Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203726
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odporkyňa je
zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom, o zaplatenie náhrady škody 125,- eur
a nemajetkovej ujmy 495,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Trnava č. k. 19C/72/2013-42 zo dňa 12. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby
medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že odporkyňa je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, a bolo jej uložené zaplatiť náhradu škody vo výške 125,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 495,- eur s príslušenstvom, vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote.
Odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.), § 41 ods. 2 písm. c) a d), § 44 ods.
1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (v ďalšom texte „Exekučný poriadok“). Vecne svoje rozhodnutie súd prvého
stupňaodôvodniltým,žezpriloženéhoexekučnéhospisuOkresnéhosúduSenicasp.zn.11Er/540/2010
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.07.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola čiastočne zamietnutá v
časti zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 920,10 eura od 22.04.2009 do zaplatenia uznesením
exekučného súdu č.k. 11Er/540/2010-10 zo dňa 13.12.2010. Vo zvyšku bolo poverenie vydané dňa
14.12.2010. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje.

Ani pri čiastočnom udelení poverenia už exekučný súd nebol viazaný 15-dňovou lehotou na vydanie
poverenia, pretože zákon stanovuje lehotu 15 dní na udelenie poverenia iba vtedy, ak súd nezistí žiadny
rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver, že exekučný súd
sa nedopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenejlehoteanávrhzamietolakonedôvodný.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľaustanovenia§150ods.1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
pretože navrhovateľ nepreukázal, že mu trovy konania vznikli, pričom súd prvého stupňa poukázal aj

na predmet konania.

Rozsudoksúduprvéhostupňanapadolvzákonomstanovenejlehoteodvolanímnavrhovateľ.Navrhoval,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa navrhovateľa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods.
2 z. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo

má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím
de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo

zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná
dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol návrh na znalecké dokazovanie, čím
znemožnil navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus
jej vzniku, na čo súd nemal udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť
jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na

nedostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa odvolateľa súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de
lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.
Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak
súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej

súdnej agendy. Navrhovateľ vôbec nechápe, aký dopad môže mať na výsledok konania skutočnosť, že
súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát

odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o

konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia vo veci samej, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal náhrady škody v celkovej výške 125,- eur. Táto škoda
predstavuje podľa navrhovateľa náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťouuskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ podľa
vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje s spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,- eur. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhovateľ videl
nesprávny úradný postup exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 495,- eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu 495,- eur navrhovateľ vyčíslil

výpočtom - alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na
základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za
mesiac. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ tým, že nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 15.07.2010.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, spis. zn.: SR 17798/2009 zo dňa 18.11.2009. Exekučný súd uznesením č.
k. 11Er/540/2010-10 zo dňa 13.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 920,10 eur od 22.04.2009 do zaplatenia
zamietol. Dňa 14.12.2010 vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti istiny 920,10 eur s prísl.,
trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre
exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je

povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie
exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom (ako je tomu i keď len čiastočne
v preskúmavanej veci) zákonodarca lehotu neurčil. Nie je správne konštatovanie navrhovateľa, že v
preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí 15-tich dní odo

dňa doručenia žiadosti.

V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu
zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom

činnosti príslušného orgánu štátu.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (Každý má
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedenýchpodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a to aj
z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi

predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná
(pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Nemôže byť splnená
podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom
k tomu nie je potrebné skúmať existenciu škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa

navrhovateľ domáha.

Odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Navrhovateľ nešpecifikoval akým
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred
súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania
jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V preskúmavanej veci neexistujú žiadne

skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom. Zmätočná je námietka, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza.
Zmätočné je aj poukázanie na zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie - tento návrh navrhovateľa
z obsahu spisu nevyplýva. Poukázanie na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté

dôkazy je tiež zmätočné - z obsahu preskúmavaného spisu nevyplývajú žiadne návrhy navrhovateľa
na vykonanie dôkazov, naopak, navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že vyčíslenie škody vychádza
z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné účtovné doklady, pracovné a obchodné zmluvy predložiť súdu.

Súd prvého stupňa právne odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania ustanovením § 150 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd prvého stupňa však

vecne neodôvodnil, v čom spočívajú dôvody osobitného zreteľa. Správne mal svoje rozhodnutie právne
odôvodniť ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle zásady úspechu v konaní, pričom úspešná
odporkyňa si neuplatnila náhradu trov konania. Táto skutočnosť nemala vplyv na správne vecné
rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli

jej preto odvolacím súdom priznané.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.