Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207168
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej I. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXY.XXX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejZdruženie-Pomocaochrana
spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 443,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 48,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 20,66 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 13,98 eur od 18.8.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,98 eur od
18.9.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 317,59 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 77,31 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 87,00 eur na účet
zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 09.06.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 443,52 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 11.04.2011 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, predmetom ktorej
bolo poskytovanie služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne odberať služby a platiť za ne riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu

žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby
viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná
sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v
dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniuposkytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému),
čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila
svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej

mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za
poskytnuté služby faktúry v celkovej výške 48,62 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne
a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania a preto požaduje popri istine priznať
aj úroky z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 17.07.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalobcaanivedľajšíúčastník,ktorísvojuúčasťnapojednávaní
vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi
predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, sa so zmluvou
o poskytovaní služieb, odovzdávacím protokolom, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami,
písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že so spoločnosťou Slovak Telecom uzatvorila
zmluvy, na základe jej boli poskytované služby. Za dodané služby neplatila faktúry, nakoľko sa dostala
do hmotnej núdze. Ďalej uviedla, že toho času je nezamestnaná a spoločne s manželom ich jediným
príjmom je dávka v hmotnej núdzi v sume 330 eur, ktorý je pre celú rodinu. Zároveň sa stará o 3 maloleté
deti.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje
benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Na základe Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 11.04.2011
sa žalobca so žalovanou dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovanej, žalobcu mu poskytne
program služieb Magio Sat Jar - zľava na používanie na 30 mesiacov - viaz. 24 mesiacov, za zľavnený

mesačný paušálny poplatok 7,99 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu bola 13,06
eur s DPH. Celková hodnota poskytnutej zľavy v prípade uzavretej zmluvy bola 121,68 eur. Ďalej
uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol
žalobcu žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej k programu služieb Magio Sat Klasik
aj Magio Box spolu s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom. V danom prípade nebola žalovaná

sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnila povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, boli jej servisné a ďalšie služby vypojené z prevádzky,
čím žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, pričom by
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu prenechať žalovanej do užívania koncové

zariadenie - Magio Sat Box za zľavnenú cenu. Žalovaná mala tieto zariadenia v prenájme a v prípade
nevrátenia, straty alebo odcudzenia jej mohla a aj bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta
plní funkciu satisfakčnú aj funkciu preventívnu tým, že jej hrozbou núti dlžníka plniť svoje povinnosti zo
zmluvy. Poukázal na primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom na riziko, ktoré môže poskytovateľovi
vzniknúťvprípade,žeodporkyňanačerpávšetkybenefityanezaplatížiadnuplatbu,pričomzaprimeranú

je možné považovať zmluvnú pokutu do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. Žalovaná
porušila podmienky zmluvy a svoje povinnosti, preto sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty. Zároveň
zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 77,31 eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Po čiastočnom späťvzatí žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu doznej sumy
366,21 eur s príslušenstvom.

Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania, má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho
účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p., nakoľko podľa platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca
všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách (rozsudok Európskeho súdneho dvora in Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice).
Taktiež účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
účel a zmysel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporovékonanie,tovšakneplatípretakéštádiumsporovéhokonania,vktoromsúdrozhodujeplatobnýmrozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže prejaviť, až keď bude proti platobnému
rozkazu podaný odpor. V prípade ak nebude podaný odpor, tak takéto konanie nenadobudne atribút
sporového konania a nemôže byť teda naplnený zmysel Fa účel vedľajšieho účastníctva. Žalobca má

za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane
ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu
vedľajšieho účastníctva. Preto na podanej žalobe v celom rozsahu trval a uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS, vo

svojom vyjadrení uviedlo, že vstupuje do konania len ohľadom zmluvnej pokuty sumy 394,90 eur titulom
zmluvnejpokuty.Samostatnýuplatnenýnárokžalobcutitulomnezaplatenýchtelekomunikačnýchslužieb
vedľajší účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
nakoľko podľa § 53a OZ má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute
používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť.
Preto žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Zo Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 11.04.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej program služieb satelitnej televízie MAGIO - Program Magio
Sat Jar. Žalovaná k tejto službe obdŕžala satelitnú anténu, MAGIO Box, kartu k Magio Boxu, diaľkový
ovládač a príslušenstvo. Žalovaná sa zaviazala využívať služby káblovej alebo satelitnej televízie

poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Zmluve bola
dohodnutá jednorázová zmluvná pokuta, a to za porušenie záväzku užívateľa užívať službu Magio Sat
počas dohodnutej doby viazanosti, najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat;
požiada o zmenu programu Magio Sat počas doby viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom
a takýto program bude po dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí

dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený
vyúčtovať užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške 394,90 eur, ktorú si vyúčtoval :
- 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti
- 126 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu 1MQ99F7B*
- 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MQ99F7B*

- 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MQ99F7B*
- 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MQ99F7B*

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu za
poskytnutéslužbyatofaktúrouč.5729984402,splatná17.008.2011nasumu13,98eur,f.č.2727975461,

splatná 17.06.2011 na sumu 20,66 eur, f.č. 3730986958, splatná 17.09.2011 na sumu 13,98 eur, f.č.
731987636 splatná 17.08.2011 na zmluvnú pokutu v sume 394,90 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p.; nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd preto konanie v tejto časti konanie o zaplatenie sumy 77,31 eur s príslušenstvom, v súlade s ust. §
96 ods.1, 3 O.s.p., zastavil, nakoľko žalobca využil svoje dispozičné právo.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt,
s.r.o. ako postupníka.Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne

v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.

Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi

koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový

užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej uzavreli
dňa 11.04.2011 Zmluvu o poskytovaní služby, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej služby elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačný paušálny
poplatok na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby uhrádzať

dohodnutú výšku poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo
výške 48,62 eur. Jedná sa o faktúrou č. 5729984402, splatná 17.008.2011 na sumu 13,98 eur, f.č.

2727975461, splatná 17.06.2011 na sumu 20,66 eur, f.č. 3730986958, splatná 17.09.2011 na sumu
13,98 eur.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len
v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 48,62

eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
48,62 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré

odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria
k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom
vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle

zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálnedojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania

(viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd

za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch

účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú

sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Súd dohodu o zmluvnej pokute tak ako sú vyjadrené v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje za
nedostatočne určitú, nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si
zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým,

že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok
na zmluvnú pokutu.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať

návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne
neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má

zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založenána myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých

konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala

spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je
riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez

návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej

povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú

pokutu sume 394,90 eur ( suma 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti, suma 126
eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu 1MQ99F7B*, suma 20 eur - zmluvná
pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MQ99F7B*, suma 19,95 eur - zmluvná pokuta za
kartu 1MQ99F7B*, suma 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MQ99F7B* ). Takto
určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti

žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva
(princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z
členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a
žalovanej povinnosť plniť. Žalobca v časti zmluvnej pokuty vo výške 77,31 eur s príslušenstvom zobral
žalobu späť, na zaplatení zvyšku dlžnej sumy trval aj naďalej, preto súd žalobu aj vo zvyšku zmluvnej

pokuty v sume 317,59 eur zamietol.

Zároveň podaním doručeným súdu dňa 18.11.2014 žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré
môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto
konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania (§ 93 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov,

ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
dávasamotnýzákon.Idetuajoprípady,kdeakovedľajšíúčastníkvystupujeprávnickáosobanazáklade
konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ následne uplatnil
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon

nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k

ObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZzanedôvodnú,pretoževyššieuvedenézdruženie
je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia
zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku
konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší
účastník Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko v
časti o zaplatenie sumy 317,59 eur súd žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy 77,31 eur, žalobca

procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Žalobcovi bola priznaná suma 48,62 eur. Teda medzi
pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom je rozdiel v jeho neprospech. Nakoľko si žalovaná
náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko

vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 394,90 eur, titulom
zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu čiastočne zamietol a v časti 77,31 eur procesne zavinil, že
konanie muselo zastaviť, teda žalovaná bola úspešná v celom rozsahu obrany vznesenej vedľajším
účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. §
142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že
aj pričinením vedľajšieho účastníka, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na
neopodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej podmienky, súd žalobu v tejto časti
zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 87 eur

- za úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej eur, nakoľko výpočtovým základom
bola suma, v ktorej bola žalovaná úspešná, teda suma 394,90 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 28,21 eur

- vyjadrenie k návrhu 28,21 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 2 16,08 eur
+ 20% DPH 14,50 eurPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.