tzv.
osobitnú miestnu príslušnosť súdu na konanie danú na výber; možnosť voľby medzi všeobecným súdom
a súdom daným na výber patrí výlučne navrhovateľovi s tým, že možnosť voľby medzi všeobecným
súdom a súdom daným na výber má navrhovateľ len do momentu podania návrhu na začatie konania
na súd (jeho voľba sa prejaví podaním návrhu na konkrétny miestne príslušný súd); na druhej strane
odporca nemá žiaden vplyv na voľbu navrhovateľa medzi všeobecným súdom a súdom daným na
výber (odporca má právo len namietať nedostatok miestnej príslušnosti, ak bol návrh podaný na
nepríslušný súd); z hľadiska prejednávanej veci podala navrhovateľka návrh na začatie konania na
okresný súd, čím ako spotrebiteľ uplatnila svoje právo na výber miestne príslušného súdu v zmysle §
87 písm. f) O.s.p. podľa svojho bydliska, ktoré patrí do územného obvodu okresného súdu; po doručení
návrhu navrhovateľky na vyjadrenie podal odporca námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci v podstate s odôvodnením, že na prejednanie a rozhodnutie veci je
miestne príslušný jeho všeobecný súd; sporná zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou
a nárok uplatnený v prejednávanej veci má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve; v tomto smere je
potrebné poukázať na to, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia §
1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch
nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; spotrebiteľskou zmluvou
je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva žiadny podklad o tom (a odporca to ani
netvrdí), že by navrhovateľka spornú zmluvu o úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti; odvolací súd preto v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že
v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a navrhovateľku je potrebné považovať za
spotrebiteľa; v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. mala preto navrhovateľka právo na výber miestne príslušného
súdu a keďže návrh podala na okresnom súde podľa svojho bydliska, tento bol miestne príslušný na
prejednanie a rozhodnutie veci. Na základe uvedeného v prejednávanej veci konal a rozhodoval miestne
príslušný súd, preto nemôže byť dôvodná námietka odporcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolacia námietka odporcu, že mu okresný súd nerozhodnutím o jeho námietke miestnej nepríslušnosti
na prejednanie a rozhodnutie veci a súčasne uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti odňal
možnosť konať pred súdom tiež nie je dôvodná. Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá veta O.s.p. síce
vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania (t.j. vrátane miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme
uznesenia, Občiansky súdny poriadok však v ustanovení § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvuje povinnosť
súdu rozhodnúť o podanej námietke účastníka konania o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na
prejednanie a rozhodnutie veci, keď výslovne zakotvuje len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať
a v závislosti na výsledku tohto skúmania neodkladne postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo
pokračovať v konaní o podanom návrhu (tento záver implicitne vyplýva z uvedeného ustanovenia);
z odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že okresný súd na námietku odporcu svoju
miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie
veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil; záver, že okresný súd dospel po
preskúmaní dôvodnosti námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti okresného súdu na prejednanie
a rozhodnutie veci dostatočne vyplýva zo skutočnosti, že vec neodkladne nepostúpil inému súdu
bez rozhodnutia a na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 05.11.2014;
odvolací súd preto dospel k záveru, že nerozhodnutím o podanej námietke miestnej nepríslušnosti
okresného súdu vo forme uznesenia nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, pretože
tento nebol v dôsledku tohto postupu vylúčený zo žiadneho procesného práva, ktoré mu zákon
priznáva. Okresný súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom ani v dôsledku nariadenia
pojednávania v jeho neprítomnosti. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný
súd navrhovateľovi riadne prostredníctvom pošty a včas dňa 01.10.2014 (č.l. 15 spisu) s poskytnutím
päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie; navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, keď
svoju neúčasť ospravedlnil podaním námietky miestnej nepríslušnosti súdu na konanie, o ktorej súd
doposiaľ nerozhodol, keď z tohto dôvodu žiadal súčasne o odročenie pojednávania (zo spisu vyplýva,
že ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania boli do spisu okresného súdu založené
až dňa 12.11.2014). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu
boli preto podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.), pretože názor
riadne a včas predvolaného účastníka konania o nesplnení podmienok konania (vrátane nedostatku
miestnej príslušnosti na konanie) nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania (porovnaj mutatis
mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/1940/2011 zo dňa 31.05.2012)
nakoľko k záveru o splnení alebo nesplnení podmienok konania môže dospieť jedine súd. Postupom
okresného súdu v súlade so zákonom tak nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku okresného súdu (prvý výrok) a reagujúc
na odvolacie dôvody odporcu odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu
a súčasne vec správne právne posúdil. Zo spisu vyplýva skutkový stav tak, ako ho uviedol okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd dospel k záveru, že úver podľa spornej zmluvy
o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej
zmluvy), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere okrem iného uvedený druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.); tento právny záver
odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil; je zrejmé, že uvedené údaje (druh
spotrebiteľského úver a doba trvania zmluvy) v spornej zmluve o úvere absentujú; sporná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, keď tento záver vyplýva z ustanovenia § 1
ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom a súčasne podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší; okresný súd preto
správne na prejednávanú vec aplikoval výklad dotknutých právnych predpisov, ktorý je priaznivejší
pre navrhovateľku ako spotrebiteľa; odporca ako dodávateľ bol povinný dodržať všetky ustanovenia
dotknutých právnych predpisov a zabezpečiť, aby sporná zmluva o úvere uzavretá s navrhovateľkou
ako spotrebiteľom mala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
pokiaľ navrhovateľ túto svoju povinnosť nesplnil a uvedené obligatórne náležitosti zmluvy o úvere
nevyjadril spôsobom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a), písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, musí znášať dôsledky v podobe zákonného následku, že na úver
podľa spornej zmluvy o úvere sa hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov; zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch nie je predpisom, ktorý by odchylne upravoval podstatné náležitosti
jednotlivých zmlúv (zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere), ale v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje
od veriteľov (dodávateľov), aby do jednotlivých zmlúv uviedli aj ďalšie náležitosti za účelom informovania
spotrebiteľa a tým vyrovnania nerovného kontraktačného postavenia zmluvných strán tohto typu
právneho vzťahu (t.j. právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ); ak tak odporca neurobil, tento
jeho nesprávny (nezákonný) postup nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky ako spotrebiteľa; súčasne
pokiaľ zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa dospel k záveru o zakotvení takejto povinnosti
odporcu ako dodávateľa nie je súd ako orgán aplikácie práva oprávnený posudzovať účelnosť, resp.
nevyhnutnosť takejto povinnosti. Z uvedeného preto vyplýva ako správny záver okresného súdu o tom,
že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto je správny aj záver okresného
súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky v sume 196,- € zaplatením
sumy 396,- € hoci úver predstavoval len sumu 200,- €; nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení
neustanovujú jeho splatnosť táto sa riadi výzvou na zaplatenie (§ 563 Občianskeho zákonníka); zo
spisu vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa
21.08.2014 a poskytla mu lehotu na plnenie do 24.08.2014; dňom 25.08.2014 sa dostal odporca do
omeškania s plnením peňažného dlhu, keď k tomu dňu základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky predstavovala 0,15 %, po zvýšení o päť percentuálnych bodov tak úroky z omeškania predstavujú
5,15 % ročne; aj keď okresný súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania už od 05.08.2014, nakoľko
odporca túto skutočnosť v odvolaní výslovne nenamietal, odvolací súd pri viazanosti odvolaním a jeho
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti priznaného príslušenstva
prisúdenej pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľke sumu 196,- € s príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal okresný súd z plného úspechu navrhovateľky v konaní;
ku kráteniu náhrady trov konania pristúpil v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v podstate s odôvodnením,
že išlo o právne nenáročné úkony právnych služieb. S týmto záverom sa odvolací nestotožňuje. V
prejednávanej veci je zrejmé, že vzhľadom na predmet konania (196,- €) ide o tzv. drobný spor (§
200ea ods. 1 O.s.p.); ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu trovy konania v drobných sporoch
nepriznať alebo znížiť v prípade, ak sú trovy konania neprimerané voči uplatnenej pohľadávke; v

posudzovanom prípade okresný súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania za hotové výdavky
(cestovné a strata času) a vo zvyšnej časti pristúpil k zníženiu uplatnenej náhrady trov konania;
odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že posudzované ustanovenie § 150 ods.
2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či
trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec treba pod neprimeranosťou
rozumieť; ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp.
sudcovský zmysel pre spravodlivosť (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS/759/2013 zo dňa 21.05.2014 alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II.ÚS/369/2009 zo dňa 12.11.2009, sp. zn. III.ÚS/125/2010 zo dňa 23.03.2010 a sp. zn. IV.ÚS/169/2014
zo dňa 20.03.2014); v konkrétnom prípade preto k záveru o neprimeranosti trov konania vo vzťahu k
uplatnenej pohľadávke možno dospieť nielen z dôvodu porovnania ich výšky, ale aj z iného dôvodu,
ktorý vyplynie z individuálnych okolností posudzovanej veci (napr. opakované zastúpenie v obdobných
jednoduchých veciach, nízka právna náročnosť veci a podobne); atribút neprimeranosti v zmysle § 150
ods. 2 O.s.p. sa teda nevzťahuje výlučne na výšku uplatnených trov konania vo vzťahu k pohľadávke,
ktorá je predmetom konania. S ohľadom na určitú roztrieštenosť právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
a nepochybnú variabilitu skutkových a právnych otázok, ktoré je potrebné riešiť v konaniach týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k paušálnemu záveru,
že v prípade poskytovania právnej pomoci v týchto konaniach, ide automaticky o právne nenáročné
úkony právnych služieb a vždy je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti aktuálne prejednávanej veci.
Taktiež nemožno na ťarchu navrhovateľky pripisovať výber právneho zástupcu, ktorý sa špecializuje
na agendu, ktorá bola predmetom konania aj v prejednávanej veci. Splnenie zákonných podmienok na
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci na strane navrhovateľky zo spisu nevyplýva. Odvolací súd na
rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že výnimočné podmienky na krátenie náhrady trov konania
neboli v prejednávanej veci splnené. Podľa výsledku konania bola navrhovateľka v plnom rozsahu
úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania proti plne neúspešnému odporcovi (§ 142 ods.
1 O.s.p.), ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb - 1. prevzatie a
príprava zastúpenia v sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2. podanie návrhu na súd
v sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 3. Účasť na pojednávaní dňa 05.11.2014 v
sume 18,26 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, k tomu náhrada hotových výdavkov za cestu
na pojednávanie dňa 05.11.2014 z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť v uplatnenej sume 63,025 €, k
tomu náhrada za stratu času stráveného cestou na uvedené pojednávanie za 14 začatých polhodín po
13,40 € v uplatnenej sume 93,80 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v sume 235,725 €,
z ktorých si navrhovateľka z dôvodu zachovania hospodárnosti konania uplatnila sumu 150,- €. Preto
odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania a uložil odporcovi povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy konania v sume 150,- €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti odporcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy
odvolacieho konania v sume 17,17 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. podanie
odvolania v sume 9,13 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu
vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby
sumu 18,26 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od
01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €; spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky
v sume 17,17 €, ktoré je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľky. Pri rozhodovaní o trovách konania navrhovateľky vzal odvolací súd do úvahy skutočnosť,
že podala odvolanie len proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania. K odvolaniu odporcu
sa navrhovateľka nevyjadrila a v tejto časti neurobila ani návrh na rozhodnutie o trovách konania; jej
úspech v konaní v tejto časti sa tak na rozhodnutí o trovách odvolacieho konania nemohol prejaviť.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.